Kontradiktórnosť v trestnom konaní USA ako inšpirácia pre slovenský trestný proces?

Doc. JUDr. Ondrej Laciak, PhD. je podpredseda Slovenskej advokátskej komory. Zároveň je advokátom so zameraním na trestné právo, ústavné a medzinárodné právo. Pôsobí aj na Katedre trestného práva, kriminológie a kriminalistiky Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Je predsedom Výboru pre trestné právo Rady európskych advokátskych komôr (CCBE), člen orgánu predsedníctva Európskej komory obhajcov (European Criminal Bar Association – ECBA), člen expertného výboru pri Fair Trials International.

Mgr. Lucia Vasilik je absolventkou Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, kde v súčasnosti pôsobí ako interná doktorandka na Katedre trestného práva, kriminológie a kriminalistiky.

Princíp kontradiktórnosti je jedným z vedúcich princípov trestného konania a imanentnou súčasťou práva na spravodlivý proces. Bez zachovania možnosti kontradiktórneho preverenia dôkazov nemožno hovoriť o spravodlivom procese a bez spravodlivého procesu nie je možné konštatovať, že spravodlivosti bolo učinené zadosť. Už v rímskom práve bola uznávaná zásada audiatur et altera pars („Nech je vypočutá druhá strana“), ktorá sa postupne vyvinula do nevyhnutného kritéria posudzovania spravodlivosti trestného konania v angloamerickom a kontinentálnom právnom systéme. Obidva systémy trestného konania princíp kontradiktórnosti rešpektujú na úrovni legislatívnej, aplikačnej i doktrinálnej. Pomenúvajú ho však rôzne,[1] prípadne ho vyjadrujú ako súčasť iných procesných zásad. Napriek tomu môžeme badať rozdiely v obsahu tohto pojmu, vo funkciách a miere uplatňovania kontradiktórnosti nielen medzi dvoma základnými právnymi systémami, ale aj v praxi jednotlivých štátov spadajúcich pod ten-ktorý právny systém.

Úvod

Pojem kontradiktórnosť a jeho obsahové vymedzenie je bytostne spojený s právom, žiaden iný vedný odbor mu nevenuje zodpovedajúcu pozornosť.[2] Často je zamieňaný s pojmom adverzárnosť, teda sporovosť. Adverzárnosť konania je skôr spôsob vedenia a riadenia súdneho procesu, pri ktorom aktivita spočíva prevažne v rukách strán a sudca je pasívnym rozhodcom. V adverzárnom konaní, typickom pre angloamerický právny systém, sa uplatňuje kontradiktórnosť a jej najvýznamnejšou demonštráciou je právo na krížový výsluch. Kontradiktórnosť je však prítomná aj v trestnom konaní krajín kontinentálneho právneho systému, dokonca aj v tých, ktoré majú hlboko zakorenené niektoré inštitúty inkvizičného procesu.[3]

Kontradiktórnosť tak, ako je vymedzená judikatúrou ESĽP, teda neznamená len sporovosť konania alebo súperenie strán, ale najmä právo obvineného na informácie o povahe a dôvodoch obvinenia proti nemu, právo na oboznámenie sa s vyšetrovacím spisom a dôkazmi, ktoré boli proti nemu obstarané a právo vyjadriť sa k nim, konfrontovať ich a uvádzať vlastné skutočnosti.[4] Všetky strany v konaní sú oprávnené mať prístup k informáciám o dôkazoch a argumentoch protistrany.[5] Zásada kontradiktórnosti trestného konania v praxi zahŕňa: i) právo mať poznatky o všetkých dôkazoch spôsobilými ovplyvniť rozhodnutie vo veci a vyjadriť sa k nim;[6] ii) právo mať dosť času na oboznámenie sa s dôkazmi predloženými súdu;[7] iii) právo predkladať dôkazy.[8] Adverzárnosť konania, typická pre angloamerické konanie, teda nie je totožná s princípom kontradiktórnosti. Nie je totožná ani s princípom rovnosti zbraní, keďže právo na informácie a právo vyjadriť sa uplatňuje nielen voči protistrane, ale aj voči dôkazom zadováženým súdom, aj keď tieto dva princípy majú veľa spoločných prvkov a niekedy majú spoločné prieniky.

Podľa prof. E. Tourme-Jouannetovej[9] má kontradiktórnosť tri podoby: a) spôsob hľadania pravdy – predstavuje teda určitú metódu, ako sa má sudca dopracovať k pravde, a to prostredníctvom výmeny argumentov medzi stranami; b) právo strán na obhajobu – čo predstavuje subjektívnu stránku princípu kontradiktórnosti; c) kritérium súdneho procesu.[10] V súčasnosti sa čoraz viac kladie dôraz na subjektívnu stránku kontradiktórnosti, teda ako súčasť práva na obhajobu, ktorého dvomi základnými zložkami sú:

právo na oboznámenie sa so všetkými dokumentmi, stanoviskami a dôkazmi s cieľom ovplyvniť rozhodnutie súdu (v ďalšom texte označované súhrnne ako právo na informácie) a
právo, resp. možnosť diskutovať o nich[11] (v ďalšom texte označované súhrnne ako právo vyjadriť sa, ktoré obsahovo zahŕňa právo predkladať dokumenty, stanoviská a dôkazy na podporu svojich tvrdení, právo klásť otázky vypočúvaným osobám a právo vyjadriť sa k vykonávaným dôkazom).

V ďalšom texte sa zameriame na analýzu princípu kontradiktórnosti v trestnom konaní USA z hľadiska vyššie uvedených zložiek princípu kontradiktórnosti, teda práva na informácie a práva vyjadriť sa. Osobitosťou trestného konania v USA je dualizmus pre oblasť práva aj súdnictva, ktorý je podmienený federatívnym štátnym zriadením. Najvyšším zákonom federácie je Ústava Spojených štátov, pričom svoju vlastnú ústavu, právny poriadok a systém všeobecného súdnictva majú aj jednotlivé štáty. V tomto článku sa venujeme federálnemu trestnému konaniu, ktoré sa riadi najmä Federal Rules of Criminal Procedure (Federálnymi pravidlami trestného konania), ďalej len FRCP, Federal Rules of Evidence (Federálnymi pravidlami dokazovania), ďalej len FRE, a Federal Rules of Appellate Procedure (Federálnymi pravidlami pre odvolacie konanie).

1 Kontradiktórnosť v trestnom konaní USA

Princíp kontradiktórnosti nie je v právnej úprave trestného konania USA priamo definovaný. Môžeme ho však vyvodiť z viacerých ustanovení relevantných právnych noriem. V prvom rade ide o Šiesty dodatok k Ústave Spojených štátov,[12] podľa ktorého: „Vo všetkých trestných stíhaniach má obvinený právo na rýchle a verejné prejednanie veci pred nestrannou porotou štátu a okresu, v ktorom mal byť trestný čin spáchaný, ktorej obvod musí vopred určiť zákon, a právo byť informovaný o povahe a dôvodoch obvinenia; právo byť konfrontovaný so svedkami svedčiacimi proti nemu; právo predvolať prostredníctvom štátnych orgánov svedkov vo svoj prospech a právo mať na svoju obhajobu pomoc obhajcu.“[13]

Prvky kontradiktórnosti sú zároveň vyvodzované z princípu rovnosti zbraní a práva na riadny a zákonný proces, tzv. due process of law. Vo veci Cole v. Arkansas (1948) sudca konštatoval, že žiaden aspekt spravodlivého procesu nie je pevnejšie ukotvený, ako povinnosť oznámiť osobe konkrétne obvinenie a právo byť vypočutý v súdnom konaní k tomuto obvineniu. Tieto práva patria medzi ústavné práva každého obvineného v trestnom konaní na všetkých súdoch, štátnych alebo federálnych.

2 Prvky kontradiktórnosti v predsúdnom konaní

Predsúdne konanie je mimoriadne dôležitým štádiom, keďže väčšina trestných vecí (90-95%) nedospeje do štádia súdneho konania a končí relatívne kontroverzným inštitútom dohody o vine a treste (plea bargaining).[14] Pánom predsúdneho konania je, podobne ako v Slovenskej republike, prokurátor,[15] ktorého postup sa však spravuje širokou zásadou oportunity. Sporový charakter sa prejavuje už v tomto štádiu trestného konania. Postup polície a prokurátora neovláda vyhľadávacia zásada a orgány činné v trestnom konaní nemajú povinnosť vyhľadávať dôkazy svedčiace v prospech obvineného. Obhajoba si zabezpečuje dôkazy samostatne, nezriedka využívajúc služby súkromných vyšetrovateľov.

Americké trestného konanie nepozná samostatný inštitút trestného oznámenia a uznesenie o začatí trestného stíhania „vo veci“, aj samotné obvinenie konkrétnej osoby vzniká súborom viacerých krokov. Trestné konanie sa začína podaním žiadosti o vydanietzv. complaint podľa čl. 3 FRCP (alebo priamo zadržaním podozrivej osoby), pred magistrátnym sudcom alebo povereným súdnym úradníkom. Túto žiadosť podáva spravidla priamo policajt, v niektorých štátoch je možné, aby ho podala aj súkromná osoba (napr. poškodený).

Predsúdne konanie predstavuje súbor viacerých možných postupov. Hlavnými štádiami predsúdneho konania sú initial appearance, preliminary hearing, grand jury proceeding, arrainment.[16] Ich základným účelom je zistiť existenciu objektívnych dôvodov na ďalšie trestné stíhanie osoby – tzv. probable cause. Ďalej sa budeme zaoberať prvkami kontradiktórnosti týchto štádií.

2.1 Initial Appearance

Prvé dostavenie sa obvineného pred súd za účelom posúdenia, či je odôvodnený predpoklad, že bol spáchaný trestný čin a ktorou konkrétnou osobou. Už v tejto fáze sa uplatňujú prvky kontradiktórnosti v podobe:

práva na informácie: pri zločinoch (felony) sudca musí obvineného informovať o povahe a dôvodoch obvinenia na základe vydaného complaint a jeho príloh a poučiť ho o jeho ďalších právach.[17] Vo veci Miranda v. Arizona,(1966), Najvyšší súd rozhodol, že polícia musí obžalovaného (rozumej aj obvineného) oboznámiť s jeho právami predtým, ako obžalovaný urobí akékoľvek vyhlásenie za predpokladu, že žalobca má v úmysle použiť toto vyhlásenie ako dôkaz proti obžalovanému.[18] Pri prečinoch (petty offences and other misdemeanors) sudca informuje obvineného o obvinení, možných sankciách a trestných sadzbách, o práve nevypovedať a ďalších právach a možnostiach postupu.[19]
- práva vyjadriť sa: z práva nevypovedať je možné zároveň vyvodiť, že už v tejto fáze má obvinený právo vyjadriť sa k obvineniu. V tomto štádiu obvinený ešte nemá nárok oboznamovať sa s dôkazmi,ktoré svedčia proti nemu.

2.2 Preliminary Hearing

Predbežné prejednanie pred magistrátnym sudcom podľačl. 5.1 FRCP je ďalším dôležitým štádiom,[20] ktoré sa uskutoční do 14 dní od initial appearance, ak je obvinený vo väzbe alebo do 21 dní, ak je stíhaný na slobode. Ak súd usúdi, že nie je dostatočný dôvod na ďalšie stíhanie obvineného, prepustí obvineného na slobodu a zruší complaint. Toto rozhodnutie nezakladá prekážku res iudicata. V tomto štádiu nachádzame nasledovné prvky kontradiktórnosti:

obvinený môže prvýkrát klásť otázky svedkom protistrany v tzv. krížovom výsluchu,[21] v ktorom je dovolené klásť aj sugestívne otázky[22] a
- predkladať dôkazy: zvláštnosťou je, že obvinený nemôže namietať nezákonnosť získania dôkazov. V tomto štádiu sa ešte neuplatňujú Federal rules of evidence.[23] V dôsledku toho je v tomto štádiu možné pripustiť aj tzv. hearsay evidence.[24] Samotná povaha štádia predbežného prejednania robí aplikáciu formálnych pravidiel dokazovania (FRE) v tomto štádiu nevhodnou a nepraktickou[25] a preto v tomto štádiu ešte nie je priestor na namietanie nezákonnosti dôkazu[26] alebo hearsay evidence.

2.3 Grand Jury

Veľká porota v zložení 16-23 porotcov má v konaní o zločinoch (felony) konečné slovo o tom, či bude na obvineného podaná obžaloba (indictment).[27] V rámci tohto štádia sa prvky kontradiktórnosti neuplatňujú. Zasadnutie Grand Jury vo federálnom trestnom konaní je neverejné a sú na ňom vypočúvaní svedkovia a znalci, prebieha však bez účasti obhajoby. V konaní sú prípustné hearsay evidence a dôkazy, ktoré sú na základe 4. a 5. Dodatku Ústavy Spojených štátov neprípustné v konaní pred súdom. Vychádza sa pritom z toho, že Grand Jury je vyšetrovací orgán a akékoľvek porušenia práv obvineného môžu byť následne napadnuté v adverzárnom konaní pred súdom.[28] Výsledkom zasadnutia je buď tzv. True Bill (Indictment), teda obžaloba alebo tzv. No Bill, teda formálne upovedomenie obhajoby a sudcu, že prokurátor nebude pokračovať v stíhaní pre nedostatok dôkazov. No Bill nezakladá prekážku res iudicata.

2.4 Arraignment

Arraignment je proces, pri ktorom je obžalovaný prvýkrát predvolaný pred súd príslušný konať v trestnej veci v súdnom konaní (Trial). Na tomto verejnom zasadnutí sa uplatňuje:

právo na informácie, keďže jeho hlavným účelom je uistiť sa, že obžalovaný má kópiu obžaloby je oboznámený o bodoch obžaloby. Následne je obžalovaný po prvýkrát povinný urobiť jedno z nasledovných vvhlásení (pleas):
- vyhlásenie, že je vinný (plea of guilty): v tomto prípade sa obžalovaný vzdáva práva na verejné a kontradiktórne prejednanie veci a pristúpi sa k rozhodovaniu o treste (sentencing),
- vyhlásenie, že nie je vinný (plea of not guilty),
- vyhlásenie, že nepopiera ani nepriznáva spáchanie skutku (no contest plea, tzv. nolo contendere): toto vyhlásenie v trestnom konaní má rovnaké dôsledky, ako plea of guilty, ale dáva obžalovanému výhodu v tom, že vyhlásenie nemôže byť vykladané ako priznanie viny v súvisiacich civilných žalobách,[29]
- podmienečné vyhlásenie o vine alebo o nolo contendere (conditional plea): to znamená, že obžalovaný si so súhlasom súdu písomne vyhradzuje právo na preskúmanie svojich konkrétnych súdom zamietnutých predbežných návrhov (pretrial motions). Ak mu odvolací súd po ich preskúmaní vyhovie, môže obžalovaný vziať svoje prehlásenie viny/nolo contendere späť.

Pri posudzovaní prvkov kontradiktórnosti v podobe práva na informácie v predsúdnom konaní hrá dôležitú úlohu pravidlo č. 16 FRCP (Discovery and Inspection) o sprístupnení dôkazov a informácií druhej strane. Vo veci Brady v. Maryland (1963) Najvyšší súd USA uviedol, že znemožnenie prístupu k dôkazom svedčiacim v prospech obžalovaného na žiadosť obhajoby prokurátorom, je porušením práva na spravodlivý proces, ak je taký dôkaz významný pre posúdenie otázky viny alebo trestu bez ohľadu na to, či prokurátor konal v dobrej alebo zlej viere.[30] Za dôkaz v prospech obhajoby sa považujú aj informácie, ktoré znižujú hodnovernosť svedka, ktorého plánuje predvolať obžaloba.[31] Prokurátor je napríklad povinný takto sprístupniť všetky benefity poskytnuté tzv. spolupracujúcim obvineným, ktorí usvedčujú iným obvinených.

Sprístupňovanie sa týka, okrem iného, údajov o alibi obvineného.[32] Prokurátor si môže vyžiadať informácie o mieste, kde sa v čase spáchania skutku obvinený nachádzal a kontaktné údaje na svedkov, ktorí jeho alibi majú dosvedčiť. V nadväznosti na to má obžalovaný právo na sprístupnenie kontaktných údajov na svedkov obžaloby (okrem poškodeného), ktorí majú svedčiť o tom, že sa obžalovaný nachádzal na mieste činu v čase jeho spáchania.

V zmysle čl. 16 FRCP je prokurátor na vyžiadanie povinný sprístupniť obhajobe konkrétne dôkazy v prospech obvineného, ktoré má k dispozícii, čo je určitou kompenzáciou prevahy štátnej mašinérie disponujúcej donucovacími prostriedkami proti obvinenému. Prokurátor však nemá povinnosť vyhľadávať dôkazy v prospech obvineného.

3 Prvky kontradiktórnosti v konaní pred súdom

Po ustanovení členov poroty, ktorej predchádza proces známy ako voir dire, ktorého účelom je vylúčenie zaujatých porotcov, sa pristúpi k úvodným rečiam obžaloby a obhajoby. Tu sa prejavuje právo vyjadriť sa. Obe strany vyjadria svoj postoj k prejedávanej veci, predostrú navrhované dôkazy a svoje „verzie“ prejednávaného skutku. Následne sa začne samotné dokazovanie (Case-in-Chief), počnúc predvolaním svedkov obžaloby, ktorej hlavnou úlohou je preukázať vinu obžalovaného bez dôvodných pochybností (beyond reasonable doubt), a následne svedkov obhajoby. Sudca pritom v praxi zohráva viac-menej pasívnu rolu a koriguje spor prebiehajúci pred ním z procesnej stránky: predvoláva svedkov; rozhoduje, či sú svedkovia spôsobilý svedčiť; koriguje rámec výsluchu svedkov a znalcov; poučuje porotcov o relevantných právnych predpisoch a precedensoch a i. Napriek všeobecnej predstave, že v trestnom konaní USA (považovanom za silne adverzárne) výsluch svedkov vedú len samotné strany, môže sudca nielenže vykonať výsluch osoby, ale aj predvolať svedkov nenavrhnutých stranami. Toto právo má zakotvené priamo v čl. 614 FRE. Je teda namieste otázka, či sa americké trestné konanie v časti konania pred súdom v skutočnosti o toľko odlišuje od trestného konania typického pre kontinentálny právny systém. Môžeme konštatovať, že adverzárnosť konania je v zmysle uvedeného článku 614 FRE „narušená“ možnosťou aktívnej ingerencie sudcu do procesu dokazovania, čo je príznačné aj pre slovenské trestné konanie (porovnaj § 2 ods. 11 a ods. 18, § 261 ods. 4, § 262a Tr. por.). Niektorí autori preto adverzárnosť odvodzujú skôr z charakteru predsúdneho konania trestného konania USA, než konania pred súdom.[33] V každom prípade sa kontradiktórnosť uplatňuje aj voči svedkom predvolaným súdom a strany majú právo na krížový výsluch svedkov predvolaných súdom, právo vyjadriť sa k ich výpovediam, aj právo namietať postup súdu. Participácia sudcu na dokazovaní by však nemala vážnym spôsobom zasahovať do princípu rovnosti zbraní.

Nosným pilierom dokazovania je konfrontácia (confrontation) a krížový výsluch (cross-examination). Tzv. Konfrontačná klauzula (Confrontation Clause) je zakotvená v 6. Dodatku Ústavy spojených štátov, podľa ktorej osoba obvinená z trestného činu má právo konfrontovať svedkov svedčiacich proti nej v trestnom konaní. Vo veci Mattox v. USA (1895), Najvyšší súd USA formuloval základný účel Konfrontačnej klauzuly, a to:

zabezpečiť, aby svedkovia vypovedali pod prísahou a chápali vážnosť procesu,
umožniť obvinenému vykonať krížový výsluch svedkov, ktorí svedčia proti nemu a
umožniť porotcom posúdiť dôveryhodnosť svedka pozorovaním jeho správania.

Základným nástrojom konfrontácie je krížový výsluch, v rámci ktorého sa v plnej miere uplatňujú prvky kontradiktórnosti. Výsluch svedka prebieha spravidla tak, že je najskôr vypočutý stranou, ktorá ho predvolala (direct examination – priamy výsluch) a potom nasledujú otázky protistrany (cross-examination – krížový výsluch). Skúsený právnik (obhajca/prokurátor) vie prostredníctvom krížového výsluchu poukázať na nezrovnalosti vo výpovedi svedka, na jeho zaujatosť či nepriateľské postoje, čo môže mať významný vplyv na hodnotenie dôveryhodnosti svedka.

Výnimkou z krížového výsluchu a teda aj z kontradiktórneho vykonania výsluchu svedka v konaní pred súdom predstavuje situácia, keď sa svedok nemôže dostaviť pred súd z objektívnych dôvodov a v predchádzajúcom štádiu trestného konania už bol vypočutý v krížovom výsluchu.[34] Ďalšie výnimky z kontradiktórnosti na hlavnom pojednávaní a prípustnosť hearsay evidence sú zriedkavé, no existujú. Podmienky pripustenia nekontradiktórne vykonaných dôkazov sú upravené v pravidle 804 FRE. Ide napr. o zápisnicu o výpovedi svedka, ktorý je nedostupný (napr. pre nepriaznivý zdravotný stav) a bol protistranou alebo jeho právnymi predchodcami, konajúcimi v tom istom záujme, vypočutý v inom súdnom konaní zákonným spôsobom.

Krížový výsluch by sa mal vykonávať tvárou v tvár, aby strany mohli pozorovať reakcie vypočúvaných osôb. Vo veci Maryland v. Craig, (1990) však Najvyšší súd USA pripustil, aby sa výsluch dieťaťa – obete trestného činu sexuálneho zneužívania – u ktorej by výsluch vykonaný v prítomnosti obžalovaného mohol spôsobiť „vážne duševné utrpenie“, vykonal prostredníctvom jednosmerného video prenosu, a teda, aby sa nezamedzila možnosť obžalovaného pozorovať výsluch obete a jej reakcie. Počas krížového výsluchu (na rozdiel od direct examination) sav zmysle čl. 611 (c)FRE povoľuje klásť sugestívne otázky, ak ide o krížový výsluch zaujatého, resp. nepriateľského svedka (hostile witness), protistrany alebo svedka navrhnutého protistranou.[35] Po vykonaní krížového výsluchu môže strana, ktorá svedka navrhla vypočuť, svedkovi opätovne klásť otázky a tak reagovať na krížový výsluch druhým priamym výsluchom (redirect examination).

Kontradiktórnosťsa v práve na informácie prejavuje aj v Rule 26.2 písm. a) FRCP (Motion to produce). Po výsluchu svedka v priamom výsluchu (direct examination) musí súd na návrh strany, ktorá svedka nepredvolala, nariadiť druhej strane, aby predložila akékoľvek vyjadrenia tohto svedka, ktoré má v dispozícii a ktoré sa týkajú predmetu výpovede svedka. Sprístupnenie takýchto dokumentov možno nariadiť až po tom, čo bol svedok vypočutý na hlavnom pojednávaní.

Po ukončení dokazovania na hlavnom pojednávaní nasleduje právne poučenie poroty sudcom, záverečné reči (ako posledný prejav práva obvineného vyjadriť sa), porada poroty a vyhlásenie rozhodnutia.

Záver

Trestné konanie USA, najmä v predsúdnom štádiu, vykazuje v porovnaní so Slovenskou republikou výrazné špecifiká. V prvom rade ide o rozdielne postavenie prokurátora, ktorý je už v tomto štádiu trestného konania stranou konania a jeho postup sa spravuje pomerne široko koncipovanou zásadou oportunity. Vyhľadávanie a zabezpečovanie dôkazov má v americkom predsúdnom konaní v značnej miere „povolené opraty“. Strany si zabezpečujú vyšetrovanie po vlastnej línii a obvinený môže namietať nezákonný postup pri získavaní dôkazov spravidla až v konaní pred súdom. Prokurátor pritom nemá povinnosť objasňovať skutočnosti svedčiace v prospech obvineného a za tým účelom vykonávať dôkazy, čo stavia obvineného v americkom trestnom konaní do značnej nevýhody. Tento nedostatok je čiastočne kompenzovaný inštitútom sprístupnenia dôkazov v prospech obvineného na jeho žiadosť podľa čl. 16 FRCP. Viaceré zásady, na ktorých je postavené slovenské prípravné konanie, ako zásada legality, oficiality a vyhľadávacia zásada sú v americkom predsúdnom konaní obmedzené, resp. absentujú. S ohľadom na závažnosť trestných obvinení a stigmatizáciu, ktoré nedôvodné či šikanózne trestné stíhanie osoby môže spôsobiť, sme toho názoru, že je vhodné už v predsúdnom konaní objasňovať, či sa skutok stal a zastaviť neodôvodnené trestné stíhania už v prípravnom konaní.

S pojmom kontradiktórnosť sa v americkej doktríne často nestretávame (ide o pojem vlastný kontinentálnemu právnemu systému). Jednotlivé aspekty kontradiktórnosti v podobe práva na informácie a práva vyjadriť sa môžeme vyvodiť analýzou ustanovení FRCP a FRE, ako aj dodatkov Ústavy Spojených štátov. Základom je tzv. Konfrontačná klauzula a právo na riadny proces, tzv. due process. Právo na informácie je prítomné v trestnom konaní USA od počiatočných štádií. Už od prvého zadržania a vydania tzv. complaint musí byť podozrivý informovaný o povahe a dôvodoch obvinenia a poučený o svojich právach. V štádiu Initial appearance sa prvýkrát postaví pred sudcu a má možnosť vyjadriť sa k obvineniu a uvádzať skutočnosti a dôkazy na podporu svojich tvrdení. Na predbežnom prejednaní, preliminary hearing, nadobúda právo oboznámiť sa s dôkazmi protistrany a viesť krížový výsluch. Počas arraignment je podrobne informovaný o bodoch obžaloby a je povinný vyjadriť sa v podobe predpísaných vyhlásení (pleas). V konaní pred súdom sa tak v slovenskom, ako aj americkom trestnom konaní naplno rozvíja kontradiktórnosť. Spôsob vypočúvania svedkov je daný adverzárnym alebo (pôvodne) inkvizičným typom konania, buď svedka vypočúvajú spravidla strany v krížovom výsluchu (USA), s formálnou možnosťou sudcu zasiahnuť alebo aj vykonať výsluch svedka sám[36] alebo celé dokazovanie riadi súd, ktorý spravidla výsluch ponechá stranám, najprv tej, ktorá dôkaz navrhla či obstarala (SR). Právo vyjadriť sa k vykonaným dôkazom je však zachované v oboch prípadoch. V konaní pred súdom americký súd zásadne nemôže založiť rozhodnutie na dôkazoch vykonaných v predsúdnom konaní a kontradiktórne výsluchy majú prebiehať bezprostredne pred sudcom a porotou. Obvinenému musí byť daná možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom. Možnosť kontradiktórneho preverenia dôkazov sa v slovenskom aj americkom trestnom konaní vzťahuje aj na dôkazy zaobstarané súdom. Určitým obmedzením kontradiktórneho konania v USA je plea bargaining alebo dohoda o vine a treste, pri ktorej sa obvinený vzdáva verejného prejedania veci a vypočutia svedkov a vstupuje do vágnych vôd vyjednávaní s prokurátorom. Pri diskusií o reforme trestného konania, najmä prípravného konania, v Slovenskej republike je potrebné každopádne zachovať prvky kontradiktórnosti a rovnosti zbraní aj v prípravnom konaní. V opačnom prípade je potenciál zvýšeného počtu zbytočných obžalôb, nedôvodnej a neprimeranej záťaže trestných súdov a neopomínajúc z toho plynúce zvýšené riziko justičných omylov.