Milé kolegyne, milí kolegovia,
úvodník už v predchádzajúcom kalendárnom roku apeloval viackrát na zlepšenie vzťahov medzi advokátmi. A všetko málo.
Ešte predtým by som však rada privítala nové číslo Bulletinu nepochybne so zaujímavým obsahom jurisprudencie, noviniek z advokátskeho života a noviniek zo života komory. Aj náš stavovský časopis nám stále pripomína dôležitosť vlastného vzdelávania a nachádzania nových informácií a prístupov, aby sme v dobe už nepochybného rozkvetu AI aj v oblasti advokácie a justície vedeli vlastným kritickým rozumom posúdiť správnosť AI analýzy a AI ponúkaných riešení. Zjavne nás čaká zásadná zmena v poskytovaní právnych služieb. Komora sa preto bude problémom spojeným s aplikáciou AI intenzívne venovať, aby pomohla advokátom nastaviť potrebné rámce kvalitného výkonu advokácie aj s používaním AI v praxi.
Späť na úvod. Viac ako 20 % z približne 430 sťažností na advokátov ročne smeruje voči nevecným verejným vyjadreniam advokátov na sociálnych sieťach, vo verejnom priestore, v písomných podaniach. A niektoré, keď povinnosť zachovávať dôstojnosť advokátskeho stavu prevažuje nad právom na slobodu prejavu, začína revízna komisia šetriť z úradnej moci. Avšak nie o úradnej moci má byť úvodník nášho časopisu. Práve naopak, bolo by veľmi pekné, keby sme dokázali mať sami advokáti takú mieru sebakontroly, kvality a kvalifikovanosti, aby sme vedeli obstáť vo verejnej, ale aj v neverejnej komunikácii so cťou, vecne, odborne, ľudsky. Polarizácia spoločnosti však priniesla aj rozdelenie nášho stavu, nielen jeho nehomogénnosť, ktorá tu bola vždy, ale jeho ozajstné rozdelenie. A práve táto skutočnosť je viditeľná z niektorých nevecných, osobných a neodborných reakcií nás, advokátov, na sociálnych sieťach, v inom verejnom priestore, v písomných podaniach. Politický, verejný aj náš stavovský jazyk zhrubol, zvulgárnel, používame skratky na pritiahnutie pozornosti laického publika. Umiernenosť a slušnosť sa stráca. Nevecné hodnotiace úsudky bez ohľadu na to, že nikto z nás nie je v situácii toho druhého, a teda nevie dôvody, pre ktoré konal ako konal, nemajú paradoxne často nič spoločné s hodnotami a stali sa, žiaľ, bežnou súčasťou nášho pracovného života. Pozorovaním verejného priestoru, ale aj z obsahu sťažností, ktoré vyššie spomínam, sa javí, že pisateľov už ani nezaujíma, či ich vyjadrenia obstoja pri ich vlastnom spätnom pohľade, či obstoja prieskum verejnosti, kolegov alebo revíznej a disciplinárnej komisie komory.
Bolo by asi príliš jednoduché vyzvať z tohto miesta všetkých, aby si zahryzli do jazyka, pera, príp. klávesnice a nešírili hnev a nenávisť podaniami a verejným priestorom, najmä pokiaľ ide o komentovanie kolegov advokátov, sudcov či prokurátorov. Ostáva nám len veriť, že zákonná úprava povinnosti zachovávať dôstojnosť advokátskeho stavu v rámci, ale aj mimo výkonu advokácie, ako aj ustanovenie Advokátskeho poriadku o vecnom a neosobnom vyjadrovaní, ako aj o vzájomnom zdvorilom, slušnom a korektnom správaní medzi advokátmi nebudú obsolentné a že nakoniec, alebo radšej nie až na koniec, si nájdeme k sebe cestu bez ohľadu na iné záujmy našich klientov, iné vlastné politické záujmy, prípadne nie úplne zhodný svetonázor.
Aj o ďalších výzvach slovenskej advokácie v súvislosti s AI je rozhovor s JUDr. Petrom Štrpkom, PhD., súčasným predsedom Disciplinárnej komisie SAK, a nielen o nich je vaše číslo Bulletinu slovenskej advokácie.
Príjemné čítanie milé kolegyne, milí kolegovia.
Mgr. Zuzana Ondrejková
predsedníčka Revíznej komisie SAK