Je disciplinárnym previnením advokáta, ak prevezme právne zastúpenie veriteľa v insolvenčnom konaní ako aj právne zastúpenie žalobcu v konaní o vylúčenie vecí z exekúcie, a to napriek tomu, že zastupuje dlžníka ako povinného v exekučnom konaní.
Rozhodnutie disciplinárneho senátu disciplinárnej komisie Českej advokátskej komory
z 19. októbra 2022 v spojení s rozhodnutím odvolacieho disciplinárneho senátu Českej advokátskej kancelárie z 23. apríla 2024, sp. zn. K 33/2022[1]
Dotknuté ustanovenia:
– § 16 ods. 2, § 17, § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 85/1996 Sb., o advokácii
– čl. 4 ods. 1 uznesenia predstavenstva Českej advokátskej komory č. 1/1997 Vestníka zo dňa 31. 10. 1996, ktorým sa stanovia pravidlá profesionálnej etiky a pravidlá súťaže advokátov Českej republiky (etický kódex) v platnom znení (ďalej len „Etický kódex“)
– obdobné ustanovenia slovenských právnych predpisov: § 18 ods. 3, § 21 písm. a) zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii v platnom znení
Disciplinárny senát uznal disciplinárne obvinenú advokátku za vinnú z disciplinárneho previnenia, ktorého sa dopustila
tým, že
1.) dňa 15. 7. 2020 prevzala v insolvenčnom konaní vedenom na Mestskom súde v P. vo veci úpadku spoločnosti S., s. r. o., právne zastúpenie veriteľa spoločnosti R. P. Z., s. r. o., hoci spoločnosť S., s. r. o., zastupuje v exekučnom konaní vedenom na Exekútorskom úrade P., a to na základe plnomocenstva zo dňa 10. 1. 2020,
2.) dňa 17. 5. 2021 prevzala v konaní o vylúčenie nehnuteľných vecí z exekúcie vedenej na majetok spoločnosti S., s. r. o., na Exekútorskom úrade P., právne zastúpenie spoločnosti L. D., s. r. o., hoci spoločnosť S., s. r. o., zastupuje v exekučnom konaní vedenom na Exekútorskom úrade P., a to na základe splnomocnenia z 10. 1. 2020.
čím porušil
§ 16 ods. 2, § 17, § 19 ods. 1 písm. a) zákona o advokácii a čl. 4 ods. 1 Etického kódexu.
Uložené disciplinárne opatrenie – pokuta vo výške 81 000 Kč.
Z odôvodnenia:
Disciplinárne obvinená vo svojich vyjadreniach k disciplinárnej žalobe vyjadrila presvedčenie, že nemohla nastať kolízia medzi ňou a zastupovanými osobami, keď všetky jej zastupované osoby konali v zhode a riadili sa prejavom jedinej vôle; všetci klienti boli s rozsahom zastúpenia oboznámení a jej zastúpenie výslovne žiadali. Ďalej potom vzniesla otázku, či jej konanie dosahuje takú intenzitu, aby bolo možné hovoriť o závažnom porušení zákona o advokácii.
Disciplinárny senát uznal advokátku za vinnú vo vzťahu k obidvom skutkom, keď bolo preukázané, že advokátka zastupovala v konkurznom konaní dlžníka – úpadcu, a v priebehu tohto konania zároveň prevzala zastupovanie insolvenčného veriteľa, a to všetko v situácii, keď aj v priebehu takto vedeného insolvenčného konania zastupuje úpadcu v exekučnom konaní. Na tomto fakte nič nezmení ani skutočnosť, ktorej si je senát pri svojom rozhodovaní vedomý, že začatím konkurzného konania sa prerušujú všetky doteraz začaté konania, a teda aj predmetné exekučné riadenie.
Obhajoba obvinenej, že zastupovala záujmy prezentované konateľom spoločnosti S. – V. Ř., je vyvrátená verejne prístupnými záznamami z obchodného registra, keď v čase, v ktorom obvinená prevzala zastupovanie, už nebol V. Ř. konateľom spoločnosti S. Senát je potom presvedčený, že obrana obvinenej v tom smere, že V. Ř. nebol nikdy platne odvolaný z funkcie konateľa a obvinená ho stále považovala za jediného oprávneného vystupovať za spoločnosť, neobstojí, keď si musela byť vedomá, že V. Ř. nebol nikdy platne menovaný konateľom, keďže disciplinárne obvinená bola oboznámená s uznesením Mestského súdu v P. v konaní o ničotnosti rozhodnutia jediného spoločníka v pôsobnosti valného zhromaždenia.
Vinu disciplinárne obvinenej, pokiaľ ide o skutok 2., vidí senát aj v tej skutočnosti, že jej muselo byť zrejmé už zo samotného procesného postavenia klientov v jednotlivých konaniach, že môže dôjsť k stretu záujmov medzi povinným z exekúcie – spoločnosťou S. a spoločnosťou L. D., ktorá sa domáhala vyňatia nehnuteľných vecí z prebiehajúcej exekúcie na majetok spoločnosti S., o ktorom tvrdila, že je jeho vlastníkom, a to všetko v situácii, keď údajne vychádzala z dohody medzi klientmi, ktorá však bola ústna a ktorej obsah nie je žiadnym spôsobom preukazovaný. Senát v tejto súvislosti zdôrazňuje, že už v tejto dobe disciplinárne obvinená vedela o protichodných záujmoch dvoch rôznych záujmových skupín, pričom v disciplinárnom konaní bolo preukázané, že sa záujmy jej klientov dostali do rozporu aj fakticky, keď spoločnosť S. a spoločnosť L. D. v určitú chvíľu ovládali rôzne osoby, ktorých záujmy boli vo vzájomnej kolízii.
Nad rámec uvedeného treba zdôrazniť, že aj pri prípadnej existencii súhlasného vyjadrenia všetkých klientov ohľadom absencie kolízie záujmov by nebola disciplinárne obvinená oprávnená zastupovaním spoločnosti R. aj spoločnosti L. D. v zmysle § 19 ods. 1 písm. a) zákona o advokácii prevziať, ale bola povinná tieto prevzatia zastúpenia odmietnuť. Dikcia § 19 ods. 1 písm. a) zákona o advokácii je ustanovením kogentným, ktoré nestanovuje pre porušenie povinnosti advokáta žiadne kritérium počtu úkonov či dĺžky zastupovania, a rovnako tak v zákone nie je stanovená žiadna výnimka z povinnosti odmietnutia poskytovania právnych služieb, a to ani v prípade, že je k takému kolíznemu zastupovaniu klientov udelený súhlas. Ide o čisto kogentné ustanovenie, podľa ktorého je advokát povinný odmietnuť zastúpenie, a prípadný súhlas klientov nehrá s ohľadom na povinnosť odmietnutia zastúpenia advokátom žiadnu úlohu. Jedinú výnimku vyjadrenú vzhľadom na § 19 ods. 1 písm. a) zákona o advokácii v súčasnej právnej úprave tvorí čl. 7 ods. 2 Etického kódexu. Z textu tohto ustanovenie Etického kódexu však vyplýva, že sa nemôže konať o vec spornú ani o vec, kde by s ohľadom na možný stav veci mohol spor v budúcnosti vzniknúť.
Rozhodnutie je redakčne krátené, upravované a doplnené o odkazy na citované ustanovenia pod textom
Právnu vetu a rozhodnutie preložila a spracovala:
Mgr. Tatiana Frištiková
advokátka
[1] preložené a spracované podľa Vrábliková, P.: Z kárné praxe. In: Bulletin advokacie, č. 04/2024, s. 58 – 59