Advokát zodpovedá klientovi aj za nemajetkovú ujmu, ktorá vznikla porušením povinnosti advokáta a úmyselným zatajením tejto skutočnosti pred klientom, napríklad manipuláciou s textom rozsudku a úmyselným klamaním klienta o priebehu a výsledku súdneho sporu.
(rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 25 Cdo/1907/2021 zo dňa 17. augusta 2022)[1]
Dotknuté ustanovenia:
– § 24 ods. 1 zákona č. 85/1996 Sb. o advokacii
[v podmienkach SR úprava v § 26 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov]
Mestský súd v Brne rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal proti žalovanej advokátke zaplatenia náhrady škody a nemajetkovej ujmy vzniknutej v dôsledku pochybenia pri poskytovaní právnych služieb žalobcovi v zmysle § 24 ods. 1 zákona č. 85/1996 Sb. o advokacii.[2] Nárok na náhradu nemajetkovej ujmy si žalobca uplatňoval z dôvodu zásahu do profesijnej cti žalobcu a stresu, ktorý žalobca utrpel v dôsledku konania žalovanej. Mestský súd vyvodil porušenie povinnosti žalovanej ako advokátky pri zastupovaní žalobcu najmä z dôvodu nedostavenia sa na pojednávanie pred súdom, nepredloženia dôkazov a zatajenia týchto skutočností žalobcovi, avšak toto pochybenie podľa súdu nemalo vplyv na výsledok sporu. Krajský súd v Brne ako súd odvolací sa stotožnil so skutkovými zisteniami aj s právnym posúdením súdu prvého stupňa.
Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie, ktorým žiadal, aby dovolací súd zmenil rozsudok odvolacieho súdu tak, že žalobe v plnom rozsahu vyhovie, prípadne ho zrušil aj s rozsudkom súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Z odôvodnenia:
Dovolanie je prípustné pre riešenie právnej otázky zodpovednosti advokáta za majetkovú a nemajetkovú ujmu vzniknutú v dôsledku zatajenia chybného postupu advokáta v súdnom konaní, ktorá dosiaľ nebola v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu v daných súvislostiach riešená.
V rozhodovacej praxi dovolacieho súdu boli opakovane riešené prípady pochybenia advokátov pri zastupovaní klientov a otázka ich zodpovednosti. Zodpovednosť advokáta za škodu podľa § 24 ods. 1 zákona o advokácii vychádza zo zodpovednosti bez zreteľa na zavinenie (tzv. objektívna zodpovednosť) a je založená na súčasnom splnení všetkých troch predpokladov, ktorými sú výkon advokácie, vznik škody a príčinná súvislosť medzi výkonom advokácie a vznikom škody. Advokát je pri poskytovaní právnych služieb povinný postupovať s náležitou odbornou starostlivosťou. To predpokladá iniciatívny a samostatný prístup advokáta, poskytnutie potrebných informácií klientovi, vysvetlenie riešenej problematiky, predostretie možných variantov postupu, vyhodnotenie ich výhod aj rizík a vyžiadanie si pokynov (informovaného súhlasu) klienta v prípade, že je to potrebné (napr. 25 Cdo 1862/2001, 25 Cdo 5819/2017).
V prejednávanej veci je potrebné tieto závery chápať nielen vo vzťahu k pochybeniu žalovanej spočívajúcemu v nedostavení sa na súdne pojednávanie, ale aj v zatajení tejto skutočnosti klientovi a minimálne v nedostatočnom poučení o následkoch tohto pochybenia. Tieto dôsledky však odvolací súd vo svojom rozhodnutí dostatočne nezohľadnil. V zmysle vyššie uvedeného iniciatívneho a samostatného prístupu advokáta bolo potrebné, aby žalovaná advokátka poučila klienta o následkoch svojho pochybenia. V takom prípade by klient s vysokou pravdepodobnosťou nepokračoval v ďalšom konaní, nevynaložil zbytočne prostriedky na odvolacie a dovolacie konanie, neplatil súdne poplatky atď.
V rozhodovacej praxi dovolacieho súdu doteraz nebol riešený obdobný prípad vzniku nemajetkovej ujmy klienta spôsobený advokátom, ktorý porušil svoju právnu povinnosť a následne v úmysle toto pochybenie pred klientom zastrieť, manipuloval s textom rozsudku a úmyselne klamal klienta o priebehu a výsledku súdneho sporu. Mestský súd uzavrel, že žalovaná priložila v e-mailovej komunikácii so žalobcom pozmenený rozsudok, kde celkom zjavne chýba pasáž týkajúca sa neúčasti žalovanej na pojednávaní a nemožnosti poučenia podľa § 118a o. s. ř.,[3] ale právny záver z toho neurobil, a odvolací súd sa s týmto neúplným posúdením stotožnil. Všeobecne však možno uzavrieť, že porušením povinnosti advokáta a úmyselným zatajením tejto skutočnosti pred klientom možno spôsobiť aj nemajetkovú ujmu. Ak podľa iných osobitných zákonných ustanovení neprichádza do úvahy náhrada nemajetkovej ujmy na iných než prirodzených osobnostných právach, zakladá poškodenému právo na jej náhradu § 2971 o. z.[4] za splnenia tam uvedených (pomerne prísnych) podmienok. Dovolací súd už obdobný záver urobil napr. v rozsudku Najvyššieho súdu sp. zn. 25 Cdo 1131/2019, uverejnený pod č. 60/2022 Zbierky súdnych rozhodnutí a stanovísk, podľa ktorého ten, kto porušil dôležitú právnu povinnosť (v danom prípade realizovať stavbu len na základe stavebného povolenia a rešpektovať správne a súdne rozhodnutia), čím u žalobcu vyvolal dlhodobý stres a pocity frustrácie a osobného nešťastia, zodpovedá za nemajetkovú ujmu, ktorá tým žalobcovi vznikla.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že námietka dovolateľa o nesprávnom právnom posúdení jeho nárokov je dôvodná a vo vzťahu k týmto nárokom spočíva rozhodnutie odvolacieho súdu na nesprávnom, respektíve nedostatočnom právnom posúdení. Najvyšší súd preto rozsudok odvolacieho súdu v tomto rozsahu zrušil a pretože dôvody, pre ktoré bolo toto rozhodnutie zrušené, platia aj na rozhodnutie súdu prvého stupňa, zrušil najvyšší súd aj rozsudok tohto súdu a vec mu v tomto rozsahu vrátil na ďalšie konanie.
(odôvodnenie je redakčne krátené a upravované a doplnené o odkazy na citované ustanovenia pod textom)
Právnu vetu, preklad a rozhodnutie spracovala:
JUDr. Zuzana Fabianová, Ph.D.
advokátka
[1] Ústavná sťažnosť proti uvedenému rozhodnutiu bola odmietnutá uznesením Ústavného súdu ČR sp. zn. III. ÚS 3113/2022 zo dňa 14. 11. 2023.
[2] Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 85/1996 Sb. o advokacii:
(1) Advokát odpovídá klientovi za újmu, kterou mu způsobil v souvislosti s výkonem advokacie. Advokát odpovídá za újmu způsobenou klientovi i tehdy, byla-li újma způsobena v souvislosti s výkonem advokacie jeho zástupcem nebo jiným jeho zaměstnancem než zaměstnaným advokátem; odpovědnost těchto osob za újmu způsobenou zaměstnavateli podle zvláštních právních předpisů tím není dotčena.
Obdobne § 26 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov:
(1) Advokát zodpovedá klientovi za škodu, ktorú mu spôsobil v súvislosti s výkonom advokácie; zodpovednosť advokáta sa vzťahuje aj na škodu spôsobenú jeho koncipientom alebo jeho zamestnancom, ak advokát vykonáva advokáciu ako spoločník spoločnosti podľa tohto zákona, povinnosť podľa tohto ustanovenia sa vzťahuje iba na túto spoločnosť.
[3] Podľa § 118a ods. 1 až 3 zákona č. 99/1963 Sb. občanský soudní řád:
(1) Ukáže-li se v průběhu jednání, že účastník nevylíčil všechny rozhodné skutečnosti nebo že je uvedl neúplně, předseda senátu jej vyzve, aby svá tvrzení doplnil, a poučí jej, o čem má tvrzení doplnit a jaké by byly následky nesplnění této výzvy.
(2) Má-li předseda senátu za to, že věc je možné po právní stránce posoudit jinak než podle účastníkova právního názoru, vyzve účastníka, aby v potřebném rozsahu doplnil vylíčení rozhodných skutečností; postupuje přitom obdobně podle odstavce 1.
(3) Zjistí-li předseda senátu v průběhu jednání, že účastník dosud nenavrhl důkazy potřebné k prokázání všech svých sporných tvrzení, vyzve jej, aby tyto důkazy označil bez zbytečného odkladu, a poučí jej o následcích nesplnění této výzvy.
[4] Podľa § 2971 zákona č. 89/2012 Sb. občanský zákoník:
Odůvodňují-li to zvláštní okolnosti, za nichž škůdce způsobil újmu protiprávním činem, zejména porušil-li z hrubé nedbalosti důležitou právní povinnost, anebo způsobil-li újmu úmyslně z touhy ničit, ublížit nebo z jiné pohnutky zvlášť zavrženíhodné, nahradí škůdce též nemajetkovou újmu každému, kdo způsobenou újmu důvodně pociťuje jako osobní neštěstí, které nelze jinak odčinit.