JUDr. Peter DEMOVIČ je absolventom Právnickej fakulty Trnavskej univerzity, kde v súčasnosti pokračuje v štúdiu ako externý doktorand v odbore trestné právo.
Zaujíma sa o trestné právo procesné ako aj o problematiku extrémizmu.
Zadržanie je jedným zo zásahov do osobnej slobody osoby podozrivého či obvineného, pri ktorom je vždy potrebné dôsledne skúmať splnenie zákonných podmienok zadržania. Zákonné znenie ustanovenia o zadržaní obvineného (v súčasnosti §86 Trestného poriadku), sa za posledné desaťročia prakticky nezmenilo, vždy sa vyžadovalo splnenie troch zákonných podmienok. Ako problematické sa, podľa nášho názoru, môže javiť najmä splnenie podmienky neodkladnosti veci v naznačených verejne známych prípadoch.
1 Úvod do problematiky zadržania obvineného policajtom a aplikačná prax
1.1 Úvod do problematiky
Zadržanie obvineného policajtom podľa § 86 ods. 1 Trestného poriadku[2] (ďalej aj ako „TP“), je charakterizované ako výnimočné opatrenie. Zadržanie môže vykonať len policajt alebo prokurátor.[3] Na zadržanie obvineného musia byť splnené predpokladané zákonné podmienky, ktoré spočívajú v kumulatívnom splnení podmienky (i) vznesenia obvinenia – musí ísť o osobu, ktorej bolo vznesené obvinenie procesne predpísaným spôsobom, (ii) existencia niektorého z dôvodov väzby a (iii) neodkladnosť veci, pre ktorú nemožno rozhodnutie o väzbe vopred zadovážiť.[4]
Zo všetkých uvedených zákonných podmienok vyvoláva ďalšie otázky najmä posledná podmienka a to je neodkladnosť veci, pre ktorú nemožno rozhodnutie o väzbe vopred zadovážiť. Odborná literatúra notoricky opakuje a kopíruje ako príklad neodkladnosti veci pristihnutie obvineného na úteku alebo ak sa dôvod väzby obvineného zistí počas jeho výsluchu.[5] Čentéš k uvedenej podmienke uvádza, že rozhodnutie o väzbe je možné zabezpečiť vopred v prípadoch, keď sudca rozhodol o väzbe obvineného za situácie, keď pred rozhodnutím o väzbe nedošlo k jeho zadržaniu, (napr. obvinený je vo výkone trestu odňatia slobody a v krátkom čase bude prepustený a prokurátor podá návrh na vzatie do väzby). Iné prípady „rozhodnutia o väzbe vopred“ sú podľa Čentéša, skôr výnimočné a len v teoretickej rovine.[6]
Ďalšou podstatnou okolnosťou pri zadržaní obvineného je, že sa nevyžaduje predchádzajúci súhlas prokurátora so zadržaním.
Inak je odborná literatúra v tomto smere pomerne strohá, zväčša opakujúca len znenie zákonných ustanovení TP. Podobne je na tom aj judikatúra súdov.
V jednom rozhodnutí k námietke obhajoby o nesplnení podmienky neodkladnosti pri zadržaní obvineného sa vyjadril Najvyšší súd SR nasledovne: „Neodkladnosťou veci možno rozumieť existenciu nebezpečenstva zmarenia takéhoto úkonu, bližšie však nie je definovaná zákonom, v zmysle dotknutého ustanovenia je viazaná len na nemožnosť zabezpečenia rozhodnutia o väzbe vopred. Posúdenie tejto otázky je preto výlučne na zvážení konajúceho orgánu činného v trestnom konaní. Zastihnutie obvineného na úteku či zistenie dôvodov väzby v priebehu výsluchu sú len dve zo širokej škály situácií, ktoré môžu nastať a pre ktoré môže dôjsť k splneniu tejto zákonnej podmienky. Ak teda konkrétny policajt (v tomto prípade vyšetrovateľ PZ) v predmetnej veci aplikoval ustanovenie § 86 ods. 1 TP na základe posúdenia konkrétnych okolností prípadu, nemožno hovoriť o nezákonnom zadržaní. Napokon treba dodať, že obvinený bol zadržaný v priebehu vykonávania domovej prehliadky, čo samo osebe umožňuje učiniť záver o neodkladnosti veci.“[7] S uvedeným názorom však nemožno súhlasiť, pričom dôvody nášho nesúhlasu vyplynú zo záveru príspevku.
1.2 Aplikačná prax OČTK pri zadržaní obvineného policajtom podľa § 86 TP
Vo vyššie popisovanom prípade obvinený, ktorý namietal nesplnenie podmienky neodkladnosti veci pri svojom zadržaní, bol trestne stíhaný za skutky spáchané v bližšie nezistenom čase v priebehu rokov 2010 – 2016, pričom k jeho obvineniu došlo 4. 5. 2021, a tak, ako to uvádza NS SR, vyšetrovateľ na základe vlastného uváženia, 5 rokov po spáchaní uvedených skutkov, dňa 4. 5. 2021 (utorok), v skorých ranných hodinách o 03.55 hod., z dôvodu neodkladnosti veci obvineného zadržal, aby nedošlo k zmareniu vyšetrovania. V tomto prípade teda vyšetrovateľ vzniesol obvinenie dňa 4. 5. 2021 v čase medzi 00.00 hod. (polnocou) a 03.55 hod. (zadržanie). Je potrebné poznamenať, že v čase zadržania (03.55 hod.) už samotné uznesenie o vznesení obvinenia muselo byť vydané, vytlačené a muselo sa nachádzať v mieste zadržania. Druhou možnosťou je, že uznesenie o vznesení obvinenia bolo vydané niekoľko dní pred zadržaním a datované na deň plánovaného zadržania.
V inom prípade vyšetrovateľ dňa 8. 2. 2023 (streda) začal trestné stíhanie a zároveň vzniesol obvinenie za skutky spáchané v presne nezistenom čase od roku 2014 do roku 2020, pričom v rovnaký deň v skorých ranných hodinách došlo aj k zadržaniu viacerých obvinených, v čase od 06.00 hod. do 06.10 hod., a to na rôznych miestach.[8]
Okolnosti ďalšieho prípadu spočívali v tom, že vyšetrovateľ dňa 9. 11. 2022 (streda) začal trestné stíhanie a súčasne vzniesol obvinenie podozrivým osobám a zároveň v ten istý deň, v skorých ranných hodinách okolo 04.00 hod., viacerých obvinených na rôznych miestach zadržal a zároveň im uznesenie o vznesení obvinenia aj doručil.[9]
V inom prípade vyšetrovateľ vzniesol obvinenie dvom osobám za skutky z rokov 2018 – 2020 a to dňa 7. 12. 2022 (streda), v rovnaký deň v čase o 05.50 hod. a 05.51 hod. boli obvinení zadržaní.[10] V inej veci vyšetrovateľ z Košíc, dňa 19. 4. 2022 začal trestné stíhanie a zároveň vzniesol obvinenie za skutky, ktoré mali byť spáchané v rokoch 2012 – 2018, dňa 20. 4. 2022 bol obvinený v čase o 10.00 hod. v Bratislave zadržaný.[11]
Ďalšie prípady: (i) obvinenie vznesené dňa 12. 7. 2022 (utorok), zadržanie v rovnaký deň v čase o 4.30 hod.,[12] (ii) obvinenie vznesené dňa 2. 12. 2020 (streda), zadržanie v rovnaký deň v čase od 04.00 hod. do 06.00 hod.,[13] (iii) obvinenie vznesené dňa 9. 6. 2021 (streda), zadržanie (pravdepodobne) v rovnaký deň – neuvádza sa, návrh na väzbu podaný dňa 11. 6., obvinení prepustení na slobodu,[14] (iiii) obvinenie vznesené dňa 20. 4. 2022 (streda), zadržanie v rovnaký deň v ranných hodinách,[15] (iiiii) obvinenie vznesené dňa 16. 6. 2021 (streda), zadržanie dňa 17. 6. 2021 v ranných hodinách,[16] (iiiiii) obvinenie vznesené dňa 22. 9. 2021 (streda), zadržanie dňa 23. 9. 2021.[17]
Vo väčšine z vyššie uvedených prípadov, nevyhnutnosť vykonania zadržania obvineného z dôvodu možného zmarenia vyšetrovania (neodkladnosť veci) nastala v stredu alebo vo štvrtok, v skorých ranných hodinách medzi štvrtou a šiestou hodinou rannou.[18]
Vo všetkých trestných veciach išlo o závažnú trestnú činnosť, ktorá bola páchaná viacerými páchateľmi alebo zločineckými skupinami. Vo všetkých prípadoch boli všetky obvinené osoby zadržiavané súčasne – v rovnaký deň aj hodinu, aj keď išlo o odlišné miesta (podľa OČTK z taktického hľadiska).
Podobné zaisťovacie akcie však nemožno uskutočniť spontánne, bez prípravy. Ak sa vykonáva súčasné zadržanie piatich obvinených na piatich odlišných miestach, je potrebné zabezpečiť účasť piatich zasahujúcich skupín. Každá skupina pozostáva najmenej z družstva policajtov vykonávajúcich zadržanie a vstup do obydlia (PPÚ, Lynx), operatívcov služby kriminálnej polície, ak sa vykonáva aj domová prehliadka je potrebné zabezpečiť kriminalistického technika/technikov, vyšetrovateľa, nezúčastnenú osobu atď. Je zrejmé, že zosúladiť a zabezpečiť potrebné množstvo osôb na úspešné vykonanie úkonu nebude otázkou minút alebo hodín. Vyšetrovateľ, ktorý má trestnú vec pridelenú, musí dopredu (niekoľko dní pred zadržaním) určiť deň (maximálne dni) zadržania a k tomuto dňu a hodine uskutočňovať prípravy.
Vo vyššie uvedených prípadoch boli skutky spáchané s väčším časovým odstupom (aj niekoľko rokov) od zadržania. Vyšetrovateľ teda na podklade spisového materiálu zistil, že je dôvod na postup podľa §206 TP, pričom najprv vykoná úkony smerujúce k zabezpečeniu a úspešnému vykonaniu zadržania v konkrétny deň a hodinu, následne vydá uznesenie o vznesení obvinenia a až potom dochádza k zaisťovacej akcii.
V týchto prípadoch ide teda o zadržanie plánované a pripravované aj niekoľko dní vopred.
2 Zadržanie obvineného pred a po 1. 1. 1992
2.1 Zadržanie obvineného pred 1. 1. 1992
Znenie ustanovenia o zadržaní obvineného sa menilo len výnimočne.[19] Pred rokom 1992 však o väzbe obvineného rozhodoval prokurátor a tak aj pri zadržaní obvineného v tomto období bolo zákonnou podmienkou, že pre neodkladnosť veci nebolo možné rozhodnutie prokurátora o väzbe vopred zadovážiť.
Zadržanie mohol vykonať jedine vyšetrovací orgán, prokurátor v prípade existencie väzobných dôvodov rozhodoval ihneď o väzbe. Zadržanie bolo chápané ako prechodné opatrenie, ktoré umožňovalo zákonné zaistenie obvineného zo závažných dôvodov pred tým, než o väzbe mohol rozhodnúť prokurátor. Snahou vyšetrovacích orgánov malo byť, aby sa čo najviac väzobných vecí začínalo priamo rozhodnutím prokurátora o väzbe. To vyžadovalo dôkladné prejednanie veci už pri vydaní uznesenia o vznesení obvinenia a ak bol prokurátor dosiahnuteľný, musel rozhodnúť priamo o väzbe. Prokurátor bol povinný preskúmať dôvodnosť zadržania ihneď ako sa o ňom dozvedel. Vec bola neodkladná, ak záujem vyšetrovania vyžadoval neodkladné zaistenie obvineného, pričom vyšetrovací orgán mohol použiť aj ustanovenia o predvedení obvineného bez predchádzajúceho predvolania.[20]
Mandák sa vo svojom diele zamýšľa nad podmienkou neodkladnosti veci, o ktorej tvrdí, že ju treba vždy starostlivo skúmať. Ďalej cituje Hofmana: „Nie je vždy jednoduché posúdiť, či v konkrétnom prípade ide o neodkladnosť, ako ju vyžaduje toto ustanovenie (§75 Tř), či odložením úkonu nebezpečenstvo z omeškania vznikne a v čom spočíva. Medzi intenzitou zásahu a rozsahom možného následku z odkladu musí byť určitý vzťah; ak by nebezpečenstvo hroziace z omeškania bolo malé či nepatrné, bolo by treba zvoliť štandardný postup. V podstate ide len o akési úvahy a predpovede budúceho stavu založené na skúsenosti: „Ak nevykonám úkon ihneď, čo sa stane? Bude vyšetrovanie zmarené alebo nie? Do akej miery budú výsledky vyšetrovanie ohrozené?“ Ďalej uvádza, že treba brať ohľad aj na to, že k úvahe o tom, či tu nebezpečenstvo z omeškania je alebo nie je, má vyšetrovateľ málo času a tým sú kladené pomerne vysoké požiadavky na jeho rozhodovaciu činnosť.[21]
V učebnom texte Ministerstva vnútra sa k zadržaniu obvineného uvádza, že zo striktne stanovených zákonných podmienok zadržania vyplýva, že k zadržaniu môže dôjsť len vo výnimočných prípadoch. Pôjde spravidla o prípady, kedy vyšetrovateľ na podklade spisových materiálov vedie trestné stíhanie proti obvinenému na slobode, pretože v čase vznesenia obvinenia neexistujú dôvody väzby. Keď sa po vznesení obvinenia počas vyšetrovania ukáže, že je tu niektorý z dôvodov väzby (napríklad pri výsluchu svedka sa zistí, že obvinený robí prípravy na útek alebo, že pôsobí na svedkov a spoluobvinených) a vyšetrovateľ pre neodkladnosť veci nemôže zaobstarať rozhodnutie o väzbe, môže prikročiť k zadržaniu obvineného. V žiadnom prípade vyšetrovateľ nesmie zadržať obvineného len z účelových dôvodov, aby si tak zaistil ľahšie vykonanie dôkazov. V praxi niekedy v rozpore so zákonom dochádza k tomu, že za účelom ľahšieho vedenia vyšetrovania sa až dodatočne po vznesení obvinenia násilne konštruujú dôvody väzby preto, aby sa mohlo prikročiť k zadržaniu. Vec je neodkladná, ak záujem vyšetrovania vyžaduje neodkladné zaistenie obvineného a prokurátora nemožno zastihnúť – napríklad je mimopracovná doba. Ak je vec neodkladná, môže vyšetrovateľ obvineného predviesť aj bez predchádzajúceho predvolania.[22]
Zadržanie obvineného bolo svojím spôsobom výnimkou pre prípad, že nebolo možné podať príslušnému prokurátorovi návrh na vzatie obvineného do väzby alebo prokurátor o návrhu nerozhodol včas.[23]
2.2 Zadržanie obvineného po 1. 1. 1992
Zákonom č. 558/1991 Zb. bol od 1. 1. 1992 novelizovaný zákon č. 141/1961 Zb. zákon o trestnom konaní súdnom Trestný poriadok, čím došlo k zosúladeniu právnych predpisov Českej a Slovenskej federatívnej republiky s Listinou základných práv a slobôd (ďalej ako „Listina“).
Najdôležitejšou zmenou, ktorú priniesla Listina v oblasti trestného procesu bolo zverenie rozhodovania o najdôležitejších ľudských právach a slobodách, ak malo z dôležitých dôvodov prísť k ich obmedzeniu, do pôsobnosti súdov. Ako to vyplýva z dôvodovej správy k uvedenému zákonu „i vzhledem k naléhavosti termínu, v němž musí být úprava trestního řádu provedena, bylo upuštěno od projednávání zásad a předkládá se přímo návrh novely trestního řádu.“[24] Zverením právomoci rozhodovať o väzbe do rúk súdu sa však zmenil aj celý proces rozhodovania o väzbe do podoby, ako to poznáme dnes. Vyšetrovateľ už nekomunikoval priamo s orgánom rozhodujúcim o väzbe (prokurátorom), ale prokurátor, ak vzhliadol u obvineného väzobné dôvody, musel na súd podať návrh na vzatie obvineného do väzby.[25]
V dôsledku uvedenej novely bolo znenie § 75 Trestného poriadku nasledovné: „Ak je tu niektorý z dôvodov väzby a pre neodkladnosť veci nemožno rozhodnutie o väzbe vopred zadovážiť, môže vyšetrovateľ alebo vyhľadávací orgán obvineného zadržať predbežne sám.“
Uvedená novela spôsobila aj ďalšie zmeny. Podľa dôvodovej správy si táto zmena vyžiadala zvýšené náklady zo štátneho rozpočtu, pretože bude vyžadovať prakticky nepretržitú pohotovosť prokurátorov v dňoch pracovného voľna, pracovného pokoja a v noci a aspoň dosiahnuteľnosť sudcov v dňoch pracovného voľna a pracovného pokoja.[26] Z uvedeného vyplýva, že do tejto novely § 75 TP (zadržanie obvineného), nebolo ničím výnimočným, že orgán rozhodujúci o väzbe (prokurátor) bol „k dispozícii“ len v pracovnej dobe.
Aj po uvedenej zmene, charakterizuje Ivor zadržanie obvineného ako výnimočné opatrenie. Konštatuje, že Trestný poriadok, ako aj pokyn pre vyšetrovateľov PZ v prípade obvineného, u ktorého boli zistené dôvody väzby a bol predvolaný alebo predvedený umožňuje, aby vyšetrovateľ priamo prokurátorovi predložil vyšetrovací spis spolu s návrhom na väzbu bez pozbavenia osobnej slobody zadržaním. Zadržaním by sa nemali nahrádzať nedostatky v organizačno-technickej komunikácii medzi vyšetrovateľom, prokurátorom a sudcom. Na základe vlastného výskumu zisťuje a ďalej uvádza, že v rokoch 1995 – 1996 bolo viac ako 50% všetkých zadržaných osôb v procesnom postavení obvinených. K tomu uvádza: „Ustanovenie § 75 predpokladá zadržanie obvineného vyšetrovateľom skôr ako výnimočný postup (argumentujúc znením „pre neodkladnosť veci nemožno rozhodnutie o väzbe vopred zadovážiť, môže vyšetrovateľ obvineného zadržať predbežne sám“) a u obvineného preferuje rozhodnutie o vzatí do väzby pred jeho predbežným obmedzením osobnej slobody formou zadržania. Zistené údaje poukazujú na určitý rozpor medzi legislatívnym zámerom a praktickou realizáciou tohto ustanovenia, ktorého príčinou môže byť nesprávny výklad a aplikácia zo strany vyšetrovateľov, ale aj nedostatočná úroveň súčinnosti. V praxi sa teda obvinený vo väčšine prípadov berie do väzby po predchádzajúcom zadržaní, a nie priamo po predvolaní alebo predvedení pred sudcu. V skutočnosti sa tak z výnimky stáva takmer pravidlo.“[27]V rovnakom duchu Ivor argumentuje aj v neskoršom období.[28]
Neodkladnosť veci v prípade zadržania obvineného označuje Príbelský ako stav, keď vyšetrovateľ z dôvodu vážnej časovej tiesne vzhľadom na prítomnosť okolností, ktoré by mohli ohroziť ďalší postup vo vyšetrovaní, obmedzí osobnú slobodu obvineného aj bez predchádzajúceho súhlasu prokurátora.[29]
Rozsiahlejšie o neodkladnosti veci polemizuje Klouček, ktorý zo zákonnej úpravy § 75 Tř. odvodzuje, že pravidlom má byť rozhodnutie súdu o väzbe vopred, teda bez zadržania a zadržanie má byť výnimkou odôvodnenou len na základe „neodkladnosti veci“. O neodkladnosti zadržania nebude pochýb v prípadoch, ak je osoba zadržaná pri trestnom čine, zastihnutá na úteku, ak má polícia dôveryhodné informácie, že páchateľ pripravuje ďalšiu trestnú činnosť, zastrašuje svedkov a pod. Neodkladnosť veci je zrejme všeobecne daná akútnou spoločenskou potrebou zamedziť určitému nežiadúcemu deju, ktorý už prebieha alebo by bez zadržania veľmi pravdepodobne nastal a preto je neodkladnosť v tomto zmysle objektívnou skutočnosťou. Domnieva sa, že požiadavku neodkladnosti veci nesplňuje neodkladnosť plánovaná, resp. subjektívna. Tá sa prejavuje v prípadoch, kedy polícia dlhšiu dobu vyhodnocuje podkladové materiály, pripravuje ďalší postup a naplánuje zadržanie obvineného napr. na pondelok skoro ráno bez toho, aby bola daná objektívna neodkladnosť veci práve v tomto čase, pričom okamih zadržania je zvolený z taktických dôvodov tak, aby s obvineným otriasol a bolo s ním možné „ľahšie“ vykonávať ďalšie úkony. Taký postup polícia následne odôvodní tým, že v uvedenom čase nebolo možné rozhodnutie súdu o väzbe zadovážiť vopred. Ak má byť teda rozhodnutie súdu o väzbe pravidlom a zadržanie obvineného len výnimkou, je takáto „plánovaná“ neodkladnosť zrejme porušením zákona.[30]
Vo svojej rozhodovacej činnosti charakterizoval Ústavný súd SR situáciu „keď vec neznesie odklad“ ako výnimočnú, keď je potrebné bezodkladné vykonanie úkonu, pretože bezprostredne hrozí zmarenie účelu trestného konania.[31]
3 Otázka existencie dôvodov väzby pri zadržaní obvineného
Ustanovenie § 86 ods. 1 TP stanovuje, že obvineného možno zadržať „ak je tu niektorý z dôvodov väzby podľa § 71..“, pričom komentár k Trestnému poriadku ďalej špecifikuje, že ide o dôvody podľa § 71 ods. 1 a ods. 2 TP a cieľom zadržania je posúdiť existenciu dôvodov väzby.[32]
Ustanovenie § 71 ods. 1 a ods. 2 TP upravuje tak podmienky, ktoré, až ak sú splnené, odôvodňujú vzatie obvineného do väzby, ako aj dôvody väzby ustanovené v § 71 ods. 1 písm. a) až c) TP. Dôvodom väzby je teda určité nežiaduce správanie označené ako dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a) až c) TP.[33] Aby bolo možné vziať obvineného do väzby, okrem splnenia ďalších podmienok, musí z konania obvineného alebo z ďalších konkrétnych skutočností vyplývať dôvodná obava, že naplní niektorý z dôvodov útekovej, kolúznej alebo preventívnej väzby. Povedané jazykom OČTK, ide len o prognózovanie budúceho stavu, pričom rozhodovanie o väzbe sa odohráva iba v rovine pravdepodobnosti a nie istoty ohľadne dôsledkov, ktoré môžu nastať, ak obvinený nebude držaný vo väzbe.[34]
Totožná podmienka je ustanovená aj českej právnej úprave § 75 Trestního řádu – Zadržení obvineného policejním orgánem – „Jestliže je dán některý z důvodů vazby“. K tejto zákonnej podmienke Klouček argumentuje, že základnou podmienkou zadržania je preukázaná existencia (nie len pravdepodobnosť, či len možnosť existencie) niektorého z dôvodov väzby – „Jestliže je dán některý z důvodů vazby“. Domnieva sa, že je povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní mať už pri zadržaní preukázaný niektorý z väzobných dôvodov.[35]
Vodidlom k potvrdeniu alebo vyvráteniu tejto tézy nám môžu byť príklady situácií, uvádzané odbornou literatúrou, za ktorých môže dôjsť k zadržaniu obvineného.
Notoricky známa je situácia – zastihnutie obvineného na úteku. V tomto prípade možno bez akýchkoľvek pochýb povedať, že ide o dostatočne odôvodnenú obavu z úteku, ktorá nie je len v rovine pravdepodobnosti. Čentéš uvádza nasledovné situácie – zastihnutý na úteku alebo pri ničení dôkazov či zahladzovaní stôp, prípadne pristihnutý pri ovplyvňovaní svedkov či pokračovaní v trestnej činnosti.[36] Aj v týchto prípadoch možno konštatovať, že konanie obvineného preukázateľne bezprostredne smeruje k naplneniu niektorého väzobného dôvodu, pričom sa len a výhradne vykonaným zadržaním zamedzilo zmareniu účelu trestného konania. Pristihnutie obvineného pri ovplyvňovaní svedkov či zahladzovaní stôp by sme mohli označiť už za dokonané kolúzne konanie.[37]
V jednom konkrétnom prípade posudzoval Ústavný súd ČR sťažnosť, ktorou sťažovateľka namietala zákonnosť svojho zadržania, za nasledujúceho skutkového stavu. Sťažovateľka bola trestne stíhaná a obvinená za prečin neoprávneného podnikania. Asi po pol roku od začatia trestného stíhania bola u sťažovateľky v priestoroch jej podnikania vykonaná domová prehliadka a počas prehliadky sa zistilo, že sťažovateľka pokračuje v činnosti, pre ktorú bola trestne stíhaná. Na základe týchto zistení bola na mieste zadržaná ako obvinená, pretože orgány činné v trestnom konaní zistili, že je u nej daný dôvod preventívnej väzby. Ústavný súd k veci konštatoval: „V posuzované věci lze skutečně prima facie usuzovat, že byl dán důvod vazby předstižné, neboť stěžovatelka byla již dne 28. 11. 2019 obviněna policejním orgánem pro podezření ze spáchání přečinu neoprávněného podnikání podle § 251 odst. 1 trestního zákoníku, přičemž v činnosti, jejíž provozování je nazíráno orgány činnými v trestním řízení jako uvedený přečin, pokračovala nadále i poté, co byla obviněna.“[38]
4 Zadržanie obvineného v českom trestnom procese
V českom Trestnom řáde bolo zadržanie obvineného dlho upravené totožne ako v slovenskom Trestnom poriadku, preto mu už nebudeme bližšie venovať pozornosť.
Čo je však podstatné, zákonom č. 459/2011 Sb., ktorým sa novelizoval Trestní řád, došlo k významnej zmene v inštitúte zadržania obvineného (§75 Tř), ktorá je účinná už od 1. 1. 2012. Z § 75 Tř. bolo vypustené slovné spojenie „a pro neodkladnost věci nelze rozhodnutí o vazbě předem opatřit“.
Dôvod tejto významnej zmeny si dovolíme citovať: „Stávající formulaci „a pro neodkladnost věci nelze rozhodnutí o vazbě předem opatřit“ se navrhuje vypustit vzhledem k tomu, že tato formulace odpovídá znění trestního řádu před novelou provedenou zákonem č. 558/1991 Sb., který nabyl účinnosti k 1. 1. 1992, kdy o vzetí do vazby rozhodoval v přípravném řízení prokurátor. Podle úpravy účinné po uvedeném datu již o vzetí do vazby v přípravném řízení rozhoduje soudce na základě návrhu státního zástupce a policejní orgán proto takové rozhodnutí nemůže opatřit předem nikdy.“[39]
5 Zhrnutie a návrhy de lege ferenda
Ako pri každom zásahu do osobnej slobody osoby v trestnom konaní, aj pri zadržaní obvineného je potrebné dôsledne skúmať existenciu a splnenie zákonných podmienok zadržania. Od zadržania podozrivého sa zadržanie obvineného neodlišuje len tým, že takejto osobe bolo zákonnom predpísaným spôsobom vznesené obvinenie. Výnimočnosť tohto opatrenia vidíme najmä v dôslednom splnení podmienok neodkladnosti veci, pre ktorú nemožno rozhodnutie o väzbe vopred zadovážiť a existenciu väzobných dôvodov.
Neodkladnosť veci v prípade zadržania obvineného vidíme najmä v časovej tiesni, ktorá vznikne za situácie, keď sa OČTK dozvie skutočnosti odôvodňujúce zadržanie, ktoré musí nastať okamžite alebo bezprostredne, pričom ak by k takémuto zadržaniu nedošlo ihneď, došlo by k zmareniu vyšetrovania a účelu trestného konania. Potreba takého zadržania preto môže vzniknúť kedykoľvek (deň, hodina). Časté vykonávanie zadržaní v rovnakých dňoch a skorých ranných hodinách, spojené so vstupom do obydlia, môže naznačovať účelovosť postupu OČTK.
Výnimočnosť tohto opatrenia spočíva podľa nášho názoru aj v tom, že obvinený musí svojím konaním naplniť niektorý z väzobných dôvodov alebo jeho konanie k takému naplneniu bezprostredne smeruje, pričom len vykonaným zadržaním sa zamedzilo jeho naplneniu (útek, kolúzia).
Dovolíme si preto vysloviť názor, že v súlade so zákonnými podmienkami zadržania obvineného nie je taká prax OČTK, kedy k zadržaniu dochádza opakovane v určitých dňoch (spravidla ku koncu týždňa) a výhradne len v skorých ranných hodinách. Odrazom nedôsledného splnenia všetkých zákonných podmienok zadržania je aj situácia, keď sudca pre prípravné konanie rozhodujúci o väzbe obvineného nezistí existenciu niektorého z väzobných dôvodov, ba čo viac, ak k ich posudzovaniu ani neprikročí, pretože skonštatuje už samotnú nedôvodnosť vznesenia obvinenia a trestného stíhania.
De lege ferenda preto navrhujeme vypustiť zo súčasného znenia § 86 ods. 1 slovné spojenie „pre neodkladnosť veci nemožno rozhodnutie o väzbe vopred zadovážiť“.
Vzhľadom na častú svojvoľnosť pri výklade a aplikácii tohto ustanovenia zo strany OČTK, navrhujeme, podobne ako pri zadržaní podozrivého, podmieniť oprávnenie policajta v § 86 TP predchádzajúcim súhlasom prokurátora.[40]
Záver
Znenie ustanovenia o zadržaní obvineného je bez výrazných zmien v platnosti už desaťročia. Právna úprava v československom trestnom procese, neskôr v samostatnom slovenskom trestnom procese bola viazaná na splnenie rovnakých zákonných podmienok, ktorými boli vznesenie obvinenia zákonom predpísaným spôsobom, existencia niektorého z dôvodov väzby a neodkladnosť veci, pre ktorú nebolo možné rozhodnutie o väzbe vopred zadovážiť.
V minulosti o väzbe rozhodoval prokurátor, pričom s vyšetrovateľom (policajtom, vyhľadávacím orgánom) komunikoval priamo. Ako sa uvádza v odbornej literatúre z tohto obdobia, prokurátor bol povinný, ak existoval niektorý z dôvodov väzby, rozhodnúť priamo o väzbe obvineného bez predchádzajúceho zadržania. K zabezpečeniu účasti obvineného na trestnom konaní sa mali využívať opatrenia ako predvedenie, či predvolanie. Nemožnosť zadováženia rozhodnutia o väzbe vopred spočívala najmä v nedosiahnuteľnosti prokurátora, napríklad v mimopracovnej dobe alebo cez víkendy. Ak vznikla potreba obvineného zadržať v uvedenom čase a prokurátor bol nedosiahnuteľný, Trestný poriadok dával policajtovi oprávnenie osobu zadržať aj bez vedomia (rozhodnutia) prokurátora.
Zaujímavý sa javí názor z učebného textu MV SR, ktorý ako situáciu, kedy je možné obvineného zadržať uvádza, že je to situácia, kedy je obvinený stíhaný na slobode, pretože v čase vznesenia obvinenia neexistovali uňho dôvody väzby, ktoré sa však objavili až neskôr v priebehu vyšetrovania.
Od 1. 1. 1992 došlo k zmene ustanovenia o zadržaní obvineného, z jeho znenia bolo vypustené slovo „prokurátora“ a rozhodovanie o väzbe obvineného bolo zverené do rúk súdom. Ako to vyplýva z dôvodovej správy, od tejto zmeny bola zavedená aj nepretržitá pohotovosť prokurátorov a dosiahnuteľnosť sudcov v mimopracovnej dobe a cez víkendy. Vzhľadom na zavedenú nepretržitú pohotovosť prokurátorov a sudcov a rozvíjajúce sa možnosti mobilnej komunikácie sa už situácie, kedy by bol orgán rozhodujúci o väzbe nedosiahnuteľný, javili ako málo pravdepodobné. Aj v tomto období sa v odbornej literatúre označuje zadržanie obvineného ako výnimočné opatrenie.
V českom trestnom procese už v roku 2012 došlo k vypusteniu slovného spojenia „pre neodkladnosť veci nemožno rozhodnutie o väzbe vopred zadovážiť“, z § 75 Tř., pretože podľa zákonodarcu rozhodnutie o väzbe nie je možné, za súčasnej právnej úpravy zadovážiť vopred nikdy. Vzhľadom na značnú podobnosť právnych úprav by bolo vhodné, aby sa v tomto smere zamyslel aj slovenský zákonodarca.
Na základe niektorých známych prípadov zo súčasnosti môžeme konštatovať, že k zadržaniu obvinených často dochádza v určitých dňoch a výhradne v skorých ranných hodinách. Podmienku neodkladnosti veci však chápeme ako objektívnu skutočnosť, ktorá ak nastane, ocitne sa policajt v časovej tiesni a buď zadržanie vykoná ihneď a zamedzí zmareniu účelu trestného konania alebo zadržanie nevykoná a v tom prípade dôjde k zmareniu vyšetrovania (obvinený ujde, zničí dôkazy a pod.).
Cieľom nášho príspevku bolo zhodnotiť, či je použitie inštitútu zadržania obvineného v súlade so zákonom, najmä v prípadoch vopred plánovaných a pripravovaných zaisťovacích akcií s ohľadom na splnenie zákonnej podmienky neodkladnosti veci. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti si preto dovolíme tvrdiť, že podmienku neodkladnosti veci nespĺňajú zadržania plánované a vopred pripravované.
De lege ferenda preto navrhujeme zo súčasného znenia §86 ods. 1 Trestného poriadku vypustiť slová „pre neodkladnosť veci nemožno rozhodnutie o väzbe vopred zadovážiť“, a to najmä z dôvodu rozpornosti a neaplikovateľnosti tohto ustanovenia v súčasnosti.
RESUMÉ
Neodkladnosť veci ako zákonná podmienka zadržania obvineného
Autor sa zamýšľa nad inštitútom zadržania obvineného policajtom podľa § 86 Trestného poriadku v minulosti a v súčasnosti s ohľadom na splnenie zákonných podmienok zadržania. Analyzuje súčasné postupy OČTK pri zadržaní obvinených a zameriava sa na splnenie podmienky neodkladnosti veci pri vopred pripravovaných a plánovaných zaisťovacích akciách. De lege ferenda navrhuje vypustiť z § 86 Trestného poriadku sporné slovné spojenie „pre neodkladnosť veci nemožno rozhodnutie vopred zadovážiť“ a to najmä s odkazom na českú právnu úpravu zadržania obvineného.
SUMMARY
Urgency of the Matter as a Legal Requirement for Arresting the Accused
The author reflects on the concept of arresting the accused by police officers under Section 86 of the Criminal Procedure Code in the past and at present with regard to meeting the legal requirements of a lawful arrest. He analyses current procedures followed by law enforcement agencies in the process of arresting the accused, and he focuses on meeting the requirement of urgency of the matter in the case of planned police interventions. He de lege ferenda proposes to delete the controversial wording “an order cannot be made in advance due to the urgency of the matter” from Section 86 of the Criminal Procedure Code, in particular with reference to the Czech legislation applicable to the process of arresting the accused.
ZUSAMMENFASSUNG
Dringlichkeit einer Sache als gesetzliche Voraussetzung für Festnahme des Beschuldigten
Der Autor befasst sich mit dem Instrument der Festnahme eines Beschuldigten vom Polizisten nach § 86 der Strafprozessordnung früher und gegenwärtig in Bezug auf die Erfüllung der gesetzlichen Voraussetzungen für die Festnahme. Er analysiert den derzeitigen Vorgang der Strafverfolgungsbehörden und konzentriert sich auf die Bedingung der Dringlichkeit der Sache bei den im Voraus vorbereiteten und geplanten Sicherstellungsmaßnahmen. Er schlägt de lege ferenda vor, im § 86 der Strafprozessordnung die strittige Wortverbindung „wegen der Dringlichkeit der Sache kann die Entscheidung im Voraus nicht eingeholt werden“ auszulassen und das insbesondere mit dem Hinweis auf die tschechischen Rechtsregelung der Festnahme eines Beschuldigten.
[1] Príspevok bol vypracovaný v rámci riešenia projektu APVV-19-0050.
[2] § 86 zákona č. 301/2055 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov: Zadržanie obvineného policajtom.
[3] ČENTÉŠ, J. a kol. Trestný poriadok. Veľký komentár. 3. aktualizované vydanie. Bratislava: Eurokodex, 2017. s. 272.
[4] IVOR, J., POLÁK, P., ZÁHORA, J. Trestné právo procesné I. Všeobecná časť. 2. vydanie. Bratislava: Wolters Kluwer SR s. r. o., 2021, s. 352.
[5] Napríklad: ČENTÉŠ, J. a kol. Trestný poriadok. Veľký komentár. 3. aktualizované vydanie. Bratislava: Eurokódex, 2017. s. 272., IVOR, J., POLÁK, P., ZÁHORA, J. Trestné právo procesné I. Všeobecná časť. 2. vydanie. Bratislava: Wolters Kluwer SR s. r. o., 2021, s. 353, ČENTÉŠ, J., a kol. Trestné právo procesné. Všeobecná a osobitná časť. Šamorín: Heuréka, 2012, s. 224., RŮŽEK, A., a kol. Trestní řád. Komentář. Praha: Orbis, 1975, s. 200., Šámal, P., Král, V., Baxa, J., Púry, F. Trestní řád. Komentář. I. díl. 4. vydání. Praha: C. H. Beck, 2002, s. 453, a ďalšie.
[6] ČENTÉŠ, J., a kol. Trestné právo procesné. Všeobecná a osobitná časť. Šamorín: Heuréka, 2012, s. 224.
[7] Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp, zn. 4Tost/27/2021, zo dňa 16. 6. 2021.
[8] Uznesenie sudcu pre prípravné konanie ŠTS, sp. zn. 13Tp/6/2023, zo dňa 10. 2. a 11. 2. 2023
[9] Uznesenie sudcu pre prípravné konanie ŠTS, sp. zn. 2Tp/19/2022, zo dňa 12. 11. 2022
[10] Uznesenie sudcu pre prípravné konanie ŠTS, sp. zn. 6Tp/24/2022, zo dňa 10. 12. 202.
[11] Uznesenie sudcu pre prípravné konanie ŠTS, sp. zn. 6Tp/5/2022, zo dňa 23. 4. 2022
[12] Uznesenie sudcu pre prípravné konanie ŠTS, sp. zn. 6Tp/11/2022, zo dňa 15. 7. 2022
[13] Uznesenie sudcu pre prípravné konanie ŠTS, sp. zn. 7Tp/6/2020, zo dňa 6. 12. 2020
[14] Uznesenie sudcu pre prípravné konanie ŠTS, sp. zn. 7Tp/12/2021, zo dňa 12. 6. 2021
[15] Uznesenie sudcu pre prípravné konanie ŠTS, sp. zn. 6Tp/7/2022, zo dňa 24. 4. 2022
[16] Uznesenie sudcu pre prípravné konanie ŠTS, sp. zn. 12Tp/11/2021, zo dňa 20. 6. 2021
[17] Uznesenie sudcu pre prípravné konanie ŠTS, sp. zn. 7Tp/17/2021, zo dňa 25. 9. 2021
[18] Všetky uvedené prípady sú verejne a mediálne známe kauzy z ostatných dvoch rokov, týkajúce sa najmä korupčnej trestnej činnosti bývalých politikov, verejných činiteľov, predstaviteľov verejnej správy, trestnej činnosti zločineckých skupín a drogovej trestnej činnosti páchanej zločineckými skupinami.
[19] Dochádzalo len k zmenám v označení subjektov oprávnených zadržanie vykonať. Napríklad v zákone č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom, účinnom v roku 1965:
§75 Zadržanie obvineného vyšetrovacím orgánom
Ak je tu niektorý z dôvodov väzby a pre neodkladnosť veci nemožno rozhodnutie prokurátora o väzbe vopred zadovážiť, môže vyšetrovací orgán obvineného zadržať. (…)
V zákone účinnom do 30. 6. 1978:
§75 Zadržanie obvineného vyšetrovateľom alebo vyhľadávacím orgánom
Ak je tu niektorý z dôvodov väzby a pre neodkladnosť veci nemožno rozhodnutie prokurátora o väzbe vopred zadovážiť, môže vyšetrovateľ alebo vyhľadávací orgán obvineného zadržať predbežne sám. (…)
V rovnakom znení zostal až do novely zákona č. 141/1961 Zb. účinnom od 1. 1. 1993.
[20] TOLAR, J. a kol. Trestní řád. Komentář. Praha: Orbis, 1963, s. 138 – 139. RŮŽEK, A. a kol. Trestní řád. Komentář. Praha: Orbis, 1975, s. 200 – 201.
[21] MANDÁK, V. Zajištení osoby obvineného v československém trestním řízení. Praha: Orbis, 1975, s. 40 – 41.
[22] ČERNÝ, K., HANUŠ, K., KOBR, J. Zaistenie osôb a vecí pre trestné konanie. Bratislava, Ministerstvo vnútra SSR, 1973, s. 21 – 22.
[23] ČURILEV, A., PENZEŠ, Ľ. a kol. Organizace a činnost orgánů přípravného řízení trestního. Praha: Vysoká škola sboru národní bezpečnosti, katedra trestního práva, 1983, s. 239 – 240.
[24] Dôvodová správa k zákonu č. 558/1991 Zb., ktorým bol novelizovaný zákon č. 141/1961 Zb. zákon o trestnom konaní súdnom Trestný poriadok. Dostupné online na: www.nrsr.sk, dňa 10. 3. 2023.
[25] Dôvodová správa k uvedenému zákonu sa však zmieňuje o návrhu príslušných Ministerstiev vnútra oboch krajín, aby bol zachovaný predchádzajúci postup a to, aby vyšetrovateľ priamo podával návrh na vzatie obvineného do väzby orgánu, ktorý o väzbe rozhodoval (sudcovi). Tak by bol z celého procesu vylúčený prokurátor. Uvedený návrh však nebol schválený.
[26] Dôvodová správa: „Uvedená úprava si vyžádá zvýšené náklady ze státního rozpočtu, neboť bude vyžadovat prakticky nepřetržitou pohotovost prokurátorů ve dnech pracovního volna, pracovního klidu a v noci a alespoň dosažitelnost soudců ve dnech pracovního volna a pracovního klidu. Bude znamenat i zvýšení nároků na pracovníky odborného a administrativního aparátu. Nejméně totéž zvýšení je třeba předpokládat u prokurátorů, kteří budou muset být dosažitelní i mimo pracovní dobu a ve dnech pracovního volna a pracovního klidu nepřetržitě, zatímco u soudců postačí i v těchto dnech služby, pokrývající jen část dne.“
[27] IVOR, J. Zaistenie osôb v trestnom konaní. Bratislava: IURA Edition, 1997, s. 94, 183 – 184, 192 – 193.
[28] IVOR, J. a kolektív. Trestné právo procesné. Druhé, doplnené a prepracované vydanie. Bratislava: IURA Edition, 2010, s. 315.
[29] PRÍBELSKÝ, P.: Zadržanie ako jedna z foriem obmedzenia osobnej slobody. Justičná revue, 54, 2002, č. 2, s. 156 – 164.
[30] KLOUČEK, Z.: K zadržení a vazbě po novele Trestního řádu. Trestní právo, 4/2002, s. 20 – 22.
[31] Primerane k tomu: Nález ÚS SR, sp. zn. III. ÚS 172/2010, zo dňa 7. 12. 2010. Vec sa týkala vykonania prehliadky iných priestorov a pozemkov bez predchádzajúceho súhlasu prokurátora, ktorá bola vykonaná s odôvodnením, že išlo o stav, keď vec neznesie odklad a súhlas prokurátora nebolo možné získať vopred.
[32] STRÉMY, T. Komentár k ustanoveniu § 86 TP. In: Čentéš, J., Kurilovská, L., Šimovček, I., Burda, E. a kol. Trestný poriadok I. § 1 – 195. Bratislava: C. H. Beck, 2021, s. 457 – 458.
[33] Primerane k tomu: Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6Tost/15/2013, zo dňa 16. 5. 2013, Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Tost/9/2016, zo dňa 24. 2. 2016.
[34] Primerane k tomu: Rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. II. ÚS 67/2013,
I. ÚS 162/2016.
[35] KLOUČEK, Z.: K zadržení a vazbě po novele Trestního řádu. Trestní právo, 4/2002, s. 20 – 22.
[36] ČENTÉŠ, J., a kol. Trestné právo procesné. Všeobecná a osobitná časť. Šamorín: Heuréka, 2012, s. 224.
[37] Primerane k tomu: Uznesenie sudcu pre prípravné konanie ŠTS, sp. zn. 15Tp/4/2023, zo dňa 19. 2. 2023.
[38] Uznesenie Ústavného súdu ČR, sp. zn. III.ÚS 2772/20 ze dne 26. 1. 2021.
[39] Dôvodová správa k zákonu č. 459/2011 Sb., ktorým sa mení zákon č. 141/1961 Sb., o trestním řízení soudním (trestní řád), v znení neskorších predpisov, a niektoré ďalšie zákony.
[40] Takýto súhlas, vzhľadom na súčasné možnosti mobilnej komunikácie, nemôže byť problém zabezpečiť včas.