Súdny dvor Európskej únie zjavne nemá právomoc odpovedať na otázky, ktoré mu položil Okresný súd Bratislava I rozhodnutím z 12. decembra 2018, ktorými sa snaží zistiť, či právo Európskej únie bráni takej vnútroštátnej úprave možnosti zrušenia amnestie, aká je v právnom poriadku Slovenskej republiky.
Uznesenie Súdneho dvora z 8. júla 2022 vo veci C-710/20, AM – ECLI:EU:C:2022:551.
V súvislosti s prejudiciálnym konaním upraveným v článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie Súdny dvor Európskej únie konštante pripomína, že toto konanie je nástrojom spolupráce medzi ním a vnútroštátnymi súdmi, prostredníctvom ktorého Súdny dvor poskytuje týmto súdom výklad práva Únie, ktorý potrebujú na vyriešenie sporu, ktorý tieto súdy prejednávajú.[1] Dôraz v tomto konštatovaní je na slove „spolupráca“. Okresný súd Bratislava I v rámci konania vo veci C-710/20 ukázal, ako vníma pojem spolupráca.
Prejudiciálne otázky, ktoré vo veci C-710/20 predložil Okresný súd Bratislava I, súvisia s trestným činom marenia referenda, ku ktorému malo dôjsť ešte v roku 1997. Trestné stíhanie síce bolo v roku 2000 zastavené z dôvodu udelenia amnestie, ale keďže amnestia bola v roku 2017 zrušená, v trestnom stíhaní sa pokračovalo ďalej. Ide o podobnú situáciu, v akej sa ocitol aj Okresný súd Bratislava III, ktorý rozhoduje o trestnom čine zavlečenia osoby do cudziny, ku ktorému malo dôjsť v roku 1995. Oba súdy sa rozhodli prerušiť svoje konania a predložiť Súdnemu dvoru prejudiciálne otázky týkajúce sa výkladu práva Európskej únie.
Ako prvé boli Súdnemu dvoru doručené tri prejudiciálne otázky Okresného súdu Bratislava III. Súdny dvor o nich rozhodol rozsudkom zo dňa 13. decembra 2021.[2] Komentár tohto rozhodnutia bol uverejnený v Bulletine slovenskej advokácie č. 1-2/2022 a uvádzali sme v ňom, že Súdny dvor sa nenechal vtiahnuť do polemiky o vnútroštátnej úprave procesu zrušenia amnestie a jednoznačne konštatoval, že takéto postupy a s tým súvisiace konania nepatria do pôsobnosti práva Únie, v dôsledku čoho nie je daná právomoc Súdneho dvora na zodpovedanie položených prejudiciálnych otázok. V uvedenom komentári sme uviedli, že Okresný súd Bratislava I, ktorého prejudiciálne otázky boli Súdnemu dvoru doručené neskôr, by mal podľa nášho názoru čo najskôr informovať Súdny dvor o späťvzatí návrhu na začatie prejudiciálneho konania, aby tak zbytočne nepredlžoval dobu prerušenia trestného stíhania na vnútroštátnej úrovni.
Okresný súd Bratislava I sa však rozhodol pre iný postup. Jeho rozhodnutie o prerušení konania v súvislosti s predložením prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru je z 12. decembra 2018. Keďže však proti tomuto rozhodnutiu bola podaná sťažnosť, Súdnemu dvoru bolo doručené až 29. decembra 2020. Okresný súd Bratislava I predložil Súdnemu dvoru len dve prejudiciálne otázky, ale ide o otázky, ktoré sú totožné s druhou a treťou otázkou predloženou Okresným súdom Bratislava III. Preto aj predseda Súdneho dvora 4. februára 2021 rozhodol, že konanie o prejudiciálnych otázkach Okresného súdu Bratislava I bude prerušené až do vyhlásenia rozsudku vo veci C‑203/20.
Po vyhlásení rozsudku vo veci C-203/20 sa Súdny dvor listom zo dňa 4. januára 2022 spýtal Okresného súdu Bratislava I, či vo svetle rozsudku vo veci C-203/20 trvá na svojom návrhu na začatie prejudiciálneho konania. Okresný súd Bratislava I listom doručeným Súdnemu dvoru 22. februára 2022 oznámil, že na svojom návrhu naďalej trvá. Škoda, že Súdny dvor do svojho uznesenia nezakomponoval argumentáciu Okresného súdu Bratislava I, ktorá ho viedla k tomuto záveru. Je ťažké si predstaviť, čo mohlo viesť Okresný súd Bratislava I k myšlienke, že Súdny dvor rozhodne o identických otázkach iným spôsobom.
Ak by bol Okresný súd Bratislava I vzal svoj návrh späť, čo sa vzhľadom na rozhodnutie vo veci C-203/20 javí ako samozrejmý postup, bol by Súdny dvor vydal uznesenie o výmaze veci z registra Súdneho dvora, ktoré tradične obsahuje tri body.[3] Keďže to však Okresný súd Bratislava I neurobil, musel Súdny dvor vydať uznesenie, v ktorom v rámci tridsiatich siedmich bodov popísal slovenskú právnu úpravu, okolnosti sporu vo veci samej a prejudiciálne otázky a nakoniec opätovne vysvetlil Okresnému súdu Bratislava I to, čo mu malo byť zrejmé už z rozsudku vo veci C-203/20 a teda, že nemá právomoc na zodpovedanie prejudiciálnych otázok týkajúcich sa prijímania a rušenia amnestie na úrovni členských štátov. Ako už bolo uvedené, na rozdiel od trojbodového uznesenia o výmaze má toto uznesenie tridsaťsedem bodov. Tento údaj získa na ešte väčšej vážnosti, ak vezmeme do úvahy, že uznesenie bolo pripravované vo francúzskom jazyku a následne bolo prekladané do jazyka slovenského. Takto si teda predstavuje spoluprácu Okresný súd Bratislava I.
Nezanedbateľné sú aj časové aspekty. Konanie pred Okresným súdom Bratislava I je prerušené už od 12. decembra 2018. Vo veci sa teda na vnútroštátnej úrovni nekoná už tri a pol roka. Mohlo sa v ňom pokračovať už po rozhodnutí vo veci C-203/20, ale v dôsledku zvoleného postupu Okresného súdu Bratislava I bolo konanie prerušené minimálne o sedem mesiacov dlhšie, keďže uznesenie Súdneho dvora vo veci C-710/20 bolo vyhlásené až 8. júla 2022. Sedem zbytočných mesiacov nečinnosti však v našom systéme súdnictva zjavne nie je dobou, ktorá by niekomu prekážala.
Rozhodnutie spracovala:
doc. JUDr. Martina Jánošíková, Ph.D.
Ústav medzinárodného práva a európskeho práva UPJŠ v Košiciach, Právnickej fakulty
[1] Napríklad uznesenie Súdneho dvora z 28. apríla 2022 vo veci C-638/21, Rozhlas a televízia Slovenska, EU:C:2022:339 – bod 14 a citovaná judikatúra.
[2] Rozsudok Súdneho dvora z 13. decembra 2021 vo veci C-203/20, AB a i., EU:C:2021:1016.
[3] Napríklad uznesenie Súdneho dvora z 30. júna 2022 vo veci C-12/22, 365. bank – EU:C:2022:550.