JUDr. Filip Šmeringai je advokát a absolvent Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Počas základného vzdelania absolvoval aj zahraničné štúdium na Univerzite Martina Luthera v Halle-Wittenberg v Spolkovej republike Nemecko, kde pôsobil aj ako právny asistent na katedre občianskeho, obchodného a hospodárskeho práva.
Neoprávnená stavba na cudzom pozemku predstavuje právny problém presahujúci do viacerých odvetví nášho právneho poriadku. Ak na túto problematiku nazrieme z občianskoprávneho hľadiska, v popredí záujmu stojí najmä otázka vlastníckeho práva k takto zriadenej stavbe. Predložená štúdia má v tomto kontexte základný cieľ preskúmať, aký vlastnícky režim má neoprávnená stavba na cudzom pozemku a za akých predpokladov vie súd poskytnúť ochranu aj neoprávnenému vlastníkovi stavby. Problematika je predstavená jednak v historických súvislostiach a jednak vzhľadom na súčasnú úpravu v Slovenskej republike s osobitným zreteľom na súvisiacu súdnu prax. Pri vybraných aspektoch poukazuje autor aj na zahraničné právne úpravy ako zdroj inšpirácie a podporu uvádzaných tvrdení. Tento článok je pokračovaním predchádzajúceho článku uverejneného v Bulletine slovenskej advokácie.
Osobitné faktory vplývajúce na vlastnícke právo k neoprávnenej stavbe
Právny obsah § 135c OZ (najmä ods. 3) nie je zďaleka rámcovaný iba slovným vyjadrením tohto paragrafu. Uvedené ustanovenie patrí totiž k tzv. demonštratívnym právnym normám, pri ktorých nie je hypotéza vymedzená priamo právnym predpisom
[64]. Pri takýchto – relatívne abstraktných – hypotézach platí, že čím abstraktnejšia je hypotéza normy, tým väčšia zodpovednosť leží na strane súdov, ktoré dopĺňajú hypotézu normy vzhľadom na okolnosti konkrétneho prípadu. Nesporným pozitívom tohto prístupu je zaiste flexibilita súdu pri rozhodovaní, ktorá však na druhej strane nesmie skĺznuť do svojvôle, kedy by niektoré z okolností boli, a niektoré neboli vzaté do úvahy. Aké z týchto okolností ale prichádzajú do úvahy?
Práve táto centrálna otázka bude predmetom ďalšieho pojednania ako poslednej časti mozaiky predloženej štúdie. V ďalšom texte sa preto zameriame na niektoré špecifické okolnosti (faktory) vplývajúce na vyporiadanie práv k stavbe na cudzom pozemku, pričom v tejto otázke nadviažeme na súvisiacu súdnu prax.
Dobromyseľnosť vlastníka stavby (stavebníka)
Medzi tradičné a historicky osvedčené faktory skúmania, či má neoprávnene zriadená stavba naďalej patriť jej vlastníkovi alebo vlastníkovi pozemku, patrí preukázaná subjektívna dobrá viera vlastníka stavby. Zriadenie stavby na cudzom pozemku môže totiž podľa okolností prípadu vychádzať z ospravedlniteľného omylu stavebníka, že k zastavanej ploche má oprávnenie, no v skutočnosti ho stavebník nemá. Dobrú vieru stavebníka ako istú psychologickú kategóriu pritom možno skúmať iba výslovne na základe objektívnych skutočností, v ktorých sa tomu zodpovedajúco odzrkadľuje vnútorný (subjektívny) vzťah stavebníka k vlastnému konaniu. Aj preto súd skúma túto otázku ako právnu a nie skutkovú, pričom nemusí prihliadať na osobitné vlastnosti stavebníka (napr. nižšia vzdelanosť, vyššia dôverčivosť a neskúsenosť stavebníka atď.).[65] Prieskum dobromyseľnosti stavebníka sa tým môže spájať aj so skúmaním existencie putatívneho titulu t. j. právneho dôvodu, od ktorého odvíja stavebník svoje konanie v dobrej viere.[66]
O dobromyseľnosti stavebníka nemožno vôbec hovoriť, ak preukázateľne vedel, že stavia na cudzom pozemku, a predsa v stavebných prácach pokračoval až do momentu zriadenia stavby.[67] O takú situáciu pôjde napríklad vtedy, keď mu bolo súdom neodkladným opatrením zakázané, aby pokračoval v stavebných prácach, a predsa v nich pokračoval až do momentu zriadenia stavby. Uvedené sa týka aj situácie, kedy štátny stavebný dohľad vydal rozhodnutie, ktorým zakázal pokračovaniu v prácach na stavbe.[68]
Problematiku dobromyseľnosti vlastníka stavby zároveň nemožno obmedziť iba na situácie, kedy vlastník stavby vedel o neoprávnenosti konania a chcel zasiahnuť do vlastníckeho práva inej osoby; môžu sa týkať aj situácie, keď vlastník stavby pri náležitej starostlivosti mohol svoj omyl identifikovať a predísť mu. Vzorovým prípadom je situácia, keď vlastník stavby zrealizuje stavbu, hoci si vôbec nie je vedomý vlastníckych pomerov zapísaných v katastri nehnuteľností.[69] Výsledok takejto nedbanlivosti je o to závažnejší, ak ide jednak o neoprávnenú stavu a jednak o nepovolenú stavbu. Skutočnosť, že vlastník stavby nezískal povolenie na stavbu je okolnosťou svedčiacou o nedobromyseľnom konaní vlastníka stavby.[70] V susedských vzťahoch môže mať právnu relevanciu aj preukázateľné prediskutovanie stavebného zámeru s osobou, na ktorej hranici pozemku má vzniknúť nová stavba, čím sa dá predísť neskorším sporom o vlastnícke právo k tejto stavbe.[71]
Hoci medzi jednotlivými faktormi neexistuje istá hierarchia, v rámci ktorej má súd posúdiť niektoré okolnosti prednostne a iné až subsidiárne, dobromyseľnosť vlastníka stavby (stavebníka) predstavuje spravidla jeden z najvýznamnejších faktorov.[72] Vyplýva to nielen z historickej interpretácie tohto právneho inštitútu, ale aj zo skutočnosti, že neoprávnený zásah do cudzieho práva by mal požívať právnu ochranu iba vo výnimočných prípadoch, predovšetkým vtedy, ak osoba zasahujúca do cudzieho práva o takejto neoprávnenosti nevedela, resp. nemohla vedieť.
Takýto prístup má svoj význam jednak v individuálnom právnom vzťahu medzi vlastníkom stavby a vlastníkom pozemku, no vysiela aj dôležitý signál verejnosti, v rámci ktorej by nemal byť živený naratív o prípadných „benefitoch“ takéhoto (neoprávneného) konania. Ako uvádza v tejto súvislosti aj ÚS ČR: „Pri posudzovaní prípadov tzv. neoprávnených stavieb, ku ktorých zriadeniu došlo úmyselným protiprávnym konaním stavebníka, musí byť ochrana vlastníckych práv majiteľa pozemku prioritná. Ak tento princíp rešpektovaný nebude, má toto nielen dopady na samotného vlastníka, ale na celú spoločnosť, v ktorou sa vytvára povedomie o „výhodnosti“ nedodržiavania práv ostatných so všetkými nežiaducimi dôsledkami. Vzhľadom na to sa nemožno domnievať , že by v záujme spoločnosti bola ochrana takého „neoprávneného“ stavebníka.“[73]
Hospodárnosť odstránenia neoprávnenej stavby
V predošlých statiach štúdie bolo poukázané na to, že § 135c OZ privileguje vlastníka pozemku, keďže je súd viazaný preferenčnou postupnosťou riešení uvádzaných v tomto ustanovení. Prvé z týchto riešení je pritom „najradikálnejším“ riešením situácie a má formu odstránenia neoprávnenej stavby na náklady vlastníka stavby. V rozhodovacej činnosti súdov býva označovaná táto možnosť ako „najprísnejšia občianskoprávna sankcia“ pre vlastníka stavby, keďže sa spravidla spája s nenávratným zánikom stavby ako majetkovej hodnoty.[74] V tejto súvislosti je nevyhnutné dodať, že rozhodnutie o odstránení, resp. neodstránení stavby spadá do právomoci súdu, čo vyplýva zo znenia § 135c OZ; odstránenie stavby vlastníkom pozemku je v súdnej praxi považované za nedovolenú svojpomoc, pričom pri tomto postupe nie je vylúčená aj trestnoprávna zodpovednosť vlastníka pozemku.[75] Uvedené samozrejme nevylučuje, aby sa vlastník pozemku taktiež domáhal odstránenia stavby na príslušnom orgáne verejnej správy vzhľadom na stavebno právne predpisy, pokiaľ by bola stavba nielen neoprávnená, ale aj nepovolená.[76]
Hoci je súdom nariadené odstránenie stavby na náklady vlastníka stavby vedené ako prvé zákonné riešenie, nemožno zďaleka konštatovať, že by odstraňovanie stavby bolo v súdnej praxi „železným pravidlom“, z ktorého existujú iba ojedinelé výnimky. Odstránenie stavby je skôr prezentované ako výnimočné opatrenie. Súdna prax tým vo svojich záveroch nápadne nadväzuje na historické znenia úpravy v Občianskom zákonníku, kedy bola táto možnosť poslednou možnosťou vyporiadania vzájomných práv a nie prvou.[77] Tento prístup bol umocnený aj judikatúrou vtedajších súdnych autorít, v ktorej nachádzame: „Odstránenie stavby je krajným opatrením, ktorého použitie treba starostlivo zvážiť i s prihliadnutím na hospodárnosť takéhoto opatrenia.“[78] Rovnako: „Na jednej strane sa mnohokrát zisťuje nekázeň stavebníka, ktorý nerešpektuje práva iných občanov, na druhej strane vytvorená hodnota môže byť spoločensky žiaduca (napr. stavba rodinného domčeka), takže je záujem na jej uchovaní, niekedy dokonca aj v prospech stavebníka.“[79]
Podľa súčasnej rozhodovacej činnosti súdov sa prieskum hospodárnosti odstránenia stavby týka najmä povahy a rozsahu hospodárskej straty, ktorá by s odstránením stavby vznikla a jej porovnanie so záujmom na ďalšom využití stavby.[80] Tieto úvahy môžu zahŕňať jednak finančné náklady súvisiace s faktickým odstránením stavby (napr. hodnota demolačných prác, likvidácie odpadu, obnovu pôvodného miesta a cena súvisiacej ľudskej práce) a stratu vynaložených investícií zo strany vlastníka stavby (napr. cena materiálu, náklady na projektovanie a inžiniering, náklady spojené s vybavením verejnoprávnych povolení ako aj súvisiaca cena ľudskej práce). Vylúčené nie je ani zohľadnenie straty zisku, ktorú môže vlastník stavby utrpieť prípadným odstránením stavby (napr. príjem z prenájmu stavby, zisk z prevádzky atď.). Porovnanie týchto nákladov sa v zmysle súdnej praxe má porovnať so záujmom vlastníka stavby na jej ďalšom využití. Takýto záujem sa môže týkať aj prieskumu väzby vlastníka neoprávnenej stavby k neoprávnenej stavbe (viď ďalší bod).
Podobne ako predošlý faktor aj hospodárnosť odstránenia stavby predstavuje významný determinant, ktorý by mal súd zohľadňovať prednostne. Už v historickom pojednaní sme poukázali na to, že práve ochrana vytvorených majetkových hodnôt predstavovala základný účel vzniku osobitnej úpravy právnych vzťahov rezultujúcich zo zriadenia neoprávnenej stavby na cudzom pozemku. Prieskum hospodárnosti odstránenia stavby má preto popri dobromyseľnosti vlastníka stavby svoju poprednú pozíciu.
Väzba vlastníka neoprávnenej stavby na neoprávnenú stavbu
Determinácia vlastníckeho režimu neoprávnenej stavby sa môže odvíjať aj od porovnania väzby vlastníka neoprávnenej stavby na túto stavbu s väzbou vlastníka pozemku k zastavanému pozemku. V praktickej rovine sa tento prieskum týka najmä porovnania spôsobu a rozsahu užívania týchto nehnuteľností ich vlastníkmi, a teda aj otázky, kto by bol stratou resp. obmedzením svojho vlastníckeho práva viac dotknutý vo svojich životných potrebách. Pokiaľ napr. pozemok nepredstavuje pre jeho vlastníka ekonomicky významný objekt vlastníckeho práva alebo o pozemok vôbec nejaví záujem, môžu sa tým znížiť aj jeho šance na prípadné odstránenie tejto stavby alebo súdneho priznania vlastníckeho práva k neoprávnene zriadenej stavbe. Ak na druhej strane vlastník neoprávnenej stavby túto aktívne užíva a pokrýva jeho bazálne potreby, môžu sa zvýšiť aj jeho šance na potvrdenie vlastníckeho práva k tejto stavbe zo strany súdu.
Všeobecným spôsobom takýto názor prezentuje aj Krajský súd v Nitre v jednom rozhodnutí, kde sa dočítame: „Samotné pozemky, na ktorých stavby stoja, nemajú pre žalobcu žiadne praktické využitie, žalobca ich dlhodobo nevyužíva. Žalovaní naopak nehnuteľnosti využívajú, majú pre nich praktický význam.“[81] Takýto „praktický význam“ sa prejaví zrejme najvýraznejšie v situácii, keď vlastník neoprávnenej stavby užíva neoprávnenú stavbu ako svoje obydlie. Ku konfliktu dvoch vlastníckych práv sa v týchto prípadoch pridáva aj súvisiaca ochrana súkromného a rodinného života jednotlivca, keďže prípadným odstránením stavby dochádza aj k narušeniu tejto špecifickej väzby jednotlivca resp. rodiny na konkrétnu nehnuteľnosť. Na úzky súvis ochrany vlastníckeho práva a ochrany súkromia a rodinného života poukazuje aj ÚS SR v jednom z jeho nálezov, kde nachádzame: „Ústavnoprávna ochrana slobody vlastníctva nie je len ochranou zužujúcou sa na „púhe“ vlastníctvo, resp. majetok. Právo na ochranu vlastníctva, resp. právo na pokojné užívanie majetku je klasickým základným právom, ktoré musí byť vnímané v úzkej súvislosti s ochranou slobodnej sféry a súkromia vlastníka.“ To, že strata domu môže znamenať aj stratu „domova“, je senzitívne vnímané aj v rozhodovacej činnosti ESĽP. Právna ochrana sa pritom poskytuje nielen užívateľom oprávnených stavieb ale aj neoprávnených na cudzom pozemku.[82]
Hrozba „straty domova“ pre vlastníka stavby a jeho rodinu nemusí avšak byť vždy ultimátnym argumentom pre priznanie vlastníckeho práva k neoprávnenej stavby. Svedčí o tom aj jedno z rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave, kde nachádzame: „Odvolací súd chápe, že odstránením neoprávnenej stavby, do ktorej výstavby žalovaná nepochybne vložila nemalé finančné prostriedky, jej vznikne majetková, resp. hospodárska strata a žalovanej hrozí bezdomovectvo; tieto skutočnosti však nemôžu vo svojej podstate prevážiť nad ostatnými okolnosťami, za ktorých žalovaná vedome pristúpila k realizácii stavby a ktoré svedčili v jej neprospech“.[83] Osobitná väzba vlastníka na neoprávnenú stavbu sa môže prejaviť teoreticky aj v inej životnej potrebe než je bývanie; o takýto prípad môže ísť, ak by sa s neoprávnenou stavbou spájal výkon podnikateľskej činnosti vlastníka stavby.
Len čo neoprávnenú stavbu neužíva jej vlastník alebo nie je udržiavaná v riadnom stave, oslabuje sa tým aj jeho väzba k tejto nehnuteľnosti. Aj v tomto prípade sa následne môže prejaviť privilegované postavenie vlastníka pozemku, kedy súd buď nariadi odstránenie tejto stavby alebo ju prikáže do vlastníctva vlastníka pozemku. Poukázať môžeme na jedno z rozhodnutí Krajského súdu v Prešove, kde sa dočítame: „Zvyšná časť, na pozemku žalobcu je skutočne vo veľmi schátralom stave a potvrdzuje, že žalovaní nemali žiadnu snahu udržiavať ju v užívania schopnom stave v súlade s prostredím, v ktorom sa nachádza. Stavba pôsobí dehonestujúco ako aj okolitá časť pozemku. Každý vlastník má povinnosť, starať sa o nehnuteľnosti a udržiavať ich tak, aby neničili životné prostredie.“[84] Podobne Krajský súd v Žiline uvádza: „I keď je pravdou, že právni predchodcovia žalovaných boli pri nadobúdaní rodinného domu postaveného na pozemku patriacom právnym predchodcom žalobcu dobromyseľní, (…), nie je táto skutočnosť pre posúdenie sporu rozhodujúcou, nakoľko nie je možné spravodlivo požadovať od žalobcu, aby trpel na svojom pozemku schátranú, zanedbanú stavbu, o využitie ktorej jej vlastníci viac ako 20 rokov nejavia žiaden záujem.“[85]
Hodnota pozemku v porovnaní s hodnotou stavby
Pri úvahách o aktuálnosti superficiálnej zásady, resp. riešení privilegujúcich vlastníka pozemku, nemožno prehliadnuť aj kritické hlasy vnímajúce tieto prístupy ako právny anachronizmus.[86] V zmysle uvedenej kritiky sa hodnota pozemku často odvíja práve od hodnoty stavby, čo je najlepšie ilustrovateľné na prípade výškovej budovy (mrakodrapu) s početnými kancelárskymi priestormi; takýto priestor vyžaduje minimum pôdy (pozemku), pričom jeho hodnota sa odvíja práve od stavby týčiacej sa nad pozemkom.[87] Historický posun v tejto otázke súvisí prirodzene aj s tým, že pôda je významný – no zďaleka nie najvýznamnejší – výrobný faktor modernej doby.
Alternatívu k riešeniu „vrch ustupuje spodku“ predstavuje napr. švajčiarska alebo maďarská úprava, ktoré za hlavný determinant pri určení vlastníckeho práva pri neoprávnenej stavbe považujú porovnanie ceny stavby s cenou pozemku.[88] V prípade ak cena stavby výrazne prevýši hodnotu pozemku, vlastníkom pozemku (a teda aj stavby); to samozrejme platí iba vtedy, keď bol stavebník dobromyseľný. V staršom rozsudku švajčiarskeho Najvyššieho súdu (BGE) bol takýto výrazný nepomer vyhodnotený napr. v situácii, keď cena pozemku predstavovala sumu 600 CHF a stavba zriadená na tomto pozemku (horská chata) sumu 14 500 CHF.[89]
Porovnanie hodnoty pozemku s hodnotou stavby ako jeden z determinantov vlastníckeho režimu neoprávnenej stavby sa výnimočne objaví aj v rozhodovacej činnosti slovenských súdov. Krajský súd v Nitre napr. uvádza: „Druhým a takisto aj podľa odvolacieho súdu správnym dôvodom pre zamietnutie žaloby žalobcu bol nepomer medzi hodnotou pozemkov vo vlastníctve žalobcu, u ktorého sa vychádzalo zo sumy 80 000 eur a hodnota skladu hutného materiálu, u ktorého sa vychádzalo zo sumy 180 000 eur, tak ako ju určil znalec v roku 2001.“[90] Rovnako v odôvodnení jedného z rozhodnutí Krajského súdu v Žiline sa dočítame, že súd vzal „tiež v úvahu, že hodnota stavby (1 253,90 eur) je oproti hodnote pozemku, na ktorom stojí (10 927,25 eur), nepatrná.“[91]
Tieto prípady nám ukazujú, že porovnanie hodnoty pozemku a hodnoty neoprávnenej stavby môže vzhľadom na okolnosti prípadu zavážiť. Nespornou výhodou tejto metódy je jej jednoduchosť a objektívna merateľnosť, predovšetkým v prípadoch, ak je rozdiel medzi týmito hodnotami markantný. V tejto súvislosti však treba dodať, že hodnota stavby by mala byť porovnávaná nielen s hodnotou pozemku, na ktorom táto stavba stojí, ale aj s hodnotou prípadných pozemkov, ktoré zastavaný pozemok obkolesujú. To platí, samozrejme, iba za predpokladu, že aj tieto pozemky vlastní vlastník pozemku, na ktorom stojí neoprávnená stavba. Zohľadnenie aj tejto ceny pozemkov súvisí s tým, že praktická využiteľnosť týchto pozemkov môže byť rovnako dotknutá ako využiteľnosť pozemku, na ktorom stojí neoprávnená stavba.
Osobitná hospodárska väzba neoprávnenej stavby k pozemku
Konštatovanie, že medzi stavbou zriadenou na pozemku a pozemkom samotným existuje hospodárska väzba je konštatovanie notorické; samotné užívanie stavby je totiž per se úzko spojené aj s užívaním pozemku v nevyhnutnom rozsahu. Uvedené platí taktiež vice versa. Toto faktum predstavuje zároveň hlavný argument, prečo je superficiálna zásada naďalej relevantná aj v modernom občianskom práve. Menej presvedčivý je tento argument v prípade slovenskej úpravy, ktorá jednotu stavby s pozemkom – a tým aj hospodársku väzbu medzi pozemkom a stavbou – chráni iba zákonnou preferenciou pozície vlastníka pozemku. Toto východisko však nevylučuje, aby sa na osobitnú hospodársku väzbu medzi pozemkom a neoprávnenou stavbou nehľadelo ako na kritérium pri vyporiadaní práv neoprávnenej stavby v zmysle § 135c OZ.
O takúto úzku hospodársku väzbu medzi neoprávnenou stavbou a pozemkom môže ísť napr. v situácii, ak je stavba zriadená na poľnohospodárske účely, s ktorou sa spája užívanie priliehajúceho pozemku. V takomto prípade by totiž oddelenie vlastníckeho režimu stavby od pozemku viedlo k zrejmej hospodárskej nevyužiteľnosti jednej či druhej nehnuteľnosti. Podobný názor prezentuje Krajský súd v Bratislave v jednom zo svojich rozhodnutí.[92] Z povahy tohto faktoru vyplýva, že nájde svoje opodstatnenie predovšetkým pri stavbách s podnikateľským rozmerom, akým môžu byť napr. priemyselné stavby. Intenzívna hospodárska väzba stavby určenej na bývanie (napr. rodinný dom) na pozemok je v teoretickej rovine menej pravdepodobná.
Utilitárnosť neoprávnenej stavby pre vlastníka pozemku
Otázku vlastníckeho práva pri neoprávnenej stavbe na cudzom pozemku pomáha rozlúsknuť aj skutočnosť, či takáto stavba, resp. jej stav ohrozuje vlastníka pozemku, osoby pohybujúce sa na pozemku alebo pozemok samotný. Pokiaľ je stavba nielenže neoprávnená, ale aj potenciálne nebezpečná pre okolie, zmenšujú sa aj šance vlastníka stavby pre potvrdenie vlastníckeho práva zo strany súdu. O takýto prípad môže ísť, ak je na cudzom pozemku neoprávnene zriadený oceľový prístrešok, ktorý spôsobuje vlhnutie steny rodinného domu[93] alebo erodujúci plot s nevhodnou statikou, s ktorým je spojené nebezpečenstvo zrútenia a ohrozenia osôb nachádzajúcich sa v jeho blízkosti.[94] Rovnako môže ísť o situáciu, ak zriadené šachty na cudzom pozemku nie sú zaizolované a vsakujú do cudzieho pozemku, čím ho podmáčajú a spôsobujú na pozemku nepríjemný zápach.[95]
Situáciu avšak môžeme aj obrátiť a pýtať sa, či neoprávnená stavba na cudzom pozemku prospieva pozemku, na ktorom je zriadená alebo či neslúži k lepšiemu využitiu pozemku; ak napr. zriadený múr vylepšuje protipovodňové pomery medzi zainteresovanými stranami, prípadné odstránenie nemusí byť účelné a súd môže potvrdiť vlastnícke právo vlastníka neoprávnenej stavby.[96] Podobná situácia môže nastať pri rínovej konštrukcii, ktorá zlepšuje odtekanie vody medzi susedmi, hoci zasahuje do vzdušného priestoru cudzieho pozemku.[97] Ak by ale v takomto prípade rínová konštrukcia nezasahovala do vzdušného priestoru cudzieho pozemku a spôsobovala by zatekanie vody na cudzí pozemok, išlo by o prípad imisí v susedských vzťahoch. V takomto prípade spadá daná problematika pod aplikačný rozmer § 127 OZ ako lex specialis.[98]
Rozsah neoprávneného zásahu do cudzieho pozemku
Pre posúdenie neoprávnenosti stavby nie je rozhodujúci rozsah, v akom zasahuje neoprávnená stavba do cudzieho pozemku; aj presah zasahujúci do cudzieho pozemku v rozsahu pár centimetrov spadá pod aplikačný rozmer § 135c OZ. To avšak neznamená, že by takýto rozsah zásahu nemal žiadnu právnu relevanciu. Čím nižší je totiž takýto zásah, tým nižšie môžu byť aj šance vlastníka pozemku na eventuálne odstránenie stavby, najmä ak by aj iné faktory hovorili v prospech vlastníka stavby. Podobný názor formuluje aj Krajský súd v Trenčíne v jednom z jeho rozhodnutí, kde uvádza: „Samotná skutočnosť, že zásah do vlastníckeho práva vlastníka pozemku predstavuje minimálny rozsah nie je dôvodom pre zamietnutie žaloby. Malý rozsah zásahu do vlastníctva pozemku by mal byť určujúci pre priliehavý spôsob súdom prijatého riešenia.“[99]Či pôjde o nepatrný zásah treba vždy (logicky) skúmať vzhľadom na rozmer pozemku, do ktorého zasahuje. Inak je v tomto zmysle považovaný presah v rozmere 3 m² ak by šlo o pozemok v rozmere 20 m², inak zas rovnaký presah v prípade pozemku o rozlohe 142 m².[100] O takýto nepatrný presah môže ísť aj v prípade, ak vodovodná prípojka a vodomerná šachta presahujú do cudzieho pozemku v rozsahu 110 cm a 90 cm,[101] hoci pôjde o pozemok v rozlohe 406 m². Za nepatrný bol v rozhodovacej činnosti deklarovaný aj presah stavby nachádzajúcej sa pod zemou v rozsahu 4,4 m², pričom rozloha pozemku bola 73 m².[102]
Návrh na odstránenie stavby ako šikanózny výkon práva
Už v historickom pojednaní sme poukázali na to, že privilegovaná pozícia vlastníka pozemku podlieha zákazu zrejmého zneužitia práva (§ 3 ods. 1 OZ). Ak vlastník pozemku má vedomosť o realizácii neoprávnenej stavby na svojom pozemku, no napriek tomu sa voči takémuto zásahu neohradí a až následne žiada súd o odstránenie takejto stavby, súd nemusí takémuto návrhu vyhovieť.
Takýto záver vyčítame aj z jedného z rozhodnutí Krajského súdu v Košiciach, kde nachádzame: „Odvolací súd považuje za potrebné podotknúť, že v prípade, že vlastník pozemku (v danom prípade žalobkyňa) od začiatku vedela o neoprávnenej stavbe a bez vážneho dôvodu sa na stavebnom úrade alebo na súde nedomáhala zastavenia stavebných prác a bráni sa až niekoľko rokov po dokončení stavby, je potrebné zvážiť, či takéto jej konanie nie je šikanovaním a či by jej rozhodnutie o odstránení stavby nebolo v rozpore s dobrými mravmi.“[103] Do množiny týchto prípadov môžu spadať aj situácie, keď vlastník pozemku poskytne stavebníkovi prísľub neskoršieho poskytnutia oprávnenia k stavbe, no vo výsledku takéto oprávnenie neposkytne. Takáto situácia je typická predovšetkým pri tzv. rodinných prevodoch. Inšpiratívnym môže byť v tejto otázke judikatúra rakúskeho Najvyššieho súdu, ktorá vykladá extenzívne § 418 ABGB aj na tieto situácie.[104]
Plynutie času a stabilizácia pomerov medzi vlastníkmi nehnuteľností
Aj na tomto mieste je nevyhnutné zdôrazniť, že právo domáhať sa vyporiadania vlastníckeho práva k neoprávnenej stavbe nepodlieha premlčaniu. Samotná skutočnosť, koľko času uplynulo od momentu zriadenia stavby do momentu podania návrhu na takéto vyporiadanie, však môže získať na svojej relevancii pri súdnom určovaní vlastníckeho režimu neoprávnenej stavby. Čím dlhšia doba totiž medzi týmito časovými medzníkmi uplynula, tým viac mohlo dôjsť k stabilizácii pomerov medzi vlastníkom neoprávnenej stavby a vlastníkom pozemku. Tento argument smeruje svojou povahou k zodpovedaniu otázky, prečo vlastník pozemku nezakročil skôr voči neoprávnenej stavbe a svojho práva sa dovoláva až po uplynutí neprimerane dlhej doby. V civilistike predstavuje takéto konanie jednu z foriem zneužitia práva a je označované aj ako »zmlčanie práva«.[105] Svojou podstatou má tento faktor podobný obsah ako predošle uvádzaný determinant (návrh na odstránenie stavby ako šikanózny výkon práva). Zatiaľ čo ale šikanózny výkon práva je spájaný s úmyslom vlastníka pozemku škodiť vlastníkovi stavby, argument plynutia času sa spája skôr s nedbanlivosťou na strane vlastníka pozemku, keďže vlastník pozemku neprejavuje dlhodobý záujem o pozemok a jeho stav. Vlastník pozemku nie je v tomto zmysle pozbavený prevenčnej povinnosti podľa § 415 OZ, kedy sám vlastník pozemku musí konať tak, aby nevznikala v dôsledku vlastného konania škoda, hoci by šlo aj o vlastnú škodu.
Verejný záujem
Za istých okolností môže predstavovať aj verejný záujem jeden z rozhodujúcich faktorov pri určení vlastníckeho práva k neoprávnenej stavbe na cudzom pozemku. Legitimizácia neoprávnenej stavby vzhľadom na „verejný záujem“ by avšak mala nastávať iba výnimočne; nemožno zabúdať, že ochrana individuálneho vlastníckeho práva vlastníka pozemku je a má byť privilegovaná. Senzitívne vnímanie tohto východiska je potrebné si pripomínať aj vzhľadom na úpravu minulého režimu, podľa ktorej predstavoval „spoločenský záujem“ spravidla „zásadné meradlo“ pre posúdenie, komu má patriť neoprávnená stavba. Privilegovanie záujmu verejnosti sa pritom dialo na úkor práv vlastníka, čo je v príkrom rozpore so súčasnou ochranou vlastníckeho práva ako ochranou individuálneho práva jednotlivca.[106]
V súčasnosti môže mať verejný záujem svoju relevanciu napr. pri stavbách s kultúrnou hodnotou zasahujúcich do cudzieho pozemku. Dosvedčuje to aj Krajský súd v Žiline, ktorý sa s hypotézou odstránenia stavby – synagógy ako kultúrnej pamiatky – vyporiadal nasledovne: „Vzhľadom na osobitný status stavby vo vlastníctve žalovaného (národná kultúrna pamiatka) je síce viac ako zrejmé, že postup podľa § 135c ods. 1 Obč. zák. – odstránenie stavby – neprichádza v konkrétnostiach súdenej veci reálne do úvahy, ale využitiu ďalších spôsobov riešenia situácie, kedy je odlišný subjekt vlastníctva pozemku a stavby na ňom postavenej.“[107] Potvrdenie vlastníckeho práva k neoprávnenej časti stavby (odkvap a rímsa zasahujúca do vzdušného priestoru cudzieho pozemku) v areáli národnej kultúrnej pamiatky odobril s podobnou argumentáciou aj Krajský súd v Nitre.[108]Potvrdenie vlastníckeho práva k neoprávnenej stavbe môže nastať aj z iných dôvodov verejného záujmu, napr. z dôvodu bezpečnosti štátu, ochrany životného prostredia, ochrany života a zdravia ľudí. V súvislosti s ochranou životného prostredia napr. Krajský súd v Nitre nenariadil odstránenie neoprávnenej stavby (odkaliska) s argumentom nepriaznivého dopadu na obec a rieku nachádzajúcu sa v blízkosti tohto odkaliska.[109]V rozhodovacej činnosti NS ČR zohral významnú úlohu verejný záujem aj v situácii, keď verejný plynovod zasahoval do cudzieho pozemku, no prípadným odstránením by boli viacerí odberatelia odpojení od dodávky plynu.[110]
Argument „verejného záujmu“ možno napokon aj obrátiť a použiť ho na prípady, keď súd použije tento argument na odstránenie stavby a nie potvrdenie vlastníckeho práva k stavbe. Môže ísť napr. o situácie, kedy neoprávnená stavba je potenciálne nebezpečná pre verejnosť. Na tieto prípady bolo poukázané v predošlých bodoch.[111]
Záver a výhliadky de lege ferenda
Rozbor uvedenej problematiky nám ukazuje, že jednoduché zodpovedanie hlavnej otázky štúdie sa javí ako nereálne. Súdna ochrana neoprávneného vlastníka stavby (stavebníka) predstavuje multifaktoriálny problém, pri ktorom je potrebné zohľadniť celú radu podmienok vyplývajúcich zo znenia zákona ako aj zo súvisiacej súdnej praxe. V závere sa preto pokúsime formulovať aspoň podstatné zistenia štúdie, ktoré nám pomôžu objasniť vlastnícky režim neoprávnenej stavby a vedia byť zdrojom poznania aj pre právnu prax. Rovnako sa vyjadríme ku koncepcii § 135c OZ v kontexte rekodifikácie slovenského občianskeho práva.
Súčasné poznanie problematiky nám naznačuje, že právna úprava v § 135c OZ nachádza svoje ideové korene v právnych úpravách moderného občianskeho práva. Výrazný vplyv na náš priestor mal v tejto otázke rakúsky občiansky zákonník (ABGB). Kontinuitu tohto vplyvu zaznamenáva jednak rozhodovacia činnosť Uhorskej kúrie a jednak aj následná súdna prax za platnosti súčasného Občianskeho zákonníka. Základný účel novej úpravy umožňujúcej ochranu aj neoprávneného stavebníka pritom spočíval v ochrane majetkových hodnôt pred ich prípadným odstránením. Kreácia tejto výnimky zo superficiálnej zásady tým vychádzala z rovnakého účelu, z akého vychádzala historicky sama superficiálna zásada.
Ak hovoríme o súčasnej slovenskej úprave, tá síce nerecipovala superficiálnu zásadu, no jednotný vlastnícky režim stavby a pozemku predstavuje istú hodnotu, resp. nepísané pravidlo, čomu zodpovedá aj súvisiaca súdna prax a preferenčná postupnosť riešení poskytovaných v § 135c OZ. Preferenčne posledné riešenie predstavuje poskytnutie ochrany neoprávnenému vlastníkovi stavby (stavebníkovi). Toto rozhodnutie determinujú jednak zákonné predpoklady a jednak osobitné faktory vyplývajúce zo súdnej praxe.
Medzi tie zákonné patrí v prvom rade zriadenie stavby na cudzom pozemku t. j. určenie, či daný stavebný objekt je stavbou v občianskoprávnom zmysle a či práce pokročili do takej miery, že daný stavebný objekt predstavuje druhovo a individuálne určenú vec. Zriadenie stavby pritom predstavuje špecifickú formu spracovania veci, a je teda reálnym aktom a nie právnym úkonom. Ďalším predpokladom je neoprávnenosť takejto stavby, ktorá sa podľa súdnej praxe skúma podľa občianskoprávnej úpravy platnej v čase zriadenia tejto stavby. Zákonné predpoklady treba skúmať aj vo vzťahu k subjektu, ktorý zriaďuje stavbu. Ochrana sa v tejto súvislosti poskytuje vlastníkovi stavby, čiže na určenie vlastníckeho režimu neoprávnenej stavby je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia súdu. Až do tohto momentu zostáva vlastníkom stavby osoba, ktorá stavbu zriadila. Pokiaľ zároveň vychádzame z toho, že zriadenie stavby je reálny akt, nadobudnutie vlastníckeho práva k neoprávnenej stavbe (až do momentu rozhodnutia súdu) nie je limitované spôsobilosťou vlastníka stavby (stavebníka) na právne úkony.
Ak hovoríme o predpokladoch, ktoré vyplývajú zo súdnej praxe, môžeme ich rozdeliť do viacerých kategórií, pričom táto kategorizácia nie je zďaleka vyčerpávajúca. V súdnej praxi sme identifikovali tie, ktoré sú viazané na osobu vlastníka stavby (t. j. dobromyseľnosť vlastníka stavby, väzba vlastníka stavby na neoprávnenú stavbu), následne tie, ktoré sa zameriavajú na hospodársku stránku veci a účelné využitie neoprávnenej stavby (hospodárnosť odstránenia neoprávnenej stavby, hodnota pozemku v porovnaní s hodnotou stavby, osobitná hospodárska väzba neoprávnenej stavby k pozemku, utilitárnosť neoprávnenej stavby pre vlastníka pozemku), následne tie súvisiace s výkonom práva zo strany vlastníka pozemku (návrh na odstránenie stavby ako šikanózny výkon práva, plynutie času a stabilizácia pomerov medzi vlastníkmi nehnuteľností), následne s umiestnením neoprávnenej stavby (rozsah neoprávneného zásahu do cudzieho pozemku) a v poslednom rade s prípadnou ochranou verejného záujmu.
Pokiaľ by sme mali komplexne zhodnotiť stav de lege lata, koncepcia § 135c OZ nie je právne nepodareným konštruktom, pretože pri otázke vyporiadania práv k neoprávnenej stavbe na cudzom pozemku umožňuje zohľadniť špecifiká konkrétneho prípadu. Práve takáto flexibilita predstavuje významnú výhodu oproti konceptom limitujúcim takéto skúmanie na jediný faktor, akým môže byť napr. iba dobromyseľnosť stavebníka, ako je tomu v prípade českej alebo rakúskej úpravy. Abstraktný rozmer § 135c OZ má však aj svoje negatíva, keďže súd nie je, minimálne podľa znenia zákona, viazaný prieskumom žiadnym zo špecifických okolností prípadu. V kontexte rekodifikácie občianskeho práva v SR by tieto skutočnosti mohli byť zreflektované, pričom kompromisom medzi týmito prístupmi by mohlo byť modifikované znenie tohto paragrafu s demonštratívnym uvedením (aspoň) niektorých z faktorov vplývajúcich na túto problematiku (t. j. najmä dobromyseľnosť stavebníka, hospodárnosť odstránenia stavby).
RESUMÉ
Otázka vlastníckeho práva pri neoprávnenej stavbe na cudzom pozemku
Predložená štúdia sa zaoberá problematikou neoprávneného zriadenia stavby na cudzom pozemku s osobitným zreteľom na vlastnícky režim neoprávnenej stavby. Predmetom výskumu je predovšetkým otázka, za akých podmienok vie súd poskytnúť právnu ochranu neoprávnenému vlastníkovi stavby. Autor rozoberá danú problematiku jednak z pohľadu historických úprav tejto problematiky na území Slovenska, ako aj vzhľadom na súčasnú úpravu v Slovenskej republike a súvisiacu súdnu prax. Pri vybraných aspektoch problematiky poukazuje autor aj na vybrané právne úpravy tejto problematiky v regióne strednej Európy.
SUMMARY
The Question of Ownership in the Case of Placing an Unauthorised Structure on Someone Else´s Property
The article deals with the issue of unauthorised placement of a structure on someone else´s property with particular reference to the ownership regime of the unauthorised structure. The author in particular deals with the question under what conditions the court can provide legal protection to the owner of the unauthorized structure. The author analyses the issue from the point of historical development of this concept in Slovakia, as well as with regard to the existing legislation applicable in the Slovak Republic and the related practice of courts. The author in the light of some aspects also refers to selected laws governing this issue in the region of Central Europe.
ZUSAMMENFASSUNG
Die Frage des Eigentumsrechtes beim Bau, errichtet unbefugt auf einem fremden Grundstück
Die vorliegende Studie befasst sich mit der Problematik der unbefugten Errichtung eines Baus auf einem fremden Grundstück mit besonderer Bezugnahme auf das Eigentumsregime des unbefugten Baus. Der Gegenstand der Forschung ist insbesondere die Frage, unter welchen Voraussetzungen das Gericht den Rechtsschutz einem unbefugten Baueigentümer gewähren kann. Der Autor analysiert die betreffende Problematik zum einen vom Sichtpunkt der historischen Regelungen dieser Problematik auf dem Gebiet der Slowakei, zum anderen auch mit Bezugnahme auf die derzeitige Regelung in der Slowakischen Republik und die zusammenhängende gerichtliche Praxis. Bei ausgewählten Gesichtspunkten dieser Problematik weist der Autor weiter auf ausgewählte Rechtsregelungen dieser Problematik in der Region des Mitteleuropas, hin.
[64] Uznesenie NS ČR zo dňa 14. 02. 2008 pod sp. zn. 22 Cdo 1549/2007.
[65] K tomu primerane: Rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 29. 06. 2007 pod sp. zn. 22 Cdo 1330/2006.
[66] K tomu primerane: Uznesenie NS SR zo dňa 24. 04. 2017 pod sp. zn. 3 Cdo 17/2016.
[67] Rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 22. 06. 2017 pod sp. zn. 10Co/25/2017
[68] Rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28. 04. 2021 pod sp. zn. 15Co/303/2018.
[69] Rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 22. 06. 2016 pod sp. zn. 8Co/46/2015.
[70] Rozsudok NS ČR zo dňa 23. 06. 2022 pod sp. zn. 22 Cdo 1112/2020; taktiež: Rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 22. 06. 2017 pod sp. zn. 10Co/25/2017.
[71] Rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 26. 08. 2021 pod sp. zn. 20Co/29/2020.
[72] K obdobnému záveru pozri tiež: Maliar, M.: Stavba na cudzom pozemku a bezdôvodné obohatenie. Justičná revue, 62, 2010, č. 8 – 9, s. 929 – 930.
[73] Nález ÚS ČR zo dňa 25. 01. 2005 pod sp. zn. III. ÚS 455/03.
[74] Napr. Rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28. 04. 2021 pod sp. zn. 15Co/303/2018.
[75] „Z ustanovenia § 135c obč. zák. je teda zrejmé, že vlastník pozemku, na ktorom sa nachádza tzv. čierna stavba, nie je bez ďalšieho oprávnený sám túto odstrániť, ale musí sa v tejto veci najprv obrátiť na súd.“ Uznesenie NS ČR zo dňa 21. 09. 2011 pod sp. zn. 6 Tdo 1130/2011.
[76] V tejto súvislosti treba výslovne poukázať na aktuálnu zmenu v stavebnoprávnych predpisoch t. j. na zákon č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní, ktorý mal nadobudnúť účinnosť 01. 04. 2024, ale zákonom č. 46/2024 Z. z. bola odložená jeho účinnosť na 01. 04. 2025. Zmena tejto legislatívy a praktické implikácie tejto zmeny na konania o odstránení stavby môžu byť predmetom ďalšieho výskumu v tejto oblasti.
[77] K tomu pozri niekdajšie znenie § 221 OZ.
[78] Stanovisko NSS SR zo dňa 22. 05. 1985 pod sp. zn. Cpj 13/85 Zb. NS publikovaný v čísle vydania (zväzku) 9-10 ročník 1985 na strane 528.
[79] Stanovisko NS ČSR zo dňa 29. 03. 1973 pod sp. zn. Cpj 25/73.
[80] Rozsudok NS ČR zo dňa 17. 04. 2002 pod sp. zn. 22 Cdo 432/2002, Rc 23/2003.
[81] Rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 18. 01. 2022 pod sp. zn. 12Co/55/2021.
[82] Vo veci Yordanova a spoločnosť vs. Bulharsko (sťažnosť 25446/06) napríklad ESĽP konštatoval, že nútené vysťahovanie užívateľov stavieb na cudzích pozemkov by znamenal porušenie práva sťažovateľov na rešpektovanie ich práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života zaručeného čl. 8 Európskeho dohovoru o ľudských právach. Pre sumár a komentár k rozsudku pozri aj: Remiche, A.: Yordanova and Others v Bulgaria: The Influence of the Social Right to Adequate Housing on the Interpretation of the Civil Right to Respect for One’s Home. In: Human Rights Law Review, č. 12, vydanie 4, 2012, s. 787 – 800.
[83] Rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30. 09. 2021 pod sp. zn. 3Co/88/2020.
[84] Rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 15. 10. 2012 pod sp. zn. 18Co/123/2011
[85] Rozsudok Krajského súdu v Žilina zo dňa 21. 02. 2017 pod sp. zn. 11Co/372/2016.
[86] Ide napr. o názor Jána Bartu, ktorý označil superficiálnu zásadu za „atavizmus zodpovedajúci nanajvýš hospodárskym vzťahom a stavebným technológiam hádam 18. storočia.“ K tomu pozri: Barta, J.: K právu stavby vzniklému podle předpisů platných před současným občanským zákoníkem. Správní právo. č. 4, roč. 2003, s. 221.
[87] K tejto paralele pozri: Gábriš, T.: Aedificium solo cedit na Slovensku? In: Historickoprávne stanovisko k aktuálnemu sporu. Školy, osobnosti, polemiky. Pocta Ladislavovi Vojáčkovi k 65. narozeninám. Brno: The European Society for History of Law, 2017, s. 133.
[88] Čl. 673 ZGB, čl. 5:70 ods. 2 PT.
[89] Rozsudok BGE zo dňa 23. 06. 1955 pod sp. zn. 81 II 267, 274.
[90] Rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 22. 01. 2022 pod sp. zn. 5Co/242/2019.
[91] Rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 21. 02. 2017 pod sp. zn. 11Co/372/2016.
[92] Rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 11. 05. 2018 pod sp. zn. 14Co/45/2018.
[93] Rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 16. 03. 2017 pod sp. zn. 9Co/682/2015.
[94] Rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 23. 11. 2022 pod sp. zn. 2Co/14/2022.
[95] Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 27. 10. 2011 pod sp. zn. 16Co/271/2011.
[96] Rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 16. 06. 2021 pod sp. zn. 3Co/17/2021; potvrdený Rozsudkom NS SR zo dňa 30. 11. 2022 pod sp. zn. 5Cdo/177/2021.
[97] Rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 20. 07. 2017 pod sp. zn 7Co/560/2016.
[98] Rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 16. 05. 2017 pod sp. zn. 11Co/113/2017.
[99] Rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 21. 06. 2022 pod sp. zn. 17Co/6/2021.
[100] „Pri rozhodovaní bola zohľadnená aj nepatrná výmera (3 m2) k zabratiu ktorej pri zriadení stavby múrika žalovaným došlo.“ Rozsudok NS SR zo dňa 30. 11. 2022 pod sp. zn. 5Cdo/177/2021.
[101] Rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 29. 04. 2020 pod sp. zn. 6Co/73/2017.
[102] Rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 12. 09. 2017 pod sp. zn. 14Co/577/2013.
[103] Rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 26. 05. 2022 pod sp. zn. 9Co/51/2022.
[104] K tomu pozri: Jaksch-Ratajczak, W.: Bauen auf fremdem Grund – widersprüchliche Judikatur und Lehre zum erweiterten Anwendungsbereich des § 418 Satz 3 ABGB. Wohnrechtliche Blätter, 22. ročník, Heft 11, s. 333 – 343.
[105] K tomu pozri § 179 Návrhu znenia pre Všeobecnú časť Občianskeho zákonníka, dostupného dňa 24. 02. 2024 na linku: https://www.justice.gov.sk/ministerstvo/rekodifikacia-obcianskeho-zakonnika/priebeh-prac-na-rekodifikacii-sukromneho-prava-v-slovenskej-republike/#pracovne-navrhy
[106] Ako uvádza v inej súvislosti aj ÚS SR: „Vzhľadom na historicky nešetrný vzťah štátu k pozemkovému vlastníctvu je z hľadiska budovania dôvery v právo nutné sa vyhýbať právnym úpravám, ktoré sú ústavnoprávne hraničné z hľadiska ich vzťahu k základnému právu na ochranu vlastníctva, resp. právu na pokojné užívanie majetku.“ Nález ÚS SR zo dňa 26. 01. 2011 pod sp. zn. PL. ÚS 19/09.
[107] Rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30. 11. 2017 pod sp. zn. 10Co/144/2017.
[108] Rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 30. 11. 2021 pod sp. zn. 12Co/141/2020.
[109] Rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 14. 12. 2022 pod sp. zn. 5Co/32/2022.
[110] Uznesenie NS ČR zo dňa 31. 07. 2019 pod sp. zn. 22 Cdo 1409/2019.
[111] K environmentálne ochrane napr. Rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 15. 10. 2012 pod sp. zn. 18Co/123/2011; k ochrane života a zdravia napr. Rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30. 09. 2021 pod sp. zn. 3Co/88/2020.