JUDr. Mária Havelková, PhD. pôsobí ako odborná asistentka na Ústave klinického právneho vzdelávania Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Vo výskume sa venuje spoločenskej zodpovednosti právnickej profesie, právu na právnu pomoc a administratívnoprávnemu trestaniu. V roku 2022 absolvovala polročný výskumný pobyt na California Western School of Law v San Diegu, kde skúmala reguláciu pro bono činnosti. V rovnakom roku bola zvolená do riadiaceho výboru Global Alliance for Justice Education. Je členkou etickej komisie Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave a rozkladovej komisie na Ministerstve spravodlivosti SR.
Síce za prístup k právnej pomoci zodpovedá primárne štát, dostupnosť právnych služieb pre osoby v materiálnej núdzi významne závisí od ochoty advokátov poskytovať svoje služby bezplatne a zastupovať klientov Centra právnej pomoci za paušálnu odmenu. Ako túto úlohu vnímajú slovenskí advokáti, čo ich k pro bono činnosti motivuje a aké bariéry im v tejto činnosti bránia? Na tieto otázky hľadá odpovede prieskum na vzorke 228 slovenských advokátov a advokátok.
Úvod
Prístup k právnej pomoci je neoddeliteľnou súčasťou práva na spravodlivý proces a nástrojom na obranu ďalších základných ľudských práv. Zabezpečenie dostupnosti právnych služieb je povinnosťou štátu, ktorú Slovenská republika napĺňa, o. i. prostredníctvom štátneho systému civilnej právnej pomoci a ex offo obhajoby v trestných veciach. Napriek tomu sú právne služby, najmä v civilných veciach, pre nemalú množinu ľudí nedostupné, a to predovšetkým pre prísne kritériá priznania nároku na bezplatnú právnu pomoc. Mnohí sú preto odkázaní na ochotu advokátov poskytovať svoje služby pro bono.
Pro bono činnosť, ako forma profesionálneho dobrovoľníctva, sa v zahraničí v posledných desaťročiach transformovala z individuálnych aktivít jednotlivých advokátov na kolektívnu zodpovednosť právnickej profesie zastupovanej advokátskymi kanceláriami a profesijnými komorami.[1] Na Slovensku však tento proces regulácie a inštitucionalizácie pro bono služieb zatiaľ nepozorujeme.
Cieľom článku je identifikovať motivujúce a limitujúce faktory, ktoré ovplyvňujú rozhodnutie advokátov participovať na pro bono aktivitách a skúmať záujem o zastupovanie klientov Centra právnej pomoci (ďalej len „CPP“) a prevzatie ex offo obhajoby. Zároveň si príspevok kladie za cieľ stimulovať širšiu diskusiu o tejto problematike, s dôrazom na zlepšenie prístupu k právnej pomoci a podporu pro bono aktivít v advokátskej praxi.
Za účelom získania informácií o postojoch slovenských advokátov k pro bono činnosti bol realizovaný zber dát prostredníctvom dotazníkov. Výskumná vzorka (n=228) bola podrobená základnej štatistickej analýze, ktorá bola doplnená o preskúmanie distribúcie jednotlivých premenných, čím sa overilo ich rovnomerné rozloženie v skúmanej vzorke.[2]
V nasledujúcej časti autorka skúma proces inštitucionalizácie pro bono činnosti v zahraničí. Po opise výskumného dizajnu a zberu dát sú prezentované a vyhodnocované výsledky prieskumu.
1. Inštitucionalizácia a regulácia pro bono činnosti
Pro bono činnosť advokátov má pravdepodobne rovnako dlhú históriu ako právnická profesia samotná. A rovnako ako výkon profesie, aj koncept pro bono činnosti sa vyvíjal a menil. Zatiaľ čo v stredoveku bolo poskytovanie bezplatnej právnej pomoci prevažne v rukách cirkvi, od konca 19. storočia bola táto činnosť vnímaná ako profesionálna povinnosť každého advokáta.[3] V druhej polovici 20. storočia začali medzinárodné spoločenstvá a následne jednotlivé štáty uznávať právo na bezplatnú právnu pomoc a etablovať štátne systémy právnej pomoci, čím sa posilnilo vnímanie dostupnosti právnych služieb ako záväzku štátu.[4]
Moderné pro bono má svoje korene v USA, kde sa v 90. rokoch 20. storočia začal proces inštitucionalizácie pro bono činnosti, ktorý bol podporený rastom advokátskych kancelárii.[5] Tie expandovali nielen čo do počtu advokátov, ale aj v objeme ziskov. Časť týchto zdrojov začali kancelárie investovať do pro bono aktivít, čo viedlo k formalizácii pro bono činnosti a transformácii z povinnosti jednotlivých právnikov na kolektívnu zodpovednosť právnickej profesie.[6]
V zahraničí je dnes bežná pozícia pro bono koordinátora, ktorý dohliada na pro bono prax celej kancelárie.[7] Mnohé kancelárie implementujú formálne pro bono regulácie[8] a kompenzujú tieto aktivity rovnako ako hodiny účtované platiacej klientele.[9] Niektoré dokonca zapojenie kariérne mladších právnikov do pro bono aktivít vyžadujú.[10] Najmä vplyvom medzinárodných kancelárií sa tieto tendencie začínajú prejavovať aj na slovenskom trhu.
Inštitucionalizácia pro bono činnosti prebieha aj na úrovni profesijných komôr, ktoré sa po celom svete čoraz viac angažujú v zabezpečovaní spravodlivosti pre všetkých tým, že zriaďujú pro bono komisie, zakotvujú pro bono princípy do etických kódexov a oceňujú najaktívnejších členov.[11] V snahe zvýšiť zapojenie advokátov do pro bono aktivít uprednostňujú advokátske komory presvedčovacie metódy. Ako príklad možno uviesť povinnosť každoročne oznamovať počet odpracovaných pro bono hodín alebo možnosť nahradenia povinného kontinuálneho vzdelávania určitým počtom pro bono hodín.[12] Prvky donútenia boli implementované v americkom štáte New York, kde je podmienkou zápisu do advokátskej komory vykázanie 50 hodín pro bono aktivít.[13] Povinnosť vykonať určitý počet pro bono hodín bola pre každého člena komory zavedená v Juhoafrickej republike, či v Singapure.[14]
Na rozdiel od zahraničných advokátskych komôr SAK zatiaľ nemá zriadenú pro bono komisiu a jej vnútorné predpisy neobsahujú odporúčania k pro bono činnosti. To možno pripísať jednak pomerne krátkej histórii SAK, ako aj existencii štátneho systému právnej pomoci. Signál, že právna pomoc osobám v núdzi nie je SAK ľahostajná, vysiela svojim členom prostredníctvom aktivít, ako je poskytovanie bezplatnej právnej pomoci na deň advokácie, či rýchlou reakciou na globálnu pandémiu a prepuknutie vojny na Ukrajine.
Vzhľadom na štátny systém civilnej právnej pomoci, ktorý reprezentuje CPP, nie sú osoby v núdzi odkázané výlučne na pro bono činnosť advokátov. Avšak efektívne fungovanie tohto systému je závislé od ochoty advokátov zastupovať klientov CPP, keďže v takmer 90 % prípadov[15] je osobe, ktorej bol priznaný nárok na právnu pomoc, pridelený advokát.[16] Z dôvodu pomerne nízkej paušálnej odmeny môžeme hovoriť o tzv. „low bono“ činnosti advokátov.
Fenomén profesionálneho dobrovoľníctva je predmetom záujmu zahraničných vedeckých tímov.[17] V podmienkach Slovenskej republiky však doteraz nebol realizovaný výskum mapujúci pro bono činnosť slovenských advokátov. Hoci pro bono politiku zavádzajú najmä väčšie slovenské advokátske kancelárie, o postojoch konkrétnych advokátov k týmto aktivitám sme doteraz nemali žiadne informácie. Tieto poznatky sú kľúčové pre hlbšie pochopenie motivácií a bariér, ktoré advokáti vnímajú, čo umožní posúdiť, či je inštitucionalizácia a regulácia pro bono činnosti, pozorovaná v zahraničí, vhodnou cestou.
2. Dizajn výskumu a zber dát
S ohľadom na vyššie uvedené boli formulované tri základné výskumné otázky:
- Čo motivuje a limituje advokátov zastupovať klientov na pro bono báze?
- Čo motivuje a limituje advokátov zastupovať klientelu Centra právnej pomoci?
- Aký vplyv na výkon pro bono činnosti majú premenné ako počet rokov praxe, pohlavie, spôsob a miesto výkonu praxe?
Dizajn dotazníka bol inšpirovaný už realizovanými zahraničnými štúdiami[18] a doplnený o set otázok zameraných na postoje k všeobecnému dobrovoľníctvu a účasť na dobrovoľníckych aktivitách. Dotazník tiež obsahuje štyri škály skúmajúce motivácie a limity pro bono činnosti a spolupráce s CPP. Ako premenné sú pozorované pohlavie, počet rokov v praxi, veľkosť kancelárie, miesto výkonu praxe a skúsenosti počas štúdia.
Dáta boli zbierané v období od mája do júna 2023. S cieľom získať relevantnú vzorku bola výzva na zapojenie sa do prieskumu publikovaná v newsletteri SAK, na základe čoho sa zapojilo 89 advokátov. Súčasne bolo náhodným výberom e-mailom oslovených takmer 2100 advokátov, z ktorých sa do prieskumu zapojilo 204, čo predstavuje návratnosť necelých 10 %. Po eliminácii neúplných odpovedí bola vytvorená výskumná vzorka dát od 228 advokátov, t. j. približne 3.5 % všetkých slovenských advokátov.
Okrem obmedzenej veľkosti vzorky má predmetná štúdia aj ďalšie limity, ktoré boli zohľadňované pri analýze dát. Tým podstatným je skreslenie v dôsledku neodpovedania (non-response bias). Možno totiž objektívne očakávať, že dotazník o pro bono činnosti vo vyššej miere vyplnia práve tí, ktorých téma úprimne zaujíma.[19] Toto skreslenie je ale mitigované zameraním prieskumu na motivácie a limitácie a vplyv jednotlivých premenných. Ďalšie skreslenia dát môže spôsobiť odchýlka pri snahe spomenúť si na približný počet hodín venovaných pro bono činnosti v minulom roku (recall error bias) alebo nevedomá snaha po sociálnom uznaní (social desirabity bias), ktorá môže viesť k nadhodnocovaniu.[20] Na druhú stranu, ako argument na podporu relevancie vzorky možno uviesť, že jej zloženie podľa pohlavia, počtu rokov praxe, veľkosti kancelárie a miesta výkonu advokátskej praxe v značnej miere zodpovedá demografickému profilu advokátskej profesie.[21]
3. Slovenských advokátov motivuje najmä altruizmus a limituje nedostatok času
Keďže neexistuje jednotná definícia pro bono činnosti, boli respondenti, s cieľom eliminovať interpretačné rozdiely, oboznámení s vymedzením pro bono činnosti na účely prieskumu. Zvolená bola úzka definícia, ktorá zahŕňa iba právne služby poskytované bez akejkoľvek odplaty, pričom vylučuje prípady týkajúce sa rodiny alebo známych a bezplatné konzultácie určené na prilákanie nových klientov.
Zo skúmanej vzorky 228 advokátov až takmer 78 % (n=177) uviedlo, že v roku 2022 poskytli svoje služby na pro bono báze. Samozrejme, to neznamená, že sa až dve tretiny slovenských advokátov pravidelne zapája do pro bono aktivít. Pôsobí tu totiž spomínané skreslenie z dôvodu, že do zberu dát sa zapoja skôr tí, ktorí k téme dotazníka inklinujú. Čo sa týka rozsahu poskytovania bezplatných právnych služieb, iba 18 % respondentov (n=43) uviedlo, že pro bono činnosti venuje viac ako 50 hodín ročne.
Väčšina respondentov svoje služby poskytuje jednotlivcom (n=151), zatiaľ čo na neziskový sektor sa sústredí takmer 10 % respondentov a iba jeden respondent uviedol, že vedie študentov v rámci kliník na právnických fakultách. Ďalší sa angažujú v činnosti športového klubu, materskej školy alebo svoje služby poskytujú vybranej skupine, napr. iba ukrajinským občanom.
3.1 Aké faktory podporujú záujem slovenských advokátov poskytovať služby pro bono?
Motivujúce faktory boli skúmané na vzorke advokátov, ktorí uviedli zapojenie do pro bono aktivít (n=177), použitím likertovej škály s piatimi možnosťami od bezvýznamný (1) po veľmi významný (5) faktor. Ako vyplýva z Tabuľky 1, respondenti jednoznačne najvyššiu váhu pripisujú faktorom, ktoré možno označiť za altruistické. Nasledujú tzv. profesionálne faktory a za najmenej motivujúce faktory respondenti označili náboženské dôvody a uznanie zo strany zamestnávateľa alebo SAK.
Tabuľka 1 Motivačné faktory pro bono činnosti
| Motivačný faktor | Priemer (max. 5) (n=177) |
| Pocit zadosťučinenia z pomoci slabším | 4.32 |
| Vnímam to ako svoju profesionálnu povinnosť | 3.87 |
| Chcem prispieť k sociálnej zmene | 3.31 |
| Rozvoj mojich profesionálnych zručností a schopností | 2.47 |
| Reputácia a poznateľnosť | 2.07 |
| Možnosť vymaniť sa z rutiny a pracovného stereotypu | 1.89 |
| Náboženské dôvody | 1.59 |
| Uznanie zo strany zamestnávateľa alebo komory | 1.22 |
Zdroj: Vlastné spracovanie
Aj v otvorených odpovediach prevláda altruistické zdôvodnenie participácie na pro bono činnosti, pričom viacerí respondenti uviedli, že ich motivuje snaha o zvýšenie právneho povedomia v spoločnosti.
3.2 Aké prekážky bránia advokátom zapájať sa do pro bono aktivít?
Limitujúce faktory boli taktiež skúmané prostredníctvom 5-stupňovej škály, ktorú vyplnili všetci respondenti (n=228). Najsilnejším limitom je jednoznačne nedostatok času a pracovná vyťaženosť, pričom až 65 % respondentov tento faktor označilo za „významný“ alebo „veľmi významný“. Druhým najsilnejším limitujúcim faktorom je vnímanie pro bolo klientely ako príliš náročnej, či nevďačnej a tretím sú rodinné a osobné záväzky. Nasledujú prekážky prameniace zo subjektívneho pocitu nedostatku skúseností v oblastiach právnych problémov pro bono klientely, resp. nedostatku príležitostí. Iba približne 6 % respondentov (n=14) ako „veľmi významný“ faktor uviedlo nezáujem poskytovať svoje služby bezplatne a niečo cez 5 % deklarovalo, že im v tom „veľmi významne“ bráni rozpor s vlastným filozofickým presvedčením. Úplne na chvoste je limit prameniaci z pocitu nedostatku podpory zo strany zamestnávateľa, ktorý za veľmi významný označilo iba 6 respondentov, t. j. menej ako 3 %.
Tabuľka 2 Limitujúce faktory pro bono činnosti
| Limitujúci faktor | Priemer (max. 5) (n=228) | Pro Bono ÁNO (n=177) | Pro Bono NIE (n=51) |
| Pracovná vyťaženosť a nedostatok času | 3.82 | 3.69 | 4.24 |
| Nevďačnosť a náročnosť pro bono klientely | 2.79 | 2.68 | 3.18 |
| Rodinné a osobné záväzky | 2.27 | 2.10 | 2.88 |
| Nedostatok skúseností | 1.88 | 1.77 | 2.27 |
| Nezáujem poskytovať služby bezplatne | 1.82 | 1.67 | 2.33 |
| Nedostatok príležitostí | 1.79 | 1.55 | 2.61 |
| Rozpor s filozofickým presvedčením | 1.49 | 1.50 | 1.43 |
| Nedostatok podpory od zamestnávateľa | 1.29 | 1.23 | 1.51 |
Zdroj: Vlastné spracovanie
Z uvedených výsledkov možno interpretovať niekoľko pozitívnych zistení. Iba u zopár respondentov úplne absentuje záujem poskytovať bezplatnú právnu pomoc a veľká väčšina prejavuje vysokú mieru ochoty pomáhať druhým, ale častokrát im v tom bráni nedostatok času či príležitostí. Pozitívne tiež možno hodnotiť, že nedostatok podpory zo strany zamestnávateľa je jednoznačne najslabším limitujúcim faktorom, pričom uvedené platí aj po vyňatí advokátov, ktorí pôsobia samostatne.
Dôležitým zistením je tiež pomerne častá negatívna skúsenosť s nedostatkom vďačnosti, či dokonca zneužívaním ochoty advokátov zo strany pro bono klientely. Išlo totiž nielen o druhý faktor s najsilnejším efektov, ale súčasne bol tento dôvod najčastejšie uvádzaný v rámci otvorenej odpovede.
3.3 Spolupráca advokátov s Centrom právnej pomoci
Približne 37 % respondentov v roku 2022 zastupovalo klientov CPP. Z celej vzorky iba 14 % uviedlo, že prevzali aspoň 4 prípady ročne, a teda v rozsahu povinnosti stanovenej uznesením Predsedníctva SAK č. 26/10/2011. Z Tabuľky 3 tiež vyplýva, že kým až 43 % advokátov zapojených do pro bono aktivít zastupovalo klientov CPP, u advokátov, ktorí právne služby na pro bono báze neposkytli to bolo necelých 16 %.
Tabuľka 3 Zastupovanie klientely Centra právnej pomoci v percentách
| Spolupráca s CPP | % (n=228) | Pro Bono ÁNO (n=177) | Pro Bono NIE (n=51) |
| Nie | 62.72 | 56.50 | 84.31 |
| Max. 3 prípady ročne | 22.81 | 27.68 | 5.88 |
| Približne 4 až 12 prípadov ročne | 11.40 | 11.86 | 9.80 |
| Viac ako 13 prípadov ročne | 3.07 | 3.95 | 0.00 |
Zdroj: Vlastné spracovanie
Advokátov k spolupráci s CPP motivuje predovšetkým pocit zadosťučinenia z pomoci druhým. Až po tomto nezištnom dôvode nasledujú profesionálne motivácie. Výška odmeny za zastupovanie klientov CPP je najslabším motivujúcim faktorom, ale ako ukazuje Tabuľka 4, zároveň najsilnejším limitujúcim faktorom. Obdobne ako pri pro bono službách, aj tu sú významnými prekážkami nedostatok vďačnosti a náročnosť CPP klientely. Respondenti tiež uvádzajú, že priznanie odmeny trvá neprimerane dlho a prípady klientely CPP sú často mimo ich odborného zamerania. Viacerým v zastupovaní klientov CPP bráni pragmatický dôvod – CPP ich doteraz neoslovilo. Až 25 % respondentov (n=37), ktorí klientov CPP nezastupujú, označilo tento dôvod za „veľmi významný“.
Tabuľka 4 Motivujúce a limitujúce faktory spolupráce advokátov s Centrom právnej pomoci
| Motivujúci faktor | Priemer (max. 5) (n=85) | Pro Bono ÁNO (n=77) | Pro Bono NIE (n=8) |
| Pocit zadosťučinenia z pomoci slabším | 3.53 | 3.58 | 3.00 |
| Rozvoj profesionálnych zručností | 2.68 | 2.68 | 2.75 |
| Jednoduchý spôsob získania klientov | 1.38 | 1.36 | 1.50 |
| Výška paušálnej odmeny | 1.22 | 1.21 | 1.38 |
| Limitujúci faktor | Priemer (max. 5) (n=228) | Pro Bono ÁNO (n=177) | Pro Bono NIE (n=51) |
| Výška paušálnej odmeny | 3.12 | 3.04 | 3.41 |
| CPP sa na mňa nikdy neobrátilo | 2.8 | 1.50 | 1.43 |
| Klientela CPP si pomoc neváži | 2.64 | 2.61 | 2.75 |
| Priznanie odmeny trvá dlho | 2.58 | 2.55 | 2.67 |
| Klientela CPP je príliš náročná | 2.37 | 2.24 | 2.82 |
| Prípady sú mimo môjho zamerania | 2.28 | 2.16 | 2.69 |
Zdroj: Vlastné spracovanie
Aj v otvorenej odpovedi ako hlavný limitujúci faktor prevláda neprimeranosť paušálnej odmeny, pričom sa opakoval naratív, že tí, ktorí s CPP spolupracujú, to vnímajú ako formu dobročinnosti. Viacerí respondenti sa zhodli, že radšej poskytnú právnu pomoc úplne bezplatne niekomu, koho si sami vyberú a bez zbytočnej byrokratickej záťaže.
3.4 Vplyv rôznych premenných na pro bono činnosť advokátov
Okrem štatistickej analýzy celej vzorky boli bližšie skúmané aj potenciálne rozdiely medzi rôznymi podvzorkami. Za zaujímavé možno považovať zistenie, že tí, ktorí neposkytujú svoje služby pro bono, nekompenzovali svoju nečinnosť zastupovaním klientov CPP alebo ex offo obhajobou. Iba necelých 16 % advokátov bez pro bono praxe, ale až 43 % s pro bono praxou, prevzali zastúpenie klientov CPP (Tabuľka 3). Obdobne, len 40 % advokátov bez pro bono aktivít prevzalo ex offo obhajobu, zatiaľ čo až 53 % advokátov, ktorí deklarujú výkon pro bono činnosti. Nie je prekvapujúce, že advokáti, ktorí sa do pro bono aktivít nezapájajú, v signifikantne vyššej miere deklarujú nezáujem pomáhať druhým (2.33 v. 1.67), nevďačnosť klientov (3.18 v. 2.68) a absenciu príležitostí (2.66 v. 1.55).
Čo sa týka spôsobu výkonu praxe, takmer 59 % respondentov (n=134) vykonáva profesiu samostatne, zatiaľ čo iba necelých 6 % (n=13) pôsobí vo veľkých kanceláriách s viac ako 20 advokátmi a koncipientmi. Práve samostatný výkon advokácie je významný prediktor vyššej miery zapojenia tak do pro bono aktivít, ako aj spolupráce s CPP a prevzatia ex offo obhajoby.
Evidentné rozdiely v miere zapojenia do pro bono aktivít sa ukazujú aj pri porovnaní advokátov z Bratislavy (n=96) a z ostatných okresov (n=132). V roku 2022 zastupovalo klientov CPP iba necelých 20 % respondentov z bratislavských okresov, zatiaľ čo v prípade advokátov s praxou mimo Bratislavy to bolo až 50 %. Ešte signifikantnejší rozdiel pozorujeme pri ex offo zastúpení: aspoň raz ex offo zastúpenie prevzalo iba 28 % respondentov z Bratislavy, ale až 66 % respondentov pôsobiacich v ostatných okresoch.
Rozdiely pozorujeme aj pri porovnaní žien a mužov. Nie je prekvapujúce, že ženy sa, v porovnaní s mužmi, cítia byť vo výrazne vyššej miere limitované rodinnými a osobnými záväzkami (2.44 v. 2.15). Na druhú stranu, muži častejšie deklarujú nezáujem poskytovať právne služby bezplatne (1.94 v. 1.67). U žien sú silnejšie altruistické motivácie, konkrétne vnímanie pro bono ako profesionálnej povinnosti (4.04 v. 3.75) a snaha prispieť k sociálnej zmene (3.73 v. 3.02). Kým takmer 46 % žien zastupovalo aspoň jedného klienta CPP, u mužov to bolo iba 30 %. Naopak, ex offo zastúpenie častejšie preberajú muži (55 %) ako ženy (42 %). Tento trend naznačuje agendovú preferenciu, kedy ženy častejšie inklinujú k civilnej, zatiaľ čo muži k trestnej agende.
Na rozdiel od ostatných skúmaných premenných sa pri počte rokov praxe neprejavuje výrazný efekt. Možno však konštatovať, že advokáti s menej ako 15 rokmi praxe častejšie uvádzajú prevzatie ex offo zastúpenia (58 %) v porovnaní so skúsenejšími kolegami s praxou aspoň 15 rokov (42 %).
Záver
Prezentované výsledky prieskumu nám ponúkajú cenný pohľad na postoje slovenských advokátov. Väčšina respondentov vykazuje altruistické motivácie; advokáti sa do pro bono činnosti zapájajú na základe osobného presvedčenia, pretože pro bono činnosť vnímajú ako svoju profesionálnu povinnosť a deklarujú záujem nezištne pomáhať druhým. Za najväčšie prekážky advokáti označujú nedostatok času, rodinné záväzky, nevďačnosť a náročnosť pro bono klientely. Avšak aj časť z tých, ktorí momentálne pro bono činnosť nevykonávajú, by sa potenciálne zapojili, ak by mali viac času, príležitostí, či skúseností v oblastiach právnych problémov pro bono klientely. Iba malý počet respondentov deklaruje úplný nezáujem poskytovať svoje služby bezplatne (n=14), nevidí žiadny zmysel v dobrovoľníckej činnosti (n=6) alebo tvrdí, že pomoc druhým spôsobuje viac škody ako úžitku, pretože tieto osoby sa spoliehajú na druhých a nie na seba (n=6). Títo advokáti sa zdajú byť konzistentní vo svojich postojoch a zjavne nemotivovateľní na zapojenie do pro bono aktivít.
Dôležitým zistením je, že advokáti zapojení do pro bono aktivít tiež vo vyššej miere zastupujú klientov CPP a preberajú ex offo obhajobu. Inými slovami, tieto služby zabezpečuje takmer rovnaká skupina advokátov, keďže približne každý štvrtý respondent (n=53) deklaruje, že sa zapája do všetkých troch aktivít. V tejto skupine sú výraznejšie zastúpení advokáti mimo hlavného mesta, pôsobiaci v menších kanceláriách alebo samostatne. Preto je vhodné vytvárať priaznivejšie podmienky práve pre týchto advokátov, ktorí prejavujú vysokú ochotu poskytovať pomoc ľuďom v núdzi.
Ďalším kľúčovým zistením je, že advokáti, ktorí zastupujú klientov CPP to v značnej miere považujú za formu dobrovoľníckej činnosti a pre príliš nízku odmenu, ktorá im často nepokryje vynaložené náklady, tieto aktivity nevnímajú ako formu zárobku. Je preto jednoznačne potrebné apelovať na zvýšenie paušálnej odmeny, ktorá sa nezvýšila od roku 2009. Štátny systém civilnej právnej pomoci nemôže efektívne fungovať, ak je založený iba na dobročinnosti.
Interpretácia týchto výsledkov naznačuje, že regulovaním pro bono činnosti, či už formou povinnosti alebo odporúčania, by sa pravdepodobne nedosiahol požadovaný efekt zvýšenia zapojenia advokátov do pro bono služieb. Naopak, pri vytváraní stratégie sa ako vhodnejšie javí rozširovanie príležitostí, vytváranie sietí a vzdelávanie. Za týmto účelom by bolo vhodné zvážiť zaradenie tejto témy do vzdelávacích aktivít SAK, vytvorenie pro bono komisie v rámci SAK, ktorá by tieto aktivity koordinovala, prípadne udeľovanie ocenenia angažovaným pro bono advokátom.
RESUMÉ
Motivácie a prekážky pro bono činnosti slovenských advokátov a advokátok
Napriek existencii štátneho systému civilnej právnej pomoci a ex offo obhajoby v trestných veciach sú pre mnohých právne služby nedostupné. Pro bono činnosť advokátov preto zohráva kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní prístupu k spravodlivosti. Cieľom článku je analyzovať motivácie a prekážky, ktoré ovplyvňujú zapojenie slovenských advokátov do pro bono aktivít a spolupráce s Centrom právnej pomoci. Empirický výskum bol realizovaný prostredníctvom dotazníkového prieskumu, do ktorého sa zapojilo 228 slovenských advokátov a advokátok. Získané dáta boli podrobené základnej štatistickej analýze, pričom skúmané premenné zahŕňali pohlavie, počet rokov v praxi, spôsob a miesto výkonu praxe.
SUMMARY
Motivations for and Barriers to Pro Bono Work of Slovak Lawyers
Despite the existence of a state system of civil legal aid and ex officio defence in criminal cases, many people do not have access to legal services. Pro bono work of lawyers therefore plays a key role in ensuring that everyone may have access to justice. The article aims to analyse motivations and barriers that have an impact on Slovak lawyers´ involvement in pro bono work and cooperation with the Legal Aid Centre. The empirical research was carried out using a questionnaire answered by 228 Slovak lawyers. The data collected were analysed by basic statistical procedures where the variables under review included gender, number of years of practising legal profession, form and the place where lawyers practise.
ZUSAMMENFASSUNG
Beweggrunde und Hindernisse der Pro-bono-Tätigkeit slowakischer Rechtsanwälte und Rechtsanwältinnen
Obwohl ein staatliches System der zivilrechtlichen Hilfe und der Ex-offo-Verteidigung in strafrechtlichen Sachen besteht, für viele Menschen sind Rechtsdienstleistungen nicht zugänglich. Die Pro-bono-Dienstleistung der Rechtsanwälte spielt deswegen bei der Sicherstellung der Zugänglichkeit zur Gerechtigkeit eine Schlüsselaufgabe. Das Ziel des Artikels ist, Beweggründe und Hindernisse zu analysieren, welche die Einschaltung der slowakischen Rechtsanwälte in die Pro-bono-Aktivitäten und in die Zusammenarbeit mit dem Zentrum für Rechtshilfe beeinflussen. Die empirische Forschung wurde durch Umfrage durchgeführt, an der 228 slowakische Rechtsanwälte und Rechtsanwältinnen teilgenommen haben. Gesammelte Daten sind einer grundlegenden statistischen Analyse unterworfen worden, wobei die geprüften Daten den Geschlecht, Praxisjahre, die Art und Weise und den Ort der Berufsausübung beinhaltet haben.
[1] Cummings, S. L.: The Politics of Pro Bono. SSRN Scholarly Paper, roč. 52, č. 1, 2004, s. 4 a nasl.
[2] Zber dát a analýza boli realizované prostredníctvom platformy SurveyMonkey.
[3] Hynes, S. – Robins, J.: The Justice Gap: Whatever Happened to Legal Aid? London : Legal Action Group, 2019, s. 13.
[4] Khadar, L.: The Growth of Pro Bono in Europe. The Global Network for Public Interest Law, 2016, s. 9.
[5] Cummings, S. L.: The Politics of Pro Bono. SSRN Scholarly Paper, roč. 52, č. 1, 2004, s. 4.
[6] Kay, F. M. – Granfield, R.: Altruism at Work: An Integrated Approach to Voluntary Service among Private Practice Lawyers. Law & Social Inquiry, roč. 48, č. 2, 2023, s. 94.
[7] Juergens, A. – Galatowitsch, D.: A Call to Cultivate the Public Interest: Beyond Pro Bono. Washington University Journal of Law & Policy, roč. 51, č. 1, 2019, s. 107.
[8] Rhode, D. L.: Pro Bono in Principle and in Practice: Public Service and the Professions. Stanford: Stanford University Press. 2005, s. 138.
[9] Kay, F. – Granfield, R.: When Altruism Is Remunerated: Understanding the Bases of Voluntary Public Service among Lawyers. Law & Society Review, roč. 56, č. 1, 2022, s. 79.
[10] Herman, M. (ed.): Creating a ‘Great Pro Bono Practice.’ California Law Review, roč. 109, č. 2, s. 708.
[11] Cummings, S. L.: The Politics of Pro Bono. SSRN Scholarly Paper, roč. 52, č. 1, 2004, s. 49.
[12] Sirota, R.: Making CLE Voluntary and Pro Bono Mandatory: A Law Faculty Test Case. Louisiana Law Review, roč. 782, 2017, s. 578.
[13] Ustanovenie § 520.16. Podmienky pre zápis do komory. Dostupné na: https://www.nycourts.gov/ctapps/520rules10. htm#B16 [cit. 2024-10-03]
[14] Holness, D.: Recent Developments in the Provision of Pro Bono Legal Services by Attorneys in South Africa. Potchefstroom Electronic Law Journal, roč. 16, č. 1, 2017, s. 137.
[15] Výročná správa Centra právnej pomoci za rok 2023, s. 35.
[16] Každý advokát má v súlade s čl. 4 Uznesenia Predsedníctva SAK č. 26/10/2011 povinnosť prevziať maximálne 4 prípady ročne, avšak súčasne majú právo odmietnuť prevziať zastúpenie mimo svojho odborného zamerania (čl. 3 Uznesenia) a povinnosť odmietnuť zastúpenie napr. z dôvodu pracovnej zaťaženosti podľa § 21 písm. e) Zákona o advokácii.
[17] Choroszewicz, M.: Women attorneys’ commitment to public service and incentives for pro bono work in Finland and Poland. In: Shaping and Re-shaping the Boundaries of Working Life. Tampere: Tampere Peace Research Institute, 2020, s. 112. & Schmedemann, D.: Pro Bono Publico as a Conscience Good. William Mitchell Law Review, roč. 35, č. 3, 2009, s. 977.
[18] Granfield, R.: The Meaning of Pro Bono: Institutional Variations in Professional Obligations among Lawyers. Law & Society Review, roč. 41, č. 1, 2007, ss. 113 – 146. Rhode, D. L.: Pro Bono in Principle and in Practice: Public Service and the Professions. Stanford: Stanford University Press. 2005, s. 256.
[19] Groves, R. M. – Presser, S. – Dipko, S.: The Role of Topic Interest in Survey Participation Decisions. Public Opinion Quarterly, roč. 68, č. 1, 2004, s. 2 – 31.
[20] Herzog, P. S.: The science of generosity: causes, manifestations, and consequences. Cham : Palgrave Macmillan. 2020, s. 4.
[21] Napr. do prieskumu sa zapojilo približne 42 % žien a 58 % percent mužov, čo až prekvapivo presne zodpovedá demografickému zloženiu členskej základne SAK.