V piatom funkčnom období od existencie inštitúcie ombudsmana v Slovenskej republike zastáva post verejného ochrancu práv JUDr. Róbert Dobrovodský, PhD., LL.M. Národná rada Slovenskej republiky ho zvolila 81 hlasmi 9. novembra 2022, funkcie sa ujal dňom zloženia sľubu 1. decembra 2022. V rozhovore nám prezradil náplň a poslanie jeho práce.
Počas doterajšieho výkonu funkcie ste sa stali známy ako „ombudsman v teréne“. Výrazne ste posilnili kontrolu v zariadeniach obmedzujúcich osobnú slobodu.
S akými reakciami sa stretávate pri neohlásených návštevách v zariadeniach ZVJS, detenčných centrách či psychiatrických liečebniach?
Od nástupu do funkcie som navštívil pomaly dvadsiatku miest, kde sú osoby obmedzené na slobode. Od obvodných oddelení Policajného zboru, cez psychiatrie, ústavy na výkon väzby a ústavy na výkon trestu odňatia slobody až po Ústav policajného zaistenia pre cudzincov v Sečovciach. Domnievam sa, že len tak môže ústavný činiteľ – verejný ochranca práv, poznať a vnímať skutočné ľudskoprávne problémy občanov na Slovensku. A takto zároveň, ako ústavný činiteľ, môžem exekutíve ukázať, že sa osobne zaujímam o správanie sa exekutívy k ľuďom. Preto si polícia či iné zložky moci, ktoré zasahujú do osobnej slobody, nemôžu byť isté dňom ani hodinou kedy prídem.
Reakcie sú rôzne, vzhľadom na to, že naše návštevy nie sú vopred ohlásené. V ojedinelých prípadoch som sa stretol s tým, že príslušníci ZVJS alebo PZ nepoznali zákonné kompetencie verejného ochrancu práv. No veľká väčšina reakcií je profesionálna, akceptujú moju prítomnosť a prítomnosť mojich kolegýň a kolegov z Kancelárie verejného ochrancu práv, ktorí sa spolu so mnou na neohlásených návštevách zúčastňujú.
Mojím cieľom je pôsobiť najmä preventívne, pretože všetci máme spoločný cieľ, a tým je zvyšovať ľudskoprávny štandard na Slovensku. Keď je však zrejmé, že dochádza k porušeniu práva, využijem všetky svoje zákonné kompetencie, aby som na to upozornil príslušné orgány verejnej správy, parlament a širokú verejnosť.
Akými zásadami by sa mali riadiť opatrenia obmedzujúce osobnú slobodu a aké má Slovensko v tomto smere medzery?
V 21. storočí, keď sa osobná sloboda a dôstojnosť človeka považuje za niečo „posvätné“, nemôžem akceptovať stav, ak štát nevie zdokumentovať hoci len minútu z obmedzenia slobody osôb. Aj preto som predložil návrh uznesenia na zasadnutie Rady vlády Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť a veľmi si vážim, že členovia a členky môj návrh podporili.
Pri formulovaní odporúčaní pre Ministerstvo vnútra SR som vychádzal z prípadov, ktoré som posudzoval. V jednom prípade bratislavská polícia obmedzila na slobode obyvateľa a nevedela mi hodnoverne vysvetliť vyše 12 hodín obmedzenia slobody. V inom prípade, z júla 2019, som konštatoval porušenie práva na ochranu pred mučením, neľudským zaobchádzaním a ponižujúcim zaobchádzaním pri zásahu polície v obci Milhosť.
Ministerstvu vnútra SR som navrhol viaceré odporúčania, najmä:
- zabezpečenie vzdelania príslušníkov Policajného zboru k téme dodržiavania a ochrany základných práv a slobôd pri používaní donucovacích prostriedkov,
- zabezpečenie poučenia príslušníkov Policajného zboru o dôležitosti čo najdetailnejšieho zaznamenávania okolností použitia donucovacích prostriedkov v súlade s medzinárodnými štandardami,
- vypracovanie príručky dobrej praxe pre príslušníkov PZ, popisujúcej správne a detailné zaznamenávanie použitia donucovacích prostriedkov v úradných záznamoch.
V júli tohto roka som sa zúčastnil na pracovnom stretnutí s prezidentom Policajného zboru pánom Štefanom Hamranom. Vyjadril som, že si vysoko vážim prácu policajtov a oceňujem snahy celého Policajného zboru o humanizáciu prístupu k priestupcom a priblíženie sa verejnosti. Na druhej strane som zreteľne upozornil, že nemôžem prehliadať niektoré súvisiace prípady, ktoré v Kancelárii verejného ochrancu práv musíme riešiť. Dohodli sme sa, že budem všetky zistenia z neohlásených návštev vedeniu Policajného zboru tlmočiť.
Na iné aspekty ako v zariadeniach Policajného zboru sa zameriavam počas návštevy v zariadeniach Zboru väzenskej a justičnej stráže.
Osobitne som sa zaujímal o to, ako sú zabezpečené podmienky pre činnosť psychológov v podmienkach ústavu, s osobitným dôrazom na prevenciu samovražedných a sebapoškodzujúcich sklonov väznených osôb. Riaditeľ mi predstavil opatrenia na včasné zachytenie týchto rizík.
Popri právach osôb, ktoré sú v moci polície alebo väzníc, sa zaujímam aj o práva pacientov hospitalizovaných proti svojej vôli a na základe súdneho rozhodnutia na psychiatrickom oddelení. Preto som v polovici februára 2023, spolu so zamestnancami našej kancelárie, vykonal návštevu pacientov hospitalizovaných proti svojej vôli a na základe súdneho rozhodnutia na psychiatrickom oddelení Univerzitnej nemocnice Bratislava – Staré Mesto a v Psychiatrickej nemocnici Philippa Pinela v Pezinku. Návšteva bola zameraná na skúmanie dodržiavania základných práv a slobôd pacientov, používanie obmedzovacích prostriedkov, či na použitie elektrokonvulzívnej liečby (ľudovo nazývanej „elektrošoky“). Oboznámili sme sa s oblasťou práv psychiatrických pacientov, ktorá bola posilnená od 1. marca 2023. V tento deň vstúpila do účinnosti novela zákona o zdravotnej starostlivosti (zákon č. 576/2004 Z. z.). Tento dátum považujem za významný nielen pre práva psychiatrických pacientov, ale aj pre práva blízkych osôb na informácie o stave pacienta. Aj preto som mediálne a aj na sociálnych sieťach apeloval na rodinu, blízke osoby či na priateľov pacientov, aby trvali na tom, aby ich blízky – pacient žiadal o ich vyrozumenie pri každom použití obmedzujúceho prostriedku. Vyzval som ich, že v prípade, ak sa im bude javiť, že dochádza k porušeniu práv pacienta, môžu sa na mňa obrátiť.
Nedávno (1. 5. 2023) nadobudla účinnosť novela zákona o VOP. V čom sa zmenili právomoci ombudsmana? Máte do budúcna víziu ďalšej potrebnej zmeny?
Spomínaná novela priniesla to, že verejný ochranca práv plní úlohy národného preventívneho mechanizmu v postavení koordinačného orgánu. Ide o mechanizmus, ktorý je upravený Opčným protokolom k Dohovoru proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu. Ako verejný ochranca práv budem na účel plnenia úloh vyplývajúcich z Dohovoru proti mučeniu uskutočňovať na základe podnetu alebo z vlastnej iniciatívy systematické návštevy miest, kde sa nachádzajú, alebo sa môžu nachádzať, osoby obmedzené na slobode orgánmi verejnej moci. Teda prakticky to, čo už vykonávam od môjho nástupu do funkcie v decembri 2022, je teraz legislatívne ukotvené v rámci posilnenia ochrany osôb pred mučením, krutým, neľudským, ponižujúcim zaobchádzaním alebo trestaním a iným zlým zaobchádzaním. Moja pôsobnosť sa po novele vzťahuje na zariadenia, v ktorých sa vykonáva väzba, trest odňatia slobody, detencia, azylové zariadenia. Rovnako zákon pamätá aj na iné miesta, kde sa nachádzajú, alebo sa môžu nachádzať, osoby obmedzené na slobode orgánmi verejnej moci, najmä cely policajného zaistenia a zariadenia na zaistenie cudzincov.
Ako verejný ochranca práv pôsobím od účinnosti novely v pozícii koordinačného orgánu s právomocou vydávať závery, správy a odporúčania. Rovnako budem pripravovať osobitnú správu o priebehu a výsledkoch návštev zariadení a budem komunikovať s príslušným medzinárodným zmluvným orgánom. Tým je Podvýbor na predchádzanie mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu Komisie proti mučeniu.
V Kancelárii verejného ochrancu práv sme v tejto súvislosti urobili aj zmenu organizačnej štruktúry a vytvorili sme nový odbor – odbor dohľadu nad obmedzovaním osobnej slobody.
Ako ombudsman máte právo požadovať zachovanie dôvernosti komunikácie s občanmi v zariadeniach obmedzujúcich osobnú slobodu. Akú formu a osobitosti má táto podoba mlčanlivosti? Býva porušovaná?
Od môjho nástupu do funkcie verejného ochrancu práv sme v kancelárii nezaznamenali prípad, kedy by bolo porušené toto listové tajomstvo vyplývajúce zo zákona. Môžem tak ubezpečiť všetky osoby, ktoré adresujú list verejnému ochrancovi správ, že predmet listu je dôverný a je výlučnou komunikáciou medzi verejným ochrancom práv a konkrétnym občanom.
Na ministerstve spravodlivosti ste sa venovali problematike opatrovníctva dospelých osôb. Získali ste ako ombudsman na túto tému nový pohľad?
Nie, nezískal, a ani to nie je možné, keďže ako verejný ochranca práv nevstupujem do súdnych konaní. A práve na súdoch sa rozhoduje o obmedzení spôsobilosti na právne úkony či o ustanovení opatrovníka. V tejto oblasti však získal kompetenciu komisár pre osoby so zdravotným postihnutím. Bolo mi cťou, že som ešte ako asistent poslankyne mohol participovať na príprave novely Civilného mimosporového poriadku (zákona č. 466/2022, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov). Novela nadobudla účinnosť 1. januára 2023 a bol ňou do Civilného mimosporového poriadku vložený nový § 13a, ktorý upravuje účasť komisára pre osoby so zdravotným postihnutím v súdnom konaní. Podľa tohto ustanovenia komisár pre osoby so zdravotným postihnutím môže vstúpiť do začatého konania o: a) spôsobilosti na právne úkony, b) prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení, c) ustanovení opatrovníka. Rovnako môže podávať opravné prostriedky.
Ústava VOP priznáva právomoc podať návrh na začatie konania pred ÚS SR, ak predpis SR podľa VOP porušuje základné práva a slobody. Zvažovali ste podanie takéto návrhu? Aké skúsenosti má kancelária VOP s týmto inštitútom z minulosti?
Áno, ústavná kompetencia verejného ochrancu práv obrátiť sa na Ústavný súd SR je veľmi silnou kompetenciou. Vnímam ju veľmi intenzívne a s kolegyňami a kolegami v našej kancelárii vedieme často diskusie o povahe právnych noriem, ktoré by mohli obmedziť práva občanov na Slovensku.
Hovorím, že som aj parlamentným ombudsmanom, a preto sa púšťame do analýzy zákonov, ktoré prešli v Národnej rade SR do druhého čítania. Snažíme sa vystríhať poslankyne a poslancov od možných nedostatkov v navrhovaných právnych úpravách a v niektorých prípadoch som viedol s nimi aj diskusie.
Ak by parlament schválil právnu normu, ktorá by porušovala základné práva a slobody, určite by som intenzívne zvažoval obrátiť na Ústavný súd SR.
V čom sa Vaše predstavy o úrade VOP naplnili a v čom Vás výkon funkcie prekvapil?
Priznám sa, že keď som nastupoval do úradu, mal som veľký rešpekt najmä pred stovkami podnetov, ktoré sa nakopili na stole počas medziobdobia, kedy Slovenská republika nemala verejného ochrancu práv. Bol som ale milo prekvapený, ako mnohé už bolo profesionálne spracované kolegyňami a kolegami a čakalo na posúdenie verejným ochrancom práv. Aj vďaka tomu sa nám pomerne rýchlo podarilo vybaviť všetky podnety z tohto obdobia. Od nástupu do funkcie v decembri 2022 som posúdil a schválil ku koncu apríla 2023 viac ako 630 podnetov.
Príjemne ma prekvapilo, že z pozície verejného ochrancu práv je možné prinášať ľuďom cez médiá jednoduchým spôsobom relatívne náročné právne informácie. Viem im tak vyslať akési preventívne varovania, aby sa vyhli kolíziám s právnym poriadkom a najmä, aby sa vedeli účinne brániť pred činnosťou či pred nečinnosťou orgánov verejnej moci. Pri komunikácii s obyvateľmi využívam dlhoročnú prax vysokoškolského pedagóga v rámci ktorej aj my, ktorí učíme občianske právo hmotné, osobitne všeobecnú časť Občianskeho zákonníka, musíme druhákov v bakalárskom štúdiu naučiť abstraktné právne pojmy.
V príspevku, ktorý ste adresovali SAK k 33. výročiu nezávislej advokácie na Slovensku ste povedali, že „advokáti, spoločne s ombudsmanom, prispievajú k naplneniu múdrosti starých rímskych právnikov, ktorí považovali právo za umenie dobrého a spravodlivého“. Posmelili ste advokátky a advokátov, aby neváhali nasmerovať svojich klientov alebo blízke osoby na kanceláriu VOP. V čom vidíte prienik činnosti advokátov a VOP a v čom sa môžu dopĺňať?
Verejný ochranca práv a advokáti spoločne napĺňajú systém činnosti orgánov ochrany práva. Zrejme aj pod vplyvom toho, ako si advokáti a advokátky prečítali moju zdravicu pre SAK k 33. výročiu nezávislej advokácie na Slovensku, sa začali na nás obracať v mene svojich klientov. Môžem vymenovať zopár podaní, ktoré v mene klientov poslali advokáti: podania vo veci policajného zákroku, podmienok v kolúznej väzbe, vyhostenia klienta do cudziny či vo veci ochrany obyvateľstva pred hlukom. A som rád, že advokácia vníma verejného ochrancu práv a našu kanceláriu ako cestu ochrany práv.
Aktuálna vec, ktorá „trápi“ aj advokátov a ich klientov, sú cudzineckoprávne veci. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky na začiatku minulého roka napadol na Ústavnom súde Slovenskej republiky súlad niektorých ustanovení zákona o pobyte cudzincov s Ústavou Slovenskej republiky. Za problémový považoval najmä postup cudzineckej polície, ktorá môže, podľa sporných ustanovení zákona, odmietnuť udelenie trvalého pobytu cudzincovi len na základe tzv. negatívneho stanoviska Slovenskej informačnej služby alebo Vojenského spravodajstva. Toto stanovisko je však utajovanou skutočnosťou, s ktorou sa cudzinec nemôže oboznámiť. V prípadnom odvolaní proti neudeleniu pobytu preto takáto osoba nevie, ani sa nemá ako dozvedieť, voči čomu sa má konkrétne odvolať. Nemôže sa preto voči neudeleniu pobytu efektívne brániť. Keďže aj na mňa sa obracajú cudzinci a ich advokáti v podobných veciach, rozhodol som sa podať Ústavnému súdu SR stanovisko amicus cruiae, v ktorom som poukázal na predchádzajúce rozhodnutie Ústavného súdu, ktorý súlad podobných ustanovení zákona o pobyte cudzincov už raz posudzoval a vyslovil ich nesúlad s Ústavou. Následne prijal zákonodarca novú úpravu, ktorá však, podľa môjho názoru, postavenie cudzincov skomplikovala ešte viac. Chcem vyjadriť, že plne rešpektujem legitimitu cieľa, ktorý je sledovaný napadnutými ustanoveniami zákona o pobyte cudzincov, ktorým je národná bezpečnosť. Avšak dosiahnutie tohto cieľa v právnom štáte v žiadnom prípade nemôže popierať a neprimerane vyprázdňovať obsah základných práv a slobôd jednotlivcov, ako je tomu v opisovaných prípadoch. Preto som sa stotožnil s návrhom Najvyššieho správneho súdu, aby Ústavný súd vyslovil nesúlad napadnutých ustanovení zákona o pobyte cudzincov s Ústavou.
Podobne ako právnické profesie, aj úrad ombudsmana sa vyznačuje nezávislosťou a nestrannosťou. Ako vnímate tieto zásady v praxi? Líši sa nezávislé postavenie VOP v porovnaní s inými inštitútmi v systéme práva?
V princípe nie. Prax ale ukazuje, že verejný ochranca práv má možnosť ovplyvniť rozhodovanie a konanie politických inštitúcií ako sú parlament, ministerstvá, alebo dokonca samosprávy. Upozorňujeme ich na už existujúce problémy, ktoré potom naprávajú. V tom vidím tú odlišnosť v porovnaní s inými inštitúciami v systéme orgánov ochrany práva, že my nepôsobíme represívne (decízne), ale najmä preventívne.
Krátko po vzniku funkcie Európskeho ombudsmana bola založená Európska sieť ombudsmanov na úrovni EÚ. Členovia siete by mali dokonca „spolupracovať pri riešení problémov týkajúcich sa správy EÚ“. Do akej miery sú pre KVOP dôležité medzinárodné vzťahy? Je stretnutie s ombudsmanmi iných krajín EÚ prínosom a inšpiráciou alebo sa kontext a právomoci príliš líšia? V čom spočíva spoločný záujem ombudsmanov v EÚ?
Spoluprácu so zahraničnými kolegami, ombudsmanmi v európskych krajinách, vnímam ako dôležitú. Praktickým príkladom je moja nedávna návšteva českého verejného ochrancu práv, ktorej cieľom bolo nadviazať spoluprácu pri nastavovaní know-how v súvislosti s ratifikáciou Opčného protokolu. Zamestnanci oboch kancelárií sa stretnú a budú zdieľať svoje skúsenosti a nastavovať procesy.
V priebehu septembra mám vycestovať do Moldavska na stretnutie európskych ombudsmanov a neskôr, v budúcom roku, budeme na Slovensku hostiť ombudsmanov z krajín V4.
Význam spolupráce a sieťovanie verejných ochrancov práv sú veľmi dôležité pre nastavovanie ľudskoprávnych štandardov v krajinách Európy, ale aj pre vzájomné zdieľanie skúseností a know-how. Je to akási forma právnej komparatistiky. Právna komparatistika mi bola vždy blízka. Moje zahraničné štúdiá v Nemecku, Rakúsku či vo Švajčiarsku mi, ako dlhoročnému legislatívcovi Ministerstva spravodlivosti SR, umožnili nájsť pre slovenskú právnu úpravu overené legislatívne prístupy z cudziny.