JUDr. Karin Vrtíková PhD. je absolventkou Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave, aktuálne pôsobí ako odborná asistentka na Katedre trestného práva a kriminológie Právnickej fakulty TU v Trnave.
JUDr. Ivana Mokrá je absolventkou Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave, kde v súčasnosti pôsobí ako interná doktorandka na Katedre trestného práva a kriminológie. Rovnako pôsobí ako advokátska koncipientka v advokátskej kancelárii v Trnave.
V odbornej, ale aj laickej verejnosti je citeľná potreba volajúca po zmene v súčasnom nastavení Trestného konania ako celku. Za týmto účelom bol aj v nedávnej dobe vypracovaný pomerne rozsiahly návrh na zmenu Trestného zákona, v zmysle ktorého bol osobitne urgujúcou otázkou najmä spôsob určenia výšky škody. Napriek tomu, že predmetná novela Trestného zákona nebola schválená, autorky sa rozhodli venovať jej pozornosť a priniesť k otázke určenia škody v Trestnom zákone aj niekoľko vlastných postrehov. Tento postup odôvodňujú najmä tým, že v početných prípadoch je to práve určenie škody, ktoré je s ohľadom na výšku trestnej sadzby pre obvinených kľúčové.
1. Škoda v Trestnom zákone Slovenskej republiky de lege lata
Už pri prijímaní zákona č. 312/2020 Z. z. o výkone rozhodnutia o zaistení majetku a správe zaisteného majetku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, Slovenská advokátska komora (ďalej tiež ,,SAK“) upozorňovala na potrebu zmeny ustanovení dotýkajúcich sa výšky škody a osobitne jej spôsobu určenia aj s poukazom na to, že v kontexte aktuálnej právnej úpravy dochádza neustále k sprísňovaniu trestnej zodpovednosti iba v dôsledku takých skutočností, ako je napr. inflácia, rast priemernej mzdy, ale aj rast minimálnej mzdy, čo sa celkom určite vymyká princípu poňatia trestného práva ako prostriedku ultima ratio.[1] S predmetnou pripomienkou nemožno nesúhlasiť aj vzhľadom na to, že výška škody spôsobenej trestným činom a vyčíslená na sumu 266,01 eur v roku 2010 nevykazuje rovnakú hodnotu ako v roku 2023, a to práve z dôvodu meniacej sa hodnoty peňazí. Z tohto dôvodu sa autorky prikláňajú k názoru, že ustanovenie týkajúce sa škody by malo podliehať istej elasticite, alternatívne by bolo vhodné stanoviť pevné peňažné sumy, ktoré by si však v tomto smere vyžadovali ich častejšiu novelizáciu.
S poukazom na právnu úpravu de lege lata možno len v krátkosti priblížiť, že v zmysle § 124 ods. 1 TZ, rozumieme pojmom škoda ,,ujmu na majetku alebo reálny úbytok na majetku alebo na právach poškodeného alebo jeho inú ujmu, ktorá je v príčinnej súvislosti s trestným činom, bez ohľadu na to, či ide o škodu na veci alebo na právach. Škodou sa na účely tohto zákona rozumie aj získanie prospechu v príčinnej súvislosti s trestným činom.“ Škoda tak predstavuje ujmu, či získanie majetkového prospechu v príčinnej súvislosti so spáchaným trestným činom, ktorá je objektívne vyjadriteľná v peniazoch.[2]
S poukazom na pomerne dlho zakotvenú a žiaľ, stagnujúcu kategorizáciu škody rozlišujeme:
a) malú škodu, ktorá presahuje sumu 266 eur
b) väčšiu škodu, ktorá predstavuje desaťnásobok malej škody t. j. 2 660,01 eur
c) značnú škodu, presahujúcu stonásobok malej škody, t. j. 26 660, 01 eur
d) škodu veľkého rozsahu, ktorá presahuje päťstonásobok malej škody, t. j. 133 000,01 eur.
Aj s ohľadom na predmetnú kategorizáciu škody, ako aj jednotlivé kvalifikačné znaky obsiahnuté v tých ktorých skutkových podstatách je zrejmé, že čím je spôsobená škoda vyššia, tým prísnejšie sa bude posudzovať, resp. tým prísnejší bude následok v podobe trestu pre páchateľa.
V kontexte v úvode zmienenej neschválenej novely TZ malo dôjsť k zmene vyčíslenia hodnoty škody nasledovne: „(1) Škodou malou sa rozumie škoda najmenej 500 eur. Škodou väčšou sa rozumie škoda najmenej 5 000 eur. Škodou značnou sa rozumie škoda najmenej 50 000 eur. Škodou veľkého rozsahu sa rozumie škoda najmenej 250 000 eur. Tieto hľadiská sa použijú rovnako na určenie výšky prospechu, hodnoty veci a rozsahu činu.“.[3] Prvýkrát od prijatia TZ sa tak očakávalo zvýšenie hranice vymedzenia spáchanej škody z dnešných 266 eur na 500 eur pri hranici malej škody, úmerne sa mali posunúť ostatné hranice škôd a zaviesť sa mala nová kategória škody – škoda mimoriadne veľkého rozsahu, ktorej hranica mala byť najmenej 1 000 000 eur a ktorá mala nájsť svoje opodstatnenie najmä pri majetkových a hospodárskych trestných činoch a trestných činoch proti životnému prostrediu, ktoré sú v intenciách Slovenskej republiky nezriedka páchané v tomto rozsahu. Súčasne sa pri väčšine daňových trestných činoch a trestných činoch proti životnému prostrediu mala posunúť hranica trestnosti na hodnotu väčšej škody.[4]
Napriek tomu, že predmetná novela nenašla svoju legislatívnu podporu v parlamente, autorky predmetným príspevkom chcú podporiť pretrvávajúcu nevyhnutnosť zmeny v nastavení otázky škody a tiež vyjadriť snahu, aby táto problematika neupadla do úzadia. Autorky súčasne veria, že pretrvávajúca ingerencia odbornej verejnosti v tejto otázke nájde skôr, či neskôr, podporu aj u slovenského zákonodarcu.
2. Možné spôsoby určenia škody v Trestnom zákone de lege ferenda
Je nevyhnutné dať za pravdu SAK, ktorá nielen upozornila na to, že aktuálne nastavenie vyčíslenia hodnoty škody je v príkrom rozpore s postavením trestného práva ako prostriedku ultima ratio, ale tiež uviedla, že ,,aj naďalej sa rozvíjajúca ekonomika štátu, prináša podľa platnej dikcie trestného zákona situácie, že rovnaký skutok posudzovaný v čase prijatia právnej úpravy nemusel byť ani trestný, alebo mohol byť trestný miernejšie, ako je v súčasnosti.“[5]V tejto súvislosti tak aj s poukazom na formulovanú neschválenú novelu TZ vyvstávalo viacero možností, ako by sa škoda mohla určovať.
V rade prvom bola pôvodne formulovaná požiadavka tak, aby sa hodnota škody odvíjala od sumy presahujúcej jednu polovicu priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok kalendárneho roka predchádzajúceho kalendárnemu roku, v ktorom došlo k spáchania činu. S poukazom na súčasnú výšku priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky (tiež ,,SR“), ktorá dosiahla v roku 2022 hodnotu 1 304 eur, by sa tak výška škody v roku 2022 odvíjala od sumy 652, 01 eur, pričom jej hodnota by nestagnovala, ale primerane by sa s poukazom na vyvíjajúcu sa ekonomickú situáciu zvyšovala. Predmetná požiadavka však zo strany SAK prešla určitou modifikáciou a ustálila v poradí druhú možnú požiadavku v znení, že „škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu minimálnej mzdy v kalendárnom roku predchádzajúcemu kalendárnemu roku, v ktorom došlo k spáchania činu.“[6]
Vzhliadnuc do právnej úpravy účinnej ešte pred prijatím rekodifikovanej formy TZ je možné konštatovať, že požiadavka na zmenu stanovovania výšky škody pevnou sumou nie je v právnom poriadku SR taká neznáma, než by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Už novela zákona č. 175/1990 Zb. účinná od 01. 07. 1990 z 2. mája 1990, ktorou sa zmenilo a doplnilo znenie Trestného zákona č. 140/1961 stanovila, že ,,škodou nie nepatrnou sa rozumie škoda dosahujúca najmenej polovicu najnižšej mesačnej mzdy ustanovenej všeobecne záväznými právnymi predpismi, nie malou škodou sa rozumie suma dosahujúca najmenej trojnásobok takej mzdy, väčšou škodou sa rozumie suma dosahujúca najmenej desaťnásobok takej mzdy, značnou škodou suma dosahujúca najmenej päťdesiatnásobok takej mzdy a škodou veľkého rozsahu suma dosahujúca najmenej dvestopäťdesiatnásobok takej mzdy. Tieto hľadiská sa použijú obdobne pre určenie výšky prospechu a hodnoty veci.“ Mierne modifikovaná úprava pretrvala až do 31. 12. 2005, kým nedošlo k prijatiu rekodifikovaného znenia zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon, ktorý takto stanovenú hodnotu škody zmenil na pevnú sumu.
Avšak s poukazom na súčasné politicko-ekonomicko-spoločenské dôsledky spočívajúce v neprimeranom náraste inflácie, v dôsledku ktorej dochádza k neprimeranému zdražovaniu potravín, či iných spotrebných tovarov sa prakticky bez akejkoľvek vôle zákonodarcu znižujú požiadavky naplnenia trestnej zodpovednosti spojenej s majetkovou kriminalitou. Táto skutočnosť je azda najviac zrejmá v prípadoch páchania trestného činu krádeže, sprenevery, podvodu, porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku a pod. a súčasne negatívne dopadá najmä na sociálne okrajové skupiny osôb, pre ktoré je práve príznačná tzv. drobná majetková kriminalita; z mnohých skutkov, ktoré pôvodne ani neboli trestnými činmi, sa „spontánne“ stávajú trestné činy, a to iba v dôsledku spoločensko-ekonomického vývoja. [7]
Graf 1: Narastajúci trend páchania majetkovej kriminality na území SR
Graf 2: Narastajúci vývoj spotrebiteľských cien v SR
Štatistický úrad Slovenskej republiky v tejto súvislosti uvádza, že výrazný nárast cien sme mohli pozorovať najmä v súvislosti so zvýšením cien energií, rekordnom náraste cien potravín a pohonných hmôt, pričom zdraženie vybraných potravín každodennej spotreby – chleba, či mliečnych výrobkov s vajcami, ako aj zeleniny prekročilo hranicu 20 % a váhovo menej dôležité oleje a tuky hranicu 40 %. Dvojciferne zdraželi aj služby zubárov, poplatky za vzdelávanie či závodné stravovanie.[8]
V tomto smere si však dovolíme uviesť, že minimálna mzda v našom hospodárstve v ostatných rokoch síce rastie výrazne rýchlejšie ako inflácia, či dokonca aj ako priemerná mzda, no túto skutočnosť považujeme za skôr politickú ingerenciu, než odraz ekonomickej reality.
3. Právna úprava škody v Poľskej republike
Poľská republika z hľadiska jej trestnoprávnej úpravy vyčíslenia škody vychádzala do nedávnej doby z právnej úpravy, v zmysle ktorej podľa čl. 119 zákonníka o priestupkoch (Kodeks wykroczeń z 20. mája 1971) platilo, že priestupku krádeže sa dopustí ten, kto odcudzí alebo si prisvojí cudziu hnuteľnú vec, ak jej hodnota nepresahuje 1/4 minimálnej mzdy a potrestá sa zatknutím, obmedzením slobody alebo peňažným trestom. Z uvedeného vyplýva, že hranica škody pri krádeži sa odvíjala od osobitného právneho predpisu v podobe stanovania minimálnej mzdy a reflektovala teda na ekonomickú prosperitu štátu. Hodnota odcudzenej hnuteľnej veci tak na účel vyvodenia trestnej zodpovednosti napr. trestného činu krádeže podľa § 278 Ustawy z dnia 19 kwietnia 1969 r. Kodeks Karny (Poľského Trestného zákona) musela presiahnuť 1/4 minimálnej mzdy. Predmetná právna úprava však s poukazom na výrazný nárast majetkovej kriminality, ako aj nekonštantnú súdnu prax rozhodovania drobných krádeží spôsobila výrazné problémy.
V rade prvom sa pomerne problematickým javila skutočnosť, na ktorú poukázal Najvyšší súd Poľskej republiky a to, že sudca pri rozhodovaní vo veciach proti majetku musel prihliadať na výšku minimálnej mzdy odo dňa vynesenia rozsudku, a nie odo dňa spáchania skutku (sp. č. II KK 209 /14).
Inými slovami, nielenže sa hranica trestnej zodpovednosti neustále zvyšovala v dôsledku valorizácie minimálnej mzdy, ale trestná zodpovednosť za trestný čin napr. krádeže závisela od efektívnosti súdov. Čím neskôr sa prípadom zaoberali, tým vo výhodnejšej pozícii bol obvinený resp. obžalovaný a to z dôvodu, že to, čo počas začatia trestného stíhania napĺňalo znaky trestného činu krádeže, bolo v čase rozhodovania iba priestupkom, ktorý mohol byť dokonca aj premlčaný.
Vzhľadom na to, že takto naformulovaná právna úprava predznamenala a potvrdila výrazný nárast drobných krádeží, sprenevery, či poškodzovania cudzieho majetku, snem dňa 13. 09. 2018 schválil novelu Zákonníka o priestupkoch, ktorú pripravilo ministerstvo spravodlivosti ktorá okrem iného zmenila zásadu určovania škody na pevnú sumu, a to 500 PLN (cca 107,95 eur). Táto zmena bola odôvodňovaná tým, že so zvýšením minimálnej mzdy sa zvýšila aj limitná suma kvalifikujúca krádež ako priestupok alebo trestný čin. V dôsledku toho museli súdy každoročne preveriť tisícky prípadov v celej krajine, aby zistili, či daná krádež, za ktorú ešte nie je uložený trest, je stále trestným činom alebo len priestupkom. Tento stav spôsobil aj to, že páchatelia krádeže vecí v hodnote mierne presahujúcej zákonom stanovenú hranicu predlžovali procesné úkony v konaní, dopúšťali sa prieťahov v konaní a to tak, že ich spáchaný trestný čin sa začiatkom nového roka spontánne zmenil na priestupok.[9]
S poukazom na súčasné znenie § 2 ods. 1 druhá veta TZ, v zmysle ktorého platí, že ,,ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší,“ by mohla nastať obdobná situácia, než tomu bolo v Poľskej republike.
Teda predmetná výnimka zo zásady retroaktivity vychádzajúca z čl. 50 ods. 6 Ústavy SR (rovnako tak čl. 7 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) by spôsobila, že páchateľ by nebol trestne zodpovedný za spáchaný trestný čin, teda by voči nemu nemohla byť vyvodená trestnoprávna zodpovednosť, pretože by neboli de facto ale ani de iure naplnené znaky trestného činu, pretože by páchateľovo konanie založilo priestupkovú zodpovednosť, a teda by sa jeho konanie muselo postihovať podľa uvedenej priaznivejšej právnej úpravy.[10]
Tu si dovolíme zastávať názor, že zvyšovanie hranice nad nevyhnutnú mieru by mohlo spôsobiť aj negatívne prvky, napríklad zaťaženie súdov ako orgánov prejednávajúcich trestné činy, či v širšom kontexte aj nepredvídateľnosť právnej úpravy, ktorá by bola „odkázaná“ na vykonávajúci predpis vymedzujúci sumu minimálnej mzdy.
Záver
Zhrnúc vyššie uvedené sa domnievame, že stanovenie pevnej sumy škody je adekvátne, avšak len za predpokladu, že zákonodarca bude vhodne reagovať na ekonomické dôsledky v krajine a primerane tomu zachová trend proporcionálneho zvyšovania úrovne škody za predpokladu narastajúcej inflácie v krajine, ktorá je nevyhnutne spojená s navyšovaním cien spotrebných tovarov.
Máme za to, že neprimerané znižovanie trestnoprávnej zodpovednosti, odvíjajúce sa od osobitného právneho predpisu, by spôsobilo nepredvídateľnosť súdnej praxe, ktorá by v početných prípadoch viedla k neprimeranej záťaži súdnych orgánov a aj preto uvádzame, že stanovenie pevnej sumy škody, by za predpokladu jej zvýšenia, bolo adekvátne, a to ako vo vzťahu k dodržiavaniu princípu ultima ratio, tak ajvo vzťahu k nekriminalizovaniu takých konaní, ktorých závažnosť, resp. spoločenská nebezpečnosť je nízka.
Tak formulovaný spôsob určovania škody, ako tomu bolo v Poľskej republike, by mohol výrazne potlačiť dodržiavanie princípu istoty a predvídateľnosti súdneho rozhodovania.
RESUMÉ
K možnej zmene spôsobu určenia výšky škody v Trestnom zákone
Autorky v predkladanom článku venujú pozornosť otázke spôsobu určenia škody a súčasne čiastočne reagujú aj na neschválenú novelu Trestného zákona, ktorá mala priniesť navýšenie hodnoty škody. Za týmto účelom komparatívne nahliadajú aj do súvisiacej zahraničnej úpravy Poľskej republiky a hodnotia adekvátnosť tejto možnej zmeny de lege ferenda aj s poukazom na naplnenie postavenia odvetvia trestného práva ako prostriedku ultima ratio.
SUMMARY
On a possible change in the method of determining the amount of damage in the Criminal Code
In the article submitted, the authors pay attention to the question of how damage is to be determined and, at the same time, react in part to the unapproved amendment of the Criminal Code, which was intended to increase the value of the damage. To this end, they also take a comparative look at the related foreign regulation of the Republic of Poland and assess the appropriateness of this possible change de lege ferenda with reference to the fulfilment of the criminal law sector as a means of ultima ratio.
ZUSAMMENFASSUNG
Zu einer möglichen Änderung der Methode zur Schadensermittlung im Strafgesetzbuch
In dem vorgelegten Artikel achten die Verfasser auf die Frage, wie der Schaden zu ermitteln ist, und reagieren gleichzeitig teilweise auf die nicht gebilligte Änderung des Strafgesetzbuches, die den Schadenwert erhöhen sollte. Zu diesem Zweck prüfen sie auch die damit zusammenhängende ausländische Regelung der Republik Polen und bewerten die Angemessenheit dieser möglichen Änderung de lege ferenda im Hinblick auf die Erfüllung des Strafrechts als Mittel des ultima ratio.
[1] Vznesené pripomienky v rámci medzirezortného pripomienkového konania k zákonu č. 312/2020 Z. z. o výkone rozhodnutia o zaistení majetku a správe zaisteného majetku a o zmene a doplnení niektorých zákonov
2 SZABOVÁ, E. a kol., Trestné právo hmotné. Všeobecná a osobitná časť. 4. vyd. Plzeň: Aleš Čeněk, 2021. s. 340. ISBN: 978-80-7380-862-4
[3] LP/2022/511 zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/-/SK/dokumenty/LP-2022-511 navštívené dňa 01. 05. 2023
[4] Dôvodová správa k zákonu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, LP/2022/511. dostupné na: https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/-/SK/dokumenty/LP-2022-511 navštívené dňa 01. 06. 2023
[5] Vznesená pripomienka v rámci medzirezortného pripomienkového konania k zákonu o výkone a zaistení majetku a správe zaisteného majetku a o zmene a doplnení niektorých zákonov
[6] Vznesená pripomienka v rámci medzirezortného pripomienkového konania k zákonu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, LP/2022/511. dostupné na: https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/-/SK/dokumenty/LP-2022-511 navštívené dňa 01. 06. 2023
[7] Dostupné na: https://www.minv.sk/?statistika-kriminality-v-slovenskej-republike-xml navštívené dňa 01. 06. 2023
[8] Dostupné na: https://index.sme.sk/c/22909272/inflacia-je-najvyssia-za-22-rokov-blizi-sa-k-12-percentam.html navštívené dňa 01. 06. 2023
[9] Dostupné na: https://www.gov.pl/web/sprawiedliwosc/sejm-uchwalil-nowelizacje-kodeksu-wykroczen navštívené dňa 01. 06. 2023
[10] STRÉMY, T., KURILOVSKÁ, L., a kol. Trestný zákon. Komentár. I. zväzok. 1. vydanie. Praha: Wolters Kluwer ČR, a. s., 2022 s. 564, ISBN: 978-80-7676-429-3