Absenciu právneho základu poskytujúceho dostatočné procesné záruky na ochranu profesijného tajomstva advokáta by mal vnútroštátny súd kompenzovať konkrétnym spôsobom, akým je vyšetrovacie opatrenie nariadené a vykonané. V prípade, že preskúmanie obsahu mobilného telefónu advokáta má rovnaké účinky ako prehliadka advokátskej kancelárie, vnútroštátny súd má uplatniť rovnaké procesné záruky vo vzťahu k ochrane dôvernosti komunikácie advokáta a klienta.
Rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Bersheda a Rybolovlev proti Monaku zo dňa 6. júna 2024, týkajúci sa sťažností č. 36559/19 a 36570/19
Dotknuté ustanovenie:
- Článok 8 Európskeho dohovoru o ľudských právach[1] (právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života)
Skutkové okolnosti prípadu
Sťažovateľkou bola advokátka Tatiana Bersheda, zapísaná v advokátskej komore vo Švajčiarsku. V rámci zastupovania svojho klienta, druhého sťažovateľa D. Rybolovleva, vyhotovila pomocou svojho mobilného telefónu záznam konverzácie s pani T. R., ktorá pôsobila ako sprostredkovateľka pri transakciách umeleckých diel, ktoré realizoval švajčiarsky podnikateľ Y. B. Na podnikateľa Y. B podala sťažovateľka v mene svojho klienta trestné oznámenie a bolo proti nemu vedené trestné stíhanie v Monaku pre podozrenie z podvodu a prania špinavých peňazí. Po jeho príchode do Monaka boli Y. B i T. R. zadržaní a vzatí do väzby. Nahrávku rozhovoru na CD-ROM poskytla sťažovateľka v mene klienta monackej prokuratúre ako dôkaz na podporu tvrdení jej klienta. T. R, ktorej hlas bol na nahrávke, následne podala na advokátku trestné oznámenie z dôvodu zásahu do jej súkromia. Pani Bersheda po výzve sudcu na svoju obhajobu odovzdala vyšetrovateľom smartfón, aby mohli preveriť autentickosť a obsah nahrávky, ktorá bola spochybnená zo strany T. R. Sudca pre prípravné konanie ustanovil znalca z oblasti informačných technológií, pričom v zmysle súdneho príkazu mal znalec preskúmať nielen uvedenú nahrávku, ale aj hovory, textové správy, e-maily a dokumenty za účelom získania akejkoľvek informácie, ktorú bude považovať za relevantnú pre trestné stíhanie Y. B, T. R. a sťažovateľky. Súdny príkaz bol formulovaný všeobecne a nestanovil žiadne obmedzenia vo vzťahu k údajom, ktoré boli obsahom pamäte mobilu či rozsahu vyšetrovania. Znalec spracoval desiatky tisíc konverzácií za obdobie troch rokov, vrátane vymazaných, ktoré boli sťažovateľkou odstránené za účelom zachovania dôvernosti komunikácie s jej klientmi. Na druhej strane, sudca nenariadil znalcovi overiť spochybnenú autentickosť nahrávky. Hoci sťažovateľka odovzdala smartfón dobrovoľne, nedala súhlas s neprimerane rozsiahlym vyšetrovaním jej komunikácie s klientmi. Sťažovateľka namietala dva aspekty trestného stíhania vedeného proti nej. Po prvé, sudca prekročil svoju právomoc a rozsah trestného vyšetrovania vedeného proti jej osobe. Po druhé, prezretie celého obsahu jej smartfónu bolo v rozpore s princípom dôvernosti komunikácie medzi advokátom a klientom. Požiadala o zničenie kópie údajov na DVD, ktoré vyhotovil znalec. Sudca zamietol žiadosť o zničenie kópie a požiadal znalca o dohľadanie doplňujúcich informácií. Na základe týchto údajov boli obvinené ďalšie osoby.
Z rozhodnutia ESĽP
ESĽP v prvom rade potvrdil, že v predmetnom prípade došlo k zásahu do práva na súkromie v zmysle článku 8 Dohovoru. ESĽP pripomenul, že zber, uchovávanie a použitie informácií z telefonických rozhovorov, správ a e-mailovej korešpondencie predstavuje vo všeobecnosti obmedzenie práva na súkromie, konkrétne práva na rešpektovanie korešpondencie. Už samotné zaistenie a prehliadanie digitálnych údajov je zásahom do vzťahu advokáta a klienta, následné dešifrovanie, obnovenie vymazaných správ a úradný prepis len potvrdzujú tento fakt.[2] Pokiaľ ide o korešpondenciu medzi advokátom a klientom, vyžaduje sa o to vyšší stupeň ochrany v zmysle čl. 8. Dôvernosť vzťahu advokáta a klienta je podmienkou ich vzájomnej dôvery a riadneho a efektívneho výkonu spravodlivosti.[3] Zásady ochrany dôvernosti komunikácie platia v prípade každého advokáta bez ohľadu na krajinu pôvodu, aj v prípade, že sa nachádza na území iného štátu.[4] Zvýšený stupeň ochrany však automaticky neznamená, že základné právo nemožno obmedziť. Sudca pre prípravné konanie a iné orgány činné v trestnom konaní majú možnosť obmedziť právo na rešpektovanie advokátskej korešpondencie, ale len v prípade uplatnenia dostatočných procesných záruk.[5]
ESĽP nepovažoval za rozhodujúce, či smartfón sťažovateľka poskytla dobrovoľne alebo nie. Podľa ESĽP nemožno rozumne predpokladať, že by sťažovateľka odovzdala svoj mobilný telefón, ak by si myslela, že údaje vymazané z pamäte jej telefónu budú obnovené a použité. Nemožno rozumne predpokladať, že odovzdaním smartfónu dala súhlas so široko zameraným vyšetrovaním digitálneho obsahu. Sťažovateľka ako advokátka mohla oprávnene predpokladať, že správy a rozhovory, ktoré vymazala, sú chránené absolútnym profesijným tajomstvom. S ohľadom na článok 8 Dohovoru preto sťažovateľka oprávnene tvrdila, že došlo k zásahom do jej práva na rešpektovanie súkromného života a korešpondencie, ktoré sú vzhľadom na intenzitu a podobnosť účinkov, porovnateľné s inštitútom prehliadky advokátskej kancelárie.
Následne ESĽP skúmal, či súdny príkaz bol primeraný okolnostiam a či vyhľadávanie v mobilnom telefóne na základe súdneho príkazu bolo sprevádzané dostatočnými procesnými zárukami na ochranu mlčanlivosti advokáta. Hoci monacká zákonná úprava neobsahovala konkrétne ustanovenia odkazujúce na ochranu advokátskeho tajomstva vo vzťahu k súdnemu príkazu, podľa ESĽP absentujúci abstraktný právny základ možno napraviť konkrétnym spôsobom, akým bolo napadnuté vyšetrovacie opatrenie nariadené a vykonané. Podobnosť účinkov prehliadky a zaistenia dokumentov v advokátskej kancelárii s prehliadaním obsahu mobilného telefónu mal viesť sudcu pre prípravné konanie k tomu, aby sťažovateľke poskytol režim ochrany prispôsobený jej podstaveniu advokáta, o to viac s ohľadom na jej postavenie ako obvinenej osoby. ESĽP poukázal na procesné záruky, ktoré platný právny poriadok upravuje v súvislosti s prehliadkami advokátskych kancelárií a zaistením dokumentov, pričom sudca pre prípravné konanie a ani odvolacie súdy neuplatnili žiadne z ustanovení týchto režimov, napriek tomu, že išlo o sťažovateľkin pracovný mobilný telefón. Zatiaľ čo vyšetrovanie sa malo týkať technickej analýzy 10 minútového záznamu rozhovoru, úloha, ktorú sudca pre prípravné konanie zveril znalcovi, mala od počiatku za cieľ umožniť prístup k širokému rozsahu údajov. Navyše, súdny príkaz umožnil znalcovi prezrieť si vymazané správy, čo s ohľadom na postavenie sťažovateľky ako advokátky, ohrozilo povinnosť mlčanlivosti. Široká miera voľnej úvahy poskytnutá znalcovi viedla tomu, že konanie sudcu vykazovalo znaky svojvôle a zneužitia právomoci. Odvolacie súdne orgány v rámci svojej rozhodovacej právomoci nenapravili nedostatky vo vedení vyšetrovania vo vzťahu k súdnemu príkazu, znaleckému dokazovaniu a procesným zárukám na ochranu dôvernosti komunikácie.
ESĽP zamietol argument vnútroštátneho súdu, že profesijné tajomstvo bolo zachované, lebo prehliadané správy sa netýkali komunikácie s klientmi, ale s tretími stranami. Podľa ESĽP je nevyhnutné aplikovať procesné záruky vo vzťahu k advokátom ab initio, t. j. predtým ako sa obsah správ stane predmetom vyšetrovania, keďže zmyslom procesných záruk je predísť tomu, aby sa OČTK oboznámili s obsahom dôvernej komunikácie s advokátom.
ESĽP konštatoval, že zásah do práva na rešpektovanie súkromného života a korešpondencie síce sledoval legitímny cieľ (predchádzanie trestným činom a ochrana práv a slobôd iných), ale nebol primeraný a „nevyhnutný v demokratickej spoločnosti“.
Rozhodnutie spracovala:
Mgr. Michaela Chládeková, PhD.
Odbor medzinárodných vzťahov SAK
[1] Právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života
1. Každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie.
2. Štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať s výnimkou prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom alebo zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo na ochranu práv a slobôd iných.
[2] Viď Kırdök a ostatní proti Turecku, sťažnosť č. 14704/12
[3] Viď Sommer proti Nemecku, sťažnosť č. 73607/13, Sérvulo & Associados – Sociedade de Advogados, RL a ostatní proti Portugalsku, sťažnosť č. 27013/10, André a ostatní proti Francúzsku, sťažnosť č. no 18603/03, Wieser et Bicos Beteiligungen GmbH proti Francúzsku, sťažnosť č. 74336/01
[4] Viď Kruglov a ostatní proti Rusku, sťažnosť č. 11264/04, Xavier Da Silveira proti Francúzsku, sťažnosť č. 43757/05
[5] Viď Särgava proti Estónsku, sťažnosť č. 698/19, Michaud proti Francúzsku, sťažnosť č. 12323/11