Námety na nové témy, krátke glosy alebo poznámky do diskusnej rubriky zasielajte na e-mailovú adresu office@sak.sk. Vaše podnety publikačne spracuje JUDr. František Sedlačko, PhD., LL.M.
Zrejme najväčšou legislatívnou výzvou súčasnosti pre oblasť masmediálneho práva je regulácia internetového obsahu a s tým súvisiace efektívne nastavenie základných limitov a zodpovednostných vzťahov. Nielen v podmienkach Slovenskej republiky, ale aj v zahraničí a na úrovni legislatívy EÚ ide o zásadný problém, ktorého riešenie (ak vôbec) bude nevyhnutne omeškané. Moderná masmediálna epocha jednoducho napreduje tempom, ktorému normotvorba nie je schopná sekundovať.
Isté čiastkové riešenia ponúka svojou čoraz frekventovanejšou judikatúrou Európsky súd pre ľudské práva, aj keď vzhľadom na priemernú dĺžku jeho konania vždy takpovediac ex post. Ako zásadný a mienkotvorný možno pripomenúť napríklad rozsudok veľkého senátu ESĽP zo dňa 16.6.2015 vo veci Delfi AS proti Estónsku, sťažnosť č. 64569/09, ktorý sa zaoberal zodpovednosťou prevádzkovateľa internetového portálu za zverejnené komentáre jeho užívateľov. V uvedenom rozsudku pripustil ESĽP aj stotožnenie právneho postavenia takéhoto subjektu s vydavateľom periodickej tlače (§ 128 rozsudku Delfi; pri tejto téme možno poukázať aj na inšpiratívny nález Ústavného súdu ČR pod sp. zn. IV. ÚS 2257/18).
Anonymita na internete bola zo strany štrasburského súdu označená ako veľmi dôležitý a spoločensky prínosný fenomén, ktorý však nemožno absolutizovať. V odôvodnených prípadoch musí ustúpiť iným legitímnym záujmom, predovšetkým pri predchádzaní a odhaľovaní trestnej činnosti a pri významnej ochrane základných práv a slobôd (porovnaj rozsudok ESĽP zo dňa 2.12.2008 vo veci K.U. proti Fínsku, sťažnosť č. 2872/02, § 49).
Aktuálne štrasburské rozhodnutie dôslednejšie analyzuje samotnú ochranu anonymity na internete a na pozadí skúmania porušenia čl. 10 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd (sloboda prejavu) ilustratívne prehlbuje jej právny rozbor. Ide o rozsudok sedemčlenného senátu štvrtej sekcie ESĽP zo dňa 7.12.2021 vo veci Standard Verlagsgesellschaft m.b.H. proti Rakúsku, sťažnosť č. 39378/15.
Sťažovateľ je vydavateľom populárneho rakúskeho denníka Der Standard, ktorý okrem tlačenej podoby vychádza aj v online verzii prostredníctvom internetového portálu (derstandard.at). Portál je profilovaný ako „online news“; zverejňuje články schválené redakciou a nadväzujúce diskusné príspevky užívateľov. V závere každého článku umožňuje a nabáda prevádzkovateľ portálu čitateľov na diskusiu a zdôrazňuje, že ich názor je osobitne významný a dôležitý.
Prispievateľ do diskusie musí byť registrovaný minimálne prostredníctvom údajov o svojom mene, priezvisku a e-mailovej adrese. Prevádzkovateľ portálu garantuje ochranu týchto údajov a ich utajenie, s výnimkou zákonom vymedzených prípadov. Vo verejnej diskusii môže užívateľ vystupovať pod akýmkoľvek označením a nemusí uvádzať svoje meno alebo iné identifikačné údaje.
Pri registrácii je užívateľ povinný vyjadriť záväzný súhlas s pravidlami diskusného fóra, ktoré okrem iného zakazujú útočné, výhražné, nenávistné, urážlivé a inak poškodzujúce diskusné príspevky. Prevádzkovateľ portálu zároveň poskytuje užívateľom praktický návod na vytvorenie kvalitného diskusného príspevku, za účelom obohatenia živého, pútavého a inšpiratívneho dialógu. Súčasne upozorňuje na individuálnu zodpovednosť každého užívateľa za jeho vlastný diskusný príspevok.
Všetky diskusné príspevky sú analyzované automatickým kontrolným systémom (keyword-screening system), ktorý upozorňuje na neželaný a kontroverzný obsah. Takéto upozornenie môže prevádzkovateľovi portálu jednoduchým spôsobom zaslať aj iný užívateľ. Prevádzkovateľ portálu je oprávnený odstrániť / zmazať nevhodný príspevok, prípadne celú diskusiu. Podľa vyjadrenia sťažovateľa je denne individuálne posudzovaných približne 6000 sporných diskusných príspevkov.
Konkrétni užívatelia s anonymizovaným (mierne bizarným) označením zverejnili v diskusii pod dvoma článkami difamujúce komentáre, ktoré sa bezprostredne týkali dvoch aktívnych rakúskych politikov a politickej strany. Išlo o všeobecné pamfletické obvinenia z korupčného správania a z nacizmu. Keďže autorov diskusných príspevkov nebolo možné stotožniť, žiadali dotknutí politici sťažovateľa, aby príspevky odstránil a oznámil im identifikačné údaje týchto užívateľov, za účelom uplatnenia občianskoprávnych nárokov a podania trestného oznámenia. Prevádzkovateľ portálu sporné diskusné príspevky odstránil, avšak osobné údaje užívateľov odmietol poskytnúť s odôvodnením, že na takýto postup nie sú splnené zákonné podmienky a jeho elementárnou povinnosťou je chrániť anonymitu osôb diskutujúcich na internete.
Difamovaní politici sa žalobami voči prevádzkovateľovi portálu domáhali uloženia povinnosti oznámiť im identifikačné údaje osôb, ktoré sú autormi sporných diskusných príspevkov. Na vnútroštátnej úrovni zhodne neuspeli na prvoinštančných súdoch, avšak rovnako zhodne dosiahli úspech na súdoch odvolacích, ktoré žalovanú povinnosť sťažovateľovi uložili. Rakúsky najvyšší súd sa v oboch prípadoch so závermi odvolacích súdov stotožnil.
Procesne neúspešný sťažovateľ sa obrátil na Európsky súd pre ľudské práva a domáhal sa vyslovenia porušenia čl. 10 Dohovoru. Podľa jeho názoru došlo uložením povinnosti oznámiť identifikačné údaje diskutujúcich užívateľov spravodajského portálu k porušeniu slobody prejavu a slobody tlače. Primárnym argumentom sťažovateľa bol záujem na ochrane zdroja žurnalistických informácií, ktorý bol potvrdený v mnohopočetnej štrasburskej judikatúre. Právo na utajenie (nezverejnenie) novinárskych zdrojov je všeobecne akceptovaným privilégiom žurnalistického povolania a jedným zo základných predpokladov jeho plnohodnotného výkonu.
ESĽP vo vzťahu k tomuto argumentu poznamenal, že za chránený novinársky zdroj považuje „akúkoľvek osobu, ktorá poskytne novinárovi informáciu“ (rozsudok ESĽP zo dňa 22.11.2012 vo veci Telegraaf Media Nederland Landelijke Media B.V. proti Holandsku, sťažnosť č. 39315/06, § 86 a ďalšie rozhodnutia tam citované). V danom prípade však komentáre neboli určené žurnalistom, ale širokej verejnosti. Diskutujúci užívatelia portálu zverejňujú svoje názory za iným účelom, než je bezprostredné informovanie novinára. Z tohto dôvodu sa ESĽP s nosnou argumentáciou sťažovateľa nestotožnil (§ 71 rozsudku).
Zároveň ale poukázal na to, že jednou zo základných úloh sťažovateľa je podpora otvorenej diskusie a šírenie slobodných myšlienok o témach verejného záujmu. Povinnosť sprístupniť osobné údaje o autoroch diskusných príspevkov by ich mohla odradiť od účasti na debate a tým viesť k neželanému utlmeniu verejnej diskusie tohto druhu vo všeobecnosti. To nepriamo dopadá aj na realizáciu slobody tlače sťažovateľa, keďže verejná diskusia je vedená k výsledkom jeho žurnalistickej práce.
Anonymita online diskusie môže významnou mierou prispievať k slobodnej a voľnej výmene názorov, myšlienok a informácií. Garantovaná miera anonymity má pozitívny vplyv nielen na slobodu tlače, ale chráni aj súkromnú sféru samotných diskutujúcich prispievateľov a ich slobodu prejavu, teda jednotlivé práva a slobody subsumovateľné pod čl. 8 a 10 Dohovoru. Táto anonymita by nebola efektívna, ak by ju nemohol bezprostredne chrániť sťažovateľ, resp. prevádzkovateľ portálu vo všeobecnosti, vlastnými prostriedkami a mechanizmami. Pre dotknutých užívateľov by bolo veľmi náročné chrániť svoju anonymitu dokonca aj v prípade, ak by boli ich údaje oznámené iba súdu v súvislosti s prebiehajúcim sporom.
Štrasburský súd uznal, že právo na internetovú anonymitu nie je absolútne (§ 75, § 91 rozsudku); aj to, že sporné diskusné príspevky sú značne urážlivé (§ 93 rozsudku). Na druhej strane však konštatoval relevantný zásah do práva sťažovateľa na slobodu prejavu a slobodu tlače, spočívajúci v mocenskom narušení anonymity diskutujúcich užívateľov spravodajského online portálu. Aj s prihliadnutím na politické zameranie diskutovanej témy preto v rámci proporcionality a vzájomného vyvažovania konfrontovaných práv uprednostnil ochranu slobody prejavu a slobody tlače sťažovateľa a judikoval porušenie čl. 10 Dohovoru zo strany vnútroštátnych súdov Rakúskej republiky.