Odpoveď na otázky ohľadom rekodifikácie súkromného práva na Slovensku nám poskytol predseda Komisie pre kodifikáciu súkromného práva, rektor Univerzity Komenského v Bratislave prof. JUDr. Marek Števček, DrSc.
Aký je súčasný stav rekodifikačných prác, pokiaľ ide o nový Občiansky zákonník?
Na úvod mi dovoľte poďakovať sa Bulletinu slovenskej advokácie za záujem o tému, pri ktorej zrejme väčšina právnikov len mávne rukou a utrúsi čosi o tom, že už počas ich štúdií na fakulte im sľubovali nový Občiansky zákonník, a či ho vôbec potrebujeme…Nuž, potrebujeme, a viac ako tú povestnú soľ. K vašej otázke – jednoduchá odpoveď by bola, že je „takmer hotovo“. Zložitejšia odpoveď by zahŕňala konštatovanie, že veľa práce bolo za tie dlhé roky tohto príbehu už vykonanej. V odbornej obci, predovšetkým (ale nielen) tej akademickej panuje o mnohom už dávno zhoda, a hoci nás mnohé náročné diskusie ešte len čakajú, o tom podstatnom je široký konsenzus: nový Občiansky zákonník má byť chrbtovou kosťou slobodného uváženia každého jednotlivca o tom, ako chce žiť, ako si má usporiadať svoje životné situácie a štát by mu do toho mal rozprávať len minimálne. Sloboda a maximálne možná autonómia vôle človeka sú základné princípy, z ktorých vychádzame. Existuje podstatná časť paragrafového znenia a aj dôvodovej správy. Doslova každý týždeň doručujú pracovné skupiny pracovné verzie textu.
Možno teda s určitou mierou pravdepodobnosti očakávať definitívne spracovanie návrhu zákona v priebehu rokov 2025 – 2026?
Áno, všetci v to veríme. Máme nejaké interné deadliny, ale nechcem to zakríknuť. Už ich bolo v priebehu tých desaťročí toľko… Môžem prezradiť aspoň to, že máme ambíciu už budúci rok, teda 2025 začať legislatívny proces v najširšom poňatí. V čase uzávierky tohto rozhovoru zaradilo ministerstvo spravodlivosti nový Občiansky zákonník do Plánu legislatívnych úloh na rok 2025.
V akom rozsahu nadväzuje práca rekodifikačnej komisie na predchádzajúce legislatívne aktivity?
Povedal by som, že vo veľmi podstatnom. Chcem zdôrazniť najmä jednu vec – nechceme sa už každý hrať na vlastnom piesočku. Podarilo sa nám nadviazať, vecne i personálne, na všetky predchádzajúce projekty. Veď nám predsa ide o rovnakú vec. Na tomto projekte spolupracujú takmer všetci relevantní hráči z teórie i praxe, nadväzujeme na kvalitné materiály a čerpáme z nich. Občiansky zákonník sa nedá napísať na kolene, sám pre seba, vždy musí ísť o prácu desiatok ľudí a finálny produkt bude skrátka vždy kompromisom. V tomto prípade verím, že pôjde o kvalitný a zmysluplný kompromis.
V apríli uplynulo 60 rokov od účinnosti (tzv. sovietskeho) Občianskeho zákonníka z roku 1964. V čom bude nový civilný kódex iný?
Opäť, jednoduchšia odpoveď by bola, že (takmer) vo všetkom, ale nebola by presná. Chcem všetkých predovšetkým upokojiť. Nevolíme cestu radikálnej diskontinuity, ale racionálnej kontinuity. Snažíme sa všade, kde to ide, zachovať vžitú terminológiu, pojmy a výrazy, ktoré ich reprezentujú zmysluplne zachovať. Nevidím zmysel meniť povedzme pojem „právny úkon“, keď niekoľko generácií právnikov v ňom „žilo“, celá judikatúra, prax i doktrína s ním desaťročia pracujú. Čo treba zmeniť, je nezmyselné preferovanie absolútnej neplatnosti právnych úkonov, ale naopak, preferovať ich platnosť tam, kde to korešponduje s vôľou konajúcich subjektov a autoritatívnu ingerenciu štátu prostredníctvom súdov vyhlasujúcich (určujúcich) neplatnosť právneho úkonu obmedziť na minimum.
Meníme zmysel výrazov použitých v legislatívnom texte, a to vo svetle princípov, na ktorých je a má byť súkromné právo postavené. Samotné výrazy meníme vtedy, ak to vyžaduje zmena pojmu ako takého (výrazy a pojmy nie sú na rozdiel od všeobecného presvedčenia totožné entity). V mnohom staviame základný kódex súkromného práva z hlavy na nohy, upratujeme, riešime vypuklé výkladové problémy, snažíme sa pripraviť úpravu, ktorá bude reflektovať požiadavky doby, v ktorej žijeme, no zároveň jej nebude poplatná. Náročná úloha, viem, ale každý občiansky zákonník má do istej miery spoločnosť aj vychovávať (v tom najlepšom zmysle slova), a nie podliehať moderným trendom za každú cenu.
Predpokladá sa spracovanie jednotného a rozsiahleho civilného kódexu, ktorý absorbuje aj problematiku upravenú v osobitných predpisoch (Zákon o rodine, Obchodný zákonník a pod.)?
Áno, na tom je myslím všeobecná doktrinálny zhoda. Takzvaná monistická koncepcia je podľa mňa najzmysluplnejšia možnosť kodifikácie súkromného práva. Samozrejme, nemožno rozumne očakávať, že takýto veľký kódex pokryje naozaj úplne všetko, ale základ vo forme všeobecného súkromného práva tam jednoducho musí byť. Ale ani Zákonník práce, ani zákon o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom sa rušiť nebude, hoci mnohé ich inštitúty pojmovo do súkromného práva patria. Rovnako tak nebude Občiansky zákonník zrejme obsahovať úpravu všetkých mysliteľných právnických osôb, len ich všeobecnú základnú úpravu (výrazne modernizovanú), a tak podobne.
Bude do legislatívnych prác zakomponovaná aj širšia odborná verejnosť, vrátane Slovenskej advokátskej komory?
Samozrejme – veď je už teraz. Úzke riadiace predsedníctvo je tvorené aj viacerými advokátmi. Inštitucionálne diskusie však budú prebiehať, dúfajme, v krátkom čase. Plánujeme sériu stretnutí zastrešených ministerstvom spravodlivosti s jednotlivými stavovskými právnickými profesiami, a veríme, že i „laická“ diskusia bude veľmi široká a podnetná. Veď koho by už nezaujímalo, ako môže naložiť so svojím majetkom, závetom, však? 🙂
Akú legisvakačnú lehotu môžeme v prípade nového OZ očakávať?
Budeme to konzultovať s ministerskými legislatívcami, už som s viacerými spolupracoval aj na rekodifikácii civilného procesu, a myslím, že tá legisvakancia bude minimálne rovnaká ako pri „procese“. Predpokladám však ešte dlhšiu lehotu účinnosti – samozrejme, ak vôbec bude Občiansky zákonník prijatý.
Aký celospoločenský prínos možno (z nadhľadu) očakávať od takej rozsiahlej zmeny v rámci súkromného práva?
Naivno-idealistický variant odpovede by osciloval okolo atribútov lepšej, zdravšej, sebavedomejšej spoločnosti, postavenej na kultúre vzájomného rešpektovania a úcty. Pesimistickejší pohľad by zrejme oponoval v tom zmysle, že to nie je v silách žiadneho kódexu, a netreba ho preceňovať. Realistická odpoveď by mohla vari konštatovať, že Občiansky zákonník je len jedným, no podstatným sklíčkom do mozaiky toho, ako spoločnosť vyzerá, aké ma ciele a preferencia, aké hodnoty vyznáva a kam smeruje. Žijeme len ťažko predvídateľnú dobu s mnohými negatívami – s obľubou citujem Zygmunta Baumana a jeho priliehavé označenie: žijeme tekutú dobu, zdanlivo sme rezignovali na základné paradigmy a strácame pevnú pôdu pod nohami. Želám si, aby prípadný nový Občiansky zákonník bol pevným základom súkromného práva, a pomohol tejto spoločnosti uchopiť dobu tak, aby sme skrotili jej tekutosť.