JUDr. Martin Friedrich
JUDr. Martina Semanová
Cieľom druhej časti tohto článku je objasniť pojem elektronickej kontraktácie a predstaviť možnosti uzatvárania kontraktov medzi spotrebiteľmi a podnikateľmi prostredníctvom digitálneho spôsobu komunikácie. Poukazujeme na jednotlivé obchodnoprávne prvky uzatvárania elektronických zmlúv a vymedzujeme jednotlivé zmluvné typy a ich vymožiteľnosť. Autori sa tiež venujú judikatúre, ktorá sa týka elektronickej kontraktácie z pohľadu spotrebiteľského práva. Zároveň autori upozorňujú na to, že napriek praktickému rozmachu elektronickej kontraktácie možno nájsť na európskej a slovenskej úrovni len skromné množstvo judikatúry, ktorá by sa venovala otázke elektronických podpisov pri elektronickej kontraktácii.
Elektronická kontraktácia
Právna úprava elektronického uzatvárania zmlúv spočíva na rovnakých právnych princípoch a vychádza z rovnakého právneho základu ako samotné klasické záväzkové právo. Legislatívny rámec je daný v súkromnoprávnych kódexoch a to občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník) a obchodného zákonníka (zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník). Nad právny rámec už uvedený v rámci časti venujúcej sa elektronickým podpisom, je na účely tohto článku významná najmä smernica 2000/31/ES Európskeho parlamentu a Rady z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode (smernica o elektronickom obchode). Ochrana spotrebiteľa je na európskej úrovni regulovaná aj inými právnymi normami.[1]
Na vnútroštátnej úrovni je relevantný zákon č. 22/2004 Z. z. o elektronickom obchode a o zmene a doplnení zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 284/2002 Z. z., (ďalej len ,,zákon o elektronickom obchode‘‘), ktorý upravuje vzťahy medzi poskytovateľom služieb informačnej spoločnosti a ich príjemcom, ktoré vznikajú pri ich komunikácii na diaľku, počas spojenia elektronických zariadení elektronickou komunikačnou sieťou a spočívajú na elektronickom spracovaní, prenose, uchovávaní, vyhľadávaní alebo zhromažďovaní dát vrátane textu, zvuku a obrazu, vykonáva sa ním dohľad nad dodržiavaním zákona, a zabezpečuje medzinárodnú spoluprácu v elektronickom obchode. Autori dodávajú, že smernica nebola transponovaná komplexne.
Dôležitý je tiež zákon č. 102/2014 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zákon taxatívne vymedzuje situácie, kedy sa zmluva uzavretá medzi predávajúcim a spotrebiteľom považuje za zmluvu uzavretú mimo prevádzkových priestorov. Dôraz je kladený na proces dojednávania podstatných náležitostí zmluvy a nie na finálny moment jej uzavretia. Ochrana je spotrebiteľom pri týchto zmluvách garantovaná z dôvodu, že spotrebitelia sa mimo prevádzkových priestorov môžu potenciálne cítiť pod psychologickým tlakom alebo voči nim môže byť využitý moment prekvapenia, bez ohľadu na to, či si spotrebiteľ návštevu predávajúceho vyžiadal alebo nie. Zvýšená ochrana sa poskytuje z dôvodu, že pri uzatváraní zmluvy na diaľku nemá spotrebiteľ totožné možnosti a postavenie ako pri uzatváraní zmluvy v prevádzke predávajúceho.
Uzatváranie kontraktov spotrebiteľmi a podnikateľmi elektronicky
Pojem elektronický obchod zahŕňa akúkoľvek obchodnú operáciu, ktorá je realizovaná na diaľku prostredníctvom elektronických prostriedkov komunikácie na diaľku.[2] Táto definícia nám však neposkytuje odpoveď na otázku, čo konkrétne je elektronická kontraktácia. Elektronická kontraktácia je distančné uzatváranie zmlúv prostredníctvom elektronických prostriedkov diaľkovej komunikácie.[3] Nepôjde teda vyslovene len o kúpne zmluvy, ale aj všetky ostatné. V online priestore sa zdržiava početné množstvo subjektov. Z hľadiska členenia, relevantného pre právny aspekt elektronického obchodu, je pre elektronický obchod najvýznamnejším delením subjektov na podnikateľov a nepodnikateľov (spotrebiteľov). Elektronický obchod možno chápať v dvojakom zmysle. V užšom zmysle možno vnímať elektronický obchod ako obchodnú transakciu, uskutočňovanú s využitím elektronického prostriedku (napr. platba, reklama … ) V širšom zmysle elektronický obchod zahŕňa navyše aj vlastnú činnosť podnikateľa (výroba, zásobovanie) a je označovaný ako e-commerce. Dodávame, že neexistuje právna norma, ktorá by špecificky a komplexne upravovala problematiku elektronickej kontraktácie. Zmluva uzavretá online za použitia internetu musí spĺňať všetky znaky uzatvárania zmlúv stanovené všeobecne.[4] Zmluva uzavretá elektronicky je špecifická a vzťahujú sa na ňu aj špecifické regulatívy. Samotné európske právo upravuje elektronickú kontraktáciu minimálne dvomi významnými predpismi, a to už spomínanou smernicou o elektronickom podpisovaní a predovšetkým už spomínanou smernicou o elektronickom obchode. Podľa čl. 9 tejto smernice sú členské štáty povinné zabezpečiť, aby ich právne systémy umožňovali uzatváranie zmlúv elektronicky. Členské štáty predovšetkým zabezpečia, aby právne požiadavky uplatniteľné na proces uzatvárania zmlúv nevytvárali prekážky pre využívanie elektronických zmlúv a ani nemali za následok, aby takéto zmluvy boli zbavené právnej účinnosti a platnosti len z toho dôvodu, že boli uzatvorené elektronickou cestou.[5]
Vybrané obchodnoprávne aspekty procesu uzatvárania elektronických zmlúv
V súvislosti s jednotlivými typmi elektronických zmlúv je nevyhnutné spomenúť niekoľko aspektov v súvislosti s uzatváraním elektronických zmlúv.[6] V nadväznosti na predošlú časť tohto článku týkajúcu sa elektronického podpisu, má podpis týchto zmlúv tri funkcie a to: vyjadrenie vôle, identifikovanie odosielateľa dátovej správy, vznik spojitosti a záväzku medzi podpísaným dokumentom a podpisom. Ďalej v súvislosti s uzatváraním elektronických zmlúv je potrebné si vymedziť kontraktačný proces, ktorý pozostáva z návrhu na uzavretie zmluvy, prejavu vôle, ktorý je určený konkrétnej osobe alebo osobám a je dostatočne určitý, vyplýva z neho vôľa navrhovateľa byť viazaný týmto návrhom v prípade prijatia návrhu a akceptácia návrhu druhou stranou.
Okamihom uzavretia zmluvy v elektronickej kontraktácii je reakcia spotrebiteľa na reklamu na internete, teda žiadosť o uzavretie zmluvy (objednávka) a akceptácia objednávky, v súlade s § 34 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na to, že obsah jednotlivých náležitostí je pre každý druh kontraktácie rovnaký, budeme sa zaoberať len náležitosťami špecifickými pre elektronickú kontraktáciu.[7] Pri elektronickej kontraktácii platí, že právne úkony sa uskutočňujú typicky voči neprítomným osobám, preto sa vo zvýšenej miere kladie dôraz na zistenie totožnosti subjektu právneho úkonu. Častým spôsobom overenia totožnosti je napríklad vytvorenie si účtu zákazníkom. Zákazník sa prihlási na svoj účet pomocou určeného prihlasovacieho mena (reťazec znakov, ktoré identifikujú zákazníka medzi ostatnými zákazníkmi) a hesla (reťazec znakov nevyhnutný pre autentifikáciu, t. j. jednoznačnú identifikáciu a overenie totožnosti zákazníka v obchode). Napríklad kupujúci ako spotrebiteľ tiež pri zadávaní objednávky uvedie svoje meno, priezvisko, adresu bydliska, telefónne číslo, e-mailový kontakt. Niektorí predajcovia napríklad vyžadujú pri prevzatí tovaru kupujúcim preukázať dopravcovi svoju totožnosť prostredníctvom platných dokladov totožnosti (občiansky preukaz alebo pas). Z týchto dokladov musí byť zrejmá totožnosť kupujúceho a oprávnenie na prevzatie tovaru. Iný spôsob je napríklad zaslanie hesla na prevzatie balíka, ktorým sa kupujúci pri jeho prevzatí identifikuje.
Dôležitým pojmom elektronickej kontraktácie sú služby informačnej spoločnosti, definíciu ktorých nachádzame v rámci nášho vnútroštátneho práva v § 2 písm. a) zákona o elektronickom obchode. Do nášho vnútroštátneho právneho poriadku bola prevzatá z legislatívy Európskej únie. Stanovuje, že ide o službu poskytovanú na diaľku, počas spojenia elektronických zariadení elektronickou komunikačnou sieťou, spravidla za úhradu, na žiadosť príjemcu služby informačnej spoločnosti, najmä komerčná komunikácia, spracovanie, prenos, uchovávanie, vyhľadávanie alebo zhromažďovanie dát a elektronická pošta okrem osobnej elektronickej pošty; službou informačnej spoločnosti nie sú rozhlasové a televízne vysielanie vrátane teletextu, hlasové telefonické služby, telefaxové služby a služby, ktorých obsah vylučuje ich poskytovanie na diaľku. Poskytovateľ služieb je povinný príjemcovi služieb vytvoriť také podmienky, ktoré mu umožnia zistiť a opraviť chyby jeho úkonov na elektronickom zariadení pred odoslaním objednávky a príjemcu služieb pred odoslaním jeho objednávky jednoznačne a zrozumiteľne informovať o úkonoch potrebných na uzatvorenie zmluvy, technických prostriedkoch na zistenie a opravu chýb, tom, či zmluva bude uložená u poskytovateľa služieb a či je príjemcovi služieb dostupná, v jazyku ponúkanom na uzatvorenie zmluvy. Poskytovateľ je tiež povinný informovať príjemcov o zmluvných lehotách a zmluvných podmienkach tak, aby si príjemca služieb mohol podstatné náležitosti zmluvy v elektronickej podobe reprodukovať, o osobitných spravovacích poriadkoch, ak sú na poskytovanie služby ustanovené. Poskytovateľ služieb je povinný elektronicky potvrdiť objednávku bezodkladne po jej doručení. V zmysle týchto zmien boli prevádzkovatelia povinní zvládnuť túto zmenu a technicky zabezpečiť silné overenie zákazníkov pri platbách kartou na e-shope prostredníctvom platobných brán (Trustpay, Gopay, PayPal, Apple Pay…), alebo cez internetbanking.
Jednotlivé typy zmlúv
Elektronické zmluvy sú veľmi podobné bežným zmluvám, len s tým rozdielom, že prebiehajú prostredníctvom digitálneho spôsobu komunikácie – online. Sprostredkovateľmi sú teraz počítačové programy, ktoré spájajú predajcu s elektronickým agentom, t. j. aplikáciou a kupujúceho tiež s elektronickým agentom. V podstate vytvárajú platformu na stretnutie kupujúceho a predávajúceho. V online prostredí je pozícia oferenta a akceptanta obrátená z dôvodu, že webové stránky poskytovateľov služieb informačnej spoločnosti majú povahu len výzvy na podávanie návrhov na uzavretie zmluvy.[8] Vo väčšine prípadov internetových obchodov preto pri kliknutí zákazníka na ikonu „súhlasím“ nejde o akceptáciu, ale o ofertu – návrh na uzavretie zmluvy.[9] Existuje viacero druhov elektronických zmlúv, pričom v tomto článku si priblížime zmluvy typu shrink-wrap, click-wrap zmlúv a browse-wrap zmlúv, či zmluvy uzatvorené prostredníctvom e-mailu. S uvedeným členením súhlasia aj poprední odborníci v oblasti elektronického obchodu (napr. Ian Loyd, Lillian Edwards)[10]
Shrink-wrap typ zmlúv
Historicky možno o tomto type zmlúv hovoriť už v čase prvotného rozvoja internetu a virtuálneho obchodovania. Shrink-wrap zmluva je vlastne vytlačený adhézny kontrakt umiestnený na „balíku“ obsahujúcom predávaný produkt. Napríklad uzavretie licenčnej zmluvy s koncovým používateľom počítačového programu.[11] Zo strany spotrebiteľa ide o konkludentný právny úkon, kedy znehodnotenie fólie alebo ochranného štítku nahrádza prejav vôle spotrebiteľa uzavrieť zmluvu. Je to pomerne rýchly spôsob masového predaja produktov chránených autorským zákonom. Nie sú potrebné žiadne písomné zmluvy a vyjednávanie podmienok. Nevýhodou je, že spotrebiteľ si nemôže prečítať zmluvné podmienky, kým „balík“ neprijme a nezaplatí. Z povahy tohto typu zmlúv vyplýva, že kupujúci má len dve možnosti, a to prijať predložené podmienky alebo ich neprijať. Otázne je, či môže byť spotrebiteľ viazaný zmluvnými podmienkami, ktoré sú priložené vnútri, a nie sú viditeľné na „balíku“. Z tohto dôvodu je tento typ kontraktu niekedy označovaný aj ako peniaze teraz, podmienky neskôr. Zmluvné podmienky, tvoriace súčasť elektronického kontraktu, ktoré v čase uzavretia tohto kontraktu neboli kupujúcemu známe považujeme za neplatné. Pretože mnohí dodávatelia sa snažia spotrebiteľov „nachytať’“, to, či sú elektronické kontrakty vymožiteľné alebo nie, zostáva trvalou a kontroverznou témou. Malo by byť v záujme predávajúceho, aby podmienky boli známe kupujúcemu v momente uzatvorenia zmluvy. Zatiaľ čo niektoré súdy zastávajú názor, že spotrebiteľ rozbalením obalu na „balíku“ súhlasí s podmienkami elektronickej zmluvy z dôvodu, že za produkt zaplatí a akceptuje ho, iné sú toho názoru, že spotrebiteľ nemohol súhlasiť s podmienkami, pretože nevie o tom, čo podmienky stanovujú, kým nie je odstránený obal zo spotrebiteľského balenia. Zmluvy typu shrink-wrap sa po určitej fáze rezervovanosti stali platným modelom e-kontraktácie a súdy uznávajú zmluvy typu shrink-wrap ako jeden z typov elektronických zmlúv.[12]
Click – wrap typ zmlúv
Na rozdiel od predchádzajúceho typu zmlúv vývoj v oblasti click-wrap zmlúv bol čiastočne odlišný, pretože tento typ elektronických zmlúv si získal priazeň súdov od samého počiatku. Click-wrap je typ zmluvy medzi online používateľom a poskytovateľom služieb, ktorý vyžaduje, aby používateľ súhlasil s podmienkami webovej lokality pred získaním prístupu k webovej lokalite alebo online softvéru. Tento typ zmlúv je najpoužívanejším typom elektronických zmlúv. Poskytuje jednotlivcom možnosť prijať alebo odmietnuť službu, no neposkytuje priestor na vyjednávanie zmluvných podmienok. Pred poskytnutím obsahu alebo služby musí používateľ kliknúť na tlačidlo „Súhlasím“ alebo „OK“. Elektronické formuláre, spoločnosti licencujúce softvér, webové stránky a online podniky používajú click wrap zmluvy na získanie súhlasu používateľa pred zobrazením obsahu webových stránok alebo poskytovaním služieb. Tieto zmluvy majú veľmi podobný charakter ako shrink-wrap zmluva.[13] Pri tomto type zmlúv je diskutabilná ich platnosť a tiež záväznosť najmä z dôvodu, že osoba, ktorá vyjadruje súhlas s uzatvorením danej zmluvy si neuvedomuje, že klikom vstupuje do právneho vzťahu. Pre podnikateľské subjekty je určite jednoduchšie a praktickejšie získať súhlas s obchodnými (licenčnými) podmienkami protistrany tak, že strana klikne na vopred na web stránke pripravené tlačidlo, väčšina virtuálnych obchodov stále požíva tento typ elektronickej kontraktácie za najvhodnejší[14] a najmenej prekážkový.[15]
Click – through typ zmlúv
Tento typ zmlúv je veľmi často stotožňovaný s click-wrap zmluvami z dôvodu, že z pohľadu súdov sa od nich veľmi nelíšia.[16] Rozdiel je v zložitejšom formálnom postupe, kedy oproti click-wrap zmluvám, kliknutiu na tlačidlo „Súhlasím“ predchádza ešte akási predkonsenzuálna fáza pozostávajúca napr. zo špecifikovania produktu, identifikácie užívateľa atď. Tento proces je teda zdĺhavejší ako pri click-wrap type zmlúv.[17] Samotný klik pri click-wrap type zmlúv môže byť uskutočnený aj omylom, avšak preklikanie niekoľkých krokov (niekde aj s potrebou zadávania údajov) je veľmi nepravdepodobne vykonané v omyle. Problematickým však môže byť konkrétny moment uzatvorenia zmluvy.[18] Vzhľadom k tomu, že sa poskytuje niekoľko takýchto súhlasov, nemusí byť vždy jasné, ktorý je už definitívny.[19] Asi najtypickejším príkladom typu tohto kontraktu je stránka Amazon.com, kde si spotrebiteľ najskôr vyberie produkt, vloží ho do online nákupného košíka a následne vyplní svoje identifikačné údaje, metódy platby a doručenia.
Browse – wrap typ zmlúv
Tento typ zmlúv je charakterizovaný ako dojednanie podmienok na internetovej stránke, s ktorým užívateľ súhlasí tým, že samotnú stránku navštívi (prehliada). „Pokračovaním v používaní týchto služieb súhlasíte s podmienkami používania“ je typická formulácia pre tento typ zmlúv. Často sú označované aj ako click – free zmluvy. Zobrazujú sa v spodnej časti webovej stránky a akceptácia sa predpokladá, ak zákazník používa aplikáciu. Tieto zmluvy sa bežne vyskytujú na webových stránkach a dokonca aj v niektorých mobilných aplikáciách alebo softvérových aplikáciách. Môžu byť tiež zobrazené prostredníctvom hypertextového odkazu.[20] Pre platný a spoľahlivý súhlas s browse-wrap zmluvou je potrebné naplnenie nasledujúcich štyroch krokov: užívateľ je adekvátne upozornený na existenciu navrhovaných podmienok, užívateľ má možnosť zoznámiť sa so zmluvnými podmienkami, užívateľ je adekvátne upozornený na fakt, že bližšie určená činnosť zakladá súhlas so zmluvnými podmienkami, užívateľ túto činnosť uskutoční.[21] Možno usúdiť, že čo sa týka vymožiteľnosti tohto typu zmlúv, proces akceptovania a právnej vymožiteľnosti browse – wrap zmlúv bol oproti ostatným zložitejší, čo vyplýva z nejednoznačného dokazovania, či bol poskytnutý platný súhlas.[22]
Vymožiteľnosť elektronických zmlúv
Súhlas so zmluvou môže byť vyjadrený aj kliknutím myšou na tlačidlo (napr. rozhodnutie vo veci Specht v. Netscape [Civ. 4871, (N. Y., júl 2001)].[23] Súdy bez ohľadu na právnu tradíciu sa v podstate zhodujú, že toto tlačidlo musí byť vždy nezameniteľne označené tak, aby jednoznačne vyjadrovalo zákazníkovu vôľu byť zmluvou viazaný [pozri Hotmail Corporation v. Van Money Pie Inc., WL 388389 (N. D. Cal., z apríla 1998); Feldman v United Parcel Service Inc. WL 800989 (SDNY, z marca 2008)]. Každý z typov elektronických zmlúv je pri splnení podstatných náležitostí platný a vymožiteľný. Jedným z problémov v tejto oblasti je však anonymita subjektov v kyberpriestore. V prípade zmlúv uzatváraných výlučne prostredníctvom webových formulárov je KEP prakticky nepoužiteľný, pretože nie je možné KEPom elektronicky podpísať kliknutie myšou. Vo väčšine prípadov sa tak dodávateľ musí spoľahnúť len na údaje zadané spotrebiteľom.
Judikatúra
Napriek praktickému rozmachu elektronickej kontraktácie nachádzame na európskej a slovenskej úrovni len skromné množstvo judikatúry, ktorá by sa venovala otázke elektronických podpisov pri elektronickej kontraktácii. Popritom, samozrejme, existuje rozsiahla judikatúra, ktorá sa týka elektronickej kontraktácie z pohľadu spotrebiteľského práva, avšak priamo sa nevenuje otázkam elektronických podpisov. Na účely prehľadnosti sme dostupnú judikatúru rozdelili na niekoľko kategórií, a to jednoduché podpisy a autorizácia jednoduchým podpisom po predchádzajúcom vytvorení užívateľských účtov. Vo vzťahu ku kvalifikovanému alebo zdokonalenému podpisu autorom nie je známy prípad, kedy by sa v súdnom konaní podarilo úspešne napadnúť dôveryhodnosť týchto druhov elektronických podpisov.
Jednoduché podpisy
V úvode tohto článku sme poukázali na to, že jednoduchý podpis je najbežnejšou formou elektronického podpisu, i keď najmenej dôveryhodnou vo význame, že v prípade spochybnenia platnosti jednoduchého podpisu sa vyžadujú ďalšie dôkazy na preukázanie platnosti jednoduchého podpisu. Navzdory tomu, že súkromnoprávne normy dlhodobo ignorujú existenciu jednoduchého podpisu, judikatúra slovenských súdov je až prekvapivo jednotná v akceptácii právnych úkonov podpísaných prostredníctvom jednoduchého podpisu uvedeného v emaile.
Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 2 Sžo 505/2009 vo vzťahu k platnosti jednoduchého uviedol: „Pod pojmom elektronický podpis je nevyhnutné okrem zákonnej definície (§ 3, § 4 zákona č. 215/2002 Z. z.) zaradiť aj také formy elektronického podpisu, ktoré zákon nedefinuje, ako napr. jednoduché uvedenie mena a priezviska odosielateľa na záver emailovej komunikácie, alebo podpisový vzor, ktorý sa automaticky pripojí k odosielanej e -mailovej správe, alebo akékoľvek iné znaky a označenia, ktoré zmluvné alebo iné strany považujú za identifikačný kód, v súlade s ktorým sú schopné identifikovať odosielateľa. Predmetné druhy elektronických podpisov je nevyhnutné považovať za elektronický podpis v zmysle významu tohto pojmu. „Obyčajnému“ elektronickému podpisu nemožno síce podľa Smernice uprieť právnu účinnosť, ale ten, kto by ho chcel použiť na právne úkony, by musel dokazovať, že sú splnené náležitosti v zmysle § 40 ods. 3 a ods. 4 Občianskeho zákonníka.“ Akceptovanie platnosti jednoduchého elektronického podpisu potvrdili aj neskoršie rozhodnutia nižších súdov.[24]
Zaujímavá situácia nastala v prípade formulárov podpísaných jednoduchým podpisom (click-wrap zmluvy). Na jednej strane Krajský súd v Trenčíne v rozsudku sp. zn. 6Co/30/2013 konštatoval, že „Nedostatok zaručeného elektronického podpisu v prípade elektronického právneho úkonu nie je preto dôvodom jej neplatnosti. Pre platnosť zmluvy nie je podstatné, že absentoval zaručený elektronický podpis. … Zmluvu o obstaraní zájazdu možno platne uzavrieť aj tak, že objednávka je zaslaná v elektronickej podobe a následne potvrdená a doručená objednávateľovi.“ Avšak Krajský súd v Žiline v rozsudku sp. zn. 8Co/184/2018 konštatoval neplatnosť zmluvy o úvere uzavretej cez internet banking: „aby bola dodržaná písomná forma je nevyhnutné, aby bola zmluvnými stranami podpísaná postupom podľa § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Predložená zmluva o úvere však neobsahuje vlastnoručný podpis žalovanej a ani zaručený elektronický podpis (IP adresa je identifikačným údajom počítača, ale nie zaručeným elektronickým podpisom). Podľa zákona o elektronickom podpise sa teda právny úkon považuje za urobený v písomnej forme, ak právny úkon urobený elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom. Písomný prejav musí byť zároveň podpísaný, t. j. je platný až po podpise konajúcej osoby. Zmluva, ktorá musí byť písomná, ale nebola jej účastníkmi podpísaná, nemôže spôsobiť ani zamýšľané právne následky.“
Krajský súd v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 9Co/112/2019 sa zaoberal otázkou platnosti zmluvy o úvere uzavretej na diaľku. Krajský súd v tomto konaní vyslovil neplatnosť úverovej zmluvy z dôvodu, že žalobca vôbec nepreukázal existenciu akéhokoľvek elektronického podpisu na elektronických dokumentoch: „V predmetných elektronických dokumentoch sú síce uvedené osobné údaje žalovaného v rozsahu meno, priezvisko, rodné číslo a adresa bydliska a je v nich uvedená poznámka, že žalovaným boli podpísané elektronicky, ale elektronický podpis zmluvy žalovaným nimi preukázaný nebol… Tieto (pozn. vytlačené verzie elektronických dokumentov) neboli spôsobilé preukázať existenciu a obsah žalobcom tvrdeného zmluvného vzťahu so žalovaným, nakoľko nimi nebolo preukázané samotné uzavretie zmluvy medzi stranami sporu. Nevyplýva z nich existencia prejavu vôle žalovaného zameranej na prijatie návrhu žalobcu na uzavretie zmluvy. Na preukázanie elektronického podpisu zmluvy žalovaným žalobca žiaden dôkaz ani len neoznačil.“
Z vyššie citovanej slovenskej judikatúry vo vzťahu k akceptovaniu jednoduchého podpisu môžeme konštatovať nasledovné:
- jednoduchý podpis uvedený v na konci emailu sa považuje za dostatočný dôkaz o jeho platnosti, pokiaľ sa nepreukáže inak,
- v prípade „click-wrap“ zmlúv slovenské súdy nemajú jasno v tom, či ich je možné uzavrieť platne len jednoduchým odkliknutím a požadujú ďalšie dôkazy. To však ide proti základným princípom uzavretia zmlúv spôsobom „click-wrap“.[25]
Dodávateľom je možné odporúčať, aby zaviedli procesy kontraktácie, ktoré ich doplnia o zadanie údajov, ktoré jednoznačne identifikujú odberateľa (spotrebiteľa) a súčasne, aby si uchovávali metaúdaje odberateľa sprevádzajúce proces uzatvorenia zmluvy. Na druhej strane prax uzatvárania zmlúv spôsobom „click-wrap“ je v súčasnosti už natoľko bežná, že neexistuje rozumný dôvod, pre ktorý by sa nemali uznávať podpisy klikom na formulárových zmluvách uzatvorených cez internet. Podstatné je uvedomiť si, že aj „click-wrap“ podpísanie elektronického dokumentu je platným spôsobom vyjadrenie vôle konajúcej osoby, pretože sa pri ňom používa jednoduchý elektronický podpis. Nepokladáme preto za správne, ak súdy vo svojej praxi požadujú nad rámec „click-wrap“ prítomnosť elektronického podpisu, pretože už samotný „click-wrap“ je jednoduchý podpis podľa nariadenia eIDAS.
Uzatváranie zmlúv elektronicky
Súdny dvor EÚ sa vo veci Content Services Ltd.[26] zaoberal otázkou, či sprístupnenie spotrebiteľských informácií len vo forme hypertextového odkazu spĺňa podmienky článku 5 ods. 1 smernice 97/7/ES2. V rozsudku Súdny dvor konštatoval, že spotrebiteľ musí disponovať všetkými informáciami bez toho, aby sa od neho vyžadovalo aktívne konanie. Samotná internetová stránka so spotrebiteľskými informáciami sa automaticky nepovažuje za trvalý nosič, pretože spotrebiteľ nemá pod svojou kontrolou obsah týchto stránok, ktorý môže dodávateľ ľubovoľne meniť. Súdny dvor preto konštatoval, že dodávateľ musí spotrebiteľ musí sprístupniť spotrebiteľské informácie spotrebiteľovi aj iným trvalým spôsobom ako len hypertextovým odkazom na webstránku. Za trvalý spôsob sprístupnenia spotrebiteľských informácii je pritom možné považovať ich odoslanie v plnom znení na email spotrebiteľa.
V konaní vo veci BAWAG[27] Súdny dvor modifikoval svoj stanovisko vyjadrené vo veci Content Services Ltd. vo vzťahu k akceptovaniu webových stránok ako trvalého nosiča. Rakúska banka BAWAG PSK používala štandardizovanú zmluvnú podmienku na pripojenie spotrebiteľov k službám elektronického bankovníctva („e-banking“). Podľa daného ustanovenia „informácie a oznámenia, ktoré banka musí klientovi zaslať alebo sprístupniť̌, budú sprístupnené alebo zaslané poštou alebo elektronicky prostredníctvom e-bankingu“, teda do online účtov. Spotrebitelia si mohli tieto správy pozrieť, zobraziť a stiahnuť. Správy, ktoré sa nachádzali v účtoch „e-banking“ online, tam zostali bez zmien a neboli odstránené počas obdobia primeraného na účely poskytovania informácie týmto spotrebiteľom, takže sa s nimi bolo možné oboznámiť a reprodukovať ich elektronicky, alebo vytlačiť ich. Na rozdiel od rozhodnutia vo veci Content Services Ltd. Súdny dvor pripustil, že určité internetové stránky možno považovať za „trvalý nosič“. Poskytovanie údajov na trvalom nosiči, je splnené ak sú kumulatívne naplnené tieto dve podmienky: (1) daná internetová stránka umožňuje jedine tomuto užívateľovi uchovávať informácie a reprodukovať ich takým spôsobom, že k nim bude mať prístup počas primeraného času a (2) odovzdanie týchto informácií je sprevádzané aktívnym konaním poskytovateľa platobných služieb určeným na oboznámenie tohto užívateľa s dostupnosťou uvedených informácií.
Záver
Elektronický podpis a elektronická kontraktácia sú plnohodnotnými náhradami ich ekvivalentov v papierovom svete. Nariadenie eIDAS pomohlo odstrániť zvláštnosti dovtedy účinných národných predpisov a poskytlo robustný rámec pre rozvoj elektronických služieb štátu a elektronickej súkromnoprávnej kontraktácie. V súčasnosti účinná slovenská súkromnoprávna, ale aj verejnoprávna právna úprava vyžadujú aktualizáciu a jednotný pohľad na postavenie jednotlivých druhov elektronických podpisov v našom právnom poriadku. Taktiež si myslíme, že povinnosť používať mandátne certifikáty, ak vôbec sa majú využívať, má byť limitovaná len pre orgány verejnej moci. Slovenská judikatúra sa zdá byť jednotná v akceptovaní jednoduchého podpisu pri emailovej komunikácii, no v prípade formulárových zmlúv uzatváraných prostredníctvom eshopov alebo iného elektronického kontraktačného miesta, sa názory slovenských súdov líšia. Autori tohto článku nesúhlasia s právnymi názormi, ktoré nestotožňujú kliknutie s pojmom jednoduchý elektronický podpis a vyžadujú kvalifikovaný elektronický podpis pre platnosť takejto autorizácie. Elektronické podpisy je potrebné vždy hodnotiť podľa miery ich dôveryhodnosti a nie druhu, pokiaľ právna norma vyslovene nevyžaduje použitie kvalifikovaného elektronického podpisu alebo pečate. V súčasnosti už uzatváranie zmlúv elektronickým spôsobom je natoľko bežné, že nevidíme dôvod, pre ktorý by nemalo dochádzať k spochybňovanie autorizácie jednoduchým podpisom zákazníka na zmluvách uzatvorených online, pokiaľ neexistujú dôkazy spochybňujúce dôveryhodnosť tohto podpisu. Opierajúc sa o zahraničnú, ale aj slovenskú judikatúru, možno kliknutie na virtuálne tlačidlo považovať za zákazníkov podpis, ktorým prejavuje svoju vôľu byť právne viazaný zmluvou, ktorej obsah svojím klikom potvrdil.[28]
JUDr. Martin Friedrich je absolventom Právnickej fakulty UPJŠ v Košiciach. Od roku 2013 pôsobí ako advokát v Košiciach, od roku 2017 je členom Pracovnej skupiny pre elektronizáciu výkonu advokácie SAK a od roku 2021 je členom X. disciplinárneho senátu SAK.
JUDr. Martina Semanová je absolventkou Právnickej fakulty UPJŠ v Košiciach a v súčasnosti pôsobí ako interná doktorandka na katedre Obchodného práva a hospodárskeho práva Právnickej fakulty UPJŠ v Košiciach. Zároveň pôsobí ako advokátsky koncipient v advokátskej kancelárii v Košiciach.
RESUMÉ
Vybrané aspekty elektronického podpisovania a elektronickej kontraktácie
2. časť. Elektronická kontraktácia
Autori sa v tomto článku venujú otázkam elektronického podpisu v zmysle nariadenia eIDAS a vnútroštátnej úpravy. Cieľom je objasniť možnosti aplikácie elektronického podpisu pri súkromnoprávnych úkonoch ako aj pri využívaní služieb e-Governmentu. Autori sa tiež venujú vybraným aspektom v rámci elektronickej kontraktácie a poukazujú na vybrané aspekty elektronického podpisovania. Zároveň poukazujú na to, že slovenská právna úprava elektronického podpisovania nie je úplne v súlade s nariadením eIDAS. Napokon, na príkladoch osobitných zmlúv v podmienkach elektronickej kontraktácie autori upozornia na to, že slovenská judikatúra sa ešte úplne nestotožnila s možnosťami a významom elektronického podpisu v zmysle nariadenia eIDAS.
SUMMARY
Selected Aspects of Signing Documents Electronically and of Electronic Contracting
Part Two. Electronic Contracting
The authors deal with the electronic signature issues under the eIDAS Regulation and national legislation. They aim to clarify possibilities of the application of electronic signatures in private law transactions as well as in the use of e-Government services. They discuss selected aspects in the context of electronic contracting and they also highlight selected aspects of electronic signatures. They at the same time point out that the Slovak legislation, which governs signing of documents electronically, is not fully compliant with the eIDAS Regulation. Finally, using examples of specific contracts in the context of electronic contracting, the authors point out that the Slovak case law has not yet fully identified with the possibilities and importance of electronic signatures under the eIDAS Regulation.
ZUSAMMENFASSUNG
Ausgewählte Aspekte der elektronischen Signatur und des elektronischem Kontrahierens
2. Teil: Elektronisches Kontrahieren
Die Aufmerksamkeit der Verfasser ist in diesem Artikel den Fragen der elektronischen Signatur im Sinne der eIDAS-Verordnung sowie der innenstaatlichen Regelung gewidmet. Das Ziel dabei ist, die Möglichkeiten der Anwendung der elektronischen Signatur bei privatrechtlichen Akten sowie bei der Nutzung von E-Government-Diensten zu klären. Die Autoren widmen sich weiter den gewählten Aspekten im Rahmen des elektronischen Kontrahierens und weisen auf ausgewählte Aspekte elektronischer Signaturen hin. Zugleich weisen sie darauf hin, dass die slowakische Rechtsregelung der elektronischen Signatur mit der eIDAS-Verordnung nicht ganz übereinstimmt. Und schließlich, die Autoren verweisen am Beispiel von Sonderverträgen unter den Bedingungen des elektronischen Kontrahierens darauf, dass die slowakische Judikatur sich mit den Möglichkeiten und der Bedeutung von elektronischen Signaturen im Sinne der eIDAS-Verordnung noch nicht ganz identifiziert hat.
Tento príspevok vznikol v rámci riešenia grantovej úlohy – APVV-19-0424 – Inovatívna obchodná spoločnosť: vnútrokorporátne premeny, digitálne výzvy a nástup umelej inteligencie a APVV-17-0561- Ľudskoprávne a etické aspekty kybernetickej bezpečnosti.
Názory vyjadrené v tomto článku sú osobnými názormi autorov, a preto nemusia vždy predstavovať stanovisko SAK alebo UPJŠ.
[1]Šcerba, T.: Elektornická kontraktace v právni praxi, 4.2 Relevantná právotvorba v prostredí Európskych spoločenstiev, Masarykova univerzita, Právnická fakulta, https://is.muni.cz/elportal/estud/praf/ps09/kontraktace/web/pages/pravny-ramec.html#pravotvorba2, zobrazené dňa 15. 02. 2022
[2] SMEJKAL, V., et al. Právo informačních a telekomunikačních systémů. 2. vyd. Praha: C. H. Beck, 2004. s. 343.
[3] K tomu viac : TREŠČÁKOVÁ, D. Uzatváranie zmlúv v 21. storočí – nové pohľady a výzvy. In Právo, obchod, ekonomika II. Praha: Leges, 2012, str. 580
[4] POLČÁK, R., ŠTĚDROŇ B. K některým právním otázkám e-kontraktace. Právní rozhledy. 2004, č. 18, s. 684.
[5] ŠČERBA, T. Elektronická kontraktace v právní praxi. Elportál [online]. Brno: Masarykova univerzita, vydané 30. 11. 2009 [cit. 2010-04-10]. Dostupné z: <http://is.muni.cz/elportal/?id=857299>. ISSN 1802-128X.
[6] ibid 1, 5.1 Elektronické zmluvy v svetle občianskeho a obchodného práva, zobrazené dňa 15. 02. 2022
[7] FRIMMEL, M. Elektronický obchod: právní úprava. Praha : Prospektrum, 2002. s. 20 – 21.
[8] K tomu pozri napríklad rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 25Cdo 1454/2000, prípadne rozsudok Krajského súdu Trenčín, 4Co/338/2013, 29. 1. 2015
[9] https://www.ulpianus.sk/blog/elektronicka-kontraktacia-a-vybrane-pravne-problemy, zobrazené dňa 15. 02. 2022
[10] Napríklad v publikáciách: 1. Law and the Internet, edited by Lilian Edwards and Charlotte Waelde, Oxford: hart 2009, ISBN: 9781841138152 alebo 2. The New Legal Framework for E-Commerce in Europe. Lilian Edwards (ed), Hart Publishing, 2005, ISBN 978-1841134512 alebo 3. Information Technology Law, edited by Ian J. Lloyd, Oxford University Press, 2017, ISBN: 9780198830559
[11] ibid 1, 6.1 Právne aspekty shrink-wrap zmlúv, zobrazené dňa 15. 02. 2022
[12] K tomu pozri: 1. Affinity Internet, Inc., d/b/a SkyNetWeb v. Consolidated Credit Counseling Services, Inc. No. 4D05-1193 (Fla. Dist. Ct. App. 4th Dist., March 1, 2006), 2. Mortgage Plus, Inc. v. DocMagic, Inc., et al. No. 03-2582-GTV-DJW (WHW) (D. Kan., August 23, 2004), 3. Specht v. Netscape No. 01-7860 (L) (2d Cir., October 1, 2002)
[13] ibid 1, 7.1 Právne aspekty click-wrap zmlú, zobrazené dňa 15. 02. 2022
[14] K tomu pozri 1. Wholesale Telecom Corp. v. ITC Deltacom Communications, Inc. No. 05-13404 (11th Cir. April 14, 2006), 2. Cairo, Inc. v. CrossMedia Services, Inc. No. C04-04825 (JW) (N. D. Ca., April 1, 2005), 3. Davidson & Assocs. v. Jung, 422 F.3d 630, 638−39 (8th Cir. 2005), 4. Mortgage Plus, Inc. v. DocMagic, Inc., et al. No. 03-2582-GTV-DJW (WHW) (D. Kan., August 23, 2004)
[15] Tento typ kontraktu je bežný pri registrácii do služieb ako Facebook, Twitter alebo Tumblr, na pripojenie k firemnej bezdrôtovej sieti, pri inštalácii mnohých softvérových balíčkov i za iných okolností, keď je požadovaný súhlas digitálnym spôsobom.
[16] Totiž aj pri kontraktoch typu click – wrap na uzatvorenie zmluvy plne postačuje kliknutie na virtuálne tlačidlo ,,Súhlasím‘‘. V tejto súvislosti Prof. Bourgeois dáva do pozornosti, že zmluvný typ click-through predstavuje v jeho očiach bezpečnejší a zodpovednejší prístup k zjednávaniu elektronických kontraktov. Napr. v Belgicku ešte v roku 2005 flámska vláda vydala odporúčanie vo forme guidelines, nabádajúce virtuálnych obchodníkov, aby sa dožadovali technickej implementácie riešenia click-through preferenčne pred riešením click-wrap. Dôvodom pre tento postup bola okrem iného skutočnosť, že pri zjednávaní pomocou click-through kontraktov je ďaleko jednoduchšie stránku nacertifikovať bezpečnostnými prvkami, ako tomu reálne môže byť pri clik-wrap.
[18] ibid 1, 8.1 Právne aspekty click-through zmlúv, zobrazené dňa 15. 02. 2022
[19] K tomu pozri: 1. Person v. Google Inc., 2006 WL 2884444 (S. D. N. Y. Oct. 11, 2006), 2. ESL Worldwide.com, Inc. v. Interland, Inc., 06-CV-2503 (S.D.N.Y. June 21, 2006), 3. Ticketmaster Corporation and Ticketmaster Online-Citysearch, Inc. v. Tickets.com, Inc., Case No. 99-07654 (June 2002), 4. Sprecht v. Netscape Communications. Corp., 150 F. Supp. 2d 585, 593-95 (S. D. N. Y. 2001)
[20] Tento kontrakt vzniká jednoduchým navštívením konkrétnej web stránky. Nevyhnutnou súčasťou platnosti týchto zmlúv je oboznámenie sa s obchodnými podmienkami, ktoré väčšinou existujú v podobe otváracích okien (pop-up okien).
[21] ibid 1, 9.1 Právne aspekty browse-wrap zmlúv, zobrazené dňa 15. 02. 2022
[22] K tomu pozri: 1. Paola Briceño v. Sprint Spectrum, L. P., d/b/a Sprint PCS Case No. 3D05-144 (Florida Dist. Crt. App., August 31, 2005), 2. Cairo, Inc. v. CrossMedia Services, Inc. No. C04-04825 (JW) (N. D. Ca., April 1, 2005), 3. Net2Phone, Inc. v. The Superior Court of Los Angeles County 109 Cal. App. 4th 583 (Cal. Crt. App., June 9, 2003), 4. Ticketmaster Corp. v. Tickets.com, Inc. 2003 U. S. Dist. Lexis 6483 (C. D. CA., March 7, 2003)
[23] https://law.justia.com/cases/federal/district-courts/FSupp2/150/585/2468233/, zobrazené dňa 15. 02. 2022
[24] Napríklad uznesenie Krajského súd v Žiline sp. zn. 13Cob/197/2013, rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 31Cob/136/2016
[25] Rozsudok Súdneho dvora z 21. mája 2015 vo veci C‑322/14, El Majdoub – ECLI:EU:C:2015:334ECLI:EU:C:2021:48: „článok 23 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach sa má vykladať v tom zmysle, že technika vyjadrenia súhlasu so všeobecnými podmienkami kúpnej zmluvy, o akú ide vo veci samej, uzatvorenej elektronicky, ktoré obsahujú dohodu o voľbe právomoci, kliknutím sa považuje za komunikáciu elektronickou cestou, ktorá poskytuje trvalý záznam o tejto dohode v zmysle tohto ustanovenia, ak táto technika umožňuje tlač a uloženie znenia týchto podmienok pred uzatvorením zmluvy“.
[26] Rozsudok Súdneho dvora z 5. júla 2012 vo veci C‑49/11, Content Services Ltd – ECLI:EU:C:2012:419
[27] Rozsudok Súdneho dvora z 25. januára 2017 vo veci C‑375/15, BAWAG PSK Bank für Arbeit und Wirtschaft und Österreichische Postsparkasse AG – ECLI:EU:C:2017:38
[28] Otázkou elektronickej kontraktácie a elektronických zmlúv sa zaoberali aj ďalší autori
1. HUČKOVÁ, Regina, Diana TREŠČÁKOVÁ a Laura RÓZENFELDOVÁ. Právo informačných a komunikačných technológií: vysokoškolská učebnica. Košice: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika, ŠafárikPress, 2020. ISBN 9788081529108.
2. Tomáš Ščerba v článku Právně teoretické aspekty elektronické kontraktace publikovaný v Revue pro právo a technologie, dostupný online na: https://core.ac.uk/download/pdf/230574734.pdf, zobrazený dňa 21. 03. 2022