Bulletin slovenskej advokácie

Elektronické podpisy, formuláre a právo na súdnu ochranu: prehľad judikatúry

JUDr. Martin FRIEDRICH

Abstrakt

Článok mapuje vývoj v oblasti elektronických podpisov pri elektronických službách štátu od roku 2017 po súčasnosť, pričom analyzuje na to nadväzujúci vývoj judikatúry, najmä vo vzťahu k akceptovaniu zdokonalených elektronických podpisov. Autor článku kriticky hodnotí prehnane formalistický prístup súdov k elektronicky podaným odporom v upomínacom konaní, ktorých následkom je odopretie práva na súdnu ochranu.

Abstract

Electronic Signatures, Forms and the Right to Judicial Protection: Case Law Overview

This paper maps the development in the field of electronic signatures in state electronic services from 2017 to the present, while analyzing the subsequent evolution of case law, in particular with regard to the acceptance of advanced electronic signatures. The author critically evaluates the excessively formalistic approach of courts to objections filed electronically in payment order proceedings, the consequence of which is a denial of the right to judicial protection.

Kľúčové slová

elektronické podpisy, zdokonalený elektronický podpis, upomínacie konanie, dovolanie

Key words

electronic signatures, advanced electronic signature, payment order proceedings, appeal on points of law

Vývoj od roku 2017

Rok 2017 bol vo výkone právnických povolaní prelomovým, pretože zmenil spôsob, akým poskytovatelia právnych služieb pristupovali k súdu. Je pravdou, že elektronický podpis a elektronická komunikácia so súdmi tu boli aj predtým, no od roku 2017 nútený presun časti justičnej agendy do elektronického sveta spolu s povinnou aktiváciou elektronických schránok právnických osôb[1] priniesli zásadnú zmenu vo vnímaní otázky prístupu k súdu, fungovaniu súdneho aparátu či uskutočňovaniu právnych úkonov len elektronicky.

Osem rokov elektronizácie justičných povolaní ukázalo, že rigidné trvanie na dodržiavaní pravidiel môže miestami priniesť iracionálne následky, ktoré sa väčšinou prostredníctvom ústavného alebo najvyššieho súdu podarilo skorigovať. Počas tohto obdobia Ministerstvo vnútra SR z dôvodu ukončenia certifikácie čipov v elektronických občianskych preukazoch muselo opakovanie riešiť situáciu, ako nastaviť pravidlá autorizácie pri využívaní elektronických služieb štátu. Keďže advokáti nemajú povinnosť používať advokátske preukazy na účely autorizácie nimi vytvorených elektronických dokumentov, elektronické podpisovanie podaní prostredníctvom eID s vypršanou certifikáciou prinieslo nový okruh problémov.

Obdobie od roku 2017 taktiež upriamuje pozornosť na význam elektronického podpisu a jeho rôzne druhy najmä v súvislosti s tým, že štát akceptoval realitu spôsobenú jeho nie veľmi zvládnutým prechodom na nové eID. Pri niektorých elektronických službách štátu v súčasnosti postačuje aj zdokonalený elektronický podpis, no spôsob, akým je zo strany štátu táto možnosť autorizácie komunikovaná s verejnosťou dokazuje nezáujem akéhokoľvek systematickejšieho riešenia na strane príslušných orgánov. Používatelia elektronických služieb štátu by nemali byť odkázaní na to, aby hrali so štátom vedomostný kvíz o otázke, pri ktorej službe postačuje zdokonalený a pri ktorej sa vyžaduje kvalifikovaný elektronický podpis.

Inšpiráciou na napísanie tohto článku bola odborná diskusia na právnom odbornom blogu lexforum.sk.[2] Článok je rozdelený do troch častí, ktoré sa venujú elektronickým podpisom, elektronicky podaným dovolaniam v civilnom procese a odporom v upomínacom konaní. Účelom tohto článku je podrobiť kritike najvýznamnejšie rozhodnutia súdnych autorít v týchto oblastiach a poukázať na to, čo podľa názoru autora vyžaduje komplexnejšie riešenie, než je rozhodovacia prax súdov.

Elektronické podpisy

Problematike elektronických podpisov a elektronických právnych úkonov sme sa s JUDr. Martinou Semanovou, PhD. podrobne venovali v inom príspevku.[3] Na účely tohto článku považujeme za potrebné vysvetliť pojem a druhy elektronických podpisov tak, ako sú upravené v európskom a vnútroštátnom práve.

Základný právny rámec úpravy elektronických podpisov vieme nájsť v štyroch právnych predpisoch:

  1. v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 z 23. júla 2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES (ďalej len „nariadenie eIDAS“),
  • v zákone 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona 211/2019 Z. z. (zákon o e-Governmente) (ďalej len „ZoeGov“),
  • v zákone 272/2016 Z. z. o dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zmien a doplnkov (zákon o dôveryhodných službách) (ďalej len „ZoDS“),
  • v § 40 ods. 4 a 5 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“)

Nariadenie eIDAS pozná tri druhy elektronického podpisu a elektronickej pečate:

  1. jednoduchý,
  • zdokonalený,
  • kvalifikovaný.

Rozdiel medzi týmito druhmi elektronických podpisov je možné vyjadriť aj graficky:

Kvalifikovaný elektronický podpis (KEP) má právny účinok rovnocenný s vlastnoručným podpisom (čl. 25 ods. 2 nariadenia eIDAS) a predstavuje najvyššiu formu zabezpečenia zachovania integrity elektronického podpisu a dôvery v totožnosti osoby, ktorá autorizáciu vykonala. Na vytvorenie KEP-u sa štandardne vyžaduje kvalifikovaný certifikát a kvalifikované zariadenie na vyhotovenie elektronických podpisov, ktorým je napríklad čipová karta eID alebo elektronicky advokátsky preukaz.

Zdokonalený elektronický podpis (AdES) a elektronická pečať (čl. 26 a 36 nariadenia eIDAS) musia spĺňať tieto požiadavky:

  1. musia byť jedinečne spojené s podpisovateľom,
  2. umožňujú určenie totožnosti podpisovateľa,
  3. musia byť vyhotovené pomocou údajov na vyhotovenie elektronického podpisu, ktoré môže podpisovateľ s vysokou mierou dôveryhodnosti používať pod svojou výlučnou kontrolou, a sú
  4. prepojené s údajmi, ktoré sa ním podpisujú, takým spôsobom, že každú dodatočnú zmenu údajov možno zistiť.

Na rozdiel od KEP, pri vytváraní AdES chýba kvalifikované zariadenie na vyhotovenie elektronických podpisov. Elektronický podpis vo forme AdES sa tak vytvára napríklad pri podpisovaní na diaľku, alebo v prípade autorizácie prostredníctvom eID, ktorému vypršala platnosť certifikácie čipu. Charakteristickým znakom podpisovania prostredníctvom eID je, že užívateľ disponuje kvalifikovaným certifikátom, no podpis sa nevytvára na kvalifikovanom zariadení.[4]

Jednoduchý elektronický podpis je akýkoľvek podpis, prostredníctvom ktorého je možné identifikovať podpisovateľa. Môže ním byť uvedenie mena a priezviska v emaile, alebo jednoduché zakliknutie poľa vo formulári v prípade click-wrap zmlúv.[5]

Princíp click-wrap zmlúv spočíva v tom, že používateľ súhlasí s podmienkami a pravidlami používania tým, že klikne na tlačidlo „Súhlasím“, „Prijímam“ alebo na podobné vyjadrenie súhlasu. Používateľ musí kliknúť na tlačidlo, aby vyjadril svoj súhlas s podmienkami. Podmienky zmluvy sú viditeľne zobrazené používateľovi, zvyčajne vo forme odkazu alebo celého textu.

            Právne úkony elektronicky podpísané „len“ jednoduchým elektronickým podpisom sú rovnako platné a právne záväzné ako právne úkony elektronicky podpísané KEP alebo AdES. Praktický rozdiel spočíva len v tom, nakoľko presvedčivé dôkazy je potrebné predložiť na spochybnenie ich pravdivosti. V prípade KEP bude spochybnenie elektronického podpisu náročné, zatiaľ čo v prípade jednoduchého elektronického podpisu bude potrebné preukázať okolnosti, ktoré vierohodným spôsobom vyvrátia to, že daná osoba elektronický dokument podpísala (napr. získanie neoprávnenej kontroly nad elektronickými účtami používateľa).

Platnosťou právnych úkonov podpísaných jednoduchými elektronickými podpismi sa zaoberal Súdny dvor EÚ v dvoch svojich rozhodnutiach.

Súdny dvor EU sa vo veci C-322/14 Majdoub v. CarsOnTheWeb., Deutschland GmbH zaoberal otázkou s dodržaním písomnej formy pri click-wrap zmluvách,[6] pričom súdny dvor v rozsudku konštatoval, že „technika vyjadrenia súhlasu so všeobecnými podmienkami kúpnej zmluvy, o akú ide vo veci samej, uzatvorenej elektronicky, ktoré obsahujú dohodu o voľbe právomoci, kliknutím sa považuje za komunikáciu elektronickou cestou, ktorá poskytuje trvalý záznam o tejto dohode v zmysle tohto ustanovenia, ak táto technika umožňuje tlač a uloženie znenia týchto podmienok pred uzatvorením zmluvy.“[7]

Druhým rozhodnutím je rozsudok súdneho dvora vo veci Cobult UG v. TAP Air Portugal SA, v ktorej súdny dvor skúmal udelenie súhlasu cestujúceho s voľbou náhrady za zmeškaný let, ktorý cestujúci udelil prostredníctvom odkliknutia príslušnej položky elektronického formulára na webovom sídle leteckého dopravcu. Súdny dvor uviedol, že „pokiaľ cestujúci poskytol „písomný súhlas“ s náhradou nákladov na letenku vo forme cestovnej poukážky, keď na internetovom sídle tohto leteckého dopravcu vyplnil online formulár, v ktorom si zvolil takúto formu náhrady, čím tak vylúčil poskytnutie náhrady vo forme peňažnej sumy, a to za predpokladu, že tento cestujúci mal možnosť uskutočniť účinnú a informovanú voľbu, a teda vyjadriť informovaný súhlas s náhradou nákladov na jeho letenku vo forme cestovnej poukážky, a nie vo forme peňažnej sumy, čo predpokladá, aby uvedený letecký dopravca zákonným spôsobom poskytol danému cestujúcemu jasnú a kompletnú informáciu o jednotlivých prostriedkoch náhrady, ktoré má k dispozícii.“[8]

Zdokonalený elektronický podpis vo verejnej správe

Až do decembra 2022 štát trval na tom, že každý elektronický dokument musí byť používateľom autorizovaný výlučne prostredníctvom KEP. Zmenu tohto prístupu si vynútila realita, pretože štát úplne nezvládol proces výmeny zastaraných eID, ktorým skončila platnosť certifikácie čipov.

V máji 2021 ministerstvo vnútra vydalo tlačovú správu, v ktorej informovalo, že jedného mesiaca vyprší platnosť kvalifikovaných certifikátov pre elektronické podpisy. Súviselo to s vypršaním platnosti päťročnej certifikácie zabudovaného čipu v eID kartách, no vydané certifikáty bolo možné používať do konca roka 2022.[9] Táto skutočnosť mala za následok, že držitelia eID vydaných do 20. júna 2022 mali možnosť do konca roka elektronicky podpisovať dokumenty KEPom za predpokladu, že do 25. júna 2021 si na eID nahrali certifikáty pre vytváranie KEP. Súčasne ministerstvo vnútra začalo od 21. júna 2021 vydávať nové eID.

Od 1. januára 2023 však už držitelia eID vydaných do 20. júna 2022 prišli o možnosť podpisovať KEPom. Pokiaľ však stihli požiadať o vydanie certifikátov pre vytváranie KEP do 25. júna 2021, mohli elektronicky podpisovať prostredníctvom AdES. Mali totiž k dispozícii certifikát pre vytváranie KEP, no nemali k dispozícii certifikované zariadenie, ktoré však súčasne spĺňalo podmienky pre overenie totožnosti podpisovateľa a bolo s ním jedinečne spojené.

V decembri 2022 však bolo jasné, že klientske centrá okresných úradov nestíhajú spracovať nápor žiadostí o vydanie nových eID.[10] Vzhľadom na blížiaci sa koniec účtovného roka bolo potrebné vyriešiť otázku, ako umožniť elektronicky podpísať (v reči ZoeGov autorizovať v zmysle § 3 písm. o)) daňové priznania daňovníkom, ktorí si do konca roka nestihli vybaviť nové občianske preukazy.[11]

Riešením bolo na poslednú chvíľu vydanie vyhlášky Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR č. 511/2022 Z. z. o uznaných spôsoboch autorizácie, ktorá s odkazom na § 23 ods. 2 ZoeGov za uznaný spôsob autorizácie elektronických podaní akceptovala aj podpis prostredníctvom „úradného autentifikátora vydaného do 20. júna 2021, ktorá je založená na kvalifikovanom certifikáte pre elektronický podpis, na ktorého osobitné atribúty v styku s orgánmi verejnej moci sa vzťahuje všeobecný predpis o dôveryhodných službách, a je reprezentovaná ako zdokonalený elektronický podpis“.[12] Inak povedané, od 1. januára 2023 štát umožnil elektronické podpisovanie prostredníctvom vytvárania AdES na eID vydaných do 20. júna 2021.

Z pohľadu štátu však malo ísť len o dočasné riešenie na dobu šiestich mesiacov.[13] Avšak vzhľadom na to, že je stále v obehu vysoký počet eID vydaných do 20. júna 2021, štát opätovne predlžoval funkčnosť tohto dočasného riešenia. Najprv do 31. decembra 2023, potom do 31. decembra 2024 a v súčasnosti do 31. decembra 2025.[14]

Využiteľnosť AdES však limituje znenie § 1 ods. 3 vyhlášky 511/2022 Z. z., keďže sa môže týkať autorizácie len podaní, o ktorých to určil orgán verejnej moci. Zoznam elektronických služieb umožňujúcich ich podpis prostredníctvom AdES je zverejnený na stránke slovensko.sk[15] a to tak, že ku dňu písania tohto článku tu patria:

  1. elektronické dokumenty nachádzajúce sa na portáli Finančnej správy SR v Katalógu elektronických formulárov,[16]
  • podania colných vyhlásení prostredníctvom informačného systému Centrálny elektronický priečinok alebo prostredníctvom portálu e-Commerce a aj služby poskytovania informácií o záruke na colný dlh (GDS),
  • ďalšie elektronické služby, ktorých gestormi sú Ministerstvo vnútra SR, Ministerstvo spravodlivosti SR, Ministerstvo dopravy SR, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Ministerstvo hospodárstva SR, Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Úrad priemyselného vlastníctva, Národná agentúra pre sieťové a elektronické služby (NASES). Zoznam týchto služieb sa nachádza v excelovskej tabuľke (!), ktorú si môže užívateľ stiahnuť.[17]

K júlu 2025 bolo tabuľke zverejnenej na slovensko.sk dostupných len 239 služieb, ktoré je možné podpísať prostredníctvom AdES. AdES možno autorizovať niektoré elektronické služby ministerstva spravodlivosti (napr. RPVS, dočasná ochrana), ministerstva dopravy, ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Národnej agentúry pre sieťové a elektronické služby, ministerstva hospodárstva (len 1 služba) a napokon Úradu priemyselného vlastníctva. Tieto služby predstavujú len zlomok elektronických služieb štátu (okrem Finančnej správy). Pokiaľ ide o služby ministerstva spravodlivosti, nie sú tam zahrnuté služby týkajúce sa podaní v súdnych konaniach alebo pred obchodným registrom.

Je celkom zjavné, že z čisto užívateľského pohľadu nemožno od nikoho očakávať, že si bude v tabuľke sám proaktívne zisťovať, či náhodou na ním žiadanú elektronickú službu štátu bude postačovať AdES namiesto KEP. Nehovoriac už o tom, že bežný užívateľ, kam môžeme zaradiť aj advokátov, nemá ani potuchy, že okrem KEP existuje aj nejaký AdES. Neexistuje žiadny užívateľsky prívetivý spôsob, ktorý by kedykoľvek v procese využívania služby upozornil používateľa na to, že danú službu je možné podpísať aj prostredníctvom AdES.

Treba vytknúť aj absenciu akýchkoľvek pravidiel, ktoré by transparentne a vopred určovali, pre ktorú službu sa vyžaduje KEP a pre ktorú postačí „len“ AdES. Domnievame sa, že to má súvis s tým, že zníženie úrovne autorizácie elektronických podaní z KEP na AdES bolo vynútené okolnosťami a nie komplexným prehodnotením toho, či skutočne je potrebné každé elektronické podanie podpísať výlučne KEPom. Samotný fakt, že na vybrané elektronické podania štátu v súčasnosti postačuje AdES svedčí v prospech záveru, že plošné podpisovanie výlučne KEPom nie je nevyhnuté a zrejme by malo byť vyhradené len pre najvýznamnejšie verejné elektronické služby. Ponechanie voľby medzi KEP a AdES výlučne na úsudok orgánu verejnej moci bez vopred nastavených pravidiel nemožno považovať za optimálne riešenie pri výkone verejnej moci.

Neprehľadná situácia ohľadom toho, či a v akom rozsahu je možné používať eID vydané do 20. júna 2021 tak mali za následok problémy ohľadom platnosti autorizácií dovolaní.

Autorizácia dovolaní prostredníctvom AdES

Pred samotnou analýzou rozhodnutí je nevyhnuté zdôrazniť zameniteľnosť elektronických podpisov vytvorených s eID alebo prostredníctvom advokátskeho preukazu pre komplexnejšie pochopenie vzniknutej procesnej situácie a následné rozhodnutia ústavného súdu.

Základným východiskom je, že neexistuje rozdiel medzi elektronickým podpisom vyhotoveným prostredníctvom eID alebo prostredníctvom advokátskeho preukazu, resp. akéhokoľvek iného nástroja. Nariadenie eIDAS v článku 28 vymedzuje dva druhy atribútov, ktoré môže mať kvalifikovaný certifikát: povinné podľa prílohy č. I k nariadeniu eIDAS a nepovinné, ktoré však nesmú mať vplyv na interoperabilitu a uznávanie kvalifikovaných elektronických podpisov. Mandátne kvalifikované certifikáty sú kvalifikovanými certifikátmi, ktoré obsahujú nepovinné atribúty.

K neexistencii rozdielov medzi podpismi vytvorenými prostredníctvom eID alebo advokátskeho preukazu dospel aj ústavný súd vo svojom zbierkovom rozhodnutí[18] v konaní vedenom pod sp. zn. II. ÚS 189/2022, v ktorom konštatoval, že „Podanie advokátskej spoločnosti adresované orgánu verejnej moci, autorizované konateľom advokátskej spoločnosti prostredníctvom jeho občianskeho preukazu možno akceptovať ako riadne autorizované podanie strany konania“. Ústavný súd síce svoje rozhodnutie nezaložil na výklade ustanovení nariadenia eIDAS, no v konečnom dôsledku je jeho záver správny.

Ak teda neexistuje rozdiel v podpisoch vyhotovených prostredníctvom eID alebo advokátskeho preukazu, tak elektronické podpisovanie podaní stranami konania prostredníctvom eID nás vracia do kontextu, kedy advokáti a strany konania autorizovali podania prostredníctvom eID vydaných do 20. júna 2021. Ako sme už uviedli, týmito eID bolo možné vytvárať KEP len do 31. decembra 2022, následne po tomto dni už len prostredníctvom AdES. Situácia ohľadom týchto eID mala za následok zmätok. Advokáti alebo strany konania autorizovali podania v presvedčení, že ich podpísali KEPom, no v skutočnosti ich podpísali s AdES. Portál slovensko.sk ich na túto nuansu v procese podpisovania nijakým spôsobom neupozornil.

Ústavný súd v dvoch rozličných konaniach riešil otázku, či najvyšší súd postupoval správne, ak odmietol dovolania podpísané s AdES.

V konaní vedenom pod sp. zn. III. ÚS 404/2023 sa sťažovateľ domáhal vyslovenia porušenia práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd z dôvodu, že súd jeho dovolanie odmietol. Dôvodom odmietnutia bolo, že dovolanie bolo elektronicky podpísané AdESom, čo bolo v rozpore s § 23 ods. 1 písm. a) ZoeGov,[19] a preto naň najvyšší súd hľadel ako na podanie bez akejkoľvek autorizácie. Pretože sťažovateľ v zmysle § 125 ods. 2 CSP[20] dodatočne nedoručil v desaťdňovej lehote dovolanie podpísané KEPom, najvyšší súd ho s poukazom na § 447 písm. e) CSP odmietol pre nesplnenie podmienok dovolacieho konania podľa § 429 ods. 1 CSP.

Nález ústavného súdu v č. k. III. ÚS 404/2023-37 má dva zaujímavé aspekty. Prvým je, že neexistuje rozumný dôvod pre odmietanie elektronických podaní s nedostatočnou, no s odkazom na nariadenie eIDAS stále zákonom predpokladanou autorizáciou. Takýto postup všeobecných súdov sťažuje a až znemožňuje prístup strán k súdu. V dovolacom konaní pritom neboli pochybnosti o tom, že dovolanie bolo podpísané elektronickým podpisom advokáta sťažovateľa, čo potvrdila správa NASES.

Druhým je názor ústavného súdu na to, ako za tejto situácie mali všeobecné súdy aplikovať § 125 ods. 2 CSP. Senát ústavného súdu dospel k presvedčeniu, že „slovné spojenie podľa osobitného predpisu len charakterizuje autorizáciu, ktorá pri podaní elektronického podania chýba, neznamená to však, že následky nedostatku tejto autorizácie dopadajú aj na situácie, ak elektronické podanie vo veci samej má autorizáciu, ktorá ale nie je v súlade s osobitným predpisom.“ Povinnosť doplniť podanie § 125 ods. 2 CSP sa týka len elektronických podaní, „ktorých autorizácia je na úrovni obyčajného elektronického podpisu“.

Napriek doslovnému zneniu § 125 ods. 2 CSP preto bolo povinnosťou všeobecných súdov vyzvať sťažovateľa na odstránenie nedostatku spočívajúceho v nesprávnej úrovni elektronického podpisu.

V konaní vedenom pod sp. zn. II. ÚS/2023 sťažovateľka elektronicky doručila dovolanie, ktoré nebolo podpísané KEPom. Následne advokátka v zákonnej 10 – dňovej lehote v zmysle § 125 ods. 2 CSP dodatočne doručila dovolanie v elektronickej podobe už podpísané KEPom.

Kľúčovým sa stal výklad lehôt na podanie dovolania: musí byť dovolanie elektronicky podpísané KEPom v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia podľa § 427 ods. 2 CSP, alebo postačí, ak sa KEPom autorizované dovolanie doručí v dodatočnej 10 – dňovej lehote postupom podľa § 125 ods. 2 CSP.

V náleze č. k. II. ÚS 453/2023-45 ústavný súd konštatoval, že „Záver najvyššieho súdu o tom, že dovolanie nebolo autorizované kvalifikovaným elektronickým podpisom advokáta v lehote na podanie dovolania, je výsledkom takej aplikácie ustanovení procesného predpisu ‒ § 429 ods. 1 CSP a § 125 ods. 2 CSP, ktorý nesmeruje k naplneniu ich účelu. Preto ide o zjavne nedôvodnú a formalistickú právnu úvahu pri výklade procesných predpisov, ktorej následkom je porušenie práv sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1 listiny a čl. 6 ods. 1 dohovoru.“

Môžeme preto ustáliť, že dodatočným doručením podania podpísaného KEPom postupom podľa § 125 ods. 2 CSP má za následok zachovanie a predĺženie lehoty na podanie dovolania o 10 dní. Túto úvahu podporuje aj uznesenie najvyššieho správneho súdu sp. zn. 7Ssk/57/2024, ktorý pri analogickej aplikácii § 56 ods. 2 SSP[21] dospel k záveru, že „hoci to zo znenia citovaného ustanovenia výslovne nevyplýva, možno z neho a contrario súdiť, že ak sa podanie dodatočne doručí v týchto podobách v určenej lehote, prihliada sa na pôvodné podanie urobené elektronicky bez autorizácie. Inak povedané, dodatočné doručenie podania má spätný účinok a už pôvodné podanie sa považuje za riadne podané.“

Zo záverov oboch nálezov môžeme vyvodiť, že v prípade, ak je podanie podpísané len AdES, všeobecný súd je:

  1. povinný vyzvať stranu konania na doplnenie podania, ktoré bude podpísané KEPom, ak strana konania sama z vlastnej iniciatívy podanie nedoplní v desaťdňovej lehote, a
  • doručenie následného podania autorizovaného KEPom má spätný účinok a už pôvodné podanie sa považuje za riadne podané.

Tieto závery sa však neuplatňujú v prípade podaní podpísaných obyčajným elektronickým podpisom.

Dovolania môžu byť autorizované len advokátmi

V právnej praxi vyvolal značnú diskusiu[22] nález ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 269/2022, ktorý prelomil doterajšiu rozhodovaciu prax najvyššieho súdu, v zmysle ktorej dovolací súd odmietal dovolania v civilnom procese neautorizované advokátmi.

Vzhľadom na to, že po vydaní tohto nálezu naďalej panovala nezhoda medzi jednotlivými senátmi ústavného súdu v tom, ako majú posudzovať postup dovolacieho súdu, ktorý odmietal dovolania neautorizované advokátmi, ústavný súd plenárnym rozhodnutím č. k. PLz. ÚS 3/2025-8 prijal zjednocujúce stanovisko, ktorým nepokladal za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie postup najvyššieho súdu, ktorým dovolací súd odmietal dovolania neautorizované advokátmi. Inak povedané, z pohľadu autorizácie dovolaní sme sa dostali do stavu pred nálezom III. ÚS 269/2022. Dovolania tak môžu byť autorizované výhradne advokátmi.

Trampoty s formulármi v upomínacom konaní

Zásadné kontroverzie upomínacieho konania sa týkajú podávania odporov voči platobným rozkazom. Kritickým sa stal výklad § 11 ods. 2 zákona 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUK“), v zmysle ktorého „ak sa odpor podáva elektronickými prostriedkami, musí byť podaný prostredníctvom na to určeného elektronického formulára, ktorý musí byť autorizovaný podľa osobitného predpisu.“

Z praktických situácií, ktoré museli súdy riešiť, bolo, (i.) či môže byť odpor voči platobnému rozkazu podaný aj listinne a po druhé, (ii.) či v prípade, ak je odpor podaný elektronicky, postačí, ak vecné zdôvodnenie odporu sa nachádza v samostatnej prílohe elektronického formulára na podanie odporu.

Obe otázky vyriešil najvyšší súd v uznesení sp. zn. 5Ndob/1/2022, ktoré bolo následne publikované v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov pod číslom R 7/2023. Z právnej vety vyplýva, že ak nebolo súčasťou elektronického formulára na podanie textovo vyjadrené vecné odôvodnenie odporu, „postačoval odkaz v príslušnej rubrike formulára na jeho prílohu obsahujúcu celý text odporu vrátane jeho vecného odôvodnenia. Takto podaný odpor, z ktorého sú zrejmé jeho náležitosti, vrátane stanovených v § 11 ods. 1 zákona o upomínacom konaní, je potrebné považovať za odpor podaný s vecným odôvodnením.“ A pokiaľ ide o formu podania, najvyšší súd v odôvodnení uviedol, že „odpor proti platobnému rozkazu možno podať v zásade dvomi spôsobmi, a to písomnou formou, teda podaný v listinnej podobe a podpísaný alebo elektronickými prostriedkami, pričom odpor podaný elektronickými prostriedkami musí byť podaný prostredníctvom na to určeného elektronického formulára, ktorý musí byť autorizovaný podľa osobitného predpisu. Zákon akceptuje obe formy podania odporu a je na žalovanom, ktorú formu si zvolí.“ K podobným záverom dospel najvyšší súd v zbierkovom rozhodnutí R 50/2024,[23] kedy konštatoval, že na podanie odvolania elektronicky postačí podpísanie odvolacieho formulára KEPom a uvedenie samotného odvolania v prílohe tohto formuláru, ktoré navyše nemusí byť ani elektronicky podpísané.

Plénum ústavného súdu sa zaoberalo návrhom Okresného súdu Banská Bystrica na posúdenie súladu § 11 ods. 2 ZoUK s ústavou. Okresný súd totiž s odkazom na § 11 ods. 2 ZoUK odmietal odpory, ktoré boli podané elektronickými prostriedkami, no nie prostredníctvom na to určeného elektronického formulára. K odmietaniu odporov dochádza len z uvedeného formálneho dôvodu, teda bez skúmania vecnej odôvodnenosti odporu. V praxi mohlo ísť o prípady, kedy žalovaný podávali odpory cez portál slovensko.sk namiesto portálu eŽaloby.

Ústavný súd nálezom č. k. PL. ÚS 10/2023-59 nevyhovel návrhu okresného súdu s odôvodnením, že „napadnuté ustanovenia predstavujú zákonnú (podústavnú) úpravu podmienok prístupu k súdu, ktorá sleduje legitímny cieľ, ktorým je racionalizácia, sprehľadnenie a zrýchlenie konania pred všeobecným súdom, ako aj presadenie istej miery procedurálnej rovnosti strán sporového konania pri podávaní elektronických podaní, a tieto ustanovenia sú spôsobilé uvedený cieľ dosiahnuť.“ Nesťažujú prístup k upomínaciemu súdu spôsobom, ktorý „by bol neprimeraný, či by ho dokonca fakticky znemožňoval. Pravidlá elektronického prístupu k súdu sú dostatočne jasné, ich aplikácia na úrovni všeobecného súdnictva je dlhodobo ustálená a štát v tomto smere vytvoril funkčný mechanizmus ich realizácie kombinovaný s podrobným poučením o spôsobe jeho uplatňovania žalovanou stranou.“

Zaujímavé je odlišné stanovisko sudcu Šorla, podľa ktorého „aj po viacročnej účinnosti zákona o upomínacom konaní vedie k množstvu stále sa opakujúcich zlyhaní podávateľov odporov proti platobným rozkazom upomínacieho súdu. Hoci ide aj o ich chybu, nie je dôvod na to, aby do ich práva na súdnu ochranu bolo už na začiatku súdneho konania zasiahnuté nezvratným následkom straty sporu, možno aj v hodnote celoživotných úspor, len preto, že podávateľ odporu ho nevpísal do predpísaného formulára (nepodpísal modrým perom). Takýto následok nie je prejavom materiálnej ochrany základných práv. Súdna moc sa v očiach občana takýmto formulármi preformalizovanými, zdanlivo efektívnymi postupmi nemôže s úspechom legitimizovať. Na rýchlom konci takto vyriešeného sporu zostane len škodoradosť žalobcu a sklamanie žalovaného. Či už z vlastnej chyby alebo skôr z toho, ako mu štát formulárom, ktorým mu chcel všetko uľahčiť, zabránil brániť sa proti uplatnenému právu v riadnom procese.“ S týmto názorom sa stotožňujme. Pochybnosti o správnosti názoru pléna sa obratom prejavili v následnom rozhodnutí ústavného súdu.

V konaní vedenom pod sp. zn. III. ÚS 293/2024 sa ústavný súd zaoberal skutkovým stavom, kedy žalovaný podal odpor v upomínacom konaní takým spôsobom, že si formulár na podanie odporu elektronicky vyplnil a následne ako pdf súbor elektronicky podpísaný KEPom odoslal prostredníctvom všeobecnej agendy cez portál slovensko.sk okresnému súdu. Okresný súd takto podaný odpor odmietol s odôvodnením, že nebol podaný na určenom elektronickom formulári, keďže odpor žalovaného neobsahoval automatizovane spracovateľné pravidlá, prostredníctvom ktorých je možné elektronickými prostriedkami vyplniť a prezentovať vyplnené údaje v štruktúrovanej forme, spracovateľnej aj automatizovaným spôsobom informačnými systémami.

Ústavný súd nevyhovel ústavnej sťažnosti žalovaného s poukazom na § 3 písm. i) ZoeGov, pretože „medzi formulárom vo formáte pdf a po autorizácii vo formáte asice, na ktorom sťažovateľ podal odpor elektronicky prostredníctvom portálu verejnej správy (www.slovensko.sk) a formulárom zverejnenom na portáli (https://obcan.justice.sk/ezaloby), je rozdiel práve v tom, že údaje z formulára odoslaného sťažovateľom nie sú spracovateľné automatizovaným spôsobom informačnými systémami podľa § 3 písm. i) zákona o e-Governmente. … Pokiaľ sťažovateľ zanedbal svoju zákonnú povinnosť a odpor podal elektronicky, nie však prostredníctvom na to určeného formulára zverejneného na webovom sídle ministerstva spravodlivosti, potom sa sám vystavil následku v podobe odmietnutia odporu podľa § 12 ods. 1 písm. c) zákona o upomínacom konaní.“ Ústavný súd v odôvodnení poukázal aj na doterajšiu rozhodovaciu prax ústavného súdu v konaniach IV. ÚS 118/2020, II. ÚS 177/2020, IV. ÚS 369/2020. Rozhodnutie III. senátu ústavného súdu tak rešpektovalo vyššie uvedený plenárny nález a to i napriek tomu, že sudcom spravodajcom bol v tejto veci už spomínaný Dr. Šorl.

Domnievame sa, že primárnym účelom elektronizácie justície má byť zľahčenie prístupu k súdu a nie zefektívnenie interných procesov. Je legitímne, ak za týmto účelom sa od strán konania vyžaduje splnenie istých technických požiadaviek. No hranicou, za ktorú by sa nemalo zájsť, je odmietanie procesných podaní len preto, že síce spĺňajú všetky obsahové náležitosti podania, no toto podanie súd odmietne z formálnych dôvodov len preto, že nie je podané na predpísanom formulári a preto nie je spracovateľné automatizovaným spôsobom, čím neuľahčuje činnosť súdu. Navyše sa v tomto prípade javí logickou výhrada, že ak by sťažovateľ totožný formulár doručil listinne, okresný súd by naň prihliadal.

Bezbrehé bazírovanie na splnení formálnych náležitostí formuláru na odpor musí nevyhnutne naraziť na materiálnu ochranu práv strany konania, čo trefne vystihol sudca Šorl vo svojom odlišnom stanovisku. Možnosť podať odpor elektronicky aj listinne, ktoré sa však budú posudzovať odlišne, aj keď sú obsahovo totožné, nie je len diskriminačné, ale vedie aj k reálnemu odňatiu práva na súdnu ochranu.

            Záver

Účelom tohto článku bolo poukázať na to, ako súdy rozhodovali v prípade hraničných situácií. Na jednej strane badať veľkorysosť, s akou súdy akceptovali podania podpísané AdES namiesto KEP a ako upustili od prílišného formalizmu pri akceptovaní príloh elektronických formulárov obsahujúcich podanie vo veci samej. No zároveň vidíme, aké katastrofálne následky má pre žalovaného elektronické podanie odporu voči platobnému rozkazu v upomínacom konaní zlým spôsobom. Niet pritom rozumného dôvodu odmietať takto podané odpory, ak je totožný odpor akceptovaný len s tým rozdielom, že je doručený v listinnej podobe. Je preto vhodné zvážiť upustenie od prílišného formalizmu pri posudzovaní prípustnosti elektronicky autorizovaných podaní prehodnotením rozhodovacej praxe ústavného súdu a všeobecných súdov a taktiež zmenou právnej úpravy.

Zoznam použitej literatúry/References

Knihy a články/ Books and articles

  1. Gyárfáš, J., Števček, M. a kol. Zákon o rozhodcovskom konaní. 1. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 87.
  2. Treščáková, D.: Právo elektronického obchodu, Širšie súvislosti. Praha: Leges, 2021, str. 62
  3. Sedlačko, F.: Vývoj judikatúry k elektronizácii výkonu advokácie. Bulletin slovenskej advokácie 4/2023, str. 8 – 9
  4. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 69/2022

Použité právne predpisy/ LEGAL ACTS

  1. Act No. 305/2013 Coll. on the electronic execution of public authority powers
  2. Decree No. 511/2022 Coll. of the Ministry of Investments, Regional Development, and Informatization of the Slovak Republic on Recognized Methods of Authorization
  3. Act No. 307/ 2016 on Payment Order Proceedings and on the Amendment of Certain Acts
  4. Act No. 160/2015 Code of Civil Procedure
  5. Act No. 162/ 2015 Code of Administrative Judicial Procedure
  6. Regulation (EU) No 910/2014 of the European Parliament and of the Council of 23 July 2014 on electronic identification and trust services for electronic transactions in the internal market and repealing Directive 1999/93/EC

Použité rozhodnutia súdov/ Court decisions

  1. Judgment of the Court of Justice of 21 March 2024, Cobult UG v TAP Air Portugal SA (C-76/23), EU:C:2024: 3137
  2. Judgment of the Court of Justice of 21 May 2015, Majdoub v. CarsOnTheWeb., Deutschland GmbH. (C-322/14), EU:C:2015:236
  3. Resolution of the Constitutional Court of the Slovak Republic file No. II. ÚS 189/2022
  4. Judgment of the Constitutional Court of the Slovak Republic file No. III. ÚS 404/2023
  5. Judgment of the Constitutional Court of the Slovak Republic file No III. ÚS 269/2022
  6. Judgment of the Constitutional Court of the Slovak Republic file No. II. ÚS 453/2023
  7. Resolution of the Constitutional Court of the Slovak Republic file No. PLz. ÚS 3/2025
  8. Resolution of the Constitutional Court of the Slovak Republic file No. PL. ÚS 10/2023
  9. Judgment of the Constitutional Court of the Slovak Republic file No. III. ÚS 293/2024
  10. Resolution of the Supreme Court of the Slovak Republic file No. 4Obdo/19/2023
  11. Resolution of the Supreme Court of the Slovak Republic file No. 5Ndob/1/2022
  12. Resolution of the Supreme Administrative Court, file No. 7Ssk/57/2024

Internetové zdroje/ Network resources

  1. Gyarfas, J.: Plnomocenstvá, autorizácie, konverzie a iné trampoty procesných úkonov, lexforum.sk, dostupné na: https://www.lexforum.sk/755, zobrazené 20. 7. 2025
  2. Platnosť certifikátu pre vydávanie e-podpisu na občianskych preukazoch a cudzineckých dokladoch končí 26. júna, používať vydané certifikáty však bude možné až do konca roku 2022, Ministerstvo vnútra SR, 26. 05. 2021, Tlačová správa, dostupné na: https://www.minv.sk/?tlacove-spravy&sprava=platnost-certifikatu-pre-vydavanie-e-podpisu-na-obcianskych-preukazoch-a-cudzineckych-dokladoch-konci-26-juna-pouzivat-vydane-certifikaty-vsak-bude-mozne-az-do-konca-roku-2022, zobrazené 21. 07. 2025
  3. Kosno, L.: Žiadosti o nové e-občianske lámali rekordy. Štát tvrdí, že doklady doručí včas, Ringier Slovakia Media s. r. o., 18. 1. 2023, dostupné na: https://zive.aktuality.sk/clanok/mpybc5l/ziadosti-o-nove-e-obcianske-lamali-rekordy-stat-tvrdi-ze-doklady-doruci-vcas/, zobrazené 21. 07. 2025
  4. Bezkontaktné biometrické občianské preukazy pre obyvateľov EÚ budú realitou. Ministerstvo vnútra pripravuje ich vydávanie, SITA Slovenská tlačová agentúra a. s, 17. 11. 2022, dostupné na: https://sita.sk/bezkontaktne-biometricke-obcianske-preukazy-pre-obyvatelov-eu-budu-realitou-rezort-vnutra-pripravuje-ich-vydavanie/, zobrazené 21. 07. 2025
  5. Kosno, L.: Podpisujete sa e-občianskym starého typu? Dočasné riešenie má fungovať iba polrok, Ringier Slovakia Media s. r. o., 25. 11. 2022, dostupné na: https://zive.aktuality.sk/clanok/zOxZBFl/podpisujete-sa-e-obcianskym-stareho-typu-docasne-riesenie-ma-fungovat-iba-polrok/, zobrazené 21. 07. 2025
  6. Predĺženie používania uznaného spôsobu autorizácie, Národná agentúra pre sieťové a elektronické služby, 06. 11. 2024, dostupné na: https://www.slovensko.sk/sk/oznamy/detail/_predlzenie-pouzivania-uznaneho, zobrazené 21. 07. 2025
  7. Elektronické formuláre, Finančné riaditeľstvo SR, dostupné na: https://www.financnasprava.sk/sk/elektronicke-sluzby/verejne-sluzby/katalog-danovych-a-colnych/katalog-formularov, zobrazené 22. 07. 2025

JUDr. Martin Friedrich je absolventom Právnickej fakulty UPJŠ v Košiciach. Od roku 2013 pôsobí ako advokát v Košiciach, od roku 2017 je členom Pracovnej skupiny pre elektronizáciu výkonu advokácie SAK, je členom Odvolacej disciplinárnej komisie SAK a interným doktorandom na Katedre obchodného práva a hospodárskeho práva Právnickej fakulty UPJŠ v Košiciach. martin@friedrich.sk

Článok vznikol v rámci riešenia grantovej úlohy VVSG č. 2024 – 3381 pod názvom: Ľudsko-právne a etické aspekty digitalizácie a elektronického obchodovania a riešenia projektu VV-MVP-24-0038 pod názvom: Analýza zodpovednosti za delikty páchané na Internete pomocou metód strojového učenia

[1] § 60e zákona 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších zmien a doplnkov

[2] Gyarfas, J.: Plnomocenstvá, autorizácie, konverzie a iné trampoty procesných úkonov, lexforum.sk, dostupné na: https://www.lexforum.sk/755, zobrazené 20. 7. 2025

[3] Friedrich, M. – Semanová, M.: Vybrané aspekty elektronického podpisovania a elektronickej kontraktácie, 1. a 2. časť, Bulletin slovenskej advokácie, 9 – 10/2022, str. 6 – 13 a 11 – 12/2022, str. 8 – 15

[4] Zoznam týchto kvalifikovaných zariadení je zverejnený na webstránkach európskej únie. Qualified Signature/Seal Creation Devices and Secure Signature Creation Devices, dostupné na: https://eidas.ec.europa.eu/efda/browse/notification/qscd-sscd, zobrazené 21. 7. 2025

[5] Treščáková, D.: Právo elektronického obchodu, Širšie súvislosti. Praha: Leges, 2021, str. 62

[6] Gyárfáš, J. – Števček, M. a kol.: Zákon o rozhodcovskom konaní. 1. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 87.

[7] Rozsudok SD EÚ vo veci C-322/14 Majdoub v. CarsOnTheWeb., Deutschland GmbH, ECLI: ECLI:EU:C:2015:334

[8] Rozsudok SD EÚ vo veci C-76/23 Cobult UG v. TAP Air Portugal SA., ECLI: ECLI:EU:C:2024:253

[9] Platnosť certifikátu pre vydávanie e-podpisu na občianskych preukazoch a cudzineckých dokladoch končí 26. júna, používať vydané certifikáty však bude možné až do konca roku 2022, Ministerstvo vnútra SR, 26. 05. 2021, Tlačová správa, dostupné na: https://www.minv.sk/?tlacove-spravy&sprava=platnost-certifikatu-pre-vydavanie-e-podpisu-na-obcianskych-preukazoch-a-cudzineckych-dokladoch-konci-26-juna-pouzivat-vydane-certifikaty-vsak-bude-mozne-az-do-konca-roku-2022, zobrazené 21. 07. 2025

[10] Kosno, L.: Žiadosti o nové e-občianske lámali rekordy. Štát tvrdí, že doklady doručí včas, Ringier Slovakia Media s. r. o., 18. 1. 2023, dostupné na: https://zive.aktuality.sk/clanok/mpybc5l/ziadosti-o-nove-e-obcianske-lamali-rekordy-stat-tvrdi-ze-doklady-doruci-vcas/, zobrazené 21. 07. 2025

[11] Bezkontaktné biometrické občianské preukazy pre obyvateľov EÚ budú realitou. Ministerstvo vnútra pripravuje ich vydávanie, SITA Slovenská tlačová agentúra a. s, 17. 11. 2022, dostupné na: https://sita.sk/bezkontaktne-biometricke-obcianske-preukazy-pre-obyvatelov-eu-budu-realitou-rezort-vnutra-pripravuje-ich-vydavanie/, zobrazené 21. 07. 2025

[12] Vyhláška o uznaných spôsoboch autorizácie a nasadené zmeny, Národná agentúra pre sieťové a elektronické služby, dostupné na https://www.slovensko.sk/sk/institucie-formulare-a-ziado/vyhlaska-o-uznanych-sposoboch, zobrazené 21. 07. 2025

[13] Kosno, L.: Podpisujete sa e-občianskym starého typu? Dočasné riešenie má fungovať iba polrok, Ringier Slovakia Media s. r. o., 25. 11. 2022, dostupné na: https://zive.aktuality.sk/clanok/zOxZBFl/podpisujete-sa-e-obcianskym-stareho-typu-docasne-riesenie-ma-fungovat-iba-polrok/, zobrazené 21. 07. 2025

[14] Predĺženie používania uznaného spôsobu autorizácie, Národná agentúra pre sieťové a elektronické služby, 06. 11. 2024, dostupné na: https://www.slovensko.sk/sk/oznamy/detail/_predlzenie-pouzivania-uznaneho, zobrazené 21. 07. 2025

[15] Vyhláška o uznaných spôsoboch autorizácie a zoznam služieb, Národná agentúra pre sieťové a elektronické služby, 30. 12. 2022, dostupné na: https://www.slovensko.sk/sk/oznamy/detail/_vyhlaska-o-uznanych-sposoboch, zobrazené 21. 07. 2025

[16] Elektronické formuláre, Finančné riaditeľstvo SR, dostupné na: https://www.financnasprava.sk/sk/elektronicke-sluzby/verejne-sluzby/katalog-danovych-a-colnych/katalog-formularov, zobrazené 22. 07. 2025

[17]Op. cit.12, https://www.slovensko.sk/_img/CMS4/Zoznam_sluzieb_USA.xlsx, zobrazené 22. 07. 2025

[18] Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 69/2022

[19] “Osoba, ktorá nie je orgánom verejnej moci, vykoná autorizáciu elektronického podania, ak sa podľa zákona podáva v elektronickej podobe a zákon neustanovuje iný spôsob autorizácie, alebo ak je podľa osobitného predpisu náležitosťou podania vlastnoručný podpis, kvalifikovaným elektronickým podpisom alebo kvalifikovanou elektronickou pečaťou” (§ 23 ods. 1 písm. a) ZoeGov).

[20] „Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva“ (§ 125 ods. 2 CSP).

[21] „Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas (§ 56 ods. 2 SSP)

[22] Sedlačko, F.: Vývoj judikatúry k elektronizácii výkonu advokácie. Bulletin slovenskej advokácie 4/2023, str. 8 – 9, rovnako op. cit. 2

[23] uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obdo/19/2023

Najčítanejšie