V praxi nie je vylúčená situácia, že odvolací súd v zrušovacom rozhodnutí vysloví určitý právny názor či cez prizmu kasačnej záväznosti usmerní súd prvej inštancie k vykonaniu určitých procesných úkonov, čo súd prvej inštancie následne (povinne) pretaví do svojho rozhodnutia, avšak odvolací súd po podaní odvolania tento svoj vlastný právny názor či iný záver zmení (bez toho, aby došlo ku skutočnostiam, ako je zmena zisteného skutkového stavu a pod.) a rozhodne inak.
(uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/45/2024 zo dňa 16. decembra 2024)
Dotknuté ustanovenia:
– § 3 ods. 1, § 507 ods. 1 OZ
– § 18 ods. 4, 6, 9 zákona č. 250/2007 Z. z.
– § 388, § 390, § 420 písm. f) CSP
Súd prvej inštancie v poradí druhým rozsudkom uložil žalovanému zaplatiť žalobcom sumu 7300 eur s úrokmi z omeškania. Zároveň uložil žalobcom vydať žalovanému plastové okná a dvere dodané v zmysle Zmluvy o dielo. Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na § 507 ods. 1 OZ,[1] ktoré poskytuje nadobúdateľovi právo zrušiť zmluvu, na základe ktorej prevzal vec s neodstrániteľnou vadou, ak v dôsledku tejto vady vec nemožno užívať dohodnutým spôsobom alebo riadne.
Odvolací súd na odvolanie žalovaného v poradí druhým rozsudkom rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietol. Odvolací súd k tomu uviedol, že súd prvej inštancie prekvapivo a bez akéhokoľvek doplnenia skutkového stavu v kontexte námietky žalovaného o nedostatku súčinnosti žalobcov pri odstraňovaní reklamovaných vád dospel k opačnému právnemu záveru ohľadom interpretácie splnenia podmienok aplikácie § 3 ods. 1 OZ,[2] než ku ktorému dospel v prvom rozsudku. Konanie žalobcov považoval odvolací súd za odporujúce dobrým mravom, preto ich žalobu považoval za nedôvodnú v celom rozsahu.
Najvyšší súd SR po posúdení podaného dovolania žalobcov dospel k záveru, že dovolanie je potrebné odmietnuť.
Z odôvodnenia:
Žalobcovia v súvislosti s § 420 písm. f) CSP[3] namietali, že odvolací súd neprípustne zmenil svoj pôvodný právny názor uvedený v zrušujúcom uznesení bez uvedenia riadneho odôvodnenia.
Odvolací súd v pôvodnom uznesení zdôraznil, že v danom prípade bolo potrebné zistiť, či sa reklamačné konanie uskutočnilo v súlade so zákonom č. 250/2007 Z. z., či žalobcami reklamované nedostatky boli reálne sa vyskytujúcimi vadami, ktoré bol žalovaný povinný odstrániť, ako aj to, či žalobcovia poskytli náležitú súčinnosť v rámci reklamačného konania. V nadväznosti na to zaviazal súd prvej inštancie, aby v ďalšom konaní aplikoval na vec ustanovenia o ochrane spotrebiteľa ako lex specialis, posúdil reklamačné konanie aj v zmysle zákona č. 250/2007 Z. z. a v dôsledku uvedeného opätovne posúdil žalobcami uplatnený nárok.
Súd prvej inštancie po opätovnom posúdení veci dospel k záveru, že z hľadiska posúdenia procesu riešenia reklamácie nebol realizovaný postup podľa § 18 ods. 4, 6, 9 zákona č. 250/2007 Z. z. Žalovaný bol povinný o vybavení reklamácie vydať písomný doklad najneskôr do 30 dní odo dňa uplatnenia reklamácie, avšak takýto doklad nevydal. Súd prvej inštancie mal zároveň za to, že okná a dvere boli zo strany žalovaného viackrát podrobené rôznej snahe o nápravu, výsledkom čoho však nebol perfektný predmet diela, čo mohlo vyústiť do rezignácie žalobcov na opravu diela, ich neochoty k súčinnosti so žalovaným a viesť k podaniu žaloby. Pri hodnotení prípadu cez prizmu dobrých mravov konštatoval, že samotné podanie tohto typu žaloby je právom aprobovaný postup.
Odvolací súd následne dospel k záveru, že súd prvej inštancie vec nesprávne posúdil pokiaľ ide o aplikáciu kritéria dobrých mravov v danom prípade. Odvolací súd považoval konanie žalobcov za šikanózne a odporujúce dobrým mravom s ohľadom na zistené okolnosti – nesprístupnenie stavby žalovanému zo strany žalobcov napriek vzájomnej dohode a snahe žalovaného zameranej na odstránenie vytýkaných vád.
Podľa Najvyššieho súdu SR nemožno prisvedčiť tvrdeniu žalobcov, že odvolací súd neprípustne zmenil svoj pôvodný právny názor. Pokiaľ išlo o požiadavky uvedené v kasačnom uznesení, odvolací súd uložil súdu prvej inštancie 1/ aplikovať na predmetný prípad ustanovenia o ochrane spotrebiteľa ako lex specialis a 2/ posúdiť reklamačné konanie v zmysle zákona č. 250/2007 Z. z. Odvolací súd sa žiadnym spôsobom nevyjadroval o správnosti posúdenia otázky súladnosti žalobou uplatneného nároku s dobrými mravmi a v tomto smere neprodukoval vo vzťahu k prvoinštančnému súdu ani žiaden kasačný príkaz. Preto pokiaľ sa odvolací súd stotožnil s námietkou žalovaného, že súd prvej inštancie bez produkcie akéhokoľvek nového dôkazu prekvapivo dospel k opačnému právnemu záveru ohľadom splnenia podmienok podľa § 3 ods. 1 OZ, a na tomto základe postupujúc v zmysle § 388 a § 390 CSP zmenil prvoinštančné rozhodnutie ako spočívajúce v nesprávnom právnom posúdení veci, možno postup odvolacieho súdu považovať za legitímny. Nie je teda pravdou, že odvolací súd zmenil svoj pôvodný právny názor, správnosť posúdenia otázky súladnosti žalobou uplatneného nároku s dobrými mravmi skúmal až v druhom (napadnutom) rozhodnutí po odstránení „základných“ nedostatkov pôvodného právneho posúdenia súdom prvej inštancie spočívajúcich v neaplikácii spotrebiteľských noriem.
Dovolací súd obiter dictum pripomína, že v praxi nie je vylúčená situácia, že odvolací súd v zrušovacom rozhodnutí vysloví určitý právny názor či cez prizmu kasačnej záväznosti usmerní súd prvej inštancie na vykonanie určitých procesných úkonov, čo súd prvej inštancie následne (povinne) pretaví do svojho rozhodnutia, avšak odvolací súd po podaní odvolania tento svoj vlastný právny názor či iný záver zmení (bez toho, aby došlo ku skutočnostiam, ako je zmena zisteného skutkového stavu a pod.) a rozhodne inak. Už staršia rozhodovacia prax dovolacieho súdu (R 68/1971) pripustila, aby odvolací súd svoj skorší záväzný právny názor vyjadrený v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení zmenil, pretože z OSP nevyplýva viazanosť vlastným právnym názorom. Táto judikatúra je použiteľná aj pre nový procesný kódex.
Dovolací súd s poukazom na vyššie uvedené dospel k záveru, že procesný postup súdov nemožno považovať za porušenie práva na spravodlivý proces. Uvedeným postupom nedošlo k založeniu namietanej vady podľa § 420 písm. f) CSP. Dovolací súd preto dovolanie žalobcov odmietol.
(odôvodnenie je redakčne krátené a upravované)
Právnu vetu a rozhodnutie spracovala:
JUDr. Zuzana Fabianová, Ph.D.
advokátka
[1] Podľa § 507 ods. 1 OZ: Ak ide o vadu, ktorú možno odstrániť, môže nadobúdateľ požadovať jej bezplatné odstránenie. Scudziteľ vadu odstráni v primeranej lehote. Primeranou lehotou sa rozumie najkratší čas, ktorý scudziteľ potrebuje na posúdenie vady a na opravu alebo výmenu veci s prihliadnutím na povahu veci a povahu a závažnosť vady.
[2] Podľa § 3 ods. 1 OZ: Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
[3] Podľa 420 písm. f) CSP: Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.