Nie je v rozpore s koncepciou výkonu advokácie ako slobodného povolania, aby advokát, ktorý poskytuje právne služby ako zástupca strany súdneho konania, bol viazaný takými povinnosťami vzťahujúcimi sa na subjekty súdneho konania, ktorých účelom je napomáhať riadnemu a efektívnemu fungovaniu civilného procesu, ak je ich uloženie proporcionálne a sleduje legitímny cieľ. Vyrubenie súdneho poplatku za nesplnenie zákonnej povinnosti advokáta vyplývajúcej z § 82l ods. 3 zákona o súdoch č. 757/2004 Z. z.[1] doručovať v konaní pred súdom podania do elektronickej schránky súdu a používať pri elektronickej komunikácii so súdom elektronickú schránku aktivovanú na doručovanie v sebe nesie nielen prvky refundácie nákladov na spracovanie listinných podaní, ale aj motiváciu využívať štátom zriadené elektronické schránky, a tým prispievať k zefektívneniu justície. Absencia komunikácie advokáta so súdom prostredníctvom elektronickej schránky, resp. podanie urobené advokátom v listinnej podobe však neoprávňuje súd na podanie urobené v listinnej podobe neprihliadať ani ho vyhodnotiť ako neúčinné.
(uznesenie Ústavného súdu SR č. k. PL. ÚS 13/2021-11 zo dňa 13. októbra 2021)
Dotknuté ustanovenia:
– § 82l ods. 3 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch
– položka 20a sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb.
Návrhom na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Okresný súd Brezno žiadal rozhodnúť o súlade § 82l ods. 3 a § 101cd zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov s čl. 2 ods. 3, čl. 13 ods. 1, 3 a 4, čl. 46 ods. 1 a 4 Ústavy, čl. 6, čl. 13 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru.
Okresný súd podal návrh v súvislosti s civilným sporovým konaním, v ktorom bolo advokátke žalovaného uložené zaplatiť súdny poplatok za spracovanie podaní a ich príloh v listinnej podobe podľa položky 20a sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov.[2] Advokátka podala proti uzneseniu o povinnosti zaplatiť súdny poplatok sťažnosť, v ktorej namietala, že § 82l ods. 3 zákona o súdoch ukladajúci povinnosť doručovať podania do elektronickej schránky súdu a používať elektronickú schránku aktivovanú na doručovanie pri elektronickej komunikácii so súdom určeným osobám ako aj advokátom všeobecne, sa pri zohľadnení jeho doslovného znenia vzťahuje iba na osoby, ktoré majú elektronické schránky aktivované. Na ňu ako advokátku, ktorá nemá elektronickú schránku aktivovanú a nevyužíva ju, sa povinnosť elektronickej komunikácie nevzťahuje, preto jej bol súdny poplatok vyrubený neoprávnene. Zároveň poukázala na možnú protiústavnosť dotknutých zákonných ustanovení.
Ústavný súd SR na predbežnom prerokovaní návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 Ústavy odmietol pre absenciu zákonných náležitostí návrhu v zmysle § 56 ods. 2 písm. c) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Ako obiter dictum ústavný súd poukázal na závery nálezu č. k. PL. ÚS 109/2011-48, kde konštatoval, že dane a poplatky majúce charakter verejnoprávnej povinnosti peňažnej platby štátu (daňová a poplatková povinnosť) predstavujú ústavne aprobované obmedzenie práva vlastniť majetok. V oboch prípadoch platí, že prostredníctvom týchto povinností sú zabezpečované príjmy štátneho rozpočtu, ktoré sú nevyhnutným predpokladom na to, aby štát mohol efektívnym spôsobom plniť svoje úlohy. K ustanoveniu daní a poplatkov môže v zmysle čl. 59 Ústavy[3] dôjsť len zákonom alebo na základe zákona. Len zákon môže vymedziť konkrétne náležitosti predmetného právneho vzťahu, v rámci ktorého vzniká na strane štátu právny nárok na daň či poplatok a na strane jednotlivca určitá tomu zodpovedajúca povinnosť. Pritom nemožno opomenúť, že zákonodarca má široké uváženie v tom, akým spôsobom tieto povinnosti vymedzí, či už ide napr. o určenie predmetu, výšky či poplatníka dane, alebo určenie poplatku. Samotný základný účel daňovej či poplatkovej povinnosti ho v tomto smere žiadnym spôsobom neobmedzuje.
Na účely zabezpečenia elektronickej komunikácie advokátov so súdmi podľa § 82l ods. 3 zákona o súdoch zriadil štát elektronické schránky, ktorých majiteľmi sú advokáti. Ide o povinnosť uloženú zákonom, ktorej splnenie subjekt ukladajúci povinnosť zabezpečil zriadením elektronických schránok [§ 11 ods. 1 zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente)].[4] Účelom uloženej povinnosti je elektronizácia justície, čo sa má odraziť v jej efektívnejšom fungovaní. Vyrubenie súdneho poplatku za nesplnenie predmetnej povinnosti v sebe nesie nielen prvky refundácie nákladov na spracovanie listinných podaní, ale aj motiváciu využívať štátom zriadené elektronické schránky, a tým prispievať k sledovanému účelu, t. j. zefektívneniu justície.
Ďalej ústavný súd dáva do pozornosti závery vyslovené vo viacerých senátnych rozhodnutiach (I. ÚS 186/2019, I. ÚS 11/2020, I. ÚS 123/2020, II. ÚS 69/2020), že zo všeobecného hľadiska v nadväznosti na z čl. 6 Dohovoru vyvoditeľný zákaz odmietnutia spravodlivosti (tzv. denegatio iustitiae) je rozhodujúce aj to, že spôsob komunikácie, ktorý právny zástupca strany v príslušnom konaní zvolil (podanie v listinnej podobe), nemá vo vzťahu k ním zastupovanej strane sporu za následok zásah do samotnej podstaty práva na spravodlivé súdne konanie. Absencia komunikácie advokáta so súdom prostredníctvom elektronickej schránky, resp. podanie urobené advokátom v listinnej podobe neoprávňuje súd na podanie urobené v listinnej podobe neprihliadať ani ho vyhodnotiť ako neúčinné.
Ústavný súd v závere uvádza, že procesný predpis Civilný sporový poriadok ukladá povinnosti prioritne stranám sporu, pričom advokát vystupuje spravidla ako zástupca strany. Nie je v rozpore s koncepciou výkonu advokácie ako slobodného povolania, aby advokát, ktorý poskytuje právne služby ako zástupca strany súdneho konania, bol viazaný takými povinnosťami vzťahujúcimi sa na subjekty súdneho konania, ktorých účelom je napomáhať riadnemu a efektívnemu fungovaniu civilného procesu, ak je ich uloženie proporcionálne a sleduje legitímny cieľ.
Odôvodnenie je redakčne krátené a upravované
Právnu vetu a rozhodnutie spracovala:
JUDr. Zuzana Fabianová, Ph.D.
advokátka
[1] § 82l ods. 3 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov:
Orgán verejnej moci, advokát, súdny exekútor, notár a správca sú povinní v konaní pred súdom doručovať podania do elektronickej schránky súdu a používať pri elektronickej komunikácii so súdom elektronickú schránku aktivovanú na doručovanie, ktorej sú majiteľom; to neplatí, ak súd požiada o predloženie určitej listiny a pre predkladanie administratívneho spisu alebo iného spisu. Ak je pre podanie určený elektronický formulár, sú osoby podľa predchádzajúcej vety povinné podanie urobiť prostredníctvom takého formulára. Trovy vzniknuté porušením povinnosti podľa prvej vety nie sú predmetom náhrady trov konania.
[2] Položka 20a sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov:
Za spracovanie podania a jeho príloh v listinnej podobe, ak zákon ustanovuje povinnosť doručovať podanie do elektronickej schránky súdu a za spracovanie podania a jeho príloh v elektronickej podobe doručeného súdu inak ako do elektronickej schránky súdu, ak zákon ustanovuje povinnosť doručovať podanie do elektronickej schránky súdu – 20 eur za podanie vrátane jeho príloh.
[3] Čl. 59 Ústavy:
(1) Dane a poplatky sú štátne a miestne.
(2) Dane a poplatky možno ukladať zákonom alebo na základe zákona.
[4] § 11 ods. 1 zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente):
Elektronické schránky sa zriaďujú orgánu verejnej moci, právnickej osobe, fyzickej osobe, podnikateľovi, subjektu medzinárodného práva, organizačnej zložke alebo organizácii podľa § 12 ods. 6 a tým, o ktorých to ustanoví osobitný predpis.