Sťažovatelia, ktorí tvrdia, že vyšetrovateľ pri prehliadke kancelárie ich advokáta vytvoril kópiu dát, ktoré ako klienti zverili advokátovi a na ktoré sa nevzťahoval príkaz na prehliadku nebytových priestorov, a teda, ak namietajú nesprávny úradný postup vyšetrovateľa pri výkone prehliadky, sa svojich práv v dôsledku takéhoto zásahu môžu domáhať podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Nevyčerpanie tohto prostriedku zakladá neprípustnosť ich ústavnej sťažnosti podľa § 132 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
(uznesenie Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 456/2022-36 zo dňa 27. októbra 2022)
Dotknuté ustanovenia:
-§ 132 ods. 2 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky
– zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov
Sťažovatelia sa ústavnými sťažnosťami domáhali vyslovenia porušenia svojich základných práv a priznania finančného zadosťučinenia v súvislosti s postupom vyšetrovateľa pri prehliadke priestorov advokátskej kancelárie v trestnom konaní. Vyšetrovateľ so súhlasom prokurátora vydal príkaz, ktorým nariadil prehliadku priestorov advokáta sťažovateľov. Advokátovi bolo prikázané, aby vyšetrovateľovi umožnil vyhotoviť a ponechať si kópie a na účely dokazovania vydal počítačové údaje, ktoré súvisia s obchodnou činnosťou viacerých, v príkaze taxatívne vymenovaných obchodných spoločností. Podľa sťažovateľov sa trestné stíhanie netýka ich činnosti a súčasťou odňatých údajov bola aj ich dôverná komunikácia s advokátskou kanceláriou. Preto k odňatiu dôverných údajov došlo nad rámec príkazu prokurátora a bez zákonného dôvodu.
Z odôvodnenia nálezu Ústavného súdu SR:
Právomoc ústavného súdu rozhodovať o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy je založená na princípe subsidiarity, ktorý vychádza z toho, že ochrana ústavnosti nie je výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd predstavuje ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý sa uplatní až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popretie významu podústavného práva pri ochrane základných práv. Podľa § 132 ods. 2 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov je ústavná sťažnosť neprípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd.
Nemožno vylúčiť, že vyšetrovateľ namietaným postupom pri výkone prehliadky mohol zasiahnuť do práv sťažovateľov. Otázkou však je, či sťažovatelia nemali iné právne prostriedky, ktoré im priznáva zákon na ochranu ich základných práv a slobôd.
Postup vyšetrovateľa pri úkonoch podľa Trestného poriadku podlieha dozoru prokuratúry, ktorý v prípravnom konaní prebieha nielen z úradnej moci, ale aj na základe osobitného návrhu. Podľa § 210 Trestného poriadku obvinený, poškodený a zúčastnená osoba majú právo žiadať prokurátora, aby bol preskúmaný postup policajta, najmä, aby boli odstránené prieťahy alebo iné nedostatky vo vyšetrovaní s tým, že prokurátor je povinný žiadosť preskúmať a o výsledku žiadateľa upovedomiť. Táto právomoc prokurátora je však obmedzená subjektmi, ktoré sa ho môžu domáhať. Sťažovatelia toto postavenie v prebiehajúcom trestnom konaní nemali.
Inak tomu však je v prostredí zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, ktorý postihuje akýkoľvek výkon verejnej moci, ktorým nie je len rozhodovanie, ale aj úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických alebo právnických osôb. Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona štát zodpovedá za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci nesprávnym úradným postupom pri výkone verejnej moci. Pojem nesprávny úradný postup § 9 ods. 1 zákona definuje široko a otvorene len použitím tohto pojmu s následným demonštratívnym výpočtom okolností, ktoré možno posúdiť ako nesprávny úradný postup, a taxatívnym výpočtom okolností, ktoré za nesprávny úradný postup považovať nemožno. Súčasťou tohto negatívneho taxatívneho výpočtu nie sú postupy vyšetrovateľa podľa Trestného poriadku.
Sťažovateľmi tvrdené pochybenia treba podriadiť pod nesprávny úradný postup podľa zákona č. 514/2003 Z. z. Nesprávny úradný postup vyšetrovateľa podľa § 15 ods. 1 zákona o zodpovednosti štátu zakladá osobitný nárok na náhradu škody, ktorý si možno uplatniť žiadosťou o jeho predbežné prerokovanie. Ak orgán konajúci v mene štátu takýto nárok na náhradu škody v celom rozsahu neuspokojí, môže sa sťažovateľ ako poškodený domáhať uspokojenia nároku na súde (§ 16 ods. 4 zákona). Súčasťou tohto nároku nie je len náhrada skutočnej škody a ušlého zisku, ale aj nárok na to, aby bolo konštatované porušenie práva, keďže všeobecný súd sa musí primárne vysporiadať s jeho základom tak, že musí určiť, či tvrdené konanie orgánov štátu bolo nesprávnym, a teda protiprávnym úradným postupom. Okrem toho ak došlo k nesprávnemu úradnému postupu a iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa poškodenému aj nemajetková ujma v peniazoch (§ 17 ods. 2 zákona).
Sťažovateľom nič nebráni v tom, aby v prípadnej žalobe vedľa žiadosti o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch namietali porušenie tých základných práv, ktoré namietajú aj v ústavnej sťažnosti. Pod účinným prostriedkom právnej ochrany základných práv nemožno považovať len výrok ústavného súdu, ktorý vyslovuje porušenie základných práv. Takýmto prostriedkom je aj právny inštitút, ktorý poškodenej osobe umožňuje, aby sa na súde domáhala určenia toho, že určitý zásah štátu voči nej bol nesprávny s tým, že jej za takýto zásah bude možné priznať zodpovedajúce zadosťučinenie.
Sťažovatelia právny prostriedok, ktorý im zákon priznáva, vôbec nevyužili, a preto je ich ústavná sťažnosť neprípustná a ako taká bola podľa § 55 písm. d) zákona č. 314/2018 Z. z. odmietnutá.
Odôvodnenie je redakčne krátené a upravované
Právnu vetu a rozhodnutie spracovala:
JUDr. Zuzana Fabianová, Ph.D.
advokátka