JUDr. Rudolf Manik, PhD., MBA, MHA (1973) vyštudoval Právnickú fakultu Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, kde aj absolvoval externé doktorandské štúdium v odbore ústavného práva (2005). Je spoluautorom knihy História advokácie na Slovensku (2011), autorom monografie Z dejín advokácie na Slovensku (2005) ako aj viacerých vedecko – odborných a populárno – náučných štúdií i recenzií v zborníkoch a časopisoch História, Historická revue, Justičná revue, Právny obzor, Bulletin slovenskej advokácie i Bulletin advokacie. Pracuje v Košiciach ako advokát a komplementár správcu.
Príspevok približuje čitateľom posledné zmeny v insolvenčnom práve Slovenska po novelách zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii z rokov 2022 a 2023. Oboznamuje s prijatím legálnej definície hroziaceho úpadku, prezumpcie platobnej neschopnosti ako i so zmenami pri podávaní návrhov na vyhlásenie konkurzov na majetok dlžníkov. Venuje sa novotám v rámci podávania prihlášok pohľadávok veriteľov u správcov. Približuje nové poňatie potvrdení nadobudnutia pohľadávok veriteľov a ich vstupu do konania. Zaoberá sa aj novelizáciou ustanovení o zložení veriteľských orgánov vrátane kreácie Dočasného veriteľského výboru. Nevynecháva ani aktuálne platnú úpravu dohľadu konkurzných súdov a Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky nad správcami.
Niekoľkonásobné zmeny základnej normy insolvenčnej legislatívy Slovenskej republiky – zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov1 neobišli ani roky 2022 a 2023. Dňa 17. júla 2022 nadobudol účinnosť zákon č. 111/2022 Z. z. o riešení hroziaceho úpadku, ktorý na rozdiel od iných minuloročných partikulárnych zmien tohto právneho predpisu výraznejšie zasiahol do viacerých inštitútov bankrotového práva. Zo štatistického hľadiska počet vyhlásených konkurzov v SR za minulý rok stúpol oproti roku 2021 o 2,96 % tak, že v roku 2022 súdy vyhlásili 278 konkurzov na majetok fyzických a právnických osôb. Ešte vyšší percentuálny nárast za uplynulý rok zaznamenal v porovnaní s rokom 2021 počet povolených reštrukturalizácií a to o 8,33 % na celkovo 26.2
Platobná neschopnosť dlžníkov a hroziaci úpadok
Pojem platobnej neschopnosti bol v občianskom práve Slovenskej republiky predmetom záujmu právnej teórie od prijatia zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní. Dosiaľ zákon č. 7/2005 Z. z. expressis verbis stanovoval, čo sa poníma platobnou neschopnosťou právnických osôb, ktoré sa za platobné neschopné pokladajú v prípade neschopnosti plniť 90 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi. Nóvum však predstavuje v § 3, ods. 2 zákona definovanie prezumpcie tejto platobnej neschopnosti. V súčasnosti tak existujú nasledovné predpoklady stavu, keď je právnická osoba platobne schopná:
a) V prípade, ak so zreteľom na všetky okolnosti možno odôvodnene predpokladať, že v správe majetku alebo v prevádzkovaní podniku je možné pokračovať.
b) Ak je rozdiel medzi výškou jej splatných peňažných záväzkov a peňažného majetku (teda tzv. medzera krytia) menej ako 1/10 výšky jej splatných peňažných záväzkov, alebo v dobe nie dlhšej ako 60 dní predmetná medzera krytia pod takúto hranicu klesne.
Zo schválnej právnej úpravy je zrejmé, že zákonodarca mal pri jej prijatí predovšetkým záujem , aby sa vyhlasovaniu konkurzov na majetok dlžníkov predchádzalo. S poukazom na uvedené je možné kvitovať legislatívny zámer prispieť k vytvoreniu takého ekonomického prostredia, v ktorom by sa podnikateľské subjekty nemuseli obávať neplnenia záväzkov ich dlžníkov ako potencionálnych úpadcov. Všeobecná preventívna povinnosť dlžníkov bola zadefinovaná tak, aby sa predchádzalo finančným ujmám na strane ich veriteľov. Každý dlžník, ktorý sa dozvie či sa pri zachovaní odbornej starostlivosti môže dozvedieť o svojom úpadku, nesmie plniť splatnú peňažnú pohľadávku vo väčšom rozsahu ako do výšky, aká by na veriteľa pripadala pri uspokojení veriteľov v prípade vyhlásenia konkurzu. Tieto povinnosti však dlžníci nemajú v prípadoch, ak úpadok dlžníka nastal počas verejnej preventívnej reštrukturalizácie a kumulatívne ide o plnenie pohľadávky nevyhnutne potrebnej na zachovanie prevádzky podniku dlžníka voči nespriaznenej osobe.
Nanovo v § 4 zákon uvádza legálny pojem hroziaceho úpadku, podľa ktorého sa v ňom nachádza (extenzívne poňato) dlžník, najmä ak mu hrozí platobná neschopnosť. Táto hrozí, ak s prihliadnutím na všetky okolnosti možno dôvodne predpokladať, že v priebehu 12 kalendárnych mesiacov nastane dlžníkova platobná neschopnosť. V rámci prevencie platí, že dlžníci sú povinní predchádzať úpadku. Ak im však úpadok hrozí, musia prijať bez zbytočného odkladu vhodné a primerané opatrenia na jeho odvrátenie. Jedným z riešení tejto hrozby je i novozavedené preventívne konanie.3
K povinnostiam dlžníkov súvisiacim s ich hroziacim úpadkom patria:
– sústavné sledovanie ich finančnej situácie, ako i stavu ich majetku a záväzkov tak, aby sa mohli včas dozvedieť o hroziacom úpadku a bez zbytočného odkladu prijať vhodné a primerané opatrenia na jeho odvrátenie
– povinnosť zdržať sa konania, ktoré by mohlo ohroziť životaschopnosť podniku dlžníkov
– povinnosť vyhľadať pomoc odborníka na posúdenie, či dlžníkom hrozí úpadok a aké opatrenia je potrebné uskutočniť na prekonanie hroziaceho úpadku v prípadoch, kedy štatutári dlžníkov nemajú dostatok odborných vedomostí alebo skúseností
– povinnosť zohľadňovať spoločné záujmy veriteľov vrátane zamestnancov a ich zástupcov, spoločníkov a iných osôb, ktoré môžu byť hroziacim úpadkom dlžníka dotknuté
Dosiaľ bol v právnom poriadku Slovenskej republiky pojem hroziaceho úpadku už uvedený, ale k legálnej definícii jeho vyriešenia pristúpil zákonodarca až prijatím úpravy účinnej 17. júla 2022. Predpoklady úpadku sú v teórii uvádzané viacerými identifikátormi bankrotov (Z-skóre prof. Edwarda Altmana z roku 1968 apod.), no v praxi sa nedajú aplikovať generálne na akékoľvek podnikateľské aktivity fyzických či právnických osôb. Prijatá norma definuje hroziaci úpadok vzhľadom na kritérium hroziacej platobnej neschopnosti (kedy dlžníkovi s prihliadnutím na všetky okolnosti hrozí, že táto neschopnosť nastane v priebehu 12 kalendárnych mesiacov). Podnikatelia sú povinní:
- využiť všetky potrebné, vhodné, efektívne a primerané opatrenia na odvrátenie hroziaceho úpadku
- konať vždy v súlade s požiadavkami odbornej starostlivosti dobrého hospodára
- pri riešení hroziaceho úpadku sa vyporiadať s horizontálnym pravidlom (pomerné uspokojovanie nezabezpečených veriteľov v zmysle zásady pari passu) ako i vertikálnym pravidlom (prioritné uspokojovanie zabezpečených veriteľov)
Medzi skutočnosti, ktoré predstavujú v praxi avízo hroziaceho úpadku fyzickej či právnickej osoby a ktoré sú zistiteľné, resp. bežne dostupné pre veriteľov v obchodnom styku, patrí jej evidovanie v zozname dlžníkov Sociálnej poisťovne, či zdravotných poisťovní. Tieto poisťovne totiž zverejňujú a priebežne aktualizujú zoznam dlžníkov na svojich webových stránkach. Za takýto signál potencionálneho úpadku dlžníka však možno bezpochyby označiť aj jeho evidenciu vo verejných portáloch týkajúcich sa i finančnej správy (pohľadávky daňových či colných úradov na www.dlznik.sk), resp. všetkých veriteľov patriacich k orgánom verejnej správy (ministerstvá či ostatné ústredné orgány štátnej správy na www.finstat.sk), príp. na registri poverení na vykonanie exekúcie (na www.obcan.justice.sk).
Zmeny pri podávaní návrhov na vyhlásenie konkurzu
Zmeny nastali aj pri definovaní povinnosti dlžníka podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní, od kedy sa dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom úpadku. Nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu dlžníkom včas, alebo vôbec môže mať pritom občianskoprávne, ale i trestnoprávne konzekvencie. Patria k nim:
- povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške rovnakej ako je polovica najnižšej hodnoty základného imania pre akciovú spoločnosť (aktuálne v sume 12 500 eur) zo strany osôb povinných podať takýto návrh pri spoločnostiach s ručením obmedzeným, jednoduchých spoločnostiach na akcie a akciových spoločnostiach podľa § 11, ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z.
- zodpovednosť za škodu spôsobenú veriteľom nepodaním návrhu na vyhlásenie konkurzu v zmysle § 11a zákona č. 7/2005 Z. z.
- naplnenie znakov skutkovej podstaty trestného činu Marenia konkurzného alebo vyrovnacieho konania podľa § 242 Trestného zákona č. 300/2005 Z. z.
Predmetnú povinnosť však už po 17. júli 2022 nemajú fyzické osoby – podnikatelia, ale len právnické osoby.4 V mene dlžníka má túto povinnosť rovnako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu dlžníka, likvidátor dlžníka a zákonný zástupca dlžníka. V aplikačnej praxi pritom z dôvodov, pre ktoré sa dlžníci rozhodujú pre „požiadanie súdu o poskytnutie ochrany pred veriteľmi“, prevažujú platobné neschopnosti pred predĺženiami. Sprísnili sa však podmienky pre podania veriteľského návrhu na vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka. Podľa aktuálne platnej úpravy je veriteľ oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu o. i. v prípade, ak môže odôvodnene predpokladať platobnú neschopnosť svojho dlžníka teda ak je dlžník viac ako 90 dní v omeškaní s plnením aspoň dvoch peňažných záväzkov viac ako jednému veriteľovi a bol jedným z týchto veriteľov písomne vyzvaný na zaplatenie. Do 16. 7. 2022 postačovalo pre podanie takéhoto návrhu len 30 dňové omeškanie dlžníka, čo bola pomerne prísna lehota aj vzhľadom napr. na oveľa dlhšiu lehotu 3 mesiacov v Českej republike podľa § 3, ods. 2, písm. b) insolvenčného zákona č. 182/2006 Sb.
K novému zneniu právnej normy došlo aj pri poňatí samotného inštitútu návrhu na vyhlásenie konkurzu. Kým dosiaľ v zmysle § 12, ods. 1 zákona podpis navrhovateľa na takomto návrhu musel byť úradne osvedčený (ak nešlo o orgán verejnej moci), v súčasnosti sa podáva výlučne elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky súdu. Takýto návrh je povinný navrhovateľ autorizovať, zákon expressis verbis uvádza, že inak sa naň neprihliada. Z hľadiska formálnej podoby podávania tak má návrh na vyhlásenie konkurzu obdobný charakter ako prihláška do konkurzu, ktorá je ex lege rovnako podávaná do elektronickej schránky.
Marginálne možno uviesť, že novelou zákona č. 111/2022 Z. z. bol rozšírený okruh osôb oprávnených na podanie odvolania proti rozhodnutiu, ktorým bol vyhlásený konkurz. Kým dosiaľ bol aktívne legitimovaný na podanie takéhoto odvolania iba dlžník, od 17. 7. 2022 sú oprávnení na podanie odvolania:
1. dlžník
2. ak bol konkurz vyhlásený ako hlavné insolvenčné konanie tak ktorýkoľvek veriteľ dlžníka
3. ak bol konkurz vyhlásený ako vedľajšie insolvenčné konanie tak správca v hlavnom insolvenčnom konaní
Prihlasovanie pohľadávok veriteľov
Azda najvýraznejšou zmenou v právnej praxi je nóvum v prihlasovaní pohľadávok veriteľov. Zásadne tak došlo k pozmeneniu doteraz prípustnej listinnej formy prihlášok, ktorú v celom rozsahu nahradila výlučne elektronická podoba komunikovania veriteľov so správcom. Podľa aktuálne platnej právnej úpravy sa prihláška podáva u správcu elektronicky prostredníctvom na to určeného elektronického formulára do elektronickej schránky správcu a musí byť autorizovaná.5 Doterajšie formulárové prihlášky, či už v písomnej alebo elektronickej podobe vyžadované vyhláškou č. 655/2005 Z. z. boli v súvislosti s prijatím zákona č. 111/2022 Z. z. zrušené. Výnimkou zo všeobecného pravidla pri doručovaní prihlášok pohľadávok disponujú naďalej len zahraniční veritelia, ktorí svoje pohľadávky prihlasujú prostredníctvom na to určeného formulára podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 848/2015 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní. Naďalej platí, že prihláška pohľadávky do konkurzu musí byť správcovi doručená v základnej prihlasovacej lehote do 45 dní od vyhlásenia konkurzu, z textu zákonnej úpravy však bolo vypustené ustanovenie o doručovaní prihlášky v jednom vyhotovení konkurznému súdu. Aj po uplynutí uvedenej lehoty však môžu i naďalej veritelia u správcov svoje pohľadávky prihlásiť. Rozdiel medzi aktuálne platnou a abrogovanou úpravou spočíva aj v tom, že do prijatia novely správcovia zasielali do Obchodného vestníka oznámenia o zápise pohľadávok prihlásených po uplynutí základnej 45-dňovej lehoty do zoznamu pohľadávok. V súčasnosti správcovia pohľadávky prihlásené po uplynutí základnej štyridsaťpäťdňovej lehoty už zapisujú do Registra úpadcov.6 Po 17. júli 2022 ale v zmysle prijatej úpravy platilo, že v prípade podania prihlášky prostredníctvom zástupcu dlžníka musí k nej byť pripojené splnomocnenie na zastupovanie dlžníka autorizované dlžníkom, inak sa naň neprihliada („Ak návrh podáva zástupca dlžníka, k návrhu musí pripojiť splnomocnenie na zastupovanie dlžníka pri prihlasovaní pohľadávky v konkurze, ktoré musí byť autorizované dlžníkom, inak sa naň neprihliada.“). Toto legislatívne ustanovenie však bolo možné bezpochyby považovať za nesprávne, a to s ohľadom na nasledovné skutočnosti:
Ad 1) v danej veci nejde o návrh (na začatie konania a pod.), ale o prihlásenie sa do konkurzu ako formu uplatnenia si svojich oprávnených nárokov
Ad 2) zástupca v rámci prihlasovania sa do konkurzu nezastupuje dlžníka, ale veriteľa (v mene a na účet dlžníka koná vo veciach týkajúcich sa majetku správca)
Ad 3) autorizáciu splnomocnenia by tak mal realizovať na rozdiel od prijatej normy nie dlžník, ale veriteľ, resp. osoba oprávnená na autorizáciu ako najčastejšie v právnej praxi advokáti v súlade s ustanoveniami zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov teda triviálne zákona o e-governmente.
Národná rada Slovenskej republiky napokon upravila zákonom č. 6/2023 Z. z. účinným 1. februára 2023 text právnej úpravy už právne relevantným spôsobom v nasledovnom znení: „Ak prihlášku podáva zástupca veriteľa, plnomocenstvo vyhotovené v listinnej podobe sa doručuje elektronicky tak, že sa prevedie do elektronickej podoby a pripojí sa k prihláške; ustanovenia osobitného predpisu o zaručenej konverzii sa nepoužijú.“
Dôvody pre schválenie novej právnej úpravy prihlasovania pohľadávok zhliadol zákonodarca nasledovne:
a) zabezpečenie transparentnosti procesu
b) zrýchlenie prihlasovania pohľadávok
c) zefektívnenie prihlasovania pohľadávok
Potvrdenie nadobudnutia pohľadávok a vstup do konania
Ďalšie zmeny odôvodňované snahou o zrýchlenie a zefektívnenie bankrotových konaní sa týkajú účastníctva v konkurzoch. Z procesnoprávneho hľadiska už o vstupe do konkurzného konania, ani o potvrdení nadobudnutia pohľadávky nerozhodujú uzneseniami konkurzné súdy. V aplikačnej praxi ide o dva druhy zmien v okruhu účastníkov konania.
Ad I) V prípade, ak počas konkurzného konania dôjde k prevodu alebo prechodu pohľadávky účastníka konkurzného konania na iného účastníka tohto konania, je po novom tento nadobúdateľ pohľadávky, alebo veriteľ povinný oznámiť predmetnú skutočnosť správcovi. K svojmu oznámeniu musí doložiť listiny osvedčujúce dôvod vstupu nadobúdateľa pohľadávky do konkurzného konania, ako aj označiť pôvodne prihlásenú pohľadávku podľa údajov zo zoznamu pohľadávok v Registri úpadcov. Práve so zápisom v Registri úpadcov spojil zákonodarca po 17. 7. 2022 účinky potvrdenia nadobudnutia pohľadávky, keďže po splnení podmienok na vstup konania správca bezodkladne vyznačí zmenu v zozname pohľadávok Registra úpadcov v súlade s § 25, ods. 3 zákona č. 7/2005 Z. z. Do prijatia zákona o riešení hroziaceho úpadku podával nadobúdateľ na konkurzný súd návrh na potvrdenie prevodu alebo prechodu pohľadávky, pričom uznesenie súdu o vyhovení takémuto návrhu sa zverejňovalo v Obchodnom vestníku. Aktuálne súd rozhoduje iba o správcom neakceptovaných návrhoch na potvrdenie nadobudnutia pohľadávky, keďže v prípade nesplnenia predpokladov pre vstup do konania správca oznámenie veriteľa s prílohami i svojím negatívnym stanoviskom predkladá do 3 dní na rozhodnutie súdu, ktoré sa vydáva do 10 dní od predloženia žiadosti správcu.
Ad II) V prípade, ako počas konkurzného konania dôjde k prevodu alebo prechodu pohľadávky účastníka konkurzného konania na veriteľa, ktorý nie je účastníkom tohto konania, je obdobne tento nadobúdateľ pohľadávky, alebo veriteľ povinný oznámiť predmetnú skutočnosť správcovi. Aj nový potenciálny účastník konkurzného konania k oznámeniu dokladá listiny osvedčujúce dôvod vstupu nadobúdateľa pohľadávky do konkurzného konania a označuje pôvodne prihlásenú pohľadávku podľa údajov zo zoznamu pohľadávok v Registri úpadcov. Ak splní podmienky na vstup konania, tak správca bezodkladne vyznačí zmenu v zozname pohľadávok Registra úpadcov. V opačnom prípade správca oznámenie veriteľa s prílohami a svojím vyjadrením predloží do 3 dní na rozhodnutie súdu, ktorý o tom rozhodne do 10 dní od obdržania žiadosti správcu. Pred účinnosťou zákona č. 111/2022 Z. z. podával nový veriteľ konkurznému súdu návrh na vstup do konkurzného konania, pričom uznesenie súdu o vyhovení takémuto návrhu sa taktiež zverejňovalo v Obchodnom vestníku.7
K zmenám vo veriteľských orgánoch
V štvrtej hlave I. časti zákona (Veriteľské orgány a správca) nastali v dôsledku účinnosti novely takisto zmeny a doplnky. Kým doteraz si iba veritelia nezabezpečených pohľadávok volili na svojej schôdzi na účely výkonu práv v konkurze veriteľský výbor, po 17. júli 2022 tento orgán volia už veritelia nezabezpečených i zabezpečených pohľadávok. Zákon č. 111/2022 Z. z. týmto ustanovením nahradil doterajší platný stav, kedy sa členmi predmetného výboru mohli stať výlučne veritelia nezabezpečených pohľadávok, ale o ich voľbe rozhodovali len veritelia s nezabezpečenými pohľadávkami. Zákonodarca takto posilnil aktuálne práva všetkých veriteľov, keďže už aj veritelia so zabezpečenými pohľadávkami rozhodujú o zložení veriteľského výboru ako orgánu s významnými oprávnenia v rámci konkurzného konania vrátane ukladania záväzných pokynov správcom a pod. Do prijatia novely disponovali oprávnením voliť a odvolávať členov veriteľského výboru vrátane práva byť zvolený do veriteľského výboru obmedzene i zabezpečení veritelia, ale len v rozsahu, v akom ich zistené zabezpečené pohľadávky pravdepodobne neboli pro futuro uspokojené z ich oddelených podstát.8 Takto sčasti vágne formulovaný princíp participácie na kreácii veriteľského výboru bol podmienený aj tým, že o rozsahu hlasovacieho práva zabezpečeného veriteľa rozhodoval správca. Pri svojom rozhodovaní mal vychádzať:
a) pred speňažením majetku zo zistenej sumy zabezpečenej pohľadávky a hodnoty majetku uvedenej v súpise majetku podstát,
b) v prípade speňaženia majetku z hodnoty výťažku zo speňaženého majetku.
Novela základnej insolvenčnej normy č. 6/2023 Z. z. len upresnila § 35, ods. 3 zákona tak, že pri voľbe alebo odvolaní člena veriteľského výboru zrušila ustanovenie, že sa v tomto prípade schôdza veriteľov uznáša nadpolovičnou väčšinou hlasov prítomných nezabezpečených veriteľov. V dôsledku rozšírenia rozhodovania o kreácii veriteľského výboru veci na všetkých veriteľov úpadcu v § 33 zákona schváleného novelou č. 111/2022 Z. z. bolo totiž ponechanie hlasovania v týchto záležitostiach výlučne na nezabezpečených veriteľoch zjavne nelogické.
.Po rozšírení práv veriteľov so zabezpečenými pohľadávkami platí, že každý veriteľ zistenej pohľadávky (teda nielen nezabezpečenej, ako to platilo do 16. 7. 2022) sa môže do 3 dní od zverejnenia uznesenia veriteľského výboru v Obchodnom vestníku domáhať, aby súd zrušil uznesenie veriteľského výboru z dôvodu jeho rozporu so spoločným záujmom (zabezpečených aj nezabezpečených) veriteľov. Novelou č. 111/2022 Z. z. bol v lomenom § 36a pritom zriadený nový veriteľský orgán a to Dočasný veriteľský výbor. V prípade potreby môže súd pred konaním prvej schôdze veriteľov takto ustanoviť dočasný veriteľský výbor, ktorý bude vykonávať funkciu veriteľského výboru do konania prvej schôdze veriteľov. Tento výbor má 3 alebo 5 členov určených súdom tak, aby v ňom boli zastúpení najmä relevantní veritelia a aby v ňom boli primerane zastúpení zabezpečení aj nezabezpečení veritelia. Funkciu členov dočasného veriteľského výboru vykonávajú v prípade, ak sa pred vyhlásením konkurzu konala reštrukturalizácia (ktorá bola zastavená a v ktorej bol ustanovený veriteľský výbor) veritelia, ktorí boli členmi veriteľského výboru v reštrukturalizácii. Zároveň platí, že zánikom funkcie člena dočasného veriteľského výboru nezaniká pôsobnosť veriteľského výboru. Ak je to potrebné, súd môže člena dočasného veriteľského výboru kedykoľvek odvolať, vymeniť alebo doplniť.
Novinky neobišli ani najvyšší veriteľský orgán a to schôdzu veriteľov, ktorú správca zvoláva tak, aby sa konala v termíne 30 až 45 dní od uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok. Doterajšia lehota 15 až 20 dní odkedy uplynula predmetná lehota sa javila ako krátka a to predovšetkým pri konkurzných konaniach s enormne vysokým počtom prihlásených veriteľov, počítaných rádovo neraz aj v stovkách. Nóvum predstavuje podľa súčasnej úpravy aj oprávnenie správcu požiadať súd alebo veriteľský výbor o súhlas s uskutočnením schôdze veriteľov prostredníctvom videokonferencie alebo inými prostriedkami komunikačnej technológie, ktoré umožňujú vyhotovenie obrazovo-zvukového záznamu. Práve takýto spôsob komunikácie je príznačný aj pre postcovidovú dobu, keďže legislatíva i v Slovenskej republike prakticky reagovala už od roku 2020 na opatrenia súvisiace s pandémiou v dôsledku šírenia koronavírusu SARS-CoV-2. V prípade takejto videokonferencie, či inej obdoby dištančného konania schôdze veriteľov (cez aplikácie MS Teams, Skype a pod.) je správca povinný zaslať prístupové údaje konajúcemu súdu aj prihláseným veriteľom. Oznámenie o zvolaní schôdze veriteľov pri tejto forme schôdze veriteľov obsahuje:
1. čas schôdze
2. predmet rokovania
3. termín, dokedy majú veritelia, ktorí v prihláške pohľadávky neuviedli adresu elektronickej pošty, požiadať správcu o prístupové údaje potrebné pre účasť na schôdzi veriteľov.
Pri konaní schôdze veriteľov inou ako prezenčnou formou stanovil § 35, ods. 6 zákona č. 7/2005 Z. z. správcom povinnosť vyhotoviť z nej obrazovo-zvukový záznam uchovaný na nosiči dát ako DVD či USB kľúč, ktorý následne pripoja k správcovskému spisu alebo v tomto spise urobia poznámku o mieste uloženia spomenutého záznamu. Takýto záznam tvorí súčasť správcovského spisu a veriteľom prihlásených pohľadávok sa z neho za úhradu vecných nákladov poskytuje aj kópia. Ak na takejto schôdzi veriteľ uplatní odôvodnenú námietku rozporu prijatého uznesenia so zákonom a prítomný na nej je aj súd, tento môže o predmetnej námietke rozhodnúť i bezprostredne a toto rozhodnutie sa nevyhotovuje písomne. Tento procesný postup je odlišný od prezenčných schôdzí veriteľov, kedy sú veritelia oprávnení do 5 dní od skončenia schôdze veriteľov, na ktorej podali námietku, navrhnúť konkurznému súdu zrušenie prijatého uznesenia a súd o takomto návrhu rozhoduje do 7 dní od obdržania návrhu.
Dohľad súdov nad správcami
Poslednou časťou zákona o konkurze a reštrukturalizácii doplneného ostatnou novelou, vyjmúc ustanovenia týkajúce sa reštrukturalizácií a oddlžení, je druhý oddiel 4. hlavy II. časti zákona pojednávajúci o správcoch. Novelizácia insolvenčného práva sa dotkla problematiky dlhodobo zaťažujúcej konkurzné konania v Slovenskej republike a to reštančnosti neraz zapríčinenej aj nekonaním zo strany správcov.9 V rámci dohľadu nad správcami zo strany Ministerstva spravodlivosti SR už boli v súlade so zákonom č. 8/2005 Z. z. voči viacerým správcom vyvodené sankcie.10 Okrem dohľadu ministerstva však na činnosť správcov dozerajú aj príslušné konkurzné súdy, ktoré po novom v prípade prieťahov alebo porušovania povinností ustanovených zákonom č. 7/2005 Z. z. môžu ukladať správcom vykonanie potrebných opatrení na odstránenie nedostatkov. Ak však správca nesplní túto zákonnú povinnosť uloženú mu konkurzným súdom, považuje sa to za závažné porušenie povinnosti správcu s prípadným následkom – odvolaním z funkcie správcu súdom podľa § 42, ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii. V rámci informatívnych povinností správcov došlo k ich rozšíreniu. V dôsledku účinnosti novely je správca povinný konkurznému súdu, príslušnému orgánu a súdu, ktorý vedie konanie vyvolané alebo súvisiace s konkurzom, do 30 dní po uplynutí piatich rokov od vyhlásenia konkurzu a následne v pravidelných ročných intervaloch zaslať tzv. reštančnú správu. V prípade obchodných spoločností, družstiev či iných dlžníkov zapísaných v obchodnom registri je správca povinný reštančnú správu bezodkladne po jej vyhotovení založiť do zbierky listín. Predmetom tejto správy sú informácie o:
1. priemerných mesačných nákladoch na správu a speňažovanie majetku úpadcu,
2. priemerných mesačných príjmoch zo správy majetku podliehajúceho konkurzu,
3. označenie majetku, ktorý nebol ešte speňažený, a opis okolností, ktoré bránia jeho speňaženiu.
V aplikačnej praxi dochádza aj k prípadom, kedy správca vykonávajúci svoju správcovskú činnosť ako fyzická osoba zomrie. Postup konkurzného súdu pri tejto právnej udalosti explicitne upravený nebol, preto zákonodarca prijal nový odsek 7 paragrafu 42 zákona. Aktuálne platí, že po úmrtí správcu ho súd bezodkladne odvolá z funkcie a ustanoví nového správcu na základe náhodného výberu pomocou technických a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti SR. Aby sa správcovské spisy po zosnulom správcovi neprerozdeľovali medzi viacerých správcov stanovil zákonodarca, že pri vykonávaní jeho správcovskej funkcie vo viacerých konkurzných konaniach ustanoví konkurzný súd totožného správcu do všetkých týchto konaní. Uznesenie o odvolaní a ustanovení správcu bez zbytočného odkladu sa s poukazom na princíp publicity zverejňuje v Obchodnom vestníku.
Záver
Schváleným zákonom č. 111/2022 Z. z. došlo k transpozícii Smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1023 z 20. júna 2019 o rámcoch preventívnej reštrukturalizácie, o oddlžení a diskvalifikácii a o opatreniach na zvýšenie účinnosti reštrukturalizačných, konkurzných a oddlžovacích konaní. Nosným cieľom právnej normy bolo:
a) poskytnúť dlžníkom dostatočný priestor na účinnú, efektívnu, rýchlu a transparentnú preventívnu reštrukturalizáciu v počiatočnom štádiu, kedy úpadok ešte len hrozil,
b) zabrániť tak priamemu úpadku dlžníka a riešeniu jeho situácie niektorým z insolvenčných konaní,
c) zamedziť strate pracovných miest ako aj prípadnej strate know-how dlžníka,
d) maximalizovať celkovú hodnotu majetku dlžníka pre veriteľov v porovnaní s tým, čo by získali v prípadnom konkurze,
e) zabrániť zvyšovaniu úverov a pôžičiek nesplácaných zo strany dlžníka.
V aplikačnej praxi sa za krátku účinnosť zákona č. 111/2022 Z. z. asi najväčšej polemiky dočkali ustanovenia o prihlasovaní sa veriteľov do konkurzov. Elektronické prihlášky do konkurzov prostredníctvom osobitných formulárov predstavujú praktický problém najmä pri veriteľoch z radov fyzických osôb. Zákon č. 7/2005 Z. z. bol pritom novelizovaný následne zákonmi č. 398/2022 Z. z., č. 497/2022 Z. z. a č. 6/2023 Z. z. Rozsiahla novela zákona o konkurze a reštrukturalizácii s predpokladanou účinnosťou od 1. apríla 2023, ktorá napr. nahrádzala Register úpadcov novým elektronickým Insolvenčným registrom napokon napriek ohrozeniu príjmov štátu z Plánu obnovy v marci 2023 Národná rada SR neprijala.11 Do budúcna by však zákonodarca mal mať pri prijímaní zásadných novelizácií konkurzného práva predovšetkým na zreteli, aby schválené novely neboli zjavne prodlžnícke, ani proveriteľské. Práve balansovanie medzi oprávnenými záujmami veriteľov na jednej strane a dlžníkov na druhej strane by sa malo stať vedúcim motívom novelizácií zákona č. 7/2005 Z. z. pro futuro tak, aby ani jedna skupina týchto osôb nebola prijatou úpravou pri výkone svojich práv a oprávnených záujmov výrazne obmedzená.12
Len v období od apríla 2020 do septembra 2022 teda počas funkčného obdobia ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej Ministerstvo spravodlivosti SR:
- začalo 122 správnych konaní voči správcom pre podozrenia zo spáchania správnych deliktov, nevzdelávania sa, nezaplatenia ročných poplatkov za vedenie v zozname správcov, bezdôvodnú nečinnosť v konkurzných konaniach, nesprávny spôsob speňažovania majetku, chýbajúce náležitosti resp. neaktualizovanie súpisu majetku (z tohto počtu bolo 68 správnych konaní právoplatne skončených)
- začalo 7 správnych konaní voči správcom pre podozrenie, že sú splnené dôvody na pozastavenie správcovskej činnosti, pretože bolo voči nim vznesené obvinenie za spáchanie trestného činu
RESUMÉ
K ostatným zmenám v konkurznom práve Slovenskej republiky
Predmetom príspevku je informovanie o niektorých vybraných zmenách v režime klasických konkurzov (vynechajúc tak novelizované ustanovenia o reštrukturalizáciách a osobných bankrotoch), ktoré sa v uplynulých mesiacoch začali aplikovať do insolvenčnej praxe. Za najvýznamnejšie možno považovať zmeny, ktoré boli prijaté v súvislosti s platobnou neschopnosťou dlžníkov a s ich povinnosťou podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Článok nemá analytický charakter a jeho základ tvoria informácie o posledných zmenách v konkurznom práve významné pre advokátov zastupujúcich veriteľov, ale i pre praktizujúcich správcov.
SUMMARY
Recent Changes in the Slovak Bankruptcy Law
The article aims to inform about some selected changes in the regime of standard bankruptcies (omitting the amended provisions on restructurings and personal bankruptcies) which started to be applied in the insolvency practice in the last few months. The most significant changes are those adopted in relation to insolvency of debtors and their obligation to apply for bankruptcy. The article is not analytical in its nature and it is based on information on recent changes in the Slovak bankruptcy law relevant to attorneys representing creditors as well as to practising trustees.
ZUSAMMENFASSUNG
Zu sonstigen Äderungen im Konkurs-/Insolvenzrecht der Slowakischen Republik
Der Gegenstand des Beitrags sind Informationen über einige ausgewählte Änderungen im Regime der klassischen Konkurse (abgesehen von novellierten Bestimmungen über Umstrukturierungen und Privatinsolvenzen), deren Anwendung in den vergangenen Monaten in der Insolvenzpraxis begonnen hat. Als die bedeutsamsten kann man jene Änderungen betrachten, die im Zusammenhang mit der Zahlungsunfähigkeit der Schuldner und mit deren Pflicht zur Stellung des Antrags auf die Konkurseröffnung, angenommen wurden. Der Artikel hat keinen analytischen Charakter und seine Grundlage bilden Informationen über letzte Änderungen im Konkursrecht, die nicht nur für die die Gläubiger zu vertretenden Rechtsanwälte, sondern auch für praktizierende Verwalter von Bedeutung sind.
1zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákonov č. 31/2005 Z. z., 353/2005 Z. z., 520/2005 Z. z., 198/2007 Z. z., 209/2007 Z. z., 8/2008 Z. z., 270/2008 Z. z., 477/2008 Z. z., 552/2008 Z. z., 276/2009 Z. z., 492/2009 Z. z., 224/2010 Z. z., 130/2011 Z. z., 348/2011 Z. z., 348/2011 Z. z., 305/2013 Z. z., 371/2014 Z. z., 87/2015 Z. z., 87/2015 Z. z., 117/2015 Z. z., 282/2015 Z. z., 389/2015 Z. z., 390/2015 Z. z., 390/2015 Z. z., 437/2015 Z. z., 91/2016 Z. z., 125/2016 Z. z., 291/2016 Z. z., 315/2016 Z. z., 377/2016 Z. z., 377/2016 Z. z., 264/2017 Z. z., 279/2017 Z. z., 373/2018 Z. z., 390/2019 Z. z., 312/2020 Z. z., 343/2020 Z. z., 421/2020 Z. z., 72/2021 Z. z., 454/2021 Z. z., 111/2022 Z. z., 398/2022 Z. z., 497/2022 Z. z. a 6/2023 Z. z.
2https://www.crif.sk/
3Trizuliak, T.: Zákon o konkurze a reštrukturalizácii č. 7/2005 Z. z. s komentárom, Žilina: Poradca s. r. o., 2022, s. 21
4https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=505070
5Novelizovaný zákon o konkurze a reštrukturalizácii s aktualizovanými dôvodovými správami v úplnom znení, Ružomberok : M. Mračko-EPOS, 2022, s. 123
6https://www.najpravo.sk/dovodove-spravy/rok-2022/dovodova-sprava-k-zakonu-c-111-2022-z-z.html
7Ďurica, M.: Zákon o konkurze a reštrukturalizácii, komentár. 4. vydanie, Bratislava: Nakladatelství C. H. Beck, s. r. o., 2021, s. 220
8Sudzina, M.: Hlasovacie práva veriteľov. In: Košické dni súkromného práva IV. Recenzovaný zborník vedeckých prác. Košice: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Právnická fakulta, 2020, s. 261
9Baran, R.: Zodpovednosť správcu v konkurze za škodu a jej porovnanie so zodpovednosťou za škodu štatutárnych orgánov kapitálových obchodných spoločností. In: Bulletin slovenskej advokácie 3/2022. Bratislava: Slovenská advokátska komora, 2022, s. 14
10Szabová, E. – Vrtíková, K.: Trestná zodpovednosť správcov konkurznej podstaty v kontexte rozhodovacej činnosti súdov. In: Forum iuris Europaeum 1-2/2022. Trnava: Právnická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave, 2022, s. 5
11https://spravy.rtvs.sk/2023/03/objavila-sa-dalsia-brzda-planu-obnovy-poslanci-neschvalili-vladnu-novelu-o-konkurze/
12Ďurica, M.: Vyvažovanie záujmov veriteľov a dlžníkov pri pandemickej a nepandemickej ochrane dlžníkov, In: Justičná revue, roč. 74, č. 1, 2022, s. 31