JUDr. Mikuláš Lévai je absolventom Právnickej fakulty Trnavskej Univerzity, aktuálne pôsobí ako externý doktorand na Právnickej fakulte Trnavskej Univerzity.
Mgr. Peter Kucharský je absolventom Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, aktuálne pôsobí na rezorte Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídium Policajného zboru.
Cieľom tohto článku je snaha poukázať na niektoré nedostatky novelizovanej právnej úpravy § 136 a § 137 Trestného poriadku v spojitosti s aktuálnymi aplikačnými problémami. Hlavnú pozornosť autori venujú práve § 136 ods.1 Trestného poriadku, ktoré sa zaoberá osobnými údajmi v zápisnici o výsluchu svedka, poškodeného alebo oznamovateľa.
Úvod
Vládny návrh zákona č. 40/2024 Z. z. (ďalej len ako „zákon č. 40/2024“), ktorým sa menil a doplnil aj zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok (ďalej len ako „Trestný poriadok“), sa stal účinným 20. 3. 2024 a do trestného konania priniesol mnoho zmien. Spočiatku však niektoré zmeny nevstúpili do účinnosti na základe rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky.[1]
Uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sa však nepozastavila účinnosť zmien § 136 a § 137. Tie sú systematicky zaradené do druhého dielu (svedkovia)– výsluch svedka šiestej hlavy (dokazovanie) prvej časti Trestného poriadku. Dňa 3. 7. 2024 prijal Ústavný súd Slovenskej republiky nález PL. ÚS 3/2024-761, ktorým definitívne potvrdil súlad prevažnej väčšiny legislatívnych zmien prijatých zákonom č. 40/2024 s Ústavou Slovenskej republiky, medzi ktoré možno zaradiť aj zmeny v § 136 a § 137 Trestného poriadku.
Tieto ustanovenia sa týkajú ochrany svedka, poškodeného a oznamovateľa, ktorá sa zabezpečuje obmedzovaním prístupu k ich osobným údajom, na základe ktorých ich možno identifikovať a dohľadať.
K ochrane svedka všeobecne
Dokazovanie je v rámci trestného konania kľúčovým prvkom, na základe ktorého je možné zistiť najmä či sa skutok stal, či je trestným činom, kto tento skutok spáchal, z akých pohnútok, následok a výšku škody spôsobenú trestným činom, výnosy z trestnej činnosti a prostriedky na jej spáchanie, ich umiestnenie, povahu, stav a cenu a majetkové pomery na účely odňatia výnosov z trestnej činnosti, tak ako ustanovuje § 119 ods.1 Trestného poriadku.
Trestný poriadok nám poskytuje demonštratívny výpočet dôkazných prostriedkov, medzi ktoré patrí aj výsluch svedka, svedka – poškodeného, prípadne oznamovateľa trestného činu. Tieto prívlastky sa môžu spájať v jednej a tej istej osobe, prípadne to môžu byť tri rozdielne osoby, všetko závisí od ich postavenia vo vzťahu k spáchanému skutku.
Nepochybne však dokážu byť tieto osoby cenným zdrojom informácií, ktoré majú dôkazný význam a môžu viesť orgány činné v trestnom konaní a súd k získaniu ďalších dôkazov preukazujúcich vinu alebo nevinu podozrivého, obvineného čí obžalovaného alebo majú kľúčový význam pri rozhodovaní o vine a treste zo strany súdu.
Z uvedeného dôvodu sa vo veľa prípadoch vyskytuje potreba ochrany týchto osôb pred páchateľom trestného činu alebo inými tretími osobami, ktoré môžu mať záujem na ovplyvnení úkonov trestného konania, v ktorých sa vyskytuje svedok alebo poškodený.
Trestný poriadok poskytuje nástroje zabezpečujúce ich ochranu v rôznych podobách. Ako príklady možno uviesť vykonávanie výsluchu prostredníctvom video konferenčného zariadenia[2] na zabezpečenie anonymity, pri nazeraní do spisov možno vylúčiť tie časti, kde sú údaje svedka, ktorého totožnosť je utajená.[3]
Už pôvodná právna úprava Trestného poriadku poskytovala orgánom činným v trestnom konaní a súdu možnosť neuvádzať úplné údaje o pobyte svedka v § 136 ods. 1 Trestného poriadku, prípadne v ods. 2 predmetného ustanovenia dávala rovnakú možnosť neuvádzať údaje o jeho totožnosti, bydliska a miesta pobytu, ak bolo prítomné ohrozenie života, zdravia a telesnej integrity svedka alebo jemu blízkej osobe.[4]
Okrem ochrany, ktorú svedkom poskytuje Trestný poriadok existuje ešte aj osobitný zákon č. 256/1998 Z. z. o ochrane svedka a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý sa uplatňuje až v tých najkrajnejších prípadoch, kedy svedok nadobudne status ohrozeného alebo chráneného svedka.[5] Podstatou všetkých týchto inštitútov je zabezpečiť čo najlepšiu anonymitu vypočúvaných osôb v pozícii svedkov a poškodených.
Výsluch a ochrana svedka, poškodeného a oznamovateľa
Súčasná právna úprava výsluchu svedka v § 136 ods. 1 Trestného poriadku ukladá orgánom činným v trestnom konaní a súdu povinnosť, aby sa osobné údaje svedka, poškodeného alebo oznamovateľa v zápisnici poznačili len v miere nevyhnutnej na jeho identifikáciu a odlíšenie od inej osoby, najmä uvedením mena a priezviska.
Policajt na tento účel vedie mimo spisu evidenciu chránených údajov svedka, poškodeného alebo oznamovateľa v rozsahu meno, priezvisko, dátum narodenia, číslo dokladu totožnosti, adresa trvalého pobytu, adresa na doručovanie, prípadne iné kontaktné údaje, ktoré predloží len prokurátorovi alebo súdu, aby boli chránené pred sprístupnením osobám, ktoré majú právo nazerať do spisu. Ak úkon vykonáva prokurátor alebo súd, postupujú rovnako.
Z dôvodovej správy k zákonu č. 40/2024 vyplýva, že právna úprava bola prijatá z dôvodu ochrany svedka, poškodeného a oznamovateľa, pričom sa upravuje rozsah údajov k ich identifikácií v rámci zápisnice o danom úkone. Súčasne sa odstraňuje potreba udelenia povolenia zo strany OČTK pre takýto postup a skúmania existencie dôvodnej obavy ohrozenia, ktorá je často na subjektívnej úrovni.
Keďže výsluch svedka, poškodeného alebo oznamovateľa[6] je procesným úkonom, je nevyhnutné o ňom spísať zápisnicu. Každá zápisnica musí obsahovať všeobecné náležitosti, ktoré sú upravené v § 58 Trestného poriadku. Medzi tieto náležitosti patria podľa písm. c) aj meno a priezvisko, dátum narodenia a bydlisko alebo sídlo osôb, ktoré sa na úkone zúčastnili, a u obvineného, poškodeného alebo svedka aj adresu, ktorú uvedie na účely doručovania.
Keďže výsluch svedka, poškodeného a oznamovateľa má uvedené aj osobitné náležitosti zápisnice, konkrétne už spomínané špecifiká zamerané na anonymitu tam vymedzených osôb, vzťah týchto dvoch ustanovení je riešený tzv. vzťahom špeciality a údaje v zápisnici o výsluchu svedka sa určujú najmä podľa § 136 ods. 1 Trestného poriadku, čo v praxi nespôsobuje výkladové rozpory. Ide tak o zákonnú výnimku zo všeobecných náležitostí, ktoré musí obsahovať každá zápisnica o procesnom úkone.
Bude preto záležať na konkrétnom mene a priezvisku osoby, ktoré bude určovať rozsah osobných údajov. Pri niektorých menách a priezviskách bude naozaj postačovať iba osobný údaj v rozsahu meno a priezvisko, no pri niektorých frekventovaných menách a priezviskách bude potrebné zájsť s osobnými údajmi ďalej a uviesť napr. aj dátum narodenia, resp. aj miesto narodenia, aby sa predchádzalo prípadnej zámene osôb.
Osobitnou kategóriou sú osoby s cudzou štátnou príslušnosťou, kedy najmä orgány činné v trestnom konaní často nemajú z dôvodu neodkladnosti úkonu také možnosti preverenia totožnosti, než v porovnaní s tuzemskými občanmi. V aplikačnej praxi sa stáva, že je do zápisnice nutné spísať všetky osobné údaje potrebné na presnú identifikáciu zahraničnej vypočúvanej osoby.
Kde je problém?
Zápisnica, ako sme už uviedli, sa spisuje pri každom úkone trestného konania a osoba v procesnom postavení svedka, oznamovateľa alebo poškodeného sa nevyskytuje len pri výsluchu svedka podľa § 131 a nasl. Trestného poriadku, ale aj pri iných procesných úkonoch.
Týmito inými procesnými úkonmi sú konfrontácia podľa § 125 Trestného poriadku, rekognícia podľa § 126 Trestného poriadku, vyšetrovací pokus podľa § 157 Trestného poriadku, previerka výpovede na mieste činu podľa § 158 Trestného poriadku alebo rekonštrukcia podľa § 159 Trestného poriadku. S týmito osobami ja taktiež možné vykonávať aj iné procesné úkony, ktorými môžu byť napríklad vydanie veci podľa § 89a Trestného poriadku, vrátenie veci podľa § 97 Trestného poriadku alebo osobná prehliadka podľa § 102 Trestného poriadku. Aj o týchto úkonoch sa spisuje zápisnica, ktorá musí obsahovať všeobecné náležitosti zápisnice podľa § 58 ods. 1 Trestného poriadku, prípadne špeciálne náležitosti konkrétneho procesného úkonu.
Pri pohľade na právnu úpravu týchto procesných úkonov sa však nemôže uplatňovať pravidlo uvedené v § 136 ods. 1 Trestného poriadku. A to z dôvodu, že každý procesný úkon má svoju osobitnú právnu úpravu a § 136 ods. 1 Trestného poriadku sa vzťahuje výlučne na zápisnicu o výsluchu svedka, svedka – poškodeného, prípadne oznamovateľa.
V aplikačnej praxi sa preto stáva, že v tom istom vyšetrovacom spise sa v zápisnici o výsluchu svedka, resp. svedka – poškodeného poznačia len nevyhnutné osobné údaje, no tieto existujú v iných zápisniciach, ktoré sú taktiež súčasťou vyšetrovacieho spisu. Tým sa narúša, resp. úplne potiera anonymizácia týchto osôb zamýšľaná zákonodarcom, ktorá má slúžiť na ich osobnú ochranu.
Okrem tohto aplikačného problému je nevyhnutné poukázať aj na to, že prechodné ustanovenia zákona č. 40/2024 nevenujú pozornosť tzv. „živým veciam“, kde už bol napr. svedok vypočutý podľa pôvodnej právnej úpravy a po novelizácii je potrebné ho v tej istej veci vypočuť.
Podľa platného právneho stavu by tak zápisnica o výsluchu svedka spísaná pred novelizáciou Trestného poriadku mala obsahovať podstatné náležitosti zápisnice (vrátane osobných údajov svedka). No zápisnica o výsluchu svedka po novelizácii Trestného poriadku by mala obsahovať iba nevyhnutné osobné údaje a policajt by mal navyše viesť v tomto prípade aj evidenciu chránených údajov svedka.
Posledným aplikačným problémom, na ktorý by sme v tejto súvislosti chceli poukázať je uvádzanie adresy na doručovanie písomností. Pred poslednou novelou Trestného poriadku sa adresa na doručovanie písomností svedka, poškodeného alebo oznamovateľa uvádzala do zápisnice ako súčasť podstatných náležitostí zápisnice. V zmysle súčasnej právnej úpravy je potrebné túto adresu uvádzať v evidencii chránených údajov vedenej policajtom.
Najväčším rozdielom medzi pôvodnou a novou právnou úpravou je, že zápisnicu, ktorá obsahovala adresu na doručovanie písomností bola podpísaná osobou, ktorej sa úkon týkal.[7] Evidencia chránených údajov svedka podpisovaná touto osobou nie je, keďže to Trestný poriadok nevyžaduje.
Hoci sa v aplikačnej praxi v niektorých prípadoch pristupuje zo strany orgánov činných v trestnom konaní k tomu, aby osoba v procesnom postavení svedka, resp. svedka – poškodeného podpisovala aj túto evidenciu, takýto postup považujeme za nesprávny a vykonávaný v rozpore s Trestným poriadkom.
Dôvodom je, že v prípade, ak by svedok, resp. svedok – poškodený odmietal takýto dokument podpísať, neexistuje zákonný spôsob, ako ho k tomu donútiť a to ani pod hrozbou poriadkovej pokuty.
Nemenej dôležitým argumentom proti takémuto postupu je aj ústavné pravidlo uvedené v čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, ktoré hovorí, že štátne orgány, v tomto prípade orgány činné v trestnom konaní môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Ak zákon (Trestný poriadok) takýto postup neuvádza, nemožno tak zo strany orgánov činných v trestnom konaní postupovať.
Aj takáto drobnosť môže mať negatívne následky, ktoré by mohli narúšať plynulosť trestného konania napr. pri využívaní inštitútu predvedenia svedka. Ak by totiž svedok namietal, že uviedol inú adresu na doručovanie než je tá, ktorá je uvedená v evidencii chránených údajov svedka, bolo by pre orgány činné v trestnom konaní a súdy len veľmi ťažké túto námietku zamietnuť a neprihliadať na ňu.
Záver
V článku sme poukázali na tri, podľa nás najväčšie nedostatky novej právnej úpravy Trestného poriadku vo vzťahu k výsluchu svedka. Sme toho názoru, že zákonodarca celkom správne venoval pozornosť inštitútu ochrany svedka v trestnom konaní. Z aplikačnej praxe poznáme mnoho prípadov, kedy sa svedkovia zdráhali hovoriť o trestnej činnosti práve z dôvodu ich nedostatočnej ochrany. Podľa názoru autorov nedôslednou právnou úpravou zákonodarca spôsobil, že ochrana svedka je naďalej nesystematická a nepostačujúca s prihliadnutím na zamýšľaný účel novoprijatej právnej úpravy.
Aby sme neostali len čisto pri kritike, dovoľujeme si navrhnúť, aby ustanovenia, ktoré anonymizujú svedka, poškodeného alebo oznamovateľa boli súčasťou právnej úpravy zápisnice v § 58 Trestného poriadku. To by sa mohlo urobiť napr. tak, že by sa do § 58 Trestného poriadku vložil nový odsek, kde by sa presunulo súčasné znenie § 136 ods. 1 Trestného poriadku, ktoré by tým zaniklo.
Ochrana svedka, poškodeného a oznamovateľa by sa tak stala všeobecnou právnou úpravou a bolo by povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní a súdov túto aplikovať na všetky zápisnice s týmito osobami.
RESUMÉ
Ochrana svedka, poškodeného a oznamovateľa z pohľadu dokazovania
Článok sa zaoberá zmenou právnej úpravy v § 136 Trestného poriadku, ktorú priniesla nedávna novela. Táto zmena sa dotýka uvádzania osobných údajov svedka, poškodeného a oznamovateľa v zápisnici o ich výsluchu. Hlavným zámerom tejto zmeny bolo zabezpečenie zvýšenia anonymity týchto osôb tým, že osobné údaje sa nemajú uvádzať v zápisnici o výsluchu, ale v osobitnej evidencii. Autori článku poukazujú na tri najvážnejšie nedostatky prijatej právnej úpravy, ktoré sa v praxi vyskytujú. V závere článku autori prinášajú možné legislatívne riešenie, ktoré by aplikačné problémy odstránilo.
SUMMARY
Protection of Witnesses, Victims and Complainants from the Perspective of Evidence
The article deals with the change of Sec. 136 of the Criminal Procedure Code as a consequence of the recent amendment. This change involves inserting personal data of witnesses, victims and complainants in their written statements (written records of their interviews). The main purpose of this change was to guarantee greater anonymity of these persons by not inserting their personal data in their written statements, but in a special register. The authors refer to three most serious problems in the adopted legislation that arise in practice. At the end the authors provide a possible legislative solution that would eliminate the application problems.
ZUSAMMENFASSUNG
Schutz eines Zeugen, Geschädigten oder Whistleblowers aus Sicht der Beweisführung
Der Artikel befasst sich mit der abgeänderten Rechtsregelung im § 136 der Strafprozessordnung im Zusammenhang mit der neuerlichen Novelle. Diese Änderung betrifft die Angabe von personenbezogenen Daten eines Zeugen, Geschädigten oder Whistleblowers im Vernehmungsprotokoll. Die Hauptabsicht dieser Änderung war, höhere Anonymität dieser Personen dadurch sicherzustellen, dass deren personenbezogene Daten nicht im Vernehmungsprotokoll, sondern in einer Sonderevidenz erfasst werden. Die Autoren des Artikels haben auf die drei in der Praxis auftretenden schwerwiegendsten Mängel der angenommenen Rechtsregelung hingedeutet. Am Ende des Artikels kommen die Autoren des Artikels mit einer möglichen legislativen Lösung, durch die die Anwendungskomplikationen abgeschafft werden könnten.
[1] Ústavný súd Slovenskej republiky na základe návrhu prezidentky Slovenskej republiky a skupiny poslancov 28. 02. 2024 rozhodol uznesením PL. ÚS 3/2024-112 o pozastavení účinnosti vybraných ustanovení tohto návrhu zákona.
[2] Pozri § 61b Trestného poriadku.
[3] Pozri § 69 ods.1 Trestného poriadku.
[4] § 136 ods. 1 pred novelou Trestného poriadku „Ak je dôvodná obava, že svedok alebo jemu blízka osoba sú pre uvedenie bydliska svedka ohrození, môže sa svedkovi povoliť, aby namiesto bydliska uviedol pracovisko alebo inú adresu, na ktorú sa mu môže doručiť predvolanie. Ak sa ako svedok vypočúva zástupca orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately o skutočnostiach, ktoré sa dozvedel v súvislosti s vykonávaním opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, orgán činný v trestnom konaní a súd uvedie do zápisnice adresu sídla orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.“
[5] Bližšie pozri zákon č. 256/1998 Z. z. o ochrane svedka a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
[6] Výsluch oznamovateľa sa vykonáva buď do zápisnice o trestnom oznámení alebo v štádiu po začatí trestného stíhania v postavení svedka do zápisnice o výsluchu svedka. Ak je oznamovateľ zároveň poškodeným, jeho výsluch sa poznačuje do zápisnice o výsluchu svedka – poškodeného.
[7] Podľa § 59 ods. 1 trestného poriadku zápisnicu o hlavnom pojednávaní a o verejnom zasadnutí podpisuje predseda senátu a zapisovateľ; iné zápisnice podpíše ten, kto úkon vykonal, a osoba, ktorej sa úkon týka, zapisovateľ, tlmočník, znalec, prekladateľ, prípadne iná osoba pribratá k úkonu.