Námety na nové témy, krátke glosy alebo poznámky do diskusnej rubriky zasielajte na e-mailovú adresu office@sak.sk. Vaše podnety publikačne spracuje JUDr. František Sedlačko, PhD., LL.M.
Elektronizácia výkonu advokácie sa prejavuje ako novodobý evolučný prvok, ktorý by mal zjednodušiť a zefektívniť niektoré typické úkony advokáta v súvislosti s poskytovaním právnych služieb. Ide predovšetkým o nástroj moderného digitálneho prístupu ku komunikácii medzi advokátom a orgánmi verejnej moci navzájom.
Na danú tému už bolo uverejnených niekoľko príspevkov s odborným zameraním, pričom základné informácie boli publikované aj v rámci tejto rubriky (BSA 6, 7 – 8, 9 a 10 v roku 2017; 4, 5 a 9 v roku 2018 a 10/2020). Naďalej však právnická verejnosť očakáva predovšetkým judikatórne výstupy na úrovni najvyšších súdnych autorít, ktoré by vymedzili interpretačný a aplikačný prístup k jednotlivým problematickým inštitútom.
Znenie zákona je totiž v realite všedných dní zriedkakedy natoľko zrozumiteľné, že neponechá nikoho na pochybách a umožní generovať bezvýhradne jednotný právny názor iba na základe jazykového výkladu. Pre advokátsku prax je preto zásadným práve poznanie sprostredkované judikatúrou, ktoré adresne konkretizuje, ako spornému ustanoveniu rozumie súd a ako ho bude v praxi aplikovať.
Keďže elektronizácia výkonu advokácie (ale aj samotného výkonu verejnej moci) je novou a do značnej miery komplikovanou problematikou, ktorej legislatívne vyjadrenie je sémanticky náročné a výsledok iba sporadicky ľahko zrozumiteľný, sú mienkotvorné judikáty doslova dychtivo očakávané.
Jedným z prvých zásadných rozhodnutí na túto tému je aktuálny nález Ústavného súdu SR zo dňa 3. 2. 2022 sp. zn. II. ÚS 442/2021, ktorý sa zaoberá náležitosťami elektronického podania vo veci samej, s osobitným zameraním na jeho autorizáciu prostredníctvom kvalifikovaného elektronického podpisu.
Zo všeobecných ustanovení CSP vyplýva, že elektronické podanie vo veci samej musí byť autorizované podľa osobitného predpisu (ZeG a nariadenie eIDAS) alebo dodatočne doručené v desaťdňovej lehote, inak naň súd bez výzvy neprihliada (§ 125 ods. 2 CSP). Systém elektronickej komunikácie so súdom však umožňuje nielen autorizovanie elektronického podania resp. elektronického formulára, ale aj súvisiacich príloh alebo elektronických správ, ktoré nie sú elektronickým podaním vo veci samej.
V uvedenom prípade podal advokát žalobcu včas odvolanie proti zamietavému rozsudku okresného súdu. Na komunikáciu so súdom použil Ústredný portál verejnej správy (slovensko.sk) a službu „Všeobecná agenda“. V rámci tejto služby vytvoril elektronickú správu, v ktorej súd informoval, že v konkrétnej veci predkladá odvolanie žalobcu. Táto správa bola riadne elektronicky podpísaná kvalifikovaným elektronickým podpisom advokáta. Neobsahovala však zákonné náležitosti odvolania a išlo iba o tzv. sprievodnú správu.
Jej prílohou bolo samotné odvolanie žalobcu vo formáte bežného textového súboru MS Word (.doc), ktoré nebolo autorizované resp. elektronicky podpísané. Pre úplnosť je potrebné dodať, že na Ústrednom portáli verejnej správy ani nie je možné elektronicky podpísať voľne editovateľný súbor v takomto formáte, keďže nespĺňa predpísané štandardy (výnos MF SR č. 55/2014 Z. z. a od 1. 5. 2020 vyhláška č. 78/2020 Z. z.). Najčastejšie používaným formátom je tzv. Portable Document Format, teda PDF.
V súhrne teda možno konštatovať, že došlo k včasnému podaniu odvolania v elektronickej podobe prostredníctvom ÚPVS, pričom riadne autorizovaná bola sprievodná správa v rámci služby „Všeobecná agenda“. K nej priložený textový súbor, obsahujúci samotné odvolanie, nebol autorizovaný resp. elektronicky podpísaný. Súd prvej inštancie túto vadu ignoroval a jej procesnými dôsledkami sa zaoberal až odvolací súd na základe osobitnej námietky žalovaného vo vyjadrení k odvolaniu.
Odvolací súd sa stotožnil s argumentom o nedostatku autorizácie odvolania, avšak v priamom rozpore so znením § 125 ods. 2 CSP vrátil spis bez rozhodnutia súdu prvej inštancie a uložil mu povinnosť postupovať podľa § 373 ods. 1 CSP, teda vyzvať odvolateľa na odstránenie vady spočívajúcej v absencii podpisu odvolania. Na výzvu súdu advokát žalobcu vadu odstránil a elektronicky doručil odvolanie vo formáte PDF, ktoré bolo podpísané kvalifikovaným elektronickým podpisom. Následne odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Námietky žalovaného, že odstraňovanie tejto vady bolo contra legem a na odvolanie nemal súd vôbec prihliadnuť (§ 125 ods. 2 CSP), neakceptoval.
Kasačné uznesenie odvolacieho súdu napadol ústavnou sťažnosťou žalovaný, ktorý sa domáhal ústavnoprávneho prieskumu z dôvodu porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podstata jeho argumentácie spočívala v tom, že napriek autorizácii sprievodnej správy kvalifikovaným elektronickým podpisom advokáta nemožno za rovnako autorizované považovať odvolanie žalobcu, ktoré tvorilo prílohu tejto správy. Z tohto dôvodu nemal súd na odvolanie prihliadnuť, a to pre márne uplynutie desaťdňovej lehoty podľa § 125 ods. 2 CSP.
Ústavný súd sa s uvedenou argumentáciou stotožnil a rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil. Dospel k záveru, že žalobca podal odvolanie v elektronickej podobe bez autorizácie, na ktoré nemožno prihliadnuť, keďže ide o podanie vo veci samej (§ 125 ods. 2 v nadv. na 123 ods. 2 CSP). Postup a rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré vychádzali z riadne podaného odvolania, sú z ústavnoprávneho hľadiska neakceptovateľné. Odkázal zároveň aj na svoje uznesenie zo dňa 25. 5. 2021 sp. zn. I. ÚS 223/2021.
Ako právne irelevantné označil ústavný súd za daných okolností to, či všeobecné súdy vedeli kto a v akej veci podal v mene žalobcu odvolanie a či bola autorizovaná sprievodná elektronická správa. Za rozhodujúce kritérium označil iba predpísanú autorizáciu odvolania, ktorá v tomto prípade evidentne absentuje, pričom za odvolanie považoval spomínanú prílohu autorizovanej elektronickej správy (ods. 28 nálezu).
Odvolací súd, ktorý v rozpore s CSP a ZeG prihliadol na neautorizované odvolanie žalobcu a na jeho základe rozhodol, ignoroval skutočnosť, že zamietavý rozsudok okresného súdu je už fakticky právoplatný, čím porušil základné práva žalovaného (ods. 29 nálezu). Odvolanie, na ktoré súd v zmysle zákona neprihliada, nemôže vyvolať z procesného hľadiska riadny odvolací prieskum a nemôže viesť k štandardnému rozhodnutiu odvolacieho súdu o odvolaní, t. j. k potvrdeniu, zmene alebo zrušeniu napadnutého rozhodnutia.
Prístup Ústavného súdu SR k danej problematike možno považovať do značnej miery za nekompromisný. Práve z tohto dôvodu je nevyhnutné, aby si advokáti uvedomovali elementárne náležitosti autorizácie elektronických podaní a potenciálne negatívne dôsledky, ktoré môžu vyplynúť z neznalosti, nepresnosti, nedôslednosti a pod.
Pre úplnosť je potrebné zdôrazniť, že ak by advokát žalobcu v tomto špecifickom prípade naformuloval celé znenie odvolania do elektronickej správy v rámci služby „Všeobecná agenda“, alebo by s rovnakým obsahom vyplnil elektronický formulár na webe Ministerstva spravodlivosti SR (tzv. portál e-žaloby), išlo by bez ohľadu na prílohy o úplné elektronické podanie v zmysle § 3 písm. j) v nadv. na § 24 ods. 5 ZeG. Takéto elektronické podanie advokáta vo veci samej, autorizované kvalifikovaným elektronickým podpisom, má riadne procesnoprávne účinky, aj keby obsahovalo v prílohe ďalšiu (v podstate duplicitnú) verziu podania vo veci samej v textovom súbore, ktorý by autorizovaný nebol.
Ak však advokát zvolí zaslanie podania vo veci samej v elektronickej podobe takým spôsobom, že na Ústrednom portáli verejnej správy (slovensko.sk) v službe „Všeobecná agenda“ naformuluje iba prípis resp. sprievodnú správu a samotné podanie vo veci samej k tejto správe priloží, musí byť priložené podanie osobitne autorizované kvalifikovaným elektronickým podpisom. Nedostatok takejto autorizácie nie je konvalidovaný ani tým, že kvalifikovaným elektronickým podpisom je autorizovaná sprievodná správa.
V opačnom prípade môže nastať situácia, že vzhľadom na aktuálnu rozhodovaciu prax Ústavného súdu SR nebude všeobecný súd na podanie vo veci samej prihliadať, čo môže mať mimoriadne negatívne následky. Uvedený spôsob elektronickej komunikácie advokáta so súdmi (správa cez ÚPVS a podanie v prílohe) je nepochybne najrozšírenejší. Javí sa preto ako viac než vhodné osvojiť si správny postup autorizácie elektronického podania ako pravidelnú rutinu, ochudobnenú o akékoľvek formálne nedostatky.