Vážené kolegyne, vážení kolegovia, milí priatelia,
je mi veľkou cťou prihovoriť sa vám ako bývalý predseda komory pri príležitosti blížiaceho sa konca aktuálneho volebného obdobia orgánov komory, za čo úprimne ďakujem redakcii Bulletinu slovenskej advokácie.
Predsedom komory som sa stal v roku 2021 vďaka dôvere, ktorú ste mi vy, a následne kolegovia z predsedníctva prejavili v časoch, v ktorých justícia prechádzala mimoriadne zložitým obdobím, dovolím si povedať, že asi najťažším v ére samostatnosti. Moje pôsobenie v predsedníctve som predčasne ukončil z dôvodu prijatia funkcie ministra spravodlivosti. Predsedom komory som bol teda relatívne krátko, ale bolo to obdobie, keď sme sa ako komora (jej predsedníctvo, orgány, zamestnanci a najmä členská základňa) významne zjednotili pri obrane princípov právneho štátu. Som hrdý na to, že sme ako advokátsky stav boli motorom inštitucionálneho dialógu medzi najvyššími predstaviteľmi justície na Slovensku a neváhali sme vyslať jasné hodnotové posolstvá jednak dovnútra jednotlivých právnických povolaní, ale aj verejnosti. Mimoriadnou udalosťou bol vtedajší okrúhly stôl najvyšších predstaviteľov justície, ktorý sa konal na pôde Slovenskej advokátskej komory, a kde sme prijali spoločné vyhlásenie smerujúce k potrebnej obnove základnej dôvery medzi inštitúciami.
Toto stretnutie som vnímal ako dôležitý míľnik v procese obnovenia bazálnej sebaúcty a odvahy vrátiť sa k spoločenskému poslaniu a étosu výkonu právnických povolaní sudcu, prokurátora či advokáta. Aj na tomto mieste chcem poďakovať všetkým členom predsedníctva, zamestnancom komory, ale aj predstaviteľom všetkých justičných povolaní za dôstojnú obhajobu výkonu advokátskej samosprávy v Slovenskej republike pred zástupcami Benátskej komisie, ktorá v rámci svojej správy spracovanej pre vládu Slovenskej republiky konštatovala, že na oslabovanie advokátskej samosprávy nie sú dané žiadne dôvody.
Dovoľte mi ďalej využiť túto príležitosť, aby som sa s vami ako stále aktívny advokát podelil o niekoľko postrehov v predkonferenčnom období.
V prvom rade by som rád vyslovil želanie, aby sme si všetci v rámci advokátskeho stavu viac vážili naše slobodné a nezávislé postavenie a nikdy s ním nehazardovali. Slovenská advokátska komora si za roky vybudovala v justícii postavenie rešpektovanej a fungujúcej inštitúcie, v ktorej síce je vždy čo zlepšovať, no v základných fundamentoch sme vždy mali jasno. Jednota a principiálnosť v témach nezávislosti komory, apolitickosti, ochrany práva na obhajobu, dôvernosti komunikácie s klientmi, striktné a dôsledné dodržiavanie zásad advokátskej etiky vhod i nevhod a ďalšie základné otázky spojené s advokáciou a právnym štátom nikdy nesmú byť predmetom kompromisov a nikdy nesmú ustúpiť žiadnym krátkodobým alebo osobným záujmom. Nedovoľme premeniť naše advokátske povolanie na bezhodnotovú licenciu na špekulácie.
Ako aktívny advokát so stálym záujmom o činnosť komory vnímam do budúcna ako určité riziko, že komora v tomto kontexte podľahne pokušeniam dvoch extrémov. Prvým je, že v záujme pokoja a konformity ostaneme ticho aj v situáciách, keď je (alebo bolo) našou povinnosťou hovoriť. Opačnou nástrahou by zas bolo podľahnúť pokušeniu plniť želanie vždy tej alebo onej skupiny v advokácii (alebo mimo nej) a začať sa štylizovať do pozície mravokárcov, komentátorov či arbitrov spoločenského (alebo rovno politického) diania.
Úprimne si želám, aby komora v tomto období a aj po júnovej konferencii mala vždy dostatok múdrosti a odvahy pridŕžať sa jej vlastných a nenahraditeľných úloh a aby nikdy neskĺzla do žiadneho z vyššie uvedených extrémov. Prajem našej komore úspešný priebeh nadchádzajúcej Konferencie advokátov 2025, aby bola opäť spoločným sviatkom slobodnej advokácie.
JUDr. Viliam Karas, PhD.
advokát
emeritný predseda SAK