JUDr. Samuel Marr, LL.M absolvoval Právnickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave, je nositeľom postgraduálneho profesijného titulu LL.M a taktiež
má dlhoročné skúsenosti z profesionálneho pôsobenia v pozícii orgánu činného v trestnom konaní. V súčasnosti pôsobí na Katedre trestného práva, kriminológie a kriminalistiky PF UK. Je autorom niekoľko desiatok odborných článkov, vedeckých štúdií a pravidelne sa zúčastňuje na národných a medzinárodných vedeckých konferenciách.
JUDr. Boris Suchovský je absolventom Právnickej fakulty Paneurópskej vysokej školy v Bratislave, má dlhoročné skúsenosti z profesionálneho pôsobenia na pozícii vyššieho súdneho úradníka, trestného kolégia Krajského súdu v Bratislave. V súčasnosti pôsobí na finančnej spravodajskej jednotke Prezídia Policajného zboru, na oddelení kontroly povinných osôb. V rámci pracovného pôsobenia sa zároveň zúčastňuje na národných a medzinárodných odborných konferenciách v oblasti FinTech a AML/CFT.
Príspevok poskytuje výkladový oblúk reflektujúci problematiku virtuálnych mien s imanentnou profiláciou smerom k právno-aplikačným problémom ich zaisťovania postupom normatívne reglementovaným Trestným poriadkom, pričom zároveň ponúka subjektívne právne názory jeho autorov o vhodnosti užšej kooperácie štátu a civilného sektora z hľadiska pro futuro v kontexte stopovania kryptomien.
1. Úvod
Verejne dostupné zdroje datujú vznik Bitcoinu ako historicky prvej kryptomeny k rozhraniu rokov 2008 – 2009. Napriek takmer dekádu a pol trvajúcemu časovému odstupu
sa orgány činné v trestnom konaní (ďalej len ,,OČTK“) ako aj iné kompetentné orgány verejnej moci začali o uvedenú problematiku, esenciálne spojenú s technológiou blockchainu interesovať relatívne až v nedávnej minulosti. ,,Potenciál“ kryptomien v rovine konaní non
lege artis je pritom nepopierateľný a oneskorené reflektovanie kompetentných orgánov
ako aj zákonodarcu na uvedenú problematiku preto možno nesporne považovať za nedostatok. Pre úplnosť demonštratívne poznamenávame, že vznik Bitcoinu „inšpiroval ďalších vývojárov kryptomien, ktorí s použitím mierne odlišných blockchainov vytvorili napr. Litecooin v roku 2011, Peercoin v roku 2012, Ripple v roku 2013, Ethereum v roku 2015 atď.“[1] V súčasnosti
sú virtuálne meny nepopierateľným celosvetovým fenoménom zahŕňajúcim niečo cez 13 000 rôznych a viac-menej odlišných mien obchodovaných na približne 400 burzách.
V kontexte dosiaľ uvedeného považujeme za vhodné ešte v úvode tejto spisby
„pre účely poskytnutia lepšieho náhľadu do riešenej problematiky a kontextu danej témy“[2] upriamiť pozornosť čitateľov na rozhodné ustanovenia Trestného zákona ako aj Trestného poriadku a priblížiť legálne definície markantnej pojmológie. Pojem ,,virtuálna mena“ možno legálne vymedziť ako „digitálny nositeľ hodnoty, ktorý nie je vydaný ani garantovaný centrálnou bankou ani orgánom verejnej moci, nie je nevyhnutne naviazaný na zákonné platidlo a ktorý nemá právny status meny ani peňazí, ale je akceptovaný niektorými osobami ako nástroj výmeny, ktorý možno elektronicky prevádzať, uchovávať alebo s ním elektronicky obchodovať.“[3]
V tejto spojitosti sa žiada pripomenúť, že absencia zákonných mechanizmov na strane centrálnej entity reprezentovanej napríklad Národnou bankou Slovenska alebo inou zodpovednou osobou má za následok, že využívanie obchodovania s kryptomenami
je podmienené iba udelením živnostenského oprávnenia, čo láka na naše územie čoraz viac zahraničných spoločností, ktorých tuzemská legislatíva nie je v komparácií so Slovenskou tak liberálna. V tejto spojitosti sa žiada konotácia, že uvedené má za následok nepomerne väčší počet registrovaných subjektov na našom území ako v okolitých krajinách Európskej únie (napríklad vo Francúzku a v Nemecku bolo do prvej polovice roku 2020 registrovaných niekoľko desiatok subjektov oproti stovkám registrovaných subjektov na území Slovenskej republiky).Vo vzťahu k ,,vlastnému“ rozmachu na tuzemskom území sa vzhľadom na vyššie uvedené nemá zmysel hĺbavejšie vyjadrovať pre rovnaký normatívny model determinujúci vznik zákonného oprávnenia. Na uvedenom právnom stave nič nemení ani neskôr v článku reflektované zaradenie týchto subjektov pod povinné osoby podľa osobitného zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,AML zákon“).
Snaha o ex post stopovanie kryptomien je možná prostredníctvom blockchainu, teda databázy decentralizovaného charakteru využívajúcej funkciu umožňujúcu uchovávať „záznamy o transakciách, chránené proti externým a interným zásahom.“[4]
2. Zaisťovanie kryptomien a vybrané právno-aplikačné problémy
Bez potreby hlbšieho výkladového oblúku o nespornom význame zákona č. 312/2020 Z. z. o výkone rozhodnutia o zaistení majetku a správe zaisteného majetku a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,Zákon o zaistení majetku“), ktorého súčasná podoba po uplynutí vacatio legis nadobudla účinnosť 1. augusta 2021, táto predpokladá zaisťovanie kryptomien postupom normatívne reglementovaným v § 96d Trestného poriadku.
Tu je eminentné zmieniť sa hneď o niekoľkých ustanoveniach zásadného významu. V úvode spomenutého § 131 ods. 7 Trestného zákona, predstavujúceho legálnu definíciu virtuálnej meny a následne jeho neizolovaného interpretovania v kumulatívnom spojení s :
- § 130 ods. 9 naposledy uvedeného zákona (Legálna definícia výnosu trestnej činnosti.)
- § 89 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku (Vymedzenie veci dôležitej pre trestné konanie ako veci, ktorá „bola použitá na spáchanie trestného činu, alebo bola určená na spáchanie trestného činu“)[5]
- § 130 ods. 1 písm. f) Trestného zákona („Vecou sa na účely tohto zákona rozumejú majetkové právo, alebo iná peniazmi oceniteľná hodnota.“)[6]
Vo vzťahu k naposledy uvedenému ustanoveniu uvádzame, že je podľa nášho právneho názoru dôvodné, rovnako ako to konštatujú J. Šanta a I. Šanta, že za vec možno na účely trestného konania považovať aj kryptomeny.
V neposlednom rade je žiaduce poukázať na samotný trestno-procesný inštitút zaistenia virtuálnej meny normovaný v § 96d Trestného poriadku, z ktorého vyplýva, že „ak zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že virtuálna mena je nástrojom trestnej činnosti, alebo výnosom z trestnej činnosti, môže predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor vydať príkaz na zaistenie virtuálnej meny“.[7]
Vychádzajúc z dôvodovej správy k Zákonu o zaistení majetku možno konštatovať, že „v nadväznosti na potrebu odlíšenia režimu predloženia a zaistenia vecí slúžiacich na účely dokazovania a režimu zaistenia nástrojov a výnosov z trestnej činnosti, ktoré sú de facto vecami, doplnili sa uvedené oddiely s nadpismi, ktoré urobili medzi týmito dvoma ,,zaisťovacími“ režimami deliacu čiaru. Uvedeným oddelením režimu zaistenia na účely dokazovania a režimu zaistenia nástrojov a výnosov z trestnej činnosti na účely ich prepadnutia alebo zhabania sa zároveň transponuje čl. 8 smernice 2014/42/EÚ, v ktorom je uvedená požiadavka, aby členské štáty dotknutej osobe po zaistení majetku, resp. veci uviedli dôvody vydania takéhoto príkazu na zaistenie. Aj právo Európskej únie jednoznačne od seba odlišuje pojem ,,dôkazné prostriedky“ a pojmy ,,nástroje a výnosy z trestnej činnosti, uvedené potvrdzuje v minulosti prijaté rámcové rozhodnutie Rady 2003/577/SVV z 22. júla 2003 o vykonaní príkazu na zaistenie majetku alebo dôkazov v Európskej únii, ktoré však bolo neskôr nahradené smernicou o európskom vyšetrovacom príkaze.“[8]
Meritum právnej úpravy pod marginálnou rubrikou § 96d Trestného poriadku v spojení s jej neizolovaným kumulatívnym výkladom vyššie uvedených ustanovení hmotno-právnej ako aj procesno-právnej povahy, neopomenúc skutočnosť, že predmetný trestno-procesný inštitút je zaradený „do prvej časti, štvrtej hlavy Trestného poriadku s názvom Zaistenie osôb a vecí, do štvrtého dielu označenom ako zaistenie vecí dôležitých pre trestné konanie a čo je najpodstatnejšie, do tretieho oddielu s názvom Zaistenie nástrojov trestnej činnosti a výnosov trestnej činnosti“[9] in fine rezultuje v dôvodný predpoklad o tom, že kryptomeny budú pro futuro v právno-aplikačnej praxi zaisťované spravidla
ako nástroj trestnej činnosti, alebo výnos z nej. Zaisťovanie na účely dokazovania možno očakávať v minorite prípadov, najmä v prípadoch znaleckého skúmania prevodových procesov ,,krypta“.
Záverom tejto kapitoly uvádzame repliku smerom ku komentovanému
§ 96d Trestného poriadku a akcentujeme, že je síce pravdou, že je „virtuálna mena počítačovým údajom s objektívnou hospodárskou hodnotou a uvedený príkaz vychádza
z § 91, avšak odlišuje sa čo do účelu zaistenia, ktorým je odčerpanie výnosu. Zaistenie virtuálnej meny je vždy na neurčitú dobu, a to až do okamihu právoplatného skončenia trestného konania a prípadného rozhodnutia o zaistenej nehnuteľnosti, alebo až do okamihu, kedy pominú dôvody zaistenia, najviac však na päť rokov s možnosťou predĺženia o 7 mesiacov, a to aj opakovane“,[10] pričom virtuálnu menu možno postupom v zmysle § 96f naposledy uvedeného zákona zaistiť tiež ako náhradnú hodnotu.
2.1 Kryptomenové peňaženky
Konotáciou k záveru predchádzajúcej kapitoly a zároveň snahou autorov je reflektovť vybrané, a contrario nie všetky
právno-aplikačné problémy spojené so širokou témou virtuálnych mien. Pripomíname, že príkaz na zaistenie virtuálnej meny podľa § 96d Trestného poriadku obligatórne obsahuje aj kategorický zákaz akejkoľvek dispozície s ,,kryptom“ a tiež (kumulatívne) príkaz na jeho vydanie vrátane príslušnej formy prístupového oprávnenia – najmä hesla, prístupového kódu, tiež adresy úložiska orgánu, ktorý bude ,,krypto“ po zaisťovacom úkone spravovať, označenie konkrétnej meny a uvedenie počtu jednotiek a pod. Stotožňujeme sa s právnym názorom J. Čentéša v tom smere, že z hľadiska právno-aplikačného je zásadným problémom, ak recipient takéhoto príkazu tomuto nevyhovie. Uvedené totiž suspenduje možnosť pristúpiť k odňatiu veci.
Kryptomenové peňaženky je v zásade potrebné diferencovať. Možno hovoriť o základnom hardvérovom a softvérom type ,,krypto“ peňaženky. Obe slúžia ako úložisko, avšak prvá z vyššie uvedených je hmotnou vecou, spravidla vo forme USB kľúča, umožňujúceho druhý a ďalší prenos krypta medzi hardvérovými peňaženkami.
Softvérové peňaženky podmieňujú vstup ,,loginom“ v podobe hesla – číselného reťazca v rozmedzí približne od 8 do 50 čísel Tu sa žiada uviesť, že medzi softvérové peňaženky zaraďujeme aj takzvané ,,krypto“ peňaženky v podobe aplikácií pre mobilné zariadenia ako napríklad telefóny a/alebo tablety. Na manipuláciu je nevyhnutné disponovať private key z náhodne vygenerovaným číselno-písmenným reťazcom v počte 64 znakov, pričom tiež nie je vylúčená fakultatívna sekundárna ochrana vlastníka v podobe hesla. Softvérová peňaženka ako napríklad Metamask je internetové úložisko ,,krypta“. Nie je naším cieľom detailná deskripcia zabezpečovacieho procesu kryptomenových peňaženiek, ale dôrazný poukaz na silu
ich zabezpečenia a teda per analogiam, nemožnosť do týchto preniknúť bez rešpektovania príkazu jeho recipientom inak ako viac-menej náhodilým spôsobom (nájdenie prístupových údajov pri prehliadke iných priestorov, domovej prehliadke a pod.) Samostatnú kategóriu kryptomenových peňaženiek tvoria hosted wallet (poskytovatelia služieb peňaženky kryptomeny), teda osoba/y poskytujúce služby ochrany „súkromných kryptografických kľúčov v mene jej klientov, na držbu, uchovávanie a prevod virtuálnej meny.“[11]
2.2 On-line zmenárne virtuálnych mien
Alternatívny spôsob získania príslušných prístupových práv predstavuje trasovanie kryptomenových operácií. Príkladmo možno hovoriť o spolupráci s Europolom využívajúcim platený nástroj „SIENA“. Za zmienku tiež stojí krátky demonštratívny poukaz na dostupné produktové portfólio nástrojov ako Chainalysis, alebo z neplatených Blockchain, alebo Walletexplorer.
Uvedené implikuje postup reprezentovaný podanou žiadosťou o právnu pomoc, alebo prostredníctvom európskeho vyšetrovacieho príkazu. V oboch prípadoch so snahou nadobudnúť registračné údaje podozrivého subjektu a samozrejme údaje k uchovávaniu virtuálnych mien na účte zmenárne.
Vzhľadom na prakticky okamžitú negociabilitu ,,krypta“ vo virtuálnom priestore
je žiaduci prvotný operatívny policajný postup polície so zmenárňami, ex post ,,sprocesnený“. Žiaľ, aplikačná prax v mnohých prípadoch signifikantne ukazuje zložitosť takejto spolupráce a miestami možno hovoriť dokonca o obštrukčnom správaní zo strany zmenární. Rizikom
je najmä možnosť zmenární na policajné žiadosti upozorniť priamo podozrivý subjekt, v postavení klienta vo vzťahu k dožiadanej zmenárni. V neposlednom rade
je potrebné poznamenať, že aj samotné zmenárne sú často zapojené v legalizačnej schéme.
O čosi jednoduchšou sa javí vyššie popísaná situácia smerom k tuzemským on-line zmenárňam ,,krypta“. Uvedené vyplýva, z úvodom tohto článku predznamenaného zaradenia týchto zmenárni pod pôsobnosť AML zákona, z čoho vyplýva povinnosť týchto subjektov v postavení povinných osôb, poskytovať vo vzťahu k ich klientom príslušnú starostlivosť (§ 10 až 12 daného právneho predpisu). V danom prípade je zrejmé, nutné vyhovenie požadovanej súčinnosti. Povedané inak, je len ťažko predstaviteľné nevyhovenie ,,klasickej“ žiadosti o súčinnosť s poukazom na § 3 ods. 1 Trestného poriadku podporené adekvátnou, o racionálne jadro opretou právnou argumentáciu. Za zmienku stojí zákonu nekolidujúca možnosť (proporcionálneho uplatnenia) príkazu na zaistenie virtuálnej meny voči týmto subjektom, napríklad v prípade ,,ignorovania“ predchádzajúcej žiadosti o súčinnosť alebo iných relevantných operatívnych poznatkoch, najmä vo vzťahu k možnému úniku informácií.
2.3 Technické problémy zaisťovania kryptomien a problematika ich predaja
Nesporne markantným aspektom pri realizovaní príkazu na zaistenie virtuálnej meny podľa § 96d Trestného poriadku v prípravnom konaní je úzka kooperácia prokurátora a Finančnej spravodajskej jednotky Prezídia Policajného zboru, ktorá má „postavenie centrálnej národnej jednotky v oblasti predchádzania a odhaľovania legalizácie príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu, čo značí, že je prioritne zameraná na prijímanie, evidovanie, analýzu, vyhodnocovanie a spracovávanie hlásení o neobvyklých obchodných operáciách. Finančná spravodajská jednotka požíva status kontrolného orgánu voči povinným osobám podľa § 5 zákona číslo 297/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov a zároveň podľa tohto zákonného aktu aj status správneho orgánu. Pre účely naplnenia cieľov účinného boja proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu
je neodmysliteľnou súčasťou výmena informácií na medzinárodnej úrovni. Vzájomná komunikácia sa tak uskutočňuje prostredníctvom zabezpečenej šifrovanej elektronickej komunikačnej siete ESW (Egmont Secure Web), vytvorenej v rámci medzinárodnej organizácie Egmont Group a siete FIU.NET.“[12] Vo vyššie uvedenom kontexte nemožno opomínať Úrad pre správu zaisteného majetku, ktorý na rozdiel od Finančnej spravodajskej jednotky disponuje vlastnou virtuálnou peňaženkou, na ktorú môžu byť políciou zaistené kryptomeny zaslané a následne uchovávané.
Z vyššie uvedeným je v praxi sporné, lege artis vysporiadanie sa s obligatórnym uhradením defaultného poplatku.
V neposlednom rade je v nemalej miere náročné správne aplikovanie § 17 ods. 2 písm. b) Zákona o zaistení majetku, z ktorého rezultuje možnosť predať zaistený majetok bez súhlasu dotknutej osoby len v tom prípade, ak je dôvodné predpokladať pokles hodnoty zaistenej veci – na účely tejto spisby kryptomeny. Uvedené je v teoretickej rovine možné viazať na prípady náhleho poklesu hodnoty ,,krypta“. Na druhej strane sú výkyvy volatility ,,krypta“, ktoré sú viac než vysoké, čím priamo úmerne rozvedenú možnosť negujú. Zastávame rovnaký názor ako J. Šanta a I. Šanta, že práve vysoká volatilita ,,krypta“, čo do potenciálu nárastu hodnoty by viedla Úrad pre správu zaisteného majetku k zdržanlivému postoju, teda nevykonaniu predaja ,,krypta“.
2.4 P2P zmenárne, Monero a iné
Peer to peer zmenárne predstavujú spôsob priameho poskytovania bez akejkoľvek účasti tretej strany. Inými slovami, obchodovanie s ,,kryptom“ je výlučne medzi predávajúcim a kupujúcim subjektom daného vzťahu. Uvedené predstavuje zásadný rozdiel v komparácii
so štandardným obchodom, pretože v uvedenom prípade tretia strana nepáruje ani nákupné a rovnako ani predajné príkazy, ako je tomu pri ,,štandardných“ operáciách.
Vzhľadom na uvedené v spojení s tým, že P2P zmenárne „nepodliehajú reguláciám a nevyžadujú KYC“[13] (Know Your Customer – pravidlo verifikovania identity
klienta – používateľa vo finančnom, prípadne investičnom prostredí) sú považované
za rizikové.
V uvedenom kontexte obraciame našu pozornosť smerom k virtuálnej mene ,,Monero“. Táto je špecifická – známa pre svoju obzvlášť vysokú mieru anonymity. Túto dosiaľ oficiálne nedokázala prelomiť žiadna z veľkých svetových spoločností pôsobiacich v uvedenom segmente. Demonštratívne možno poukázať na gigantov ako Blockchain Intelligence Group, CipherTrace, Elliptic, CipherBlade a pod, ktorých aktivity sú primárne orientované na využitie spôsobilostí technológie blockchainu, pri odhaľovaní non lege artis konaní na trhu virtuálnych mien. „V praxi to znamená, že ak je napr. možné vysledovať širokú sieť transakcií s využitím rôznych kryptomien, ktoré sú potom prevedené na Monero, pri tejto transakcii stopa končí.“[14]
„Internal Revenue Service v roku 2020 vypísal odmenu v hodnote 625 000 $ pre toho, kto dokáže prelomiť bezpečnostné mechanizmy tejto kryptomeny, pričom doteraz sa nenašiel nikto, kto by túto náročnú úlohu zvládol.“[15]
Prakticky jediným, dosiaľ poznaným spôsobom sledovania Monera je prostredníctvom audit key, umožňujúceho monitoring transakcií. Pre anonymitu Monera je táto mena obľúbená okrem rôznych virtuálnych subkultúr aj v radoch kriminálne závadových osôb.
V spojitosti s legalizáciou výnosov trestnej činnosti možno v radoch páchateľov trestnej činnosti badať odklon od Bitcoinu smerom k viacerým kryptomenám so zvýšenou anonymitou, ako napríklad vyššie uvedené Monero, Dash a Zcash. Práve kryptomena Dash vznikla fork-om Bitcoinu a od svojho začiatku je odpoveďou zameranou práve na požiadavku anonymity, ako aj väčšej rýchlosti transakcií.
Záver
Sumarizujúc dosiaľ spracovanú problematiku možno in fine konštatovať,
že dynamický vývin virtuálnych mien, najmä v kontexte ich možných hrozieb z kategórie
Anti – Money – Loundering and counter terrorist financing by mali predstavovať dostatočne odôvodnený predpoklad o vhodnosti kooperácie zákonodarcu, justičných orgánov, OČTK a súkromného sektora. Potieranie trestnej činnosti v tomto smere je podľa nášho názoru
bez uvedenej úzkej kooperácie len ťažko predstaviteľné. „OČTK musia mať na pamäti, aby prípravné konanie nezakladalo nedôvodné prieťahy, čo by vo svojich dôsledkoch mohlo zakladať aj porušenie práva obvineného na spravodlivé konanie, ktorého imanentnou súčasťou je aj právo obvineného na prejednanie veci v primeranej lehote, zaručeného podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru.“[16] Pre ,,lepšiu“ predstavu čitateľa si dovolíme krátky poukaz smerom k problematickému vyšetrovaniu decentralizovaného financovania, osobitne prania špinavých peňazí prostredníctvom virtuálnych aktív, nezameniteľných tokenov, hazardu na metaverse a pod. Spomenuté by bolo hodné osobitného príspevku vyčerpávajúceho konkrétne aplikačné problémy, avšak v snahe o rešpektovanie odporúčaného rozsahu a tiež rešpektujúc obsahové zameranie predkladaného článku, na uvedené poukazujeme iba všeobecne.
Signifikantným príkladom kladnej spolupráce na medzinárodnej úrovni je podskupina pre virtuálne meny, pôsobiaca v platforme Asset Recovery Office prevádzkovanej Európskou komisiou za aktívnej účasti Europolu. Neopomíname však ani na význam spolupráce s civilným sektorom, najmä poskytovateľmi služieb virtuálneho obchodu. Tieto subjekty totiž disponujú informačnými a technickými kapacitami, ako aj analytickými nástrojmi na monitoring, čo môže nesporne vo významnej miere napomôcť vyšetrovaniu, prípadne skrátenému vyšetrovaniu.
Je nutné konštatovať, že technologický progres civilného sektora (skríningové technologické nástroje, ako napríklad oracles, a/alebo liquidity pools and smart contracts) sú ,,ťažko“
pred štátom a jeho kompetentnými orgánmi.
Matéria spracovaná v druhej a na ňu nadväzujúcich kapitolách tohto príspevku rezultuje v záver o možnosti subsumovať kryptomeny pod vec na účely Trestného zákona s poukazom na § 130 ods. 9 tohto právneho predpisu, pričom vo vzťahu k zaisťovaniu ,,krypta“ uvádzame tieto konkrétne repliky a konotácie:
- Meritum právnej úpravy pod marginálnou rubrikou § 96d Trestného poriadku v spojení s jej neizolovaným kumulatívnym výkladom relevantných ustanovení hmotno-právnej, ako aj procesno-právnej povahy, neopomenúc skutočnosť, že predmetný trestno-procesný inštitút je zaradený „do prvej časti, štvrtej hlavy Trestného poriadku s názvom Zaistenie osôb a vecí, do štvrtého dielu označenom ako zaistenie vecí dôležitých pre trestné konanie a čo je najpodstatnejšie do tretieho oddielu s názvom Zaistenie nástrojov trestnej činnosti a výnosov trestnej činnosti“[17] in fine rezultuje v dôvodný predpoklad o tom, že kryptomeny budú pro futuro v právno-aplikačnej praxi zaisťované spravidla ako nástroj trestnej činnosti alebo výnos z nej. Zaisťovanie na účely dokazovania možno očakávať v minorite prípadov, najmä v prípadoch znaleckého skúmania prevodových procesov ,,krypta“.
- Je síce pravdou, že „virtuálna mena je počítačovým údajom s objektívnou hospodárskou hodnotou a uvedený príkaz vychádza z § 91, avšak odlišuje
sa čo do účelu zaistenia, ktorým je odčerpanie výnosu“,[18] pričom virtuálnu menu možno postupom v zmysle ustanovenia § 96f naposledy uvedeného zákona zaistiť tiež ako náhradnú hodnotu. - Ak recipient príkazu (§ 96d TP), tomuto nevyhovie, uvedené suspenduje možnosť pristúpiť k odňatiu veci pre vysokú úroveň zabezpečenia kryptomenových peňaženiek.
- Aplikačná prax ukazuje ,,šedé miesta“ právnej pomoci vo vzťahu k parciálnej škále dožiadaní smerom k zahraničným zmenárňam virtuálnych mien. Rizikom je najmä možnosť zmenární na policajné žiadosti upozorniť priamo podozrivý subjekt.
- Tuzemské on-line zmenárne sú v pôsobnosti Finančnej spravodajskej jednotky Prezídia Policajného zboru a v zmysle § 10 AML zákona sú povinné vykonávať príslušnú starostlivosť voči svojim klientom, ako aj iné povinnosti v zmysle uvedeného zákona. Od uvedených subjektov je možné požadovať súčinnosť klasickým ,,trojkovým“ dožiadaním alebo prostredníctvom proporcionálne využitého príkazu na zaistenie virtuálnej meny.
- Považujeme za nedostatok, že Úrad pre správu zaisteného majetku na rozdiel
od Finančnej spravodajskej jednotky disponuje vlastnou virtuálnou peňaženkou, na ktorú môžu byť políciou zaistené kryptomeny zaslané a následne uchovávané. Takéto statusquo považujeme za neakceptovateľné a pro futuro neudržateľné. Rovnako je vhodné jednoznačne vyriešiť obligatórne vysporiadanie sa s úhradou defaultného poplatku pri prevode ,,krypta“, ktoré
je v aplikačnej praxi sporné. - Aplikovateľnosť § 17 ods. 2 písm. b) Zákona o zaistení majetku v kontexte predaja ,,krypta“ bez privolenia dotknutého subjektu považujeme za nevykonateľné vzhľadom na jeho vysokú volatilitu.
RESUMÉ
Právno-aplikačné problémy zaisťovania kryptomien
Predkladaný príspevok reflektuje problematiku virtuálnych mien s osobitnou akcentáciou na právno-aplikačné problémy ich zaisťovania postupom normatívne reglementovaným Trestným poriadkom a s tým súvisiacich sekundárnych ,,úskalí“, pričom tento taktiež neopomína subjektívne právne názory autora o vhodnosti užšej kooperácie štátu a civilného sektora z hľadiska pro futuro v kontexte stopovania kryptomien.
SUMMARY
Legal and Application Problems of Seizing Cryptocurrencies
The article deals with the issue of virtual currencies with a particular emphasis on the legal and application problems of their seizing through the procedure normatively regulated by the Criminal Procedure Code and the secondary “pitfalls” thereto related, also presenting the author´s subjective legal views on the appropriateness of closer cooperation between the state and the civil sector in terms of pro futuro in the context of tracking cryptocurrencies.
ZUSAMMENFASSUNG
Rechtliche Anwendungsschwierigkeiten bei der Sicherstellung von Kryptowährungen
Der unterbreitete Beitrag reflektiert die Problematik virtueller Währungen mit besonderer Akzentuierung der rechtlichen Anwendungsschwierigkeiten bei deren Sicherstellung durch Vorgehen, normativ reglementiert durch die Strafprozessordnung sowie der damit zusammenhängenden sekundären Hindernisse, wobei dabei auch subjektive rechtliche Anschauungen des Autors auf die Zweckmäßigkeit einer engeren Kooperation zwischen dem Staat und dem Zivilsektor vom pro futuro Sichtpunkt im Kontext der Verfolgung von Kryptowährungen nicht unterlassen werden.
[1] ŠANTA, J – ŠANTA, I.: K niektorým legislatívnym a ekonomickým aspektom virtuálnych mien v legislatíve Európskej únie a Slovenskej republiky In: Justičná revue, 2022, č. 2, s. 165
[2] MIKLÓSSYOVÁ, L – FOTOPULOSOVÁ, L.: Osobitné podmienky väzby u vybraných kategórií osôb a ich vplyv na efektívnosť prípravného konania. In: Bratislavské právnické fórum 2022. Zborník príspevkov z medzinárodnej vedeckej konferencie 12. – 13. septembra 2022 na tému Efektívnosť prípravného konania – súčasný stav a výzvy pro futuro. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, 2022, s. 380
[3] Elektronická Zbierka zákonov Slovenskej republiky [Online] 2023. [cit.7. 4. 2023] Dostupné
z: www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/20220717
[4] LÁNSKY, J.: Kryptoměny, s. 160
[5] ČENTÉŠ, J. a kol.: Trestný poriadok. Veľký Komentár. 5 Aktualizované vydanie. Bratislava: Euro kódex, 2022, s. 316
[6] Elektronická Zbierka zákonov Slovenskej republiky [Online] 2023. [cit. 7. 4. 2023] Dostupné
z: www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/20220717
[7] § 96d ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok
[8] LIT285225SK
[9] ŠANTA, J – ŠANTA, I.: Procesnoprávne aspekty trestnej činnosti spojenej s virtuálnymi menami In: Justičná revue, 2022, č. 10, s. 1 148
[10] ČENTÉŠ, J. a kol.: Trestný poriadok. Veľký Komentár. 5 Aktualizované vydanie. Bratislava: Euro kódex, 2022, s. 338
[11] § 9 písm. n) zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov
[12] Internetová stránka Ministerstva vnútra Slovenskej republiky [Online] 2023. [cit. 7. 4. 2023] Dostupné
z: https://www.minv.sk/?finanćná-policia
[13] ŠANTA, J – ŠANTA, I.: Procesnoprávne aspekty trestnej činnosti spojenej s virtuálnymi menami In: Justičná revue, 2022, č. 10, s. 1 157
[14] Tamtiež
[15] Internetová stránka Security Boulevard [Online] 2023. [cit. 8. 4. 2023] Dostupné
z: https://securityboulevard.com/2020/09/can-you-crack-monero-irs-offers-625000-bounty-for-anyone-who-can-break-privacy-of-cryptocurrency/
[16] ROMŽA, S.: Efektívna obhajoba ako prostriedok efektívnosti prípravného konania. In: Bratislavské právnické fórum 2022. Zborník príspevkov z medzinárodnej vedeckej konferencie 12. – 13. septembra 2022, na tému Efektívnosť prípravného konania – súčasný stav a výzvy pro futuro. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, 2022, s. 172
[17] ŠANTA, J – ŠANTA, I.: Procesnoprávne aspekty trestnej činnosti spojenej s virtuálnymi menami In: Justičná revue, 2022, č. 10, s. 1 148
[18] ČENTÉŠ, J. a kol.: Trestný poriadok. Veľký Komentár. 5 Aktualizované vydanie. Bratislava: Euro kódex, 2022, s. 338