Bulletin slovenskej advokácie

A. Havelková: Považujem za absolútne správne, že priebeh disciplinárnych konaní je neverejný (rozhovor)

JUDr. Andrea Mesiarik Havelková – v súčasnosti predsedníčka Odvolacej disciplinárnej komisie Slovenskej advokátskej komory nám poskytla rozhovor o pôsobení v tomto samostatnom orgáne.

Odvolacia disciplinárna komisia SAK bola vytvorená novelou Zákona o advokácii s účinnosťou od 01. 01. 2013 ako samostatný orgán Slovenskej advokátskej komory. Rozhoduje na II. stupni o odvolaniach disciplinárne obvinených, či navrhovateľa, voči rozhodnutiam senátov DK SAK. Do toho času o nich rozhodovalo v rámci svojej činnosti Predsedníctvo SAK. Po prvý raz členov odvolacej komisie volila Konferencia advokátov v roku 2013.
Otázka smerujúca k východiskám činnosti ODK SAK je preto podľa môjho názoru skôr otázkou na „matky a otcov zakladateľov“, nie na mňa ako v poradí už tretiu predsedníčku tohto najmladšieho orgánu Slovenskej advokátskej komory.
Historicky prvým predsedom ODK SAK bol od roku 2013 JUDr. Štefan Ondriš a následne po ňom od roku 2017 JUDr. Ľubomír Hrežďovič.
S istotou možno povedať, že kreovanie ODK SAK, ako samostatného orgánu advokátskeho stavu, kladie dôraz na odbornosť a kvalitu vedených odvolacích disciplinárnych konaní a v nich vydaných rozhodnutí, vrátane zabezpečenia kontinuity a zjednocovania rozhodovacej praxe. K tomu nepochybne prispieva aj skutočnosť, že mnohí z členov súčasnej ODK SAK v nej pôsobia viacero volebných období, ako napr. JUDr. Mária Chrenková, ktorá stála pri zrode ODK SAK, kedy ako členka PSAK bola jednou z tých, ktorí prišli s myšlienkou vytvorenia nového odvolacieho orgánu a túto pretavili do praxe.
Súčasne by som rada vyzdvihla aj pôsobenie „nováčikov“ v našej komisii, ktorí sa veľmi kvalitne ujali svojich úloh a priniesli svoj „čerstvý“ pohľad na činnosť a rozhodovanie odvolacích senátov.
Keďže na tomto mieste nie je priestor na menovanie všetkých členov ODK SAK, ktorých ja osobne vnímam ako tie najlepšie východiská pre jej činnosť , odporúčam kolegom, aby navštívili stránku www.sak.sk, kde nájdu zloženie celej ODK SAK, ako aj jednotlivých jej členov, vrátane našich fotografií.

Sťažnostné oddelenie komory podľa štatistík ročne rieši vyše 400 sťažnosti. Rádovo sto vecí je dôvodných a pri väčšine z nich je podaný disciplinárny návrh. Disciplinárne senáty oslobodia advokáta približne v 16 percent prípadov. Zaujímavé sú aj štatistiky rozhodovania v rámci ODK, podľa ktorých boli prvostupňové rozhodnutia potvrdené v 21 veciach. V desiatich prípadoch boli rozhodnutia zrušené a v rovnakom počte zmenené, pričom k oslobodeniu spod návrhu došlo v troch veciach. Ako hodnotíte kvalitu disciplinárnych konaní v kontexte týchto štatistík?

Hodnotiť kvalitu disciplinárnych konaní v kontexte štatistík a čísel v nich uvedených nepovažujem ani za správne a ani za korektné. Sme advokáti a preto vieme, že každá vec vedená pred disciplinárnymi orgánmi SAK je v podstate vecou sui generis. Paušalizácia mi nie je veľmi blízka. Nadnesene by sa dalo povedať, že „nie je disciplinárne obvinený ako disciplinárne obvinený a nie je vec ako vec“. Jedným dychom dodávam, keďže advokáti radi chytajú za slovíčka, že to neznamená rozdiely medzi disciplinárne obvinenými v tom smere, že by niektorí z nich boli zvýhodnení, či naopak.

Štatistiky majú podľa môjho názoru pre hodnotenie skutočnej kvality konaní len malú výpovednú hodnotu,. Neuvádza sa v nich prečo bolo rozhodnutie senátu DK SAK zmenené a v akej miere, či dôvod, zmena alebo zrušenie rozhodnutia DK SAK spočíva v jeho nekvalite alebo v iných okolnostiach, ktoré nie sú pre kvalitu konania vôbec určujúce.

Som predsedníčkou ODK SAK ešte len tretím rokom, pričom v zmysle § 74a Zákona o advokácii riadim činnosť ODK SAK, sama však meritórne nerozhodujem.

Aj tento „odstup“ mi umožňuje na vašu otázku relatívne objektívne odpovedať, že kvalita disciplinárnych konaní vedených SAK je vysoká, za čo vďačíme nielen členom ODK SAK, ale i členom DK SAK, s ktorými sa už takmer na pravidelnej báze stretávam na spoločných pracovných zasadnutiach, ktoré sú z pohľadu fungovania oboch disciplinárnych orgánov SAK veľmi prínosné.

Súčasne tak ODK SAK realizuje mimo pojednávaní v odvolacích disciplinárnych veciach pracovné zasadnutia za účelom vecnej debaty o našich nie často jednotných názoroch, čo je však pri aplikácii práva a jeho výklade bežný jav a súčasne tak aj žiaduci, pretože práve z našich dialógov, rozhovorov a porád sa následne kreuje rozhodovacia prax stabilnejšia a kvalitnejšia.

Je všeobecné známe, že Slovenská advokátska komora si vo svojich predpisoch dôsledne ctí procesné práva advokáta v disciplinárnom konaní a nároky na vedenie procesu, kvalitu podaných návrhov sú vysoké. Na druhej strane, komora má z povahy veci limity pri dokazovaní, keďže nemáme vyšetrovacie právomoci. Ako možno v tomto kontexte nájsť balans, aby boli disciplinárne konania v podmienkach komory dostatočne efektívne, no zároveň bez obmedzenia procesných práv?

Nemyslím si, že rozsah vyšetrovacej právomoci SAK je nevyhnutne určujúci pre zachovanie procesných práv advokátov v odvolacích disciplinárnych konaniach.

Členovia odvolacích senátov striktne konajú tak, aby boli procesné práva, či už disciplinárne obvinených alebo predsedu revíznej komisie, ktorí sú účastníkmi disciplinárneho konania, plne rešpektované.

Tí, ktorí ma osobne poznajú vedia, že môj názor na vedenie disciplinárnych konaní pred SAK a rozhodnutí v nich vydaných je, že by mali mať vysokú úroveň a kvalitu tak po hmotnoprávnej, ako aj procesnoprávnej stránke. Členom ODK SAK neustále prízvukujem, že sme stavovskou organizáciou „právnych profesionálov“, teda to musí byť poznať aj na priebehu našich konaní a obsahu rozhodnutí, ktoré vydávame a ktoré sú v konečnom dôsledku preskúmateľné správnym súdom. S radosťou dodávam, že členovia odvolacej disciplinárnej komisie sa so mnou v tomto názore zhodujú a teda tak aj konajú.

Pre ODK SAK platí v zmysle §39 ods. 4 Disciplinárneho poriadku SAK, že dôkazy sa spravidla nevykonávajú. Odvolací disciplinárny senát môže výnimočne doplniť dokazovanie, ide však skutočne o výnimočný postup, ak je tento nevyhnutný pre rozhodnutie o odvolaní.

Sú niektoré zmeny, ktoré by ste na základe Vašich skúseností z činnosti ODK SAK navrhovali upraviť v disciplinárnom poriadku komory? Aká je Vaša vízia v tejto oblasti do budúcna?

Z činnosti ODK SAK vyplynula potreba viacerých zmien predpisov SAK, a to najmä v otázke doručovania v disciplinárnych konaniach, či kreovania novej funkcie – podpredsedu ODK SAK.

Jednou z dôležitých vízií nielen mojich, ale celej našej komisie, je súčasne úprava podávania podnetov RK SAK voči právoplatným rozhodnutiam ODK SAK v zmysle § 49 Disciplinárneho poriadku. Členovia ODK SAK sú väčšinovo presvedčení o tom, že súčasný spôsob konania a rozhodovania o nich, resp. súčasná právna úprava obsiahnutá v našom Disciplinárnom poriadku je nedokonalá a vyžaduje zmeny. O tejto skutočnosti sme už písomne informovali v roku 2023 P SAK.

Je dôležité dať do pozornosti všetkých kolegýň a kolegov, že počnúc februárom 2024 budú mať poradné orgány Slovenskej advokátskej komory, a od 01. 04. 2024 aj všetci advokáti, možnosť posielať svoje podnety na zmenu stavovských predpisov v súvislosti s prípravou Konferencie advokátov, ktorá sa bude konať v júni 2025.

V minulosti sa opakovane diskutovalo o otázke, do akej miery je možné a vhodné informovať verejnosť o priebehu a výsledku disciplinárnych konaní, ktoré sú vnútornou vecou nezávislej samosprávy. Napriek tomu riadne riešenie porušenia advokátskych predpisov je aj v širšom verejnom záujme, keďže tu v konečnom dôsledku ide vždy o práva klientov. Aký je Váš názor na túto tému?

To, že priebeh disciplinárnych konaní nie je verejný, nebráni riadnemu riešeniu prípadných disciplinárnych previnení našich kolegýň a kolegov. Ide o všeobecnú mýlku, že ak niečo prebieha za zatvorenými dverami, tak to nemusí byť celkom košér.

Je potrebné si uvedomiť, že v prejednávaných disciplinárnych veciach sú často obsahom spisu a vyjadrení účastníkov, skutočnosti, ktoré súvisia s našimi klientmi a ich oprávnenými záujmami, teda skutočnosti, ktoré podliehajú najdôležitejšej advokátskej povinnosti, ktorou je povinnosť mlčanlivosti. Preto neverejnosť týchto konaní nechráni v prvom rade advokátky a advokátov, ale práve našich klientov, ich záujmy a dôverné informácie.

Členmi DK SAK a ODK SAK sú len advokáti, ktorí sú viazaní povinnosťou mlčanlivosti o skutočnostiach, o ktorých sa v nich dozvedeli.

Rovnako tak sa nemôžem stotožniť s tým, že by pri riešení porušení advokátskych predpisov išlo vždy len o práva našich klientov. Stretávame sa totiž nie zriedka so sťažnosťami nespokojných protistrán, so sťažnosťami „závistlivých susedov“, so sťažnosťami advokátov, ktorí boli v spore neúspešní atď.

Preto považujem za absolútne správne, že priebeh disciplinárnych konaní je neverejný.

Čo sa týka samotných rozhodnutí, tieto sú doručované všetkým účastníkom disciplinárneho konania a súčasne je o výsledku konania informovaný aj samotný sťažovateľ. Je mojou povinnosťou vyrozumieť ho o výsledku konania, ktoré de facto začalo z jeho podnetu. Hoc sťažovateľ nedostáva celé rozhodnutie, a to najmä vzhľadom na už vyššie objasnené skutočnosti, snažím sa ho informovať dostatočne zrozumiteľne a jasne.

V neposlednom rade SAK práve vo verejnom záujme zverejňuje v Zbierke disciplinárnych rozhodnutí, ako aj v Bulletine slovenskej advokácie anonymizované rozhodnutia v disciplinárnych konaniach, vďaka ktorým sa tak odborná, ako aj laická verejnosť môže dozvedieť ako sme konali, ako sme rozhodli a teda aj to, ako je možné očakávať, že do budúcna v obdobných prípadoch znova rozhodneme.

V minulosti ste boli členkou P SAK, ako by ste porovnali pôsobenie v týchto orgánoch?

Bola som členkou PSAK od roku 2013 až do roku 2021, teda dve volebné obdobia. Každé z nich bolo iné, každé z nich však pre mňa obohacujúce vďaka kolegom, s ktorými som mala česť v predsedníctve spolupracovať. Činnosť v P SAK v porovnaní s mojím pôsobením vo funkcii predsedníčky ODK SAK bola nepochybne časovo náročnejšia.

V súčasnej funkcii som však získala celkom nové skúsenosti. Ako advokátka nie som zvyknutá koncipovať rozhodnutia, vždy stojím na jednej strane sporu a v jej prospech produkujem tvrdenia a dôkazy. Často bolo preto pre mňa nepochopiteľné, prečo súd pri rozhodovaní váha, keď je predsa všetko z môjho pohľadu tak jasné. Pri prvom rozhodnutí, ktoré som vydávala ako predsedníčka ODK sa však moja skúsenosť radikálne zmenila a musím priznať, že rozhodnúť s vedomím, že moje rozhodnutie môže byť v budúcnosti predmetom ďalšieho prieskumu, nie je tak jednoduché, ako som si predstavovala. Pre mňa je to celkom nový pohľad, ktorý vnímam ako dôležitý prínos aj pre výkon mojej advokátskej praxe.

Okrem výkonu funkcie predsedníčky ODK ste aktívna aj v pracovných skupinách komory, v skúšobnom senáte a ste tiež lektorkou na praktických seminároch pre advokátskych koncipientov. Ktoré témy v týchto oblastiach považujete dnes za najdôležitejšie a kde sú najväčšie výzvy?

Pre mňa osobne je najväčšou výzvou nepochybne vzdelávanie kolegov a advokátskych koncipientov. Lektorovanie praktických seminárov pre koncipientov ma nadchlo. Stále je to o advokácii, avšak z úplne inej strany. Svoje povolanie dodnes milujem, musím ale súčasne priznať, že čoraz častejšie prichádzajú momenty, kedy sa zamýšľam nad tým, čo ďalej, ako inak a hľadám zmenu. A práve vzdelávanie našich budúcich kolegýň a kolegov je pre mňa v túto chvíľu tým správnym okorenením advokátskej rutiny.

Pre Slovenskú advokátsku komoru by podľa môjho názoru malo byť nielen dnes, ale neustále, najväčšou výzvou zachovanie slobody a nezávislosti nášho povolania. V posledných rokoch sme sa, žiaľ, opakovane stretli so snahami o destabilizáciu komory, o jej roztrieštenie, o odňatie našej disciplinárnej právomoci. Preto je na mieste, aby Slovenská advokátka komora, jej predstavitelia, ale aj každý jeden z nás advokátov, konali tak, aby sme o svoju slobodu neprišli. Slobodu totiž neradno vnímať ako niečo samozrejmé a prirodzené. Ak nebude advokácia slobodná, nebude zabezpečená ani ochrana práv občanov a súčasne tak nebude ani právny štát. Náš stav zvykne byť často terčom posmechu a kritiky, avšak aj napriek tomu som stále presvedčená, že sme nevyhnutnou súčasťou demokracie, jedným z jej garantov a že bez slobodnej advokácie by sa všetkým ťažšie žilo, pretože advokácia ako stav aj profesia je nezastupiteľná.

V neposlednom rade vnímam dlhoročne, už aj počas môjho členstva v P SAK za potrebné zamerať sa na to, aby Slovenská advokátska komora bola celospoločensky vnímaná ako organizácia, ktorá sa má vyjadrovať k zásadným otázkam týkajúcim sa práva a legislatívy, prípadne iným aktuálnym témam.

Najčítanejšie