JUDr. Mgr. Katarína Kesselová je absolventkou Právnickej fakulty Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach, kde vykonala aj rigoróznu skúšku. Zároveň vyštudovala odbor psychológia na Prešovskej univerzite v Prešove. V súčasnosti pôsobí ako advokátska koncipientka v Košiciach.
Systémy umelej inteligencie tvoriace textové a grafické výstupy sú aktuálne v obľube používateľov skúšajúcich „čo to dokáže.“ Rovnako podnetné sú pre právnikov v oblasti duševného vlastníctva. Opätovne nastoľujú otázky týkajúce sa princípov autorského práva: Čo znamená originalita? Kto je autorom? A takisto otázky pred tým neriešené: Aké je postavenie autorov, ktorých pôvodné diela boli použité ako tréningový materiál pri budovaní modelu AI?
Úvod
Za generatívnu umelú inteligenciu pokladáme v tomto článku systémy, ktoré po zadaní textového pokynu používateľom produkujú nový obsah, či už je to text, obrázok, zdrojový kód alebo audio záznam, pričom vygenerovaný výstup je jedinečný. Právne problémy vznikajú nielen na výstupe tohto procesu, čím máme na mysli to, ako má autorské právo nazerať na výsledok vygenerovaný umelou inteligenciou. Neistá je aj situácia na vstupe, čím označujeme to, že algoritmus využil ako svoj tréningový materiál obrovské množstvo existujúcich diel, a to často bez vedomia ich autorov.
Tento príspevok sa sústredí na tzv. slabú umelú inteligenciu, ktorá je limitovaná na vykonávanie iba jedného typu úloh (systém môže viesť motorové vozidlo, ale nebude vedieť hrať šach a naopak). Oproti tomu rozlišujeme silnú alebo všeobecnú umelú inteligenciu, ktorá by sa (zatiaľ v teoretickej či sci-fi rovine) vyrovnala ľudskej inteligencii s vlastným vedomím. Slabá umelá inteligencia si nie je vedomá samej seba, hoci môže prejavy ľudskej kognície (a tvorivosti) simulovať. Generatívne modely radíme k strojovému učeniu, keďže na základe zdrojových príkladov a získavaných skúseností zlepšujú svoj výkon a v dôsledku analýzy vzorcov a korelácií môžu reagovať na nové vstupné hodnoty. Ďalej budeme tieto systémy označovať skratkou AI.
Dielo, ktoré bolo zhotovené použitím AI sme doteraz považovali za dielo vytvorené za pomoci AI (AI-assisted work), pričom autorom tohto diela je osoba, ktorá technológiu ovláda a používa ju ako pomôcku pri svojej tvorivej činnosti. Pri používaní AI ako pomôcky „nie sú namieste úvahy o tom, že autorom by mohol byť robot alebo počítač. Aj keby autorské dielo vytvoril ten najlepší počítač, bude sa považovať za pomocné zariadenie na jeho vytvorenie. Autorom bude osoba, ktorá takéto prostriedky ovláda a riadi.“[1] Pri súčasných neurónových sieťach, ktoré generujú jedinečné výstupy, sa dostávame k novej kategórii diel.
Generatívne systémy vyžadujú od používateľa minimálny vlastný tvorivý vklad, takže inklinujeme k označeniu dielo vytvorené umelou inteligenciou (AI-generated work). Fyzická osoba v tomto prípade proces tvorby neriadi ani neovláda, okrem toho, že definuje zadanie, či ideu diela, ktorá právnej ochrane autorského práva nepodlieha. Používateľ nad rámec zadania pokynu (myšlienky) ďalej nezasahuje do vyjadrenia či usporiadania diela. To vedie k pochybnosti, či osobu, ktorá AI týmto spôsobom používa, možno označiť za autora, ak podmienkou autorskoprávnej ochrany počnúc rozhodnutím Súdneho dvora EÚ vo veci Infopaq[2] je „vlastná duševná tvorbu autora.“
Príkladom grafickej AI je Stable Diffusion, Midjourne alebo Dall-e. Užívateľ zadá požiadavku v textovej forme a generatívny model vytvorí umelecký alebo realistický obrázok korešpondujúci so zadaným textovým pokynom. Na základe textovej požiadavky je možné vygenerovať aj hudbu (MusicLM) a samozrejme ďalší text (Chat GPT-3, Jasper, Writesonic), či už literárny alebo v programovacom jazyku. Pre ilustráciu pokyn, ktorý užívateľ zadáva systému AI, ktorý konvertuje text na hudbu, môže znieť napríklad: „funky skladba so silným tanečným rytmom, výraznou basovou linkou a chytľavou melódiou z klávesov.“[3] Pokyn pre textový konverzačný model môže znieť: „povedz vtip o právnikovi a AI.[4]“
Zadanie od používateľa grafického AI modelu môže znieť: žena pracujúca na počítači od Rembrandta a vygenerovaný obrázok je skutočne v štýle, akoby pochádzal od holandského majstra. Kto je autorom tohto výstupu? Je to Rembrandt, ktorý si ženu pracujúcu na počítači ani nemohol predstaviť? Je to programátor, ktorý zostavil model AI, hoci v čase písania zdrojového kódu žiadny konkrétny algoritmus na namaľovanie obrazu s týmto výjavom nenapísal? Alebo používateľ, ktorý sformuloval zadanie? Je to samotná AI?
Doterajšie prípady diel „nie-ľudského“ autora
Možnosti pripísania autorstva nie-ľudskému autorovi sa venovalo iba zopár pomerne bizarných prípadov. Najznámejšia je kauza Naruto v. Slater, v ktorej ide o fotografiu zhotovenú opicou.[5] Pán Slater pri fotografovaní nechal svoj fotoaparát bez dozoru a makak Naruto sa odfotil. Pán Slater chcel využiť vzniknutú selfie na komerčné účely a tvrdil, že je autorom fotky. Žalobu proti nemu podala organizácia PETA[6] ako zástupca opice, pričom chcela spravovať jej majetkové autorské práva. Súd žalobu odmietol z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie, keďže ani americké predpisy neumožňujú zvieraťu podať žalobu. Súd sa otázkou, či je podmienkou ochrany diela jeho vytvorenie človekom, bližšie nezaoberal, a teda nezodpovedal, či je autorom fotky pán Slater. Keď sa fotka objavila na portáli Wikimedia, pán Slater, tvrdiac svoje autorstvo, žiadal jej odstránenie. Wikimedia to odmietla s odôvodnením, že copyright chráni iba diela zhotovené človekom a keďže predmetnú fotku zhotovilo zviera, podľa názoru portálu je vo verejnej doméne.[7]
Podivnou kauzou o nie-ľudskom autorovi je aj prípad Urantia v. Maaherra,[8] v ktorom sa súd musel vysporiadať s otázkou, či kniha, o ktorej obe strany sporu tvrdia, že bola nadiktovaná nadpozemskou spirituálnou bytosťou, môže byť dielom na účely autorskoprávnej ochrany. Podľa súdu si copyright môže nárokovať „prvá ľudská bytosť, ktorá učenie nadpozemskej bytosti zostavila, koordinovala a usporiadala takým spôsobom, že výsledné dielo ako celok predstavuje originálne autorské dielo.“[9] Podľa súdu sa musel vyskytnúť „nejaký element ľudskej kreativity“,[10] ktorý postačoval na to, aby šlo o dielo v zmysle autorského práva.
Prístupy k určeniu autorstva diela vygenerovaného umelou inteligenciou
V tejto časti uvedieme, ako možno uvažovať o autorstve k dielu vytvorenému umelou inteligenciou. Okrem kategorického odmietnutia[11] alebo prijatia systému AI ako autora diela[12] sa objavujú názory pripisujúce autorstvo programátorovi softvéru umelej inteligencie alebo používateľovi systému,[13] iní argumentujú za dielo bez autora, resp., že výstup zo systému AI nie je dielom na účely autorskoprávnej ochrany.
- Odmietnutie AI ako autora diela
Slovenský Autorský zákon je jednoznačný. Len fyzická osoba môže byť autorom diela spôsobilého ochrany autorského práva.[14] Dôsledkom tejto normy je vylúčenie právnických osôb z postavenia tvorcu ergo pôvodného nositeľa práv. Právnické osoby môžu nadobúdať iba postavenie odvodené od skutočného autora, napr. vykonávať jeho majetkové práva alebo uzavrieť s autorom licenciu.[15] Kontinentálne autorské právo chápe dielo ako prejav autorovej osobnosti[16] a kreativitu považuje za výlučne ľudskú spôsobilosť. Podľa slovenského Autorského zákona je preto určenie systému AI za autora nemožné.
Za zmienku stojí, že v americkom autorskom zákone výslovná požiadavka na ľudské autorstvo absentuje.[17] V praxi súdy prirodzene považovali autorstvo za spôsobilosť, ktorá je jedinečne ľudská.[18] Písomné zakotvenie tejto podmienky sa objavilo až v smernici Amerického úradu pre autorské práva,[19] ktorá upravuje postup administratívneho konania z roku 1973.[20] V poslednom vydaní smernice z roku 2021 je uvedené, že úrad zaregistruje pôvodné autorské dielo za predpokladu, že ho vytvoril človek,[21] resp., že návrh na registráciu zamietne, ak bolo dielo „vytvorené strojom alebo mechanickým postupom, ktorý funguje náhodne alebo automaticky bez akéhokoľvek tvorivého vkladu alebo zásahu ľudského autora.“[22] Smernica bola uvedená do praxe v roku 2018, keď pán Thaler požiadal o registráciu obrázku vytvoreného AI, pričom sám ako autora uviedol Creativity Machine s tým, že dielo vzniklo „bez akéhokoľvek tvorivého vkladu človeka.“[23] Odvolacia rada úradu potvrdila, že takýto obrázok nemôže úrad zaregistrovať pre nesplnenie podmienky ľudského autorstva. Prípad Thaler v. Perlmutter[24] bude rozhodovať federálny okresný súd ako správnu žalobu, ktorú pán Thaler podal proti Úradu pre autorské práva. Konanie v čase písania tohto článku prebieha.
- Priznanie autorstva systému AI (výkon práv majiteľom systémov)
Snahy o priznanie autorstva systému AI sa častejšie objavujú v tradícii systému copyright, ktorý nie je založený na filozofických základoch droit d’auteur. Nakoľko americký Copyright Act nedefinuje autora ako fyzickú osobu, medzi tamojšími autormi sa objavujú názory,[25] že pojem autor môže zahŕňať aj systémy AI. Tento pohľad pohŕda „romantickou predstavou, že autorstvo je spojené s ľudskou výnimočnosťou.“[26] Aj tento názorový tábor si uvedomuje, že AI na rozdiel od fyzickej a právnickej osoby nemôže nadobúdať práva a záväzky. Systém AI na rozdiel od ľudí nebude tvoriť diela v reakcii na stimul finančnej odmeny.[27] Ako riešenie preto navrhujú, aby práva z copyrightu vykonával majiteľ AI systému. Zámerom je chrániť investíciu, ktorú majiteľ vynaložil na budovanie systému AI. Predpokladá sa, že ak budú investorom priznané majetkové práva, budú motivovaní k vytváraniu nových systémov AI. Na podporu svojej vízie poukazujú na to, že cieľom amerického copyrightu je prinášať benefit verejnosti sprístupňovaním nových diel. Navrhovanou úpravou zamýšľajú „povzbudiť ľudí, aby vyvíjali a využívali tvorivú umelú inteligenciu na vytváranie a šírenie spoločensky hodnotných diel, čím sa dosiahne cieľ autorského práva.[28] Právna konštrukcia má byť analógiou k zamestnaneckému dielu[29] alebo dielu na objednávku,[30] hoci, samozrejme, systém AI nie je v pracovnom pomere ani inom zmluvnom záväzku s osobou, ktorá systém AI prevádzkuje, lebo nemá právnu subjektivitu.
V prospech výkonu majetkových práv majiteľom systému AI je právna istota, predvídateľnosť (odpadá nutnosť posudzovať, kto vložil do diela svoj tvorivý vklad) a všeobecný princíp občianskeho práva, že vlastník veci je oprávnený požívať jej plody a úžitky.[31] V podmienkach používania systémov AI nachádzame ustanovenia o tom, že prevádzkovateľ systému „postupuje používateľovi AI práva na použitie vygenerovaného diela“ alebo „k nemu poskytuje licenciu“,[32] teda sa zjavne považuje za osobu, ktorá k vygenerovanému výstupu vykonáva práva vyplývajúce z amerického autorského práva. Súčasné európske autorské právo však neumožňuje, aby ekonomické investície alebo vynaložené úsilie ako také odôvodnili ochranu autorským právom, ak toto úsilie a schopnosti „nevyjadrujú nijakú originalitu.“[33]
- Používateľ systému AI
Ak fyzická osoba používa pri tvorbe diela technické zariadenie, autorom je osoba, ktorá prístroj ovláda a riadi. Technické zariadenie je iba nástrojom používateľa, ktorý je osobne činný pri vyjadrení diela do zvolenej formy. Pri použití počítačového programu nemáme pochybnosti, že síce program na editáciu textu pomáha používateľovi zachytiť dielo do vnímateľnej podoby, opraviť preklepy, poradiť pri kostrbatej štylistike alebo navrhnúť synonymum, ide len o nástroj a autorom textu je fyzická osoba.[34]
Pri fotografii, pre ktorú je typická nutnosť použitia zariadenia na zachytenie reality, Autorský zákon (v súlade s príslušnou smernicou)[35] zľavuje z požiadavky jedinečnosti, ktorú musia spĺňať diela z oblasti literatúry, umenia a vedy a za fotografické dielo považuje „zachytenie obrazu prostredníctvom fotografického technického zariadenia, ak je výsledkom tvorivej duševnej činnosti autora.“[36] Z tejto definície a contrario vyplýva, že ak zachytený obraz nie je výsledkom tvorivej duševnej činnosti fyzickej osoby, fotografia nie je fotografickým dielom na účely autorskoprávnej ochrany. Tejto línie sa držíme aj pri úvahách, či používateľ systému AI, ktorý iniciuje vytvorenie diela, by mal byť považovaný za autora. Latka tvorivej duševnej činnosti autora v praxi leží nízko a aj diela s minimálnou tvorivosťou majú nárok na ochranu autorského práva.[37] Vymedzenie kľúčového pojmu dielo podlieha prostredníctvom rozhodovacej činnosti Súdneho dvora EÚ ďalšej harmonizácii, a to nielen medzi členskými štátmi, ale aj medzi kategóriami diel,[38] k tomu viac na stránkach tohto Bulletinu písal M. Husovec (2012).[39]
Ak má byť fotografia dielom, musí byť výsledkom tvorivej duševnej činnosti autora, čo v zmysle rozhodnutia SDEÚ vo veci Painer znamená, že „autor si v prípravnej fáze môže zvoliť kompozíciu, postoj fotografovanej osoby či osvetlenie. Pri snímaní si môže zvoliť rámovanie, uhol pohľadu alebo vytváranú atmosféru. Napokon pri vytlačení negatívu si môže autor vybrať medzi rôznymi existujúcimi technikami vyvolania tú, ktorú hodlá použiť, alebo môže tiež na úpravu použiť softvér. Prostredníctvom týchto jednotlivých rozhodnutí tak môže autor fotografického portrétu vytvorenému dielu vtlačiť svoj osobný štýl. Preto pokiaľ ide o fotografický portrét, priestor autora na využitie svojich tvorivých schopností nie je nutne obmedzený či dokonca neexistujúci.“[40] Tento právny názor Súdny dvor EÚ rozvinul rozhodnutím Football DataCo, v ktorom uviedol, žekritérium osobného štýlu[41] nie je splnené, ak vytvorenie (v tomto prípade databázy) je „určené technickým hľadiskom, pravidlami alebo obmedzeniami, ktoré neponechávajú priestor pre tvorivú slobodu,[42]“ čo ďalej potvrdil v rozhodnutí Cofemel.[43]
Je otázne, či používateľ AI môže zanechať osobný odtlačok (osobný štýl) vo výstupe, ktorý umelá inteligencia vygeneruje na základe textového vstupu. Priestor používateľa AI na využitie tvorivých schopností bude z nášho pohľadu obmedzenejší než pri fotografovaní. Používateľ tvorbu diela riadi výhradne tým, že má možnosť preformulovať pôvodný pokyn a dopĺňať ho a tiež tým, že si z viacerých ponúknutých výstupov naservírovaných AI niektorý vyberie. Miera osobného odtlačku závisí aj od miery špecifikácie zadania. Pokyn zátišie, mesto alebo líška je generický a úloha počítača v procese tvorby tohto výstupu je taká vysoká, že autorstvo používateľa sa stáva ťažšie obhájiteľné[44] než pri zadaní, v ktorom používateľ vyjadrí svoju víziu, napr. roztomilá líška oblečená ako detektív vo futuristickom temnom meste, kinematografický štýl alebo spiaca líška, kaligrafia čiernym štetom na papyruse, ázijský štýl. Pokiaľ súdy zhodnotia, že úloha používateľa systému AI je taká obmedzená, že nemôže uplatniť slobodnú voľbu počas generovania výstupu, používateľ sa nemôže kvalifikovať ako autor výstupu.
- Programátor systému AI
Programátor[45] modelu AI má nepochybne autorské práva na zdrojový kód. Keďže stojí pri zrode systému AI, mal by mať automaticky autorské práva na všetko, čo je AI spôsobilá vytvoriť? Programátor nie je schopný predvídať, ako bude vyzerať výstup[46] – konkrétne dielo. Programátor vytvára predpoklad pre vygenerovanie výstupu, ale netvorí dielo samotné. Priznanie práv osobe, ktorá vytvorí len potenciál pre vytvorenie diela, ale nie jeho vyjadrenie v konkrétnej forme, by bolo porušením princípu autorského práva.[47]
V Spojenom kráľovstve sa na rozdiel od väčšiny ostatných krajín rozhodli zakotviť normatívnu právnu fikciu s cieľom chrániť počítačom vytvorené diela, ktoré nemajú ľudského tvorcu.[48] Zákon za autora považuje „osobu, ktorá vykonala opatrenia potrebné na vytvorenie diela,“[49] aj keď nebol skutočným autorom. Pri počítačovo generovaných dielach je skrátené obdobie právnej ochrany na 50 rokov od vytvorenia, na rozdiel od diel fyzických osôb, pri ktorých je to 70 rokov od smrti autora.[50] Priniesla táto právna úprava rozlúsknutie problému pripísania autorstva? Nezdá sa. Osobou, ktorá vykonala opatrenia potrebné na vytvorenie diela môže byť okrem programátora zdrojového kódu aj používateľ systému zadávajúci pokyn k vytvoreniu konkrétneho výstupu a môže ním byť aj osoba, ktorá zvolila a zhromaždila materiál na tréning AI alebo aj samotný investor projektu.[51] Aj Spojené kráľovstvo svojho času podliehalo výkladu Súdneho dvora EÚ a je dôvodné namietať, že takéto nastavenie (oddelenie autorstva a kreativity) nie je v súlade s požiadavkou vlastnej tvorivej duševnej činnosti a požiadavky osobného odtlačku.
- Výstup z generatívnej AI nie je dielom
Autorské práva môžu vzniknúť len vtedy, ak výstup spĺňa definíciu diela. O splnení definičných znakov možno mať pri generatívnej AI pochybnosti. Systémy AI sú síce schopné generovať vysoko sofistikované, quasi-diela, ale „kvalita týchto výstupov by sa nemala mylne považovať za dôkaz tvorivosti.“ [52] Výstupy sú skôr výsledkom analytickej a štatistickej činnosti algoritmu než duševnej činnosti. Ak programátorovi ani používateľovi nemožno pripísať autorstvo, potom umelou inteligenciou vygenerovaný výstup môže byť „bez autorný“ [53] a nebude predmetom autorského práva.
Prezentované sú aj názory, že diela vytvorené umelou inteligenciou nemôžu byť v EÚ chránené autorským právom, ale mohli by sa na ne vzťahovať práva príbuzné autorskému právu„[54] alebo predpisy o nekalej súťaži. Práva súvisiace s autorským právom sú dnes harmonizované v rôznych sektoroch (napr. výkonní umelci, výrobcovia zvukového záznamu, vysielatelia), ale úprava k výstupom AI zatiaľ chýba. Základnou otázkou je, komu by sui generis práva mali v takom prípade prislúchať.
Problémy na vstupe – výnimka na vyťažovanie dát
Autorskoprávne problémy na vstupe vyplývajú z toho, že systémy AI nevyhnutne potrebujú na strojové učenie existujúce diela a často čerpajú obsah nachádzajúci sa na internete, ktorý podlieha rôznym právnym režimom. Tak sa autorom môže stať to, čo komiksovej ilustrátorke,[55] ktorá nevedela, že jej diela boli súčasťou dát na tréning umelej inteligencie. Prišla na to až vo chvíli, keď sa začali objavovať grafiky, ktoré nenakreslila, s jej rukopisom, teda výstupy, ktoré vytvoril systém AI na základe zadania používateľa vytvoriť obrázok v štýle tejto autorky. Rozčarovanie ilustrátorky je pochopiteľné. Keďže štýl autorskoprávnej ochrane nepodliehajú, môže autorka ochrániť svoju tvorbu pred týmto spracovaním?
Je potrebné zodpovedať, či pôvodné dielo pripúšťa fair use použitie (podľa amerického systému copyright),[56] resp. či v európskom kontexte patrí medzi zákonné výnimky, ktoré by umožnili prevádzkovateľovi systému AI obmedziť práva autora a použiť jeho dielo bezodplatne ako tréningový materiál pre AI. Z pohľadu harmonizovaného európskeho práva prichádza do úvahy výnimka použitia diela pri čerpaní údajov,[57] ktorým sa rozumie „akákoľvek automatizovaná analytická technika zameraná na analýzu údajov v digitálnej forme s cieľom získať vzory, trendy, korelácie“[58] (data mining). Táto výnimka umožňuje počítačovú analýzu veľkého množstva údajov s cieľom získať nové poznatky. Môže sa týkať veľkých textových korpusov, ktoré slúžia na skúmanie syntaktických alebo gramatických vzorov, dátovej žurnalistiky a rozmanitého vedeckého, sociálneho aj umeleckého využitia.[59] Pri tejto výnimke nedochádza k rozmnožovaniu diela v obvyklom zmysle, lebo dielo sa nesprístupňuje ďalším osobám (novému publiku). Výnimka chráni informácie[60] obsiahnuté v diele, ktoré sú využité na automatizovanú výpočtovú analýzu a následnú produkciu nových výstupov.
Podľa európskej výnimky autorské práva neporuší osoba, ktorá bez súhlasu autora dielo použije „vyhotovením rozmnoženiny pri čerpaní údajov, ak takéto použitie nie je výslovne vyhradené.“[61] Táto výnimka nie je obmedzená na okruh beneficientov (neobmedzuje sa na uplatnenie knižnicou, školou a podobne) ani na účel, čím je umožnený aj potenciálny komerčný účel. Autor sa však môže proti tomuto nakladaniu s dielom vopred ohradiť (formou opt-out) a využitiu výnimky zabrániť. Výhradu možno vykonať formou metadát a strojovo čitateľných prostriedkov (napr. robot.txt) v podmienkach webového sídla alebo služby, zmluvnými dohodami alebo jednostranným vyhlásením.[62]
Vývojári AI systémov, ktorí zamýšľajú použiť autorské diela na tréning generatívnej umelej inteligencie, by v zmysle čl. 4 Smernice o autorskom práve na digitálnom jednotnom trhu mali (1) extrahovať iba diela, ktoré sú „zákonne dostupné,“[63] (2) preveriť, že vykonávateľ autorských práv si nevyhradil takéto použitie diela, (3) získané rozmnoženiny a extrakcie uchovávať len tak dlho, ako je to potrebné na účely extrakcie.[64] Používateľom diel z generatívnych AI systémov zase advokáti odporúčajú vyhýbať sa pri formulácii zadaní menám autorov alebo ich diel – osobitne tých, ktoré sú naďalej pod autorskoprávnou ochranou.[65]
V Spojených štátoch, kde výnimky z práva copyright nie sú taxatívne vymenované, neexistuje výslovná výnimka umožňujúca vyťažovanie textu a údajov. Môže však ísť o tzv. fair use použitie s obdobným dopadom, že autori pôvodných diel budú musieť strpieť použitie diel na čerpanie dát umelou inteligenciu. U niektorých autorov to vyvoláva nevôľu a domáhajú sa ochrany svojich skorších diel, ktorými bol systém AI nakŕmený a žiadajú tri C: credit, consent, compensation,[66] čiže byť označený ako autor pôvodného diela, možnosť vyjadriť súhlas s použitím diela umelou inteligenciou (na princípe opt-in) a kompenzáciu za použitie diela systémom AI. Interpretácia doktríny fair use prináleží súdom a tie zatiaľ nemali možnosť posúdiť, či spravodlivým použitím nelicencovaného diela je jeho vyťaženie na účely tréningu AI. To sa ale čoskoro zmení.
Žaloby autorov proti využívaniu diel umelou inteligenciou
Použitie obrázkov ako tréningového materiálu pre systém AI bez súhlasu držiteľov autorského práva je premetom žaloby spoločnosti Getty Images, ktorá podniká v oblasti licencovania grafických diel, proti Stability AI. Žalobca tvrdí, že jeho webová databáza obrázkov bola vydolovaná a použitá bez patričnej licencie žalovanou spoločnosťou, ktorá prevádzkuje systém AI s názvom Stable Diffusion. Žaloba podaná v januári 2023 v Londýne uvádza, že Stability AI čerpala až 12 miliónov obrázkov.[67] Výstupy z generatívneho modelu sú podobné až do tej miery, že obsahujú obdobu vodoznaku, ktorý sa nachádza na pôvodných obrázkoch na stránke Getty.[68] Systém AI pravdepodobne považuje vodoznak gettyimages za integrálnu súčasť grafiky, a preto ho umiestňuje aj na svoje výstupy. V USA podalo niekoľko umelcov podobnú žalobu proti spoločnostiam Stability AI a Midjourney, v ktorej rovnako tvrdia, že ich diela chránené autorským právom boli bez licencie použité na trénovanie modelov umelej inteligencie.[69] Ide o prvé žaloby, ktorými autori, resp. držitelia majetkových práv namietajú proti vyťažovaniu dát prevádzkovateľmi systémov umelej inteligencie. Súd bude musieť posúdiť, či tréning systému AI využíva autorské diela v súlade s fair use doktrínou.
Záver
Autorské dielo je podľa súčasnej definície SDEÚ vlastným duševným výtvorom autora. Autor musí mať k dispozícii určitý priestor pre tvorivé rozhodnutia (nemôže byť limitovaný technickými, funkčnými alebo inými obmedzeniami), tento musí využiť, aby v diele zanechal osobný odtlačok. Podľa rozsudku Painer sa tvorivé rozhodnutia môžu vyskytnúť v troch fázach: prípravná fáza (koncepcia), realizácia a finalizácia (redakcia).[70] Pokiaľ fyzická osoba vyjadrila vlastnú duševnú tvorbu a vytvorila dielo za pomoci AI ako nástroja, bude jeho autorom. Súčasné automatizované rozhodovanie neurónových sietí schopných strojového učenia „prerušuje príčinnú súvislosť medzi človekom (autorom kódu alebo používateľom) a výstupom.“[71] Pri generatívnych systémoch typu text-to-image realizácia diela prebieha bez zásahu človeka. V prípravnej fáze používateľ môže mať postačujúci všeobecný autorský zámer (dostatočne konkrétne zadanie), ale nemusí (ak používa všeobecné a krátke zadanie formou skúsime a uvidíme). V redakčnej fáze si používateľ môže zvoliť medzi obvykle štyrmi grafickými výstupmi vygenerovanými umelou inteligenciou. Čím slabšia je možnosť tvorivej slobody fyzickej osoby, tým ťažšie je obhájiť kvalifikáciu výstupu ako diela s príslušnými autorskými právami.
Právna prax musí spresniť odpoveď na otázku, či používanie autorských diel v procese strojového učenia porušuje práva autorov. Európska únia vytvorila výnimku umožňujúcu komerčné a nekomerčné využitie diela na vyťažovanie textu a dát – pokiaľ sa autor neohradí. V Spojených štátoch a Spojenom kráľovstve sa objavili prvé žaloby na určenie prípustnosti používania obrázkov chránených autorským právom na tréning umelej inteligencie bez súhlasu a kompenzácie autorov.
RESUMÉ
Generatívna umelá inteligencia a výzvy autorského práva
Článok sa venuje autorskoprávnym otázkam vznikajúcim pri systémoch generatívnej umelej inteligencie typu text-to-image. Ako prvé sú opísané možné spôsoby určenia autorstva k vygenerovanému výstupu, a to pripísanie autorstva používateľovi, programátorovi, resp. majiteľovi systému a dôvody brániace určeniu samotného systému AI za autora. Po druhé, príspevok sa zameriava na použitie existujúcich diel ako vstupných dát pri trénovaní modelu neurónových sietí. Prezentovaná je európska výnimka na použitie diela pri čerpaní údajov a prvé súdne spory ohľadom spravodlivého použitia (fair use) v americkom prostredí.
SUMMARY
Generative Artificial Intelligence and the Challenges of Copyright Law
This article deals with copyright issues related to text-to-image generative AI systems. First, possible ways of working out who is the author to the generated output are described, namely, affording copyright protection to the user, computer programmer or the owner of the system, and the reasons preventing the AI system itself from being determined as the author. Second, the article focuses on the use of existing works as input data in training a neural network model. The European exception to the use of a work in data mining is presented, as well as first court cases concerning fair use in the USA.
ZUSAMMENFASSUNG
Generative künstliche Intelligenz und Aufforderungen des Urheberrechtes
Der Artikel widmet sich den Fragen des Urheberrechtes, die bei den Systemen der generativen künstlichen Intelligenz Typ Text-to-Image entstehen. Als erstes sind die möglichen Modalitäten bei der Feststellung der Urheberschaft zum generierten Austritt, und zwar die Zusprechung der Autorenschaft dem Benutzer, dem Programmierer bzw. dem Besitzer des Systems beschrieben sowie die Gründe, die die Feststellung des AI Systems zum Autor selbst, verhindern. Zum anderen ist der Beitrag auf die Verwendung von bestehenden Werken als Eingangsdaten beim Training des Models von Neuronetzen gerichtet. Präsentiert wird auch die europäische Ausnahme für die Nutzung des Werkes bei Inanspruchnahme von Daten und die ersten Gerichtsstreitigkeiten wegen einer gerechten Nutzung (fair use) in der amerikanischen Umgebung.
[1] Vojčík, P. a kol. (2012). Právo duševného vlastníctva. Plzeň: Aleš Čeněk. ISBN: 978-80-7380-373-5, 94 s.
[2] Rozsudok Súdneho dvora EÚ z 16. 7. 2009 vo veci Infopaq International A/S proti Danske Dagblades Forening. C-5/08.
[3] https://google-research.github.io/seanet/musiclm/examples/
[4] „Why did the lawyer refuse to use an AI legal assistant?“ „Because it kept insisting on filing briefs in binary.“ (ChatGPT v. 13. 02. 2023)
[5] www.aktuality.sk/fotogaleria/259176/selfie-roka-ma-fotograf-prava-na-fotku-ktoru-spravila-sama-opica/1/
[6] People for the Ethical Treatment of Animals
[7] Hooker, M. (2010). Naruto v. Slater: One Small Step for a Monkey, One Giant Lawsuit for Animal-Kind. Dostupné na: www.ssrn.com/abstract=3533194
[8] https://caselaw.findlaw.com/us-9th-circuit/1433972.html
[9] Ibid 8
[10] Ibid 8
[11] napr. Zurth, P. (2021) Artificial Creativity? A Case Against Copyright Protection for AI Generated Works. In: UCLA Journal of Law & Technology, Volume 25, Issue 2. Dostupné na: www.uclajolt.com/wp-content/uploads/2021/12/Zurth_Artificial-Creativity.pdf
[12] napr. Abbott, R., & Shubov, E. (2022).The Revolution Has Arrived: AI Authorship and Copyright Law. Dostupné na: www.ssrn.com/abstract=4185327
[13] napr. Samuelson, P. (1985). Allocating Ownership Rights. In Computer-Generated Works, 47 U. Pitt. L. Rev. 1185
[14] § 13 Autorský zákon č. 185/2015 Z. z.
[15] Právnická osoba môže byť zhotoviteľom „netvorivej“ databázy sui generis podľa § 135 Autorského zákona, čo však nemá relevanciu v diskusii o dielach v zmysle § 3 Autorského zákona.
[16] Vojčík, P. a kol. (2012). Právo duševného vlastníctva. Plzeň: Aleš Čeněk. ISBN: 978-80-7380-373-5, str. 87
[17] www.caselaw.findlaw.com/us-9th-circuit/1433972.html
[18] Landau, S. S. (2022). Copyright Office Review Board Reaffirms that Human Authorship is a Prerequisite for Copyright Protection. Dostupné na: www.cll.com/CopyrightDevelopmentsBlog/copyright-office-review-board-reaffirms-that-human-authorship-is
[19] US Copyright Office
[20] Abbott, R., & Shubov, E. (2022).The Revolution Has Arrived: AI Authorship and Copyright Law Dostupné na: www.ssrn.com/abstract=4185327.
[21] Compendium of U.S. Copyright Office practices, vydanie 2021, bod 306 v znení: „The U.S. Copyright Office will register an original work of authorship, provided that the work was created by a human being.“
[22] Ibiid 21, bod 313.2: „The Office will not register works produced by a machine or mere mechanical process that operates randomly or automatically without any creative input or intervention from a human author.”
[23] Ibid 18
[24] Thaler v. Perlmutter, D. D. C., No. 22-cv-01564
[25] Abbott, R., & Shubov, E. (2022).The Revolution Has Arrived: AI Authorship and Copyright Law. Dostupné na: www.ssrn.com/abstract=4185327.
[26] Ibid 25
[27] Ibid 25
[28] Ibid 25
[29] Majetkové práva autora k zamestnaneckému dielu vykonáva vo svojom mene a na svoj účet zamestnávateľ, ak nie je dohodnuté inak.
[30] Ak autor vytvoril dielo na objednávku, platí, že udelil súhlas na jeho použitie na účel vyplývajúci zo zmluvy, ak nie je dohodnuté inak.
[31] Matulionyte, R. & Lee, J. (2022): Copyright in AI-generated works: Lessons from recent developments in patent law. Dostupné na www.script-ed.org/article/copyright-in-ai-generated-works-lessons-from-recent-developments-in-patent-law/
[32] Terms of Use: https://openai.com/terms/(„OpenAI hereby assigns to you all its right, title and interest in and to Output“) alebo Terms of Service: https://docs.midjourney.com/docs/terms-of-service („Midjourney grants You a license to the Assets under the Creative Commons Noncommercial 4.0 Attribution International License“)
[33] bod 42 rozsudku Súdneho dvora EÚ z 1. 3. 2012 vo veci Football Dataco Ltd a i. proti Yahoo! UK Ltd a i. C-604/10.
[34] Gervais, D. J. (2019). The machine as author. Iowa Law Review, Vol. 105, Vanderbilt Law Research Paper No. 19 – 35. Dostupné na: https://ssrn.com/abstract=3359524.
[35] článok 6 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/116/ES z 12. 12. 2006 o lehote ochrany autorského práva a niektorých súvisiacich práv
[36] § 3 ods. 5 Autorský zákon
[37] van Gompel, S. (2014). Creativity, autonomy and personal touch: A critical appraisal of the CJEU’s originality test for copyright. In M. van Eechoud (Ed.), The work of authorship (95 – 143). Amsterdam University Press
[38] fotografie, databázy, počítačové programy a ostatné diela
[39] Husovec, M. (2012) Judikatórna harmonizácia pojmu autorského diela v únijnom práve. In: Bulletin slovenskej advokácie, č. 12, s. 16 – 19.; Husovec, M. (2011). K európskemu „prepisovaniu“ pojmových znakov autorského diela. In: Duševné vlastníctvo, č. 4, s. 24 – 27.
[40] bod 91 – 93 rozsudku Súdneho dvora EÚ z 1. 12. 2011 vo veci Eva‑Maria Painer proti Standard VerlagsGmbH a i., C‑145/10.
[41] angl. personal touch, franc. touche personnelle. V slovenskom preklade rozsudku preložené ako osobný štýl.
[42] Rozsudok Súdneho dvora EÚ z 1. 3. 2012 vo veci Football Dataco Ltd a i. proti Yahoo! UK Ltd a i. C-604/10.
[43] bod 30 – 31 rozsudku Súdneho dvora EÚ z 12. 9. 2019 vo veci Cofemel Sociedade de Vestuário SA proti G-Star Raw CV. C-683/17.
[44] Samuelson, P. (1986). Allocating Ownership Rights. In Computer-Generated Works, 47 U. Pitt. L. Rev. 1185
[45] Pre zjednodušenie nerozlišujeme, či ide o fyzickú osobu programátora alebo o právnickú osobu, ktorá zamestnáva programátorov a vykonáva majetkové práva k softvéru.
[46] Ibid 44
[47] Ibid 44
[48] Section 178 Copyright, Designs and Patents Act
[49] Section 9 (3) CDPA: In the case of a literary, dramatic, musical or artistic work which is computer-generated, the author shall be taken to be the person by whom the arrangements necessary for the creation of the work are undertaken.
[50] Section 12 (7) CDPA: If the work is computer-generated (…) and copyright expires at the end of the period of 50 years from the end of the calendar year in which the work was made.
[51] www.roboticslawjournal.com/analysis/robot-art-the-uk-copyright-implications-of-artificial-intelligence-generated-art-75379638
[52] Quintais: Copyright and Artificial Creation: Does EU Copyright Law Protect AI-Assisted Output?
[53] Ginsburg, C. J. & Budiardjo, A. L. (2019). Authors and Machines. In Berkeley Technology Law Journal, 34(2). 343 – 448
[54] Hugenholtz P. B et al (2020) Trends and developments in artificial intelligence: challenges to the intellectual property rights framework (IViR and JIIP). Final report for the European Commission. Dostupné na: https://op.europa.eu/en/publication-detail/-/publication/394345a1-2ecf-11eb-b27b-01aa75ed71a1/language-en
[55] Andersen, S. (2022). The Alt-Right Manipulated My Comic. Then A. I. Claimed It. Opinion. Guest Essay. Dostupné na: www.nytimes.com/2022/12/31/opinion/sarah-andersen-how-algorithim-took-my-work.html
[56] §107 US Copyright Act
[57] § 51c Autorský zákon preberajúci výnimku z Článku 4 smernice 2019/790 o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom na digitálnom jednotnom trhu a o zmene smerníc 96/9/ES a 2001/29/ES
[58] § 51b ods. 2 Autorský zákon
[59] Hugenholtz, P. B. (2019). The New Copyright Directive: Text and Data Mining (Articles 3 and 4). Dostupné na: www.copyrightblog.kluweriplaw.com/2019/07/24/the-new-copyright-directive-text-and-data-mining-articles-3-and-4/
[60] To je aj jedným z dôvodov kritiky novej výnimky, pozri napr. Margoni, T. & Kretschmer, M. (2022). A Deeper Look into the EU Text and Data Mining Exceptions: Harmonisation, Data Ownership, and the Future of Technology, GRUR International, Volume 71, Issue 8
[61] § 51c Autorský zákon
[62] dôvodová správa k zákonu č. 71/2022 Z. z.
[63] Táto podmienka v texte slovenskej transpozície v § 51c Autorského zákona chýba.
[64] Varese, E. (2023). Can generative artificial intelligence rely on the copyright text and data mining (TDM) exception for its training? Dostupné na: www.gamingtechlaw.com/2023/02/artificial-intelligence-training-copyright-tdm-exception/
[65] Roberts, A. & Godement, A. (2022). Who owns the copyright in AI-generated art? Dostupné na www.lexology.com/library/detail.aspx?g=fd1e9201-c746-42b4-b3c2-348dfe7ea31d
[66] Andersen, S., hostka v epizóde Elon’s Crumbling Empire + Generative A. I. Goes to Court podcastuHard Fork, 20. 01. 2023. Dostupné na: www.nytimes.com/2023/01/20/podcasts/20hard-fork-elon-empire-artists-ai.html
[67] www.scribd.com/document/624165761/Getty-Lawsuit-Against-Stable-Diffusion
[68] www.newsroom.gettyimages.com/en/getty-images/getty-images-statement
[69] www.gizmodo.com/free-ai-art-stability-midjourney-deviantart-sued-getty-1849995371
[70] Hartman, Ch., et al. (2020). Trends and Developments in Artificial Intelligence – Challenges to the Intellectual Property Rights Framework- Final Report”. European Commission.
[71] Gervais, D. J. (2019). The machine as author. Iowa Law Review, Vol. 105, Vanderbilt Law Research Paper No. 19 – 35. Dostupné na: https://ssrn.com/abstract=3359524.