JUDr. Stanislav Demčák, LL.M. pôsobí ako advokát a špeciálny konkurzný správca. Je absolventom LL.M. programu v ICT práve na Právnickej fakulte MU v Brne. Zaujíma sa o oblasť práva informačných a komunikačných technológií, v ktorej občasne publikuje.
Problematika vývoja a dodania softvéru na zákazku je z právneho hľadiska pomerne komplikovaná. Za účelom jej lepšieho pochopenia v nasledujúcom texte poukazujeme na osobitosti softvéru na zákazku a z toho vyplývajúce implikácie pre obsah právnych vzťahov, ktoré vznikajú pri jeho vývoji na území SR. Zároveň sa pokúsime adresovať niektoré problémy spojené so softvérom na zákazku, najmä čo do autorstva, nadobúdania majetkových práv k softvéru a použitia verejných licencií.
Špecifiká vývoja softvéru na zákazku
Pre softvér je typické, že jeho životný cyklus (bez aktualizácií a vylepšení) je mimoriadne krátky. Každý užívateľ sa preto musí rozhodnúť, či má záujem o štandardný (bežne komerčne šírený) softvér, upravený softvér (t. j. štandardný softvér, ktorého určité aspekty sú prispôsobené špecifickým potrebám zákazníka) alebo softvér na zákazku (t. j. softvér exkluzívne vyvinutý pre potreby zákazníka).
Softvér na zákazku má oproti štandardnému softvéru určité špecifiká. Predovšetkým, požiadavky na funkcionalitu softvéru určuje užívateľ (zákazník), a to ešte pred jeho vývojom. Právny vzťah medzi zákazníkom a softvérovým vývojárom tak vzniká v čase, kedy výsledok vývoja ešte nie je známy (čo môže viesť k problémom vo vzťahu k správnemu definovaniu predmetu zmluvy).
Na vývoji a tvorbe softvéru sa môže zúčastniť nehomogénna skupina osôb (zamestnanci, subdodávatelia alebo konzorcium dodávateľov). Pri vývoji softvéru môžu byť použité už existujúce počítačové programy tretích osôb. V dôsledku rôznych kombinácií autorskoprávnej ochrany a jej nositeľov môže preto na strane zákazníka vzniknúť oprávnená obava, v akom rozsahu skutočne nadobudne právo na výkon majetkových práv k softvéru na zákazku.
Vývoj softvéru na zákazku vyžaduje úzku komunikácia medzi poverenými osobami dodávateľa a zákazníka. Do komunikácie medzi dodávateľom a zákazníkom môžu byť zapojení manažéri, obchodníci, právnici, IT špecialisti, účtovníci, externí poradcovia, audítori alebo advokáti, čo vytvára priestor na významné interpretačné nedorozumenia a následné právne problémy.
Právny vzťah medzi dodávateľom a zákazníkom pri vývoji softvéru na zákazku prechádza určitými fázami. Prvou je predzmluvná fáza, kedy budúce zmluvné strany deklarujú svoj záväzný záujem na rokovaniach, smerujúcich k uzatvoreniu zmluvy. V tejto fáze sa aktivuje prípadná predzmluvná zodpovednosť, uzatvára sa dohoda o mlčanlivosti, sprístupňujú sa informácie a vyjasňujú sa základné oporné body budúcej spolupráce.
Druhou je fáza analytická, kedy dodávateľ analyzuje podmienky zákazníka pre uskutočnenie konkrétneho softvérového riešenia. Výsledkom je technická špecifikácia softvéru. Pri analytickej fáze dodávateľ softvéru na zákazku vyhodnocuje prostredie, v ktorom má byť softvér inštalovaný a formuje konkrétny návrh softvérového riešenia pre zákazníka.
Treťou fázou vývoja softvéru je implementačná, resp. realizačná fáza, kedy dochádza k samotnému vývoju testovaniu a odovzdaniu softvéru zákazníkovi. Štvrtou fázou je udržiavacia a aktualizačná fáza, kedy dodávateľ zabezpečuje podporu, aktualizácie, zmeny a vylepšenia odovzdaného softvéru.
Na základe uvedených skutočností možno uzavrieť, že právny vzťah medzi dodávateľom a zákazníkom pri vývoji a dodaní softvéru na zákazku môže byť mimoriadne komplexný a obsahovať úpravu rôznych právnych úkonov. Môže ísť najmä o záväzné memorandá a vyhlásenia kontrahentov, záväzok mlčanlivosti, stanovenie podmienok postupu v analytickej fáze a úpravu práv k výsledkom analytickej fázy, akceptačný proces výsledkov analytickej fázy, podmienky realizačnej fázy, t. j. podmienky vývoja softvéru a prípadného zmenového konania, testovania, implementácie softvéru, špecifikáciu nárokov z eventuálnych vád softvéru, zodpovednostné vzťahy, sprístupnenie zdrojového kódu, licenčné podmienky, podmienky technickej podpory po odovzdaní softvéru, podmienky udržiavania a aktualizácií softvéru, voľbu práva a voľbu právomoci.
Softvér ako autorské dielo
Uspokojivú normatívnu definíciu softvéru (a ani softvéru na zákazku) de facto neobsahuje žiadny právny poriadok vo svete. Je to spôsobené najmä živelným rozvojom informačných technológií (na ktorý objektívne právo jednoducho nestíha reagovať), globálnym potenciálom softvéru (čo nevyhnutne vyvoláva vzájomné právno-definičné a koncepčné konflikty medzi jednotlivými jurisdikciami[1]) ako aj sporom o intenzitu právnej ochrany softvéru.[2]
Pojem „softvér“ tak ani v Slovenskej republike explicitne právne definovaný nie je. Môže sa síce javiť, že ide o počítačový program v zmysle § 87 ods. 1 zákona č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Autorský zákon“ alebo „AZ“), no rozhodne to tak nie je. Terminologicky nemožno uvedené pojmy zamieňať.
Autorský zákon výslovne uvádza, čo znamená pojem počítačový program. Ide o súbor príkazov a inštrukcií vyjadrených v akejkoľvek forme použitých priamo alebo nepriamo v počítači alebo v podobnom technickom zariadení, ak je výsledkom tvorivej duševnej činnosti autora (§ 87 ods. 1 AZ). V danom smere je počítačový program základný stavebným prvkom softvéru, keďže predstavuje súbor príkazov a inštrukcií, ktoré vedú k splneniu určitých úloh. Tento základný súbor inštrukcií možno funkčne nadviazať a prepájať s ďalšími prvkami, ktorými sú predovšetkým dáta, databázy, grafické objekty a multimediálny obsah, video, obrázky, zvuk, fotografie, texty, užívateľské rozhranie atď. Až takto vytvorený celok predstavuje softvér, a to z hľadiska funkcionality, ale aj z hľadiska grafického a celkového vizuálneho prejavu. Za súčasť softvéru možno dokonca považovať aj dokumentáciu, užívateľské manuály, či technické služby v podobe podpory, či helpdesku.[3] Hranice pojmu softvér tak nie sú normatívne vôbec jasne stanovené.
V prípade softvéru teda platí, že pozostáva z počítačového programu (definovaného Autorským zákonom) a ďalších rôznych súčastí (ktoré môžu, ale nemusia byť autorskými dielami), ktoré spolu vytvárajú funkčný celok. To, či je softvér spôsobilý požívať autorskoprávnu ochranu (ako celok) alebo či autorskoprávnu ochranu požívajú len niektoré jeho súčasti je v zásade otázne. Na to, aby softvér požíval autorskoprávnu ochranu (ako celok) by musel byť autorským dielom podľa § 3 ods. 1 AZ (musel by byť jedinečným výsledkom tvorivej duševnej činnosti autora).
Vo väčšine prípadov však rovnaký softvér dokážu vytvoriť akékoľvek odborne spôsobilé osoby využitím programovacích jazykov, matematických a logických pravidiel (softvér dokonca už vytvárajú aj programy umelej inteligencie). Softvéru tak jedinečným autorským dielom zrejme nebude, resp. bude len veľmi výnimočne.
Autorskoprávna ochrana softvéru preto skôr závisí od toho, v akom rozsahu sú autorskoprávne chránené jeho jednotlivé súčasti.
Základná súčasť softvéru – počítačový program sa môže z pohľadu Autorského zákona nachádzať v troch rovinách. Po prvé, môže byť v rovine autorského diela podľa § 3 ods. 1 AZ (ide o výnimočné situácie, ktorých dôvody sme uvádzali vyššie). Po druhé, môže byť považovaný za počítačový program podľa § 87 ods. 1 AZ (podmienkou vzniku autorskoprávnej ochrany je to, aby bol program výsledkom tvorivej duševnej činnosti, ktorá na rozdiel od autorského diela nemusí byť jedinečná. Postačuje aby obsahovala aspoň nejaký aspekt tvorivosti, t. j. aby išlo o duševnú činnosť konkrétnej fyzickej osoby). Po tretie, počítačový program nepožívajúci autorskoprávnu ochranu (jeho vznik a podoba sú úplne predurčené účelom alebo použitými technickými prostriedkami, a preto nie je vyjadrením tvorivej slobody autora).
Ostatné prvky softvéru môžu byť autorskoprávne chránené iba ak budú spĺňať definičné znaky diela podľa § 3 ods. 1 AZ (budú jedinečným výsledkom duševnej tvorivej činnosti autora). Ide najmä o audiovizuálne diela (multimediálny obsah, grafické prvky) alebo literárne diela (dokumentácia k softvéru, manuál).
Za určitých okolností je chránené aj grafické užívateľské rozhranie softvéru. Týmto možno rozumieť spôsob usporiadania grafických prvkov zobrazovaných na monitore počítača, ktoré umožňuje interakciu užívateľa so softvérom. Grafické užívateľské rozhranie je predmetom autorskoprávnej ochrany vtedy, ak obdobne ako počítačový program spĺňa kritérium tvorivej pôvodnosti a zároveň, ak samotné rozhranie alebo jeho zložky nie sú determinované technickými funkciami (napr. kurzor, rolovacie menu a pod.).[4]
Samotná funkcionalita počítačového programu už nie je predmetom autorskoprávnej ochrany.[5]
Softvér vytváraný na zákazku tak môže byť kombináciou rôznych prvkov, ktoré sú samostatne autorskoprávne chránené, resp. naopak, nepožívajú žiadnu právnu ochranu podľa Autorského zákona. K tomu, aby bolo možné predať softvér vytvorený na zákazku a umožniť jeho legálne užívanie je potrebné skúmať, kto je autorom jednotlivých chránených súčastí softvéru a akým spôsobom boli jeho majetkové autorské práva „prevedené“ na zákazníka.
Autor softvéru na zákazu
Problematika autorstva a určenie obsahu právnych úkonov, ktoré sú potrebné na to, aby zákazník mohol v celom rozsahu legálne používať softvér vytvorený na zákazku môže byť simplexná. Platí to najmä pri jednoduchom softvéri na zákazku, vytvorenom spravidla jedným autorom, ktorý je zároveň aj dodávateľom. Na druhej strane môže byť mimoriadne komplikovaná, najmä pri vývoji zložitých informačných systémov, dodávaných konzorciom právnických osôb s domicilom v rôznych jurisdikciách, kde vývoj softvéru realizujú fyzické osoby v rôznych právnych postaveniach (zamestnanci, subdodávatelia – fyzické osoby, subdodávatelia – právnické osoby a ich zamestnanci). Situáciu môže navyše skomplikovať aj použitie už dokončených počítačových programov tretích osôb, prípadne open source softvéru šíreného pod niektorou z verejných licencií.
Navonok sa pri dodaní softvéru na zákazku bude oprávnenie na užívanie softvéru riešiť pomerne jednoducho, a to vyhlásením dodávateľa, že má všetky práva k softvéru, ktoré prevádza licenčnou zmluvou na objednávateľa a v prípade nepravdivosti tohto vyhlásenia vznikajú objednávateľovi jednotlivé nároky. Za touto zmluvou, resp. vyhlásením sa však môže skrývať mimoriadne komplikovaná sieť právnych vzťahov, ktoré za určitých okolností bude potrebné detailne skúmať.
Základnou tézou pri problematike autorstva k softvéru na zákazku je, aby bol zákazníkovi dodaný softvér bez právnych vád. To znamená, že zákazník používaním softvéru nebude zasahovať do autorských práv tretích osôb. Na dosiahnutie relatívnej právnej istoty je v danom smere nevyhnutné: (a) identifikovať okruh osôb participujúcich na vývoji softvéru, (b) z tohto okruhu identifikovať skupinu autorov softvéru, resp. jeho jednotlivých častí, (c) skúmať vzájomné právne vzťahy vyššie uvedených osôb, (d) určiť, ako môže zákazník nadobudnúť oprávnenie na výkon majetkových práv k tým prvkom softvéru, ktoré sú autorskými dielami, (e) určiť, ako môže zákazník nadobudnúť oprávnenia na užívanie ostatných prvkov softvéru (nechránených autorským právom).
Pri skúmaní prezentovaných skutočností je potrebné vychádzať z nasledujúcich téz. Autorom môže byť iba fyzická osoba. Ak autor vytvoril prvky softvéru pri plnení svojich povinností, vyplývajúcich z pracovnoprávneho alebo služobného vzťahu platí zákonná domnienka (§ 90 ods. 4 AZ), že autorské majetkové práva vykonáva jeho zamestnávateľ.
Zamestnávateľ môže výkon majetkových práv k dielu bez ďalšieho postúpiť na tretiu osobu (§ 90 ods. 5 AZ). Počítačové programy vytvorené autorom (fyzickou osobou) na objednávku sa v zmysle § 91 ods. 4 AZ považujú za zamestnanecké dielo, t. j. objednávateľ vykonáva majetkové práva autora k dielu totožne ako zamestnávateľ a nepotrebuje k tomu zmluvnú licenciu. Iné autorskoprávne chránené prvky softvéru vytvorené autorom (fyzickou osobou) na objednávku sa v zmysle § 91 ods. 1 AZ považujú za dielo na objednávku a objednávateľ je oprávnený užívať toto dielo na účel vyplývajúci zo zmluvy o dielo (ak nie je dohodnuté inak) – ide o zákonnú licenciu. To znamená, že po dodaní softvéru na zákazku vyvinutého autorom (fyzickou osobou) vykonáva objednávateľ softvéru majetkové práva k počítačovému programu (ako základnému stavebnému prvku softvéru) priamo v mene autora a k ostatným prvkom softvéru na základne zákonnej alebo zmluvnej licencie. Ak sú do softvéru na zákazku dodávaného autorom fyzickou osobou zahrnuté aj iné prvky (obrázky, videá, manuály, počítačové programy), ktorých autorom sú iné osoby, je potrebné skúmať, či autor – dodávateľ softvéru má k týmto prvkom riadne nadobudnuté oprávnenie na ich užívanie a či ich môže ďalej prevádzať na objednávateľa softvéru. Musí sa totiž docieliť stav, kedy objednávateľ softvéru bude môcť legálne užívať každý prvok softvéru.
V danom smere možno takéto oprávnenia získavať licenciou podľa § 65 ods. 1 AZ, sublicenciou podľa § 72 ods. 1 AZ, postúpením licencie podľa § 72 ods. 2 AZ alebo postúpením oprávnenia na výkon majetkových práv zamestnávateľom, resp. rôznou kombináciou týchto inštitútov. To znamená, že ak je softvér vyvinutý fyzickou osobou a sú v ňom použité prvky iných autorov, objednávateľ bude oprávnený (a) užívať počítačový program vytvorený dodávateľom priamo v mene dodávateľa, (b) užívať ostatné autorské diela dodávateľa na základe zákonnej licencie alebo zmluvnej licencie dohodnutej s dodávateľom, (c) užívať autorské diela iných autorov na základe licencie uzatvorenej priamo s týmito autormi, alebo postúpením licencie zo strany dodávateľa alebo uzatvorením sublicenčnej zmluvy s dodávateľom softvéru (ak dodávateľ nadobudol licenciu priamo od autorov).
Oprávnenie na výkon majetkových autorských práv k jednoduchému počítačovému programu tak zákazník nadobudne buď priamo zo zákona alebo kombináciou zákonného oprávnenia, licenčnej zmluvy, prípadne sublicenčnej zmluvy.
Pri vývoji komplikovaného informačného systému, kde je dodávateľom právnická osoba (ktorá nemôže byť autorom) platí, že takáto právnická osoba musí u seba najprv naakumulovať oprávnenie užívať jednotlivé prvky softvéru, a to na základe právnych inštitútov, ktoré boli uvedené vyššie a takéto oprávnenia následne previesť na objednávateľa (spravidla licenčnou a sublicenčnou zmluvou). Nie je však vylúčená ani kombinácia postúpenia výkonu majetkových práv, postúpenia licencie, uzatvorenia licenčnej zmluvy a sublicencie.
Použitie verejných licencií
Osobitnou kategóriou pre riešenia otázok autorstva a prevodu práv na užívanie autorských diel na objednávateľa sú časti softvéru verejne dostupné a šírené pod niektorou z verejných licencií. Pri vývoji softvéru na zákazku môže byť použitý aj open source softvér, šírený pod niektorou z verejných licencií.[6] Pod pojmom open source softvér možno rozumieť softvér s otvoreným (prístupným) zdrojovým kódom. Tento softvér umožňuje každému modifikovať zdrojový kód za podmienok stanovených vo verejnej licencii. Keďže podmienky užívania open source softvéru sú špecifikované licenciou, predmetný softvér podlieha autorskoprávnej ochrane. Verejná licencia je spravidla založená na oprávnení užívateľa meniť softvér (zdrojový kód) pre akýkoľvek účel a následne aj distribuovať zmenený softvér, a to bez predchádzajúceho súhlasu pôvodného autora.[7]
Open source softvér štandardne vykazuje nasledujúce atribúty: je určený na voľné šírenie, má dostupný zdrojový kód, umožňuje vytvárať odvodené diela a distribuovať ich pod rovnakou licenciou, môže obsahovať určité obmedzenia z dôvodu zachovania integrity pôvodného autorovho kódu (napr. povinnosť používať iný názov odvodeného diela), zakazuje diskrimináciu osôb alebo skupín, zakazuje diskrimináciu na základe účelu použitia softvéru, rovnaká licencia, pod ktorou je šírený sa vzťahuje aj na všetkých ďalších užívateľov a odvodené diela.[8]
Z hľadiska softvéru na zákazku môže byť open source softvér využitý najmä pri vývoji komplexnejších softvérových riešení. Dodávateľ totiž (z dôvodu efektivity) môže do programovej štruktúry softvéru na zákazku zakomponovať už hotový open source softvér, ktorého nie je autorom. Výhoda spočíva v tom, že open source softvér pochádza od širokej komunity vývojárov, v dôsledku čoho môže byť mimoriadne funkčný a efektívny. Pri vývoji softvéru na zákazku tak môže predstavovať nielen lacnejšiu, ale aj kvalitnejšiu alternatívu k proprietárnemu softvéru, prípadne vlastnému vývoju zo strany dodávateľa.
Verejná licencia, pod ktorou je open source softvér šírený, je však spojená aj s obmedzeniami, ktoré môžu prezentované výhody významne komplikovať. Verejná licencia môže obsahovať tzv. copyleftovú doložku, ktorá stanovuje povinnosť pre každého, kto modifikuje zdrojový kód počítačového programu, prípadne ho zakomponuje do vlastného softvéru, zverejniť a úplne sprístupniť upravený zdrojový kód, resp. zdrojový kód vlastného softvéru. Ideovou podstatou copyleftovej doložky je zachovanie a presadzovanie benefitov open source softvéru, ktoré vznikajú na základe verejného zdieľanie informácií. Predmetná doložka zároveň bráni, aby nedošlo k neprimeranému obchodnému využívaniu open source softvéru a neobmedzovala sa jeho ďalšia distribúcia (utajovaním zdrojového kódu).[9] Pri softvéri na zákazku to znamená, že dodávateľ je v prípade použitia open source softvéru pri verejnej licencii s copyleftovou doložkou povinný zverejniť úplný zdrojový kód svojho softvérového riešenia.[10]
Pri vývoji softvéru na zákazku môžu byť použité viaceré open source softvéry, šírené pod rôznymi verejnými licenciami. V takom prípade môže dôjsť k vzniku konfliktu verejných licencií, kedy jedna alebo viac verejných licencií nebude kompatibilná s ostatnými verejnými licenciami. To znamená, že licenčné podmienky sa budú vzájomne vylučovať a použitie rôznych open source softvérov v jednom softvérovom riešení, vyvíjanom na zákazku nebude možné bez porušenia licenčných podmienok ostatných open source softvérov.
Konflikty pri kompatibilite verejných licencií možno riešiť tzv. doložkami kompatibility,[11] ako aj prípadnou pluralitou verejných licencií, kedy je softvér šírený pod viac ako jednou verejnou licenciou (softvérový vývojár následne zvolí, ktorou z daných verejných licencií sa bude riadiť).[12]
Na účely tohto článku však považujeme za postačujúce konštatovať, že pri softvéri na zákazku (ak zákazník nechce verejne zdieľať zdrojový kód počítačového programu) by mal byť použitý open source softvér, ktorého verejná licencia neobsahuje silnú copyleftovú doložku, umožňuje užitie a distribúciu open source softvéru na obchodné účely (keďže softvér na zákazku je obchodne vyvíjaný a dodávaný) a je kompatibilná s ostatnými verejnými licenciami, ktoré sú súčasťou vyvíjaného softvéru.
Záver
Softvér na zákazku predstavuje osobitnú výzvu pre oblasť kreovania zmlúv. Dôvodom sú predovšetkým vlastnosti softvéru, jeho štruktúra, spôsob jeho vývoja, ale aj podstata právnych vzťahov medzi softvérovými vývojármi, dodávateľmi a zákazníkmi. Právne vzťahy, ktoré vznikajú pri vývoji a dodaní softvéru na zákazku tak závisia najmä od kvality kontraktácie.
V predchádzajúcom texte boli analyzované otázky autorstva a nadobudnutia oprávnenia na výkon majetkových autorských práv k softvéru. Podotýkame, že v praxi môžu nastať prípady, kedy softvér na zákazku môžu tvoriť prvky, ktoré sú „bežným“ počítačovým programom, dielom jedného autora, spojeným dielom, kolektívnym dielom, súborným dielom, dielom spoluautorov alebo zamestnaneckým dielom. Môžu tak vznikať rôzne kombinácie jednotlivých alternatív, ktoré sú určujúce pre definovania okruhu oprávnených osôb (autorov), obsahu ich práv k softvéru na zákazku a v konečnom dôsledku aj pre definovanie možností, akým konkrétnym spôsobom „presunúť“ na zákazníka oprávnenie na výkon majetkových práv k softvéru. V danom smere možno pri formulovaní zmluvy o vývoji a dodaní softvéru na zákazku využívať režim zamestnaneckého diela, postúpenia výkonu majetkových práv, zákonnú alebo zmluvnú licenciu, zmluvnú sublicenciu, postúpenie licencie a sublicencie, resp. rôzne kombinácie týchto inštitútov.
Na záver považujeme za dôležité akcentovať, že majetkové autorské práva sú z povahy veci neprevoditeľné (§ 20 ods. 2 AZ). Predmetom prevodu (postúpenia) môže byť iba oprávnenie na výkon majetkových autorských práv aj to iba v režime zamestnaneckého, resp. fiktívneho zamestnaneckého diela (§ 90 ods. 5 AZ). Toto postúpenie predstavuje z hľadiska autorského práva najširšiu dostupnú možnosť pre získanie oprávnenia na výkon majetkových práv. Ak inštitút postúpenia podľa § 90 ods. 5 AZ nie je možné využiť, vhodnou alternatívou je licencia podľa § 65 ods. 1 AZ. Úpravou podmienok licencie sa možno k účinkom postúpenia priblížiť. Jediným rozdielom, ktorý nemožno licenciou (oproti postúpeniu) prekonať je , že nadobúdateľ licencie môže dielo užívať iba spôsobmi, ktoré boli známe ku dňu poskytnutia licencie. Pri postúpení môže nadobúdateľ oprávnenia na výkon majetkových práv dielo užívať aj spôsobmi, ktoré sa stanú známymi až v budúcnosti. Z praktického hľadiska tak medzi postúpením a licenciou nie sú zásadné kvalitatívne rozdiely. Podmienky licencie je však potrebné vhodne modifikovať (licenciu formulovať ako výhradnú, územne, vecne a časovo neobmedzenú), aby sa čo najviac priblížili účinkom postúpenia podľa § 90 ods. 5 AZ.
RESUMÉ
Autorskoprávne aspekty vývoja a dodania softvéru na zákazku
Autor sa v článku zaoberá niektorými otázkami, ktoré súvisia s autorskoprávnou ochranou softvéru vyvinutého na zákazku. Poukazuje na problematické súvislosti a ponúka návod, ako minimalizovať neželané zásahy do autorských práv pri používaní softvéru na zákazku.
SUMMARY
Copyright Aspects of Custom Software Development and Supply
The author deals with some of the issues related to copyright protection of custom software. He points to the problematic context and offers guidance on how to minimize unwanted copyright interference when using custom software.
ZUSAMMENFASSUNG
Urheberrechtliche Aspekte der Entwicklung und Lieferung von Software im Auftrag
Der Autor befasst sich im Artikel mit einigen Fragen, die mit dem urheberrechtlichen Schutz der im Auftrag entwickelten Software zusammenhängen. Er weist auf problematische Zusammenhänge hin und bietet Anleitung, wie ungewünschte Eingriffe in Urheberrechte bei der Anwendung von Software im Auftrag zu minimieren sind.
[1] Napríklad v common law systéme môže byť autorom aj právnická osoba, čo je v kontinentálnom systéme práva vylúčené.
[2] Prísna ochrana softvérových riešení „erga omnes“ znižuje motiváciu softvérových vývojárov nachádzať nové riešenia (kým nebudú maximalizované ich vlastné ekonomické úžitky z už existujúcich riešení). Na druhej strane príliš uvoľnená regulácia môže softvérových vývojárov odrádzať od vynakladania investícií do vývoja.
[3] SEDLKÁKOVÁ, Jana a kol.: Softwarové smlouvy. Jejich specifika a kontraktační proces. 1. vydání [beckonline.cz], 2021, s. 3, ISBN: 978-80-7400-814-6
[4] Podrobnejšie v rozsudku Súdneho dvora EÚ z 22. 12. 2010, Bezpečnostní softwarová asociace – Svaz softwarové ochrany proti Ministerstvu kultury, C-393/09, EU:C:2010:816, bod 48
[5] Rozsudok Súdneho dvora EÚ (Veľká komora) z 2. 5. 2012, SAS Institute Inc. vs. World Programming Ltd., C-406/10, EU:C:2012:259
[6] Napr. GNU General public license verzie 1 až 3, GNU Lesser general public license, BSD license, MIT license, Apache license, Mozilla Public license, Common Development and Distribution license, European union public license.
[7] MACDONALD, Michaela. Open Source Licensing in the Networked Era [online]. Masaryk University Journal of Law and Technology, 2013, č. 2, s. 232. ISSN: 1802-5951. Dostupné z: https://journals.muni.cz/mujlt/issue/view/262
[8] SEDLÁČKOVÁ, Iveta: Kompatibilita svobodných licencí [online]. Revue pro právo a technologie. 2012, č. 5, s. 125. ISSN: 1805-2797. Dostupné z:
[9] KUSTEIN, Viktor. Fenomén svobodného softwaru [online]. Revue pro právo a technologie. 2011, č. 3, s. 68 s. ISSN: 1805-2797. Dostupné z:
[10] V praxi sa vyskytujú rôzne copyleftové doložky, ktoré rôznym spôsobom upravujú povinné zverejňovanie zdrojového kód. V prípade tzv. silnej copyleftovej doložky sa vyžaduje zverejnenie zdrojového kódu a použitie rovnakej licencie aj pri odvodených dielach. Pri tzv. slabej copyleftovej doložke sa tieto pravidlá aplikujú iba na niektoré časti softvéru (napr. „dll. knižnice“). Podrobnejšie: SEDLÁČKOVÁ, Iveta: Kompatibilita svobodných licencí [online]. Revue pro právo a technologie. 2012, č. 5, s. 125. ISSN: 1805-2797. Dostupné z: https://journals.muni.cz/revue/issue/view/285
[11] Uvedená doložka znamená, že verejná licencia obsahuje ustanovenie, špecifikujúce s ktorými inými verejnými licenciami je táto licencia kompatibilná.
[12] Podrobnejšie KUSTEIN, Viktor. Fenomén svobodného softwaru [online]. Revue pro právo a technologie. 2011, č. 3, s. 68. ISSN: 1805-2797. Dostupné z: https://journals.muni.cz/revue/article/view/4018/0