- Článok 5 ods. 2 písm. b) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti sa má vykladať v tom zmysle, že výraz „rozmnožovanie na akomkoľvek médiu“ uvedený v tomto ustanovení zahŕňa vyhotovenie záložných kópií diel chránených autorským právom na súkromné účely na serveri, na ktorom poskytovateľ služby cloud computingu sprístupňuje užívateľovi úložný priestor.
- Článok 5 ods. 2 písm. b) smernice 2001/29 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorou sa prebrala výnimka uvedená v tomto ustanovení, ktorá poskytovateľom služieb ukladania dát v rámci cloud computingu neukladá povinnosť zaplatiť primeranú kompenzáciu za vyhotovovanie – na ktoré nebolo dané povolenie – záložných kópií diel chránených autorským právom fyzickými osobami, ktoré sú používateľmi týchto služieb, na súkromné použitie a na účely, ktoré nie sú priamo ani nepriamo komerčné, za predpokladu, že táto právna úprava stanovuje zaplatenie primeranej kompenzácie nositeľom týchto práv.
Rozsudok Súdneho dvora z 24. marca 2022 vo veci C-433/20, Austro-Mechana – ECLI:EU:C:2022:217.
V spore pred rakúskym súdom ide o poplatky, ktoré má spoločnosť Strato so sídlom v Nemecku zaplatiť organizácii Austro-Mechana, ktorá zabezpečuje kolektívnu správu autorských práv. Dôvodom poplatkov má byť skutočnosť, že spoločnosť Strato poskytuje svojim zákazníkom službu, prostredníctvo ktorej sprístupňuje úložný priestor v rámci cloud computingu.
V súvislosti s týmto sporom potrebuje rakúsky súd výklad smernice 2001/29/ES o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv informačnej spoločnosti (ďalej len „smernica 2001/29“). Konkrétne ide o výklad článku 5 ods. 2 písm. b) smernice 2001/29, ktorý umožňuje členskému štátu zabezpečiť výnimky alebo obmedzenia práva rozmnožovania vo vzťahu k rozmnožovaniu diela na akomkoľvek médiu vykonanému fyzickou osobou na súkromné použitie a s cieľom, ktorý nie je priamo ani nepriamo komerčný, za podmienky, že nositelia práv rozmnožovania dostanú primeranú kompenzáciu.
Prvá otázka rakúskeho súdu smeruje k zisteniu, či vyhotovenie záložných kópií diel chránených autorským právom na súkromné účely na serveri, na ktorom poskytovateľ služby cloud computingu sprístupňuje užívateľovi úložný priestor, spadá pod výraz „rozmnožovanie na akomkoľvek médiu“ obsiahnutý v článku 5 ods. 2 písm. b) smernice 2001/29.
Súdny dvor najprv objasnil, že vyhotovenie záložných kópií v úložnom priestore v cloude predstavuje „rozmnožovanie“ v zmysle článku 5 ods. 2 písm. b) smernice 2001/29. Vychádzal z toho, že pojem rozmnožovanie je potrebné vykladať široko s ohľadom na bod 21 odôvodnenia smernice 2001/29 a s tým súvisiaci článok 2 tejto smernice a tiež s ohľadom na hlavný cieľ smernice, ktorým je snaha zabezpečiť vysokú úroveň ochrany pre autorov.[1] Podľa Súdneho dvora služba cloud computingu spočíva najmä v uložení rozmnoženiny diela v cloude, čo nevyhnutne predpokladá vyhotovenie rozmnoženiny tohto diela.
Následne sa Súdny dvor venoval pojmu „akékoľvek médium“ a skúmal, či tento pojem zahŕňa server, na ktorom poskytovateľ služieb cloud computingu sprístupňuje používateľovi úložný priestor pre záložné kópie diel chránených autorským právom. V tejto súvislosti je nutné si uvedomiť, že ide o autonómny pojem práva Únie, keďže smernica v súvislosti s ním neobsahuje odkaz na právo členských štátov. Výklad tohto pojmu musí zohľadňovať znenie dotknutého ustanovenia, jeho kontext a cieľ sledovaný dotknutou právnou úpravou. Podobne ako pri pojme „rozmnožovanie“, aj pri pojme akékoľvek médium nástojí Súdny dvor na širokom výklade. Má teda zahŕňať aj také servery, ako sú tie, ktoré sa používajú v rámci služby cloud computingu. Podľa Súdneho dvora je v tomto kontexte irelevantné, že rozmnoženiny chráneného diela sú vyhotovené fyzickou osobou pomocou zariadenia, ktoré patrí tretej osobe. Nie je potrebné rozlišovať, či sa rozmnožovanie chráneného diela uskutočňuje na serveri, na ktorom poskytovateľ služieb cloud computing sprístupňuje užívateľovi úložný priestor, alebo či sa takéto rozmnožovanie uskutočňuje na fyzickom pamäťovom médiu patriacom užívateľovi. Takýto výklad zodpovedá jednému z cieľov smernice, ktorým je úprava právnych predpisov v oblasti autorského práva tak, aby zodpovedali technologickému rozvoju, ktorý priniesol nové formy využívania chránených diel.[2] Tým sa má zabrániť tomu, aby sa ochrana autorského práva v Únii stala prekonanou alebo zastaranou z dôvodu technologického vývoja a nástupu nových foriem využívania obsahu chráneného autorským právom.
Druhá otázka rakúskeho súdu sa týka požiadavky primeranej kompenzácie pre nositeľa práv k chránenému dielu, ktorou je podmienená výnimka roznožovania na súkromné použitie predpokladaná v článku 5 ods. 2 písm. b) smernice 2001/29.
Ako vyplýva zo skoršej judikatúry Súdneho dvora, členský štát zavádzajúci výnimku predpokladanú článkom 5 ods. 2 písm. b) smernice 2001/29 má povinnosť v rámci svojej územnej jurisdikcie zabezpečiť účinný výber primeranej kompenzácie pre nositeľov výlučného práva rozmnožovania.[3] Táto kompenzácia súvisí s povinnosťou odškodniť nositeľov výlučného práva na rozmnožovanie chráneného diela, ktorá vzniká v okamihu, keď nositeľom týchto práv vznikne ujma.
Keďže systém kompenzácie nie je v smernici 2001/29 bližšie určený, vzniká tak priestor pre širokú mieru voľnej úvahy pre členské štáty pri definovaní týchto systémov. V tejto súvislosti je úlohou členských štátov určiť najmä osoby, ktoré majú kompenzáciu zaplatiť, a stanoviť formu, podrobnosti a výšku tejto kompenzácie.
Pokiaľ ide o osobu povinnú zaplatiť kompenzáciu, má ísť o osobu, ktorá vyhotoví rozmnoženinu na súkromné použitie. V prípade služieb ukladania dát v rámci cloud computingu pôjde v zásade o používateľa týchto služieb. Členské štáty však môžu systém nastaviť aj tak, že poplatok za rozmnoženinu na súkromné použitie nemajú zaplatiť dotknuté súkromné osoby, ale tie, ktoré majú zariadenia slúžiace na digitálne rozmnožovanie[4], ktoré majú následne možnosť preniesť výšku tohto poplatku za rozmnoženie do ceny za sprístupnenie týchto zariadení. Zavedenie takéhoto systému však musí byť zo strany štátu odôvodnené praktickými ťažkosťami spojenými s identifikáciou konečných používateľov alebo s inými podobným ťažkosťami.
Čo sa týka formy, podrobnosti a výšky primeranej kompenzácie, tie musia prispieť k zachovaniu primeranej rovnováhy medzi nositeľmi práv a používateľmi predmetov ochrany a musia zabezpečiť primeranú kompenzáciu ujmy spôsobenej nositeľom práv vyhotovením rozmnoženín na súkromné účely. Súdny dvor už rozhodol, že primeranou kompenzáciou môže byť aj kompenzácia platená len za prístroje alebo média, ktoré sú podstatnou súčasťou procesu vyhotovovania rozmnoženiny.[5] Tento záver odpovedá na otázku, ktorú položil generálny advokát Gerard Hogan v svojich návrhoch v tejto veci, či sa musí platiť samostatný poplatok za každý krok v procese rozmnožovania vrátane rozmnožovania alebo ukladania do cloudu vzhľadom na to, že používateľ už mohol zaplatiť primeranú kompenzáciu za prístroje a médiá použité v tomto procese.[6] Nie je teda v rozpore s článkom 5 ods. 2 písm. b) smernice 2001/29, ak členský štát nastaví systém kompenzácií nositeľom výlučných autorských práv tak, že poskytovatelia služieb ukladania dát v rámci cloud computingu nemajú povinnosť zaplatiť poplatok za vyhotovenie záložných kópií chránených diel fyzickými osobami, ktoré sú užívateľmi týchto služieb, a to za predpokladu, že systém zabezpečuje primeranú kompenzáciu nositeľov výlučných práv.
Rozhodnutie spracovala:
doc. JUDr. Martina Jánošíková, Ph.D.
Ústav medzinárodného práva a európskeho práva UPJŠ v Košiciach, Právnickej fakulty
[1] Rozsudok Súdneho dvora zo 16. júla 2009 vo veci C-5/08, Infopaq International, EU:C:2009:465, body 40 až 43.
[2] Rozsudok Súdneho dvora z 19. decembra 2019 vo veci C-263/18, Nederlands Uitgeversverbond a Groep Algemene Uitgevers, EU:C:2019:1111, bod 47.
[3] Rozsudok Súdneho dvora z 9. júna 2016 vo veci C-572/14, EGEDA a i., EU:C:2016:418, bod 20.
[4] Rozsudok Súdneho dvora z 22. septembra 2016 vo veci C-110/15, Microsoft Mobile Sales International a i., EU:C:2016:717, bod 33.
[5] Rozsudok Súdneho dvora z 27. júna 2013 vo veci C-457/11 až C-460/11, VG Wort a i., EU:C:2013:426, bod 78.
[6] Návrhy generálneho advokáta Gerarda Hogana vo veci C-433/20, prednesené 23. septembra 2021, EU:C:2021:763, bod 66.