Námety na nové témy, krátke glosy alebo poznámky do diskusnej rubriky zasielajte na e-mailovú adresu office@sak.sk. Vaše podnety publikačne spracuje JUDr. František Sedlačko, PhD., LL.M.
V súvislosti s praktickou aplikáciou Civilného sporového poriadku patrí medzi najkontroverznejšie inštitúty rozsudok pre zmeškanie. Z pohľadu advokáta zastupujúceho stranu, v neprospech ktorej bol kontumačný rozsudok vyhlásený, ide o problematiku, ktorá má viac než jeden zásadný rozmer. Primárnym je procesný neúspech klienta a výrazne zúžený manévrovací priestor na zvrátenie tohto negatívneho stavu. Sekundárnym, avšak rozhodne nie zanedbateľným rozmerom, je potenciálna objektívna zodpovednosť advokáta za škodu (§ 26 ZoA), pokiaľ mu možno nepriaznivý procesný výsledok pričítať.
Úvodom je potrebné zdôrazniť, že tento príspevok nie je venovaný najdiskutovanejšiemu problému kontumačných rozsudkov, a to obligatórnosti rozhodnutia na pojednávaní rozsudkom pre zmeškanie žalovaného podľa § 274 CSP alebo rozsudkom pre zmeškanie žalobcu podľa § 278 CSP. V danej súvislosti možno poukázať na vyvíjajúcu sa judikatúru Ústavného súdu SR, napr. na nález zo dňa 22. 7. 2021 č. k. III. ÚS 121/2021-35, v ktorom ústavný súd zdôraznil nevyhnutnosť materiálneho vnímania a aplikovania procesných pravidiel o kontumačnom rozsudku a uviedol, že „Rozsudok pre zmeškanie by nemal byť využívaný s cieľom čo najrýchlejšieho a inak bezúčelného ukončenia sporu na úkor základného práva na súdnu ochranu. Prioritou v súdnom konaní musí zostať materiálna, nie formálna ochrana práv strán sporu. Pred formalizmom schematických poučení je potrebné uprednostniť zváženie celého priebehu konania. Podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie sú dané len vtedy, keď je takýto rozsudok oprávnenou sankciou za skutočnú pasivitu strany, ktorá úmyselne mieri k zmareniu efektivity súdneho procesu. Preto musia byť tieto podmienky posudzované zdržanlivo s tým, že v hraničných prípadoch musí byť uprednostnené riadne prejednanie sporu. Rozhodovanie na základe hraničného splnenia formálnych podmienok bez snahy o materiálne vedenie konania je často na hrane základného práva strany sporu“ (ods. 17).
Pozornosť bude venovaná konkrétnejšej zákonnej požiadavke, ktorá je podmienkou procesnej kontumácie na strane súdu, a to poučeniu sporovej strany o možnosti rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie. Civilný sporový poriadok v § 274 písm. a), rovnako ako v § 278 písm. a), výslovne vyžaduje, aby súd priamo v predvolaní poučil sporovú stranu o následku nedostavenia sa na pojednávanie, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie.
Súdy túto svoju povinnosť nezriedka považujú za splnenú tým, že spolu s predvolaním na pojednávanie zašlú sporovej strane súhrnné poučenie o procesných právach a povinnostiach, ktoré obsahuje (okrem iného) aj „kontumačnú výstrahu“. V niektorých prípadoch dokonca považujú takéto všeobecné poučenie za postačujúce pre celé konanie na súde prvej inštancie a pri ďalších predvolaniach už o hrozbe kontumačného rozsudku osobitne nepoučujú; čo im však nebráni kontumačne rozhodnúť.
Pomerne rázne sa proti takejto praxi vyjadril Ústavný súd SR v nedávnom náleze zo dňa 12. 11. 2021 č. k. III. ÚS 339/2021-38. Sťažovateľ sa ako žalovaný v konaní pred okresným súdom riadne a včas vyjadril k žalobe na plnenie, uplatnený nárok poprel a domáhal sa jej zamietnutia. Následne bol s dostatočným predstihom predvolaný na pojednávanie, pričom predvolanie bolo doručené do jeho aktivovanej elektronickej schránky.
Predvolanie neobsahovalo žiadne poučenie o možnosti rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie žalovaného. To bolo obsiahnuté iba vo všeobecnom procesnom poučení, ktoré tvorilo druhú prílohu pôvodnej elektronickej správy súdu (prvou bolo predvolanie). Žalovaný sa pojednávania bez ospravedlnenia nezúčastnil, v dôsledku čoho súd, na návrh prítomného žalobcu resp. jeho advokáta, žalobe v celom rozsahu vyhovel kontumačným rozsudkom.
Žalovaný v odvolaní namietal, že na vydanie rozsudku pre zmeškanie neboli splnené podmienky [§ 356 písm. b) CSP], pretože súd ho v rozpore s § 274 písm. a) CSP nepoučil o možnosti takéhoto rozhodnutia v predvolaní na pojednávanie. Odvolací súd skonštatoval, že k namietanému pochybeniu na strane súdu prvej inštancie skutočne došlo, tento procesný exces však bagatelizoval. Uviedol, že žalovanému bolo príslušné poučenie doručené spolu s predvolaním, ako jeho príloha, čím bola zákonná požiadavka splnená.
Procesným neúspechom skončilo aj dovolacie konanie, keď Najvyšší súd SR dovolanie žalovaného, podané z dôvodu vady zmätočnosti podľa § 420 písm. f) CSP, uznesením zo dňa 11. 12. 2019 sp. zn. 3Obdo/67/2019 odmietol. Dovolací súd sa stotožnil s názormi súdov nižších inštancií a konštatoval, že žalovaný bol nepochybne o hrozbe kontumačného rozsudku poučený, čo vyhodnotil ako rozhodujúce pre výsledok dovolacieho prieskumu. To, že príslušné poučenie bolo obsiahnuté v prílohe predvolania, a nie priamo v jeho texte, nepredstavuje také procesné pochybenie, ktoré by zakladalo prípustnosť a dôvodnosť dovolania.
Rozhodnutie dovolacieho súdu bolo uvedeným nálezom zrušené. Ústavný súd poukázal na osobitnú povahu kontumačného rozsudku a súvisiacu právnu úpravu, ktorá expressis verbis vyžaduje poučenie v predvolaní na pojednávanie. Vytkol Najvyššiemu súdu SR, že záver o možnosti inkorporovať takéto poučenie do ktorejkoľvek inej súdnej písomnosti nemá v Civilnom sporovom poriadku žiadnu oporu (ods. 13 nálezu).
V rámci ústavnoprávneho prieskumu bol preto formulovaný zovšeobecňujúci záver, podľa ktorého „Z pohľadu výkladu § 274 písm. a) CSP je nevyhnutné dospieť k tomu, že poučenie o možnosti rozhodnutia rozsudkom pre zmeškanie musí byť súčasťou predvolania na pojednávanie, a nie akéhokoľvek iného úkonu súdu, ktorý v tomto ustanovení nie je, či priamo alebo nepriamo, upravený.“ (ods. 14 nálezu).
S názorom ústavného súdu určite možno súhlasiť. Rozsudok pre zmeškanie má svoje opodstatnenie a je štandardným procesným inštitútom; jeho uplatnenie však koliduje so základnou podstatou výkonu súdnej moci z hľadiska zákonnosti a spravodlivosti. Kontumačný rozsudok totiž súd vydáva vždy v neprítomnosti aspoň jednej zo strán, bez ohľadu na dôvodnosť žaloby a obsah procesných podaní, bez dokazovania resp. bez ohľadu na výsledky doterajšieho dokazovania, bez plnohodnotného hmotnoprávneho posúdenia veci, bez možnosti štandardného opravného prostriedku a v prípade právoplatnosti rozsudku s riadnymi účinkami res iudicata, teda definitívne.
Práve z týchto dôvodov je absolútne nevyhnutné, aby boli zákonné podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie vždy bezvýhradne splnené. Civilný sporový poriadok je navyše kódexom verejného práva, kde nie je vytvorený priestor pre odklon či tolerovanie procesných pochybení súdu na úkor sporovej strany. Prístup všeobecných súdov, ktoré naznačený exces zľahčujú, nemožno akceptovať.
Z pragmatického hľadiska je potrebné zohľadniť aj skutočnosť, že pre sudcu je prirodzené preferovať skončenie veci kontumačným rozsudkom, keďže takýto rozsudok obsahuje výrazne zjednodušené odôvodnenie (§ 275 a § 279 CSP), súd nevykonáva ďalšie dokazovanie ani hodnotenie už vykonaných dôkazov, sudca je de facto oslobodený od povinnosti vec právne posúdiť a navyše nie je proti takémuto rozsudku prípustné odvolanie, okrem výnimky podľa § 356 písm. b) CSP. Je preto úplne legitímne vyžadovať, aby sudca postupoval bezvýhradne lege artis a nepripustiť „tolerovanie nedôslednosti“, ktorej následok je pre sporovú stranu mimoriadne negatívny.
To, že zákon vyžaduje poučenie priamo v predvolaní na pojednávanie, rozhodne nemožno vnímať ako samoúčelné či podružné. Samotnému predvolaniu totiž adresát spravidla venuje náležitú pozornosť, čím sa výrazne zvyšuje pravdepodobnosť, že bude oboznámený aj s potenciálnou možnosťou rozhodnúť kontumačne. Pri zahrnutí „kontumačnej hrozby“ medzi množstvo iných všeobecných poučení, a navyše v rámci osobitného dokumentu, sa jednak uvedená pravdepodobnosť prirodzene znižuje a jednak sa z teleologického hľadiska popiera účel § 274 písm. a) a § 278 písm. a) CSP.
Z nálezu ústavného súdu implicitne vyplýva, že ak má byť zachované oprávnenie súdu rozhodnúť na konkrétnom pojednávaní kontumačne, musí byť priamou súčasťou predvolania na takéto pojednávanie zákonné poučenie o možnosti rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie. Ide o neopomenuteľnú povinnosť, ktorá zaťažuje súd. Navyše nie je daný racionálny dôvod rozlišovať medzi predvolaním na prvé alebo v poradí ďalšie pojednávanie. Ak súd predvoláva stranu alebo jej zástupcu priamo na (predchádzajúcom) pojednávaní, vzhľadom na prezentovanú argumentáciu by mal zároveň uviesť príslušné poučenie a pokiaľ sa o priebehu pojednávania vyhotovuje zápisnica, zaznamenať obsah poučenia aj do zápisnice o pojednávaní.