ABSTRAKT
Príspevok analyzuje § 6 zákona o premenách obchodných spoločností a družstiev, ktorý rozširuje povinnosť štatutárnych orgánov zdržať sa premeny, ak môžu predpokladať hroziaci úpadok nástupníckej či rozdeľovanej spoločnosti. Rozoberá časové a informačné aspekty predikcie úpadku v procese premeny a s tým súvisiace možnosti jeho zisťovania členmi štatutárneho orgánu pri plnení novej zákonnej povinnosti v záujme predchádzania ich zodpovednosti za škodu.
Kľúčové slová: hroziaci úpadok, premena obchodnej spoločnosti, liberačné dôvody
ABSTRACT
Determining the likelihood of insolvency in the process of company transformation in order to prevent the liability of the statutory body
The article analyses § 6 of the Act on the Transformation of Companies, which expands the obligation of statutory bodies to refrain from transformation if they can foresee the likelihood of insolvency of the successor or divided company. It discusses the time and information aspects of predicting likelihood of insolvency in the transformation process and the related possibilities of its detection by members of the statutory body when fulfilling a new legal obligation in the interest of preventing their liability.
Keywords: likelihood of insolvency, transformation of company, liability exemption
Úvod
Zákon č. 309/2023 o premenách obchodných spoločností a družstiev (ďalej „zákon o premenách“ alebo „ZoP“) upravuje v § 6 zodpovednosť členov štatutárnych orgánov obchodných spoločností a družstiev (ďalej len „spoločnosť“) za porušenie povinností podľa tohto zákona, a to nielen voči na premene zúčastneným spoločnostiam a ich spoločníkom, prípadne spoločnosti a jej spoločníkom pri zmene právnej formy, ale aj voči ich veriteľom. To platí aj pre cezhraničné varianty všetkých foriem transformácií spoločností. [1]
Aj keď priama zodpovednosť členov štatutárnych orgánov voči veriteľom je v právnom poriadku skôr výnimkou, pri premenách spoločností nejde o novinku. Už predchádzajúca právna úprava obsahovala úpravu zodpovednosti členov štatutárneho orgánu za škodu voči veriteľom za porušenie povinnosti zdržať sa úkonov smerujúcich k fúzii alebo rozdeleniu obchodných spoločností za určitých zákonom presne špecifikovaných okolností (§ 69 ods. 12 OBZ v spojení s § 69 ods. 11 OBZ v znení pred účinnosťou zákona o premenách).[2] Nová právna úprava v § 6 ods. 2 ZoP však rozširuje prípady, v ktorých sú členovia štatutárnych orgánov zúčastnených spoločností povinní zdržať sa premeny, ak možno predpokladať, že
by nástupnícka spoločnosť bola v úpadku, alebo by jej úpadok hrozil (§ 6 ods. 2 písm. a) ZoP),
- – by po odštiepení rozdeľovaná spoločnosť bola v úpadku, alebo by jej úpadok hrozil (§ 6 ods. 2 písm. b) ZoP).[3]
Dôvodová správa k tejto novej právnej úprave (§ 6 ods. 2 písm. a) a b) ZoP) uvádza, že: „Ide o situácie, kedy hodnota záväzkov nástupníckej spoločnosti presahuje hodnotu majetku nástupníckej spoločnosti.“
Je na prvý pohľad zrejmé, že dôvodová správa je nepresná, cieli len na jeden z možných dôvodov úpadku spoločnosti, a to predĺženie. Opomína platobnú neschopnosť ako dôvod úpadku a vôbec sa nezmieňuje o dôvodoch hroziaceho úpadku. Môžeme sa len domnievať, že predkladateľ zákona o premenách pri písaní dôvodovej správy vychádzal zo znenia predchádzajúcej, v pôvodne v platnom znení ale absentujúcej dikcie § 69 ods. 11 písm. a) OBZ, ktoré zakazovalo fúziu alebo rozdelenie spoločnosti „ak hodnota záväzkov nástupnícke spoločnosti presahuje hodnotu jej majetku; do sumy záväzkov sa nezapočítava suma záväzkov spojených so záväzkom podriadenosti“[4] pričom ale bez hlbšieho zdôvodnenia chcel reflektovať aj na tiež relatívne novú právnu úpravu zákona č. 111/2022 Z. z. o riešení hroziaceho úpadku (ďalej „zákon o riešení hroziaceho úpadku“).
Rozšírenie dôvodov, pri ktorých sú členovia štatutárnych orgánov povinní zdržať sa premeny na predpoklad hroziaceho úpadku nástupníckej spoločnosti, resp. rozdeľovanej spoločnosti pri odštiepení nie je však len akýmsi jednoduchým sprísnením právnej úpravy, ale jej zásadnou koncepčnou zmenou. Prípadný úpadok nástupníckej spoločnosti, resp. rozdeľovanej spoločnosti pri odštiepení znamená bezprostrednú potrebu riešenia úpadku v insolvenčnom konaní, čo má bezprostredný dopad na postavenie veriteľov a spoločníkov. Hroziaci úpadok síce tiež vyžaduje riešenie, ale postavenie veriteľov a spoločníkov sa bezprostredne nemení, naopak, nielen spoločníci, ale aj veritelia môžu na riešení participovať. Navyše, premena môže byť súčasťou riešenia úpadku alebo hroziaceho úpadku na transformácii zúčastnených spoločností s pripraveným následným plánom sanácie.
Z pohľadu členov štatutárnych orgánov § 6 ods. 2 písm. a) a b) ZoP v časti hroziaceho úpadku to znamená skúmanie podstatne širšej škály možných ekonomických dopadov, aby boli schopní s požadovanou starostlivosťou vyhodnotiť, či v konkrétnom prípade nemajú povinnosť zdržať sa premeny.
V tomto kontexte je nasledujúci text zameraný na otázku, čo musia členovia štatutárneho orgánu robiť, resp. zabezpečiť, aby pri plnení povinnosti podľa § 6 ods. 2 písm. a) a b) ZoP vo vzťahu k hroziacemu úpadku vykonávali funkciu s požadovanou starostlivosťou.[5]
1. Vymedzenie hroziaceho úpadku a jeho sledovanie štatutárnym orgánom
Sledovanie ekonomického stavu spoločnosti z hľadiska hrozby úpadku a zabezpečenie manažmentu spoločnosti tak, aby spoločnosti úpadok nehrozil a ak hrozí, tak urobiť opatrenia na jeho odvrátenie je implicitnou súčasťou fiduciárnej zodpovednosti členov štatutárneho orgánu spoločnosti a v slovenskom právnom poriadku aj explicitne vyjadrenou povinnosťou v § 4a zákona č. 7/2005 o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej aj „ZKR“).
Medzi kategóriou úpadku a kategóriou hroziaceho úpadku je však zásadný rozdiel. Úpadok predstavuje stav v určitom čase, ktorý je objektivizovateľný na základe v danom čase existujúcich informácií.[6] Hroziaci úpadok je predikciou možného budúceho stavu úpadku na základe informácií, ktoré existujú v čase predikcie s vedomím, že budúci stav v predikovanom čase môže byť ovplyvnený v čase robenia predikcie neznámymi skutočnosťami interného aj externého charakteru.
V slovenskom právnom poriadku je vymedzenie hroziaceho úpadku postavené najmä na predikcii platobnej (ne)schopnosti (§ 4 ZKR), pričom podľa § 4 ods. 2 ZKR „dlžníkovi hrozí platobná neschopnosť, ak s prihliadnutím na všetky okolnosti možno dôvodne predpokladať, že v priebehu 12 kalendárnych mesiacov nastane jeho platobná neschopnosť“. Vymedzenie platobnej neschopnosti bolo pritom v súvislosti s prijatím zákona o riešení hroziaceho úpadku doplnená o zmierňujúcu korekciu v podobe zohľadnenia medzery krytia jednej desatiny splatných záväzkov po dobu 60 dní.[7] Podrobnosti o spôsobe určenia platobnej neschopnosti, medzere krytia a hroziacej platobnej neschopnosti upravuje § 4 vyhlášky MS SR č. 197/2022 Z. z. tak, že „Hroziaca platobná neschopnosť dlžníka sa posudzuje na základe projekcie mesačného vývoja medzery krytia zostavenej na obdobie najbližších 12 mesiacov alebo iného obdobného dokladu, na základe ktorého je možné porovnateľným spôsobom posudzovať hroziacu platobnú neschopnosť.“
Východiskom pre posúdenie hroziaceho úpadku je však vždy súvahový test, aj keď zákon o konkurze a reštrukturalizácii a vykonávacia vyhláška pripúšťajú okrem súvahového testu aj možnosť zohľadnenia iných okolností pri určení hroziaceho úpadku. Pre praktické použitie aj samotný vykonávací predpis odkazuje na možnosť použitia zjednodušeného formulára projekcie mesačného vývoja medzery krytia zverejnený na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti SR, ktorý vychádza zo súvahového testu. Z praktického hľadiska je tento jednoduchý test východiskom pre plnenie povinností členov štatutárneho orgánu podľa § 4a ZKR.
Z predchádzajúceho je zrejmý zásadný rozdiel v relatívnych možnostiach „vidieť“ v súvahovom teste a po prepočítaní medzery krytia úpadok nástupníckej spoločnosti, resp. rozdeľovanej spoločnosti pri odštiepení a možnostiach vedieť z nich predikovať hroziaci úpadok po účinnosti premeny.
Tento náčrt sledovanie hroziaceho úpadku členmi štatutárneho orgánu v rámci spoločnosti je dôležitý pre kontext porozumenia povinnosti členov štatutárneho orgánu zdržať sa premien, ak možno predpokladať, že by nástupníckej spoločnosti a pri odštiepení rozdeľovanej spoločnosti hrozil úpadok podľa § 6 ods. 2 písm. a) a b) ZoP.
2. Povinnosť zdržať sa premeny alebo zmeny právnej formy
Keď vychádzame zo všeobecnej povinnosti členov štatutárneho orgánu vykonávať svoju funkciu s požadovanou starostlivosťou, tak to znamená, že štatutárny orgán v rámci procesu premeny alebo zmeny právnej formy musí venovať pozornosť otázke potencionálneho hroziaceho úpadku nástupníckych spoločností, v prípade odštiepenia aj rozdeľovanej spoločnosti. Nie je pritom v zmysle § 6 ods. 2 písm. a) a b) ZoP rozhodujúce, či ku dňu účinnosti premeny alebo zmeny právnej formy nástupníckej spoločnosti alebo rozdeľovanej spoločnosti pri odštiepení skutočne úpadok hrozí, ale či to štatutárny orgán mohol predpokladať.
Otázku čo by v tomto kontexte malo byť obsahom požadovanej starostlivosti možno rozčleniť na dve parciálne otázky, konkrétne
– k akému časovému momentu v rámci procesu prípravy a realizácie premeny musí štatutárny orgán posudzovať predikciu hroziaceho úpadku
– aké informácie a indikátory musí štatutárny orgán brať do úvahy pre predikciu hroziaceho úpadku.
2. 1. Vyhodnocovanie hroziaceho úpadku v čase
Tak ako je právna úprava povinnosti členov štatutárneho orgánu v § 6 ods. 2 písm. a) a b) ZoP formulovaná, „nemali by takúto premenu, cezhraničnú premenu alebo zmenu právnej formy ani navrhovať, pokiaľ tieto skutočnosti nastanú v priebehu prípravy premeny, cezhraničnej premeny alebo zmeny právnej formy tieto práce zastaviť a v prípade už schválenej premeny, cezhraničnej premeny alebo zmeny právnej formy proces zastaviť a nepodať návrh na jej zápis do obchodného registra.“[8]
Najneskorší časový moment, v ktorom majú štatutárne orgány premenu „v rukách“ je pred podaním návrhu na zápis do obchodného registra.
Je pritom rozdiel, či štatutárny orgán vyhodnocuje uvedené otázky pri zmene právnej formy alebo niektorej z foriem premien. Zatiaľ čo pri zmene právnej formy sa obchodné imanie spoločnosti spravidla nemení[9] (v účtovníctve musia byť zohľadnené zmeny vyplývajúce zo zmeny právnej formy, napr. zmena výšky základného imania), pri premenách v nástupníckych spoločnostiach a pri odštiepení aj v rozdeľovanej spoločnosti dochádza práve k zmenám obchodného imania.
Keďže východiskom posudzovania hroziaceho úpadku je súvahový test a ako pomôcka zjednodušený formulár projekcie mesačného vývoja medzery krytia zverejnený na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti SR, potrebujeme vziať do úvahy aj prístup štatutárnych orgánov k údajom relevantným z hľadiska predikcie hroziaceho úpadku. Z tohto hľadiska je potom rozdiel, či celý transformačný proces pripravuje a realizuje jeden štatutárny orgán, ako je to pri zmene právnej formy či rozdelení splynutím alebo viacero štatutárnych orgánov, ako je to pri ostatných formách premien.
Obligatórnou súčasťou projektu premeny je aj určenie rozhodného dňa, od ktorého sa úkony zanikajúcich spoločností považujú z hľadiska účtovníctva za úkony vykonané na účet nástupníckej spoločnosti(§ 8 písm. d) ZoP)[10] [11] pričom pri odštiepení to neplatí vo vzťahu k majetku a záväzkom, ktoré majú podľa návrhu projektu zostať rozdeľovanej spoločnosti. Z hľadiska vedenia účtovníctva to v zmysle zákona 431/2002 Z. z. o účtovníctve (ďalej „ZoÚ“) znamená, že „od rozhodného dňa skutočnosti, ktoré sú predmetom účtovníctva premenou zanikajúcej účtovnej jednotky alebo časti imania odštiepením rozdeľovanej účtovnej jednotky, sú súčasťou účtovníctva a účtovnej závierky nástupníckej účtovnej jednotky. V prípadoch splynutia alebo rozdelenia splynutím, a teda ak nástupnícka spoločnosť ešte nevznikla vedie účtovníctvo za nástupnícku spoločnosť (t. j. novovzniknutú spoločnosť pri splynutí alebo rozdelení splynutím), a to do dňa účinnosti premeny, premenou zanikajúca účtovná jednotka alebo odštiepením rozdeľovaná účtovná jednotka“[12] (§ 4 ods. 3 ZoÚ).
Vychádzajúc z vyššie uvedeného kontextu právnej úpravy môžeme pre vyhodnocovanie hroziaceho úpadku v čase vo vzťahu k povinnosti členov štatutárnych orgánov podľa § 6 ods. 2 písm. a) a b) ZoP rozlišovať niekoľko situácií v závislosti od formy transformácie spoločnosti.
Pri zmene právnej formy spoločnosti, bez ohľadu na to, či ide o vnútroštátnu alebo cezhraničnú zmenu právnej formy počas celého obdobia prípravy a realizácie zmeny právnej formy štatutárny orgán vedie účtovníctvo spoločnosti (ktorá nezaniká, len mení právnu formu) a má k dispozícii všetky informácie potrebné na priebežné vyhodnocovanie predikcie hroziaceho úpadku, t. j. až po podanie návrhu na zápis zmeny právnej formy do obchodného registra.
Pri rozdelení spoločnosti splynutím to platí rovnako s tým rozdielom, že od rozhodného dňa rozdeľovaná spoločnosť vedie okrem vlastného (priebežného) aj účtovníctvo nástupníckych spoločností, resp. v prípade odštiepenia aj účtovníctvo rozdeľovanej spoločnosti po realizácii rozdelenia s tým, že štatutárny orgán musí vyhodnocovať predikciu hroziaceho úpadku pre všetky spoločnosti až po podanie návrhu na zápis rozdelenia splynutím do obchodného registra.
Pri fúziách a pri rozdelení spoločnosti zlúčením je situácia rozdielna v tom, že sú to (budúce) nástupnícke spoločnosti, ktoré od rozhodného dňa vedú paralelne vlastné účtovníctvo ako aj účtovníctvo nástupníckej spoločnosti. Tieto nástupnícke spoločnosti, a teda ich štatutárne orgány majú k dispozícii všetky informácie, aby mohli vyhodnocovať predikciu hroziaceho úpadku až po podanie návrhu na zápis premeny do obchodného registra.
Štatutárne orgány premenou zanikajúcich spoločnosti, resp. rozdeľovaná spoločnosť v prípade odštiepenia zlúčením musia nepochybne vyhodnotiť otázku hroziaceho úpadku k momentu schvaľovania projektu premeny, následne je to otázka ako je medzi zúčastnenými osobami v ďalšom procese dojednaná výmena informácií a ako sa reálne dodržuje. To neplatí pre rozdeľovanú spoločnosť pri odštiepení zlúčením, ktorej štatutárny orgán musí vyhodnocovať vlastnú predikciu úpadku (pre rozdeľovanú spoločnosť) až po podanie návrhu premeny na zápis do obchodného registra.
2. 2. Indikátory a Informácie pre predikciu hroziaceho úpadku
Pre zodpovedanie otázky aké informácie a indikátory by mal štatutárny orgán brať do úvahy pre predikciu hroziaceho úpadku pri príprave a realizácie niektorej z foriem transformácie spoločnosti samozrejme nie je abstraktne možná presná odpoveď. Nie je možná, pretože požiadavku požadovanej starostlivosti pri výkone funkcie člena štatutárneho orgánu možno vyhodnotiť vždy v konkrétnom prípade. Prax však má vytvorené určité štandardy postupov pri transformáciách spoločností. Spracovaniu projektu predchádza spravidla hĺbkový audit právnych, finančných, daňových a prevádzkových rizík pred akvizíciou či investíciou s cieľom, aby zúčastnené spoločnosti mohli urobiť informované rozhodnutie (due dilligence) o plánovanej transformácii spoločnosti a pripraviť projekt.
Na prvý pohľad sa môže javiť, že zjavnými indikátormi povinnosti zdržať sa premeny, resp. zmeny právnej formy sú úpadok alebo hroziaci úpadok niektorých na transformácii zúčastnených spoločností. Nepochybne ide o indikátor, ktorému musia štatutárne orgány venovať pozornosť, ale sám osebe neznamená automaticky hroziaci úpadok nástupníckej spoločnosti alebo rozdeľovanej spoločnosti. Samozrejme, závisí od formy premeny a od ekonomického stavu ostatných zúčastnených spoločností. Naopak, premena môže byť práve súčasťou procesu sanácie podniku spoločnosti, ktorá je v úpadku alebo jej úpadok hrozí.
Vo vzťahu k povinnosti § 6 ods. 2 ZoP je aj v súvislosti prípravou projektu preto relevantný test hroziaceho úpadku. Ten vyžaduje aj prehľad záväzkov splatných k predpokladanému dňu účinnosti transformácie, ale aj zohľadnenie prípadných nárokov spoločníkov v súvislosti s premenou alebo zmenou právnej formy spoločnosti. Tie môžu byť v čase predloženia návrhu projektu známe, pokiaľ projekt obsahuje aj dohodu spoločníkov o zániku účasti na spoločnosti niektorých z nich (§ 19 ZoP) vrátane ich nárokov voči nástupníckej spoločnosti, prípadne ak projekt predpokladá doplatok v peniazoch k výmennému pomeru účasti spoločníkov na nástupníckej spoločnosti. Nie všetky nároky spoločníkov sú predvídateľné v čase prípravy návrhu projektu, spoločníci sa môžu aj následne domáhať doplatku v peniazoch, pokiaľ po účinnosti premeny majú za to, že výmenný pomer nebol stanovený férovo. Tiež v akciovej spoločnosti sú nároky akcionárov, ktorí nesúhlasia s premenou a svoj nesúhlas vyjadria zákonom predpokladaným spôsobom predikovateľné až po schválení projektu premeny na valnom zhromaždení.
Preto štatutárne orgány, ktoré vedú paralelné účtovníctvo aj pre nástupnícke spoločnosti a odštiepením rozdeľovaná spoločnosť musia vo vzťahu k povinnosti členov štatutárnych orgánov podľa § 6 ods. 2 písm. a) a b) ZoP vyhodnocovať hroziaci úpadok v čase, a to simulovaným súvahovým testom, ako sme uviedli v predchádzajúcom texte. Štatutárne orgány zanikajúcich spoločností môžu z dôvodu vlastnej ochrany pred rizikom zodpovednosti požadovať od nich vyhlásenie o tom, že úpadok nástupníckej spoločnosti nehrozí.
3. Rola externej kontroly vo vzťahu k povinnosti členov štatutárnych orgánov podľa § 6 ods. 2 ZoP
3. 1. Správa audítora
Právna úprava zákona o premenách vyžaduje, aby k schválenému projektu (vnútroštátnej) premeny bola vypracovaná správa audítora (§15 ZoP), ktorá osvedčuje, že za predpokladu zachovania stavu na premene zúčastnených spoločností k rozhodnému dňu určenému v projekte nebude premena neprípustná. Pre fúzie spoločností s ručením obmedzeným a akciových spoločností sa správa audítora k schválenému projektu premeny nevyžaduje, ak tieto skutočnosti sú osvedčené v správe k návrhu fúzie (§ 23 ZoP pre s. r. o. a § 35 ZoP pre a. s.).
Keďže podľa § 3 ods. 5 písm. e) ZoP je dôvodom neprípustnosti premeny aj, ak by v dôsledku odštiepenia rozdeľovaná spoločnosť a niektorá z nástupníckych spoločností bolo v hroziacom úpadku, musí sa audítor v správe vyjadriť aj k tejto otázke. „Z usmernenia Slovenskej komory audítorov vyplýva, že audítori budú aj prepočítavať tzv. medzeru krytia k rozhodnému dňu.“[13]
Aj keď účelom správy audítora je „nezávislé posúdenie ekonomickej situácie zúčastnených spoločností a prípustnosti plánovanej premeny“[14] v záujme ochrany spoločníkov a veriteľov zúčastnených spoločností, ktorý súčasne slúži aj ako materiálna kontrola (ne)prípustnosti premeny pre registrový súd v konaní o zápise premeny do obchodného registra je súčasne aj dokumentom, ktorý môže slúžiť členom predstavenstva z hľadiska ich povinnosti zdržať sa premeny podľa § 6 ods. 2 písm. a) a b) ZoP. Súčasne ale nenahrádza vlastné vyhodnocovanie hroziaceho úpadku v čase, ako sme uviedli vyššie v texte, pretože v období medzi schválením projektu premeny a podaním návrhu premeny na jej zápis do obchodného registra môže uplynúť určitý čas a činnosť na premene zúčastnených spoločnosti kontinuálne pokračuje.
Úprava správy audítora pre cezhraničnú premenu (§ 82 ZoP a § 97 ZoP), ktorá sa použije primerane aj pre cezhraničnú zmenu právnej formy požiadavku na osvedčenie (ne)prípustnosti premy, resp. zmeny právnej formy ani neobsahuje. Pri zmene právnej formy zákon o premenách nevyžaduje ani vyhotovenie správy audítora. To znamená, že pri týchto formách transformácie spoločností členovia štatutárneho orgánu nemajú k dispozícii nezávislú správu audítora použiteľnú na účely plnenia ich povinnosti podľa § 6 ods. 2 písm. a) a b) ZoP. To, samozrejme, nebráni štatutárnym orgánom na transformácii zúčastnených spoločností obstarať si externé posúdenie vo vzťahu k požiadavke § 6 ods. 2 písm. a) a b) ZoP.
3. 2. Osvedčenie notára
Pri cezhraničnej premene a cezhraničnej zmene právnej formy však musí byť pre slovenskú spoločnosť vystavené aj osvedčenie notára o tom, že sú splnené požiadavky slovenského práva pre cezhraničnú premenu (§ 87 ZoP). Osvedčenie notára v konaní pred príslušným registrom cieľového členského štátu preukazuje splnenie predpokladov slovenského právneho poriadku na prípustnosť cezhraničnej premeny alebo zmeny právnej formy.
Notár vystavuje osvedčenie vo vzťahu k slovenskej spoločnosti, t. j. vo vzťahu k dôvodom neprípustnosti vie preskúmať, či slovenská spoločnosť nie je v procese riešenia terminálneho štádia jej existencie (likvidácia, insolvenčné konanie) ako dôvodov neprípustnosti cezhraničnej premeny alebo zmeny právnej formy podľa 3 ods. 5 písm. a) až d) ZoP a § 3 ods. 6 ZoP.
Pokiaľ ide o skúmanie dôvodu neprípustnosti odštiepenia, že rozdeľovaná spoločnosť alebo niektorá z nástupníckych spoločností by bola v dôsledku cezhraničnej premeny v hroziacom úpadku notárom, toto sa javí skôr iluzórne. Notár môže vychádzať zo schváleného projektu, audítorskej správy (ktorá pri cezhraničných premenách a zmene právnej formy túto otázku obligatórne neobsahuje), najpravdepodobnejšie z vyhlásení štatutárnych orgánov zúčastnených spoločností. Z hľadiska povinnosti členov štatutárnych orgánov podľa § 6 ods. 2 písm. a) a b) ZoP tak nie je vo vzťahu k hroziacemu úpadku dokumentom, ktorý by ich reálne zbavoval nevyhnutnosti vyhodnocovania hroziaceho úpadku nástupníckych spoločností, resp. pri odštiepení rozdeľovanej spoločnosti ani len čiastočne, ako je to pri správe audítora.
4. Príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti podľa § 6 ods. 2 písm. a) a b) ZoP a vznikom škody
Na to, aby členom štatutárneho orgánu spoločnosti vôbec mohla vzniknúť zodpovednosť za škodu voči veriteľom (§ 6 ods. 3 ZoP) pri porušení povinnosti zdržať sa premeny, ak možno predpokladať, že by nástupníckej spoločnosti, resp. po odštiepení rozdeľovanej spoločnosti hrozil úpadok musí veriteľom vzniknúť škoda, a to v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti podľa § 6 ods. 2 písm. a) a b) ZoP.
Veriteľom môže vzniknúť škoda, pokiaľ ich pohľadávky nebudú nástupníckou spoločnosťou, resp. po odštiepení rozdeľovanou spoločnosťou uspokojované riadne a včas. Samotný hroziaci úpadok nástupníckej spoločnosti, resp. po odštiepení rozdeľovanej spoločnosti sám osebe nie je dôvodom na neplnenie povinností spoločnosti voči veriteľom. Je indikátorom pre tieto spoločnosti a ich štatutárne orgány, že musia niečo robiť, aby nenastal úpadok (spravidla vrátane komunikácie s kľúčovými veriteľmi).
Robiť opatrenia na odvrátenie hroziaceho úpadku je zákonná povinnosť spoločnosti (§ 4 ods. 3 ZKR) a jej štatutárneho orgánu (§ 4a ods. 4 ZKR). Jej porušením porušia súčasne aj svoje fiduciárne povinnosti voči spoločnosti a môžu tak spôsobiť škodu, spoločnosti, spoločníkom aj veriteľom spoločnosti. Tí môžu uplatňovať voči členom štatutárneho orgánu nárok na náhradu škody, či už v rámci režimu práva obchodných spoločností (spoločnosť, spoločníci) alebo insolvenčného práva (veritelia, § 11a ZKR), ak je naplnená skutková podstata § 424 Občianskeho zákonníka aj podľa tejto právnej úpravy.
Ako už bolo uvedené, v prípade hroziaceho úpadku uvažujeme v rovine predikcie stavu, ktorý môže, ale nemusí nastať v budúcnosti (ak si budú štatutárne orgány nástupníckej, resp. rozdeľovanej spoločnosti plniť svoje povinnosti). Ak aj nastane, sám osebe ešte neznamená škodu veriteľov, tá môže vzniknúť až následne, ak si štatutárne orgány nástupníckych spoločností, resp. po odštiepení rozdeľovanej spoločnosti nebudú plniť svoje povinnosti. Pri prípadnom uplatňovaní zodpovednosti podľa § 6 ods. 3 ZoP pre porušenie povinnosti zdržať sa premeny vo vzťahu k hroziacemu úpadku nástupníckej spoločnosti, resp. po odštiepení rozdeľovanej spoločnosti tak môže obrana členov štatutárneho orgánu zúčastnených spoločností spočívať okrem preukazovania konania s požadovanou starostlivosťou pri vyhodnocovaní hroziaceho úpadku aj v spochybnení existencie priameho vzťahu medzi príčinou a následkom, a to medzi prípadným porušením povinnosti podľa § 6 ods. 2 písm. a) a b) ZoP a následkom v podobe vzniku škody.
Záver
Povinnosť členov štatutárnych orgánov podľa § 6 ods. 2 písm. a) a b) ZoP vo vzťahu k hroziacemu úpadku kladie na nich nové požiadavky v procese prípravy a realizácie premeny spoločnosti, a to až po podanie návrhu na zápis premeny spoločnosti do obchodného registra. Základom pre predikovanie prípadného hroziaceho úpadku nástupníckych spoločností, resp. rozdeľovanej spoločnosti je súvahový test a ako pomôcka zjednodušený formulár projekcie mesačného vývoja medzery krytia zverejnený na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti SR. Po schválení projektu premeny zaťažuje nová povinnosť primárne spoločnosti, ktoré vedú paralelné účtovníctvo aj pre nástupnícke spoločnosti, štatutárne orgány zanikajúcich spoločností môžu z dôvodu vlastnej ochrany požadovať od nich vyhlásenie o tom, že úpadok nástupníckej spoločnosti nehrozí.
Použitý zdroj:
ŽITŇANSKÁ L. a kol.: Zákon o premenách obchodných spoločností a družstiev. Komentár. Bratislava, Wolters Kluwer, 2025
Doc. JUDr. Lucia Žitňanská, PhD., pôsobí ako docentka a vedúca Katedry občianskeho a obchodného práva na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave, venuje sa obchodnému právu, osobitne právu obchodných spoločností.
[1] V ďalšom texte pre lepšiu čitateľnosť rozoberáme tému vo vzťahu k premenám, t. j. vnútroštátnym fúziám a zmenám právnej formy, rozbor a závery sa vzťahujú na všetky formy transformácie spoločnosti upravené zákonom o premenách. V prípade odlišností vo vzťahu k cezhraničným premenám alebo zmenám právnej formy (vnútroštátnych alebo cezhraničných) výslovne uvádzame osobitosti vo vzťahu ku konkrétnej forme transformácie spoločnosti.
[2] Išlo o novelu Obchodného zákonníka, zákon č. 264/2017 Z. z., ktorou zákonodarca reagoval na v tom čase rozšírenú prax reťazenia zlúčenia neaktívnych a predĺžených obchodných spoločností a družstiev realizovaných s jediným cieľom, a to zrušiť spoločnosť a vymazať ju z obchodného registra bez uskutočnenia procesu likvidácie, resp. konkurzného konania. vyhnúť sa riadnemu plneniu povinností, či už pri likvidácii alebo riešení úpadku spoločnosti, resp. družstva.
[3] Hroziaci úpadok (nie úpadok) rozdeľovanej a niektorej z nástupníckych spoločností je aj dôvodom neprípustnosti rozdelenia spoločnosti podľa § 3 ods. 5 písm. e) ZoP, pri ostatných formách premeny alebo zmeny právnej formy tieto okolnosti (predpoklad úpadku alebo hroziaceho úpadku) dôvodmi neprípustnosti premeny nie sú.
[4] V čase finalizácie tohto textu bol už publikovaný nový zákon č. 29/2026 Z. z. o Obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý novelizuje aj zákon o premenách a s účinnosťou od 17. augusta 2026 znovu zavádza toto obmedzenie realizácie premeny ako dôvod neprípustnosti premien a ich cezhraničných variant tak, že do zákona o premenách vloží nové ustanovenie § 3 ods. 5 písm. e), ktoré znie:
„e) by v dôsledku premeny hodnota záväzkov nástupníckej spoločnosti presahovala hodnotu jej majetku; do sumy záväzkov sa nezapočítava suma záväzkov, ktoré sú spojené so záväzkom podriadenosti“, s tým, že existujúci dôvod neprípustnosti pod § 3 ods. 5 písm. e) ZoP sa označuje ako § 3 ods. 5 písm. f) ZoP.
[5] ŽITŇANSKÁ, L. In: ŽITŇANSKÁ L. a kol.: Zákon o premenách obchodných spoločností a družstiev. Komentár. Bratislava, Wolters Kluwer, 2025, s. 28 – 37
[6] Na účely tohto textu abstrahujeme od zložitosti určenia konkrétneho dátumu vzniku stavu úpadku v praxi vzhľadom na priestor účtovníctva a priestor definície úpadku
[7] § 3 ods. 2 tretia veta ZKR: Predpokladá sa, že právnická osoba je platobne schopná, ak so zreteľom na všetky okolnosti možno odôvodnene predpokladať, že v správe majetku alebo v prevádzkovaní podniku je možné pokračovať a rozdiel medzi výškou jej splatných peňažných záväzkov a peňažného majetku (ďalej len „medzera krytia“) je menej ako desatina výšky jej splatných peňažných záväzkov, alebo v dobe nie dlhšej ako 60 dní medzera krytia pod takúto hranicu klesne.
[8] K otázkam zodpovednosti členov štatutárnych orgánov na premene zúčastnených spoločností za škodu pre porušenie povinností podľa § 6 ods. 2 písm. a) a b) ZoP podrobne In: ŽITŇANSKÁ, L. In: ŽITŇANSKÁ L. a kol.: Zákon o premenách obchodných spoločností a družstiev. Komentár. Bratislava, Wolters Kluwer, 2025, s. 29
[9] K zmenám obchodného imania však môže dochádzať v prípadoch, ak by v súvislosti so zmenou právnej formy zanikla účasť niektorých spoločníkov v spoločnosti a im by vznikol z tohto titulu nárok voči spoločnosti.
[10] Tento deň môže byť podľa § 8 písm. d) ZoP určený najskôr spätne k prvému dňu účtovného obdobia, v ktorom je vypracovaný návrh projektu premeny za predpokladu, že účtovná závierka zostavená ku dňu, ktorý predchádza tomuto dňu, nebola schválená príslušným orgánom. Zákon o premenách pritom určenie tohto dňa ako obligatórnu súčasť projektu nepredpokladá pri cezhraničnej premene ani pri zmenách právnej formy, v prípade cezhraničných foriem premien však je štandardne súčasť projektu premeny, pretože inak by ani cezhraničný variant premeny bol len ťažko realizovateľný.
[11] Podrobnejšie: Frindrich, J.: In: ŽITŇANSKÁ L. a kol.: Zákon o premenách obchodných spoločností a družstiev. Komentár. Bratislava, Wolters Kluwer, 2025, s. 50 až 52
[12] Podrobnejšie: Frindrich, J.: In: ŽITŇANSKÁ L. a kol.: Zákon o premenách obchodných spoločností a družstiev. Komentár. Bratislava, Wolters Kluwer, 2025, s. 50
[13] KORMANÍK, I.: In: ŽITŇANSKÁ L. a kol.: Zákon o premenách obchodných spoločností a družstiev. Komentár. Bratislava, Wolters Kluwer, 2025, s. 78
[14] KORMANÍK, I.: In: ŽITŇANSKÁ L. a kol.: Zákon o premenách obchodných spoločností a družstiev. Komentár. Bratislava, Wolters Kluwer, 2025, s. 75