Bulletin slovenskej advokácie

Minister spravodlivosti Boris Susko „Novelizácia Trestného zákona a Trestného poriadku musí zodpovedať európskym štandardom“

Nový minister spravodlivosti JUDr. Boris Susko, PhD. nám na konci novembra poskytol rozhovor, v ktorom upresňuje svoje konkrétne priority na nasledujúce štyri roky.

Ako vnímate súčasný stav justície v širšom zmysle? Čo vnímate ako základné výzvy vo vzťahu k téme právneho štátu, základnej vymožiteľnosti práva a jeho predvídateľnosti?

Po tzv. súdnej mape uskutočnenej za predchádzajúcej vlády nás trápi situácia na súdoch, ktorú táto reforma spôsobila. Organizačné a technické zmeny boli povýšené nad účelnosť reformy, ktorou má byť zvýšenie efektívnosti inštitúcie poskytovať včas a kvalitne verejnú službu občanom. Súdna reforma exministerky Kolíkovej spôsobuje podľa informácií, ktoré už teraz máme, obrovské problémy na jednotlivých súdoch. Konania sa tak predĺžia, a to vo veľkej miere, určite nie skrátia. Dopadla teda úplne opačne, ako sa očakávalo.

Reagovať musíme aj v oblasti trestného práva. Rekodifikácia trestného práva hmotného uskutočnená v roku 2005 mala vytvoriť podmienky pre depenalizáciu, dekriminalizáciu a presadenie alternatívnych trestov, pričom tresty mali byť ukladané proporcionálnejšie. V skutočnosti sa zvýšili trestné sadzby, ako aj počet skutkových podstát trestných činov a efektívne podmienky pre ukladanie novozavedených alternatívnych trestov sa reálne nevytvorili. Po skúsenosti z ostatných troch rokov v oblasti trestnej politiky štátu, v nadväznosti na rozhodnutia ústavného súdu o porušovaní základných ľudských práv a slobôd v rámci trestných konaní a v nadväznosti na rozhodnutia ESĽP chceme zmeniť trestnú politiku štátu. Z represívnej funkcie na funkciu preventívnu, prevýchovnú a resocializačnú.

Problematická je tiež bezbrehá autonómia špeciálnej prokuratúry, ktorá narúša hierarchiu prokuratúry. Úrad špeciálnej prokuratúry je súčasťou jednotného systému prokuratúry, pričom na takejto špecializovanej jednotke došlo k obrovskej koncentrácii moci. Na rozhodnutiach ústavného súdu, ale aj ESĽP sa ukazuje, že bola často nadužívaná, či priam zneužívaná. Nastavené nie sú kontrolné mechanizmy, ktoré by reagovali na systémovú zaujatosť úradu špeciálnej prokuratúry, čo je realitou. Keď je zaujatý samotný špeciálny prokurátor, ktorý je nadriadený svojim prokurátorom, dochádza k tzv. systémovej zaujatosti a v takom prípade ani generálny prokurátor nemá žiadne právomoci, ako tento problém vyriešiť.

Vidíte reálny priestor na opravu niektorých nedostatkov tzv. novej súdnej mapy?

Máme už priebežné informácie, sme vo fáze zbierania údajov, aby sme mohli urobiť analýzu dopadov. Len čo ju budeme mať hotovú, následne prijmeme opatrenia, ktorými sa pokúsime napraviť negatívne dôsledky súdnej reformy tak, aby sa dosiahol pôvodne plánovaný cieľ, ktorý dramaticky nevyšiel a to je zrýchlenie a zefektívnenie súdnych konaní a dostupnosť občanov k súdom.

Aké sú Vaše konkrétne priority na nasledujúce štyri roky?

Prijatie modernej právnej úpravy – akútnej novelizácie Trestného zákona a Trestného poriadku, ktorá bude zodpovedať európskym štandardom a aktuálnym trendom v trestnej politike najvyspelejších krajín Európskej únie.

Zmeniť trestnú politiku štátu z represívnej funkcie na funkciu preventívnu, prevýchovnú a resocializačnú. Harmonizovať trestné sadzby na európsku úroveň, aby sme zabezpečili proporcionalitu a primeranosť trestov voči životu a zdraviu a násilných trestných činov oproti ostatným trestným činom – majetkovým, hospodárskym a ďalším.

Presadiť právnu úpravu zameranú na modernizáciu a humanizáciu inštitútov trestného práva so zameraním na zavádzanie prvkov restoratívnej justície a harmonizáciu s európskymi trestnoprávnymi štandardami.

Toto má úzky súvis s riešením problematiky väzenstva a humanizácie väzenstva, ktoré máme dnes zásadným spôsobom vytýkané aj z hľadiska CPT, ktorý kritizuje našu preplnenosť väzníc a podmienky výkonu väzby. Takáto zmena by mala do budúcna sčasti riešiť aj problematiku a humanizáciu väzenstva.

V oblasti procesného práva by sme chceli v nadväznosti na jednotlivé rozhodnutia ústavného súdu a ESĽP upraviť podmienky uzatvárania dohody o vine a treste a preskúmavania uzatvárania týchto dohôd, ako aj otázku spolupracujúcich obvinených a ich postavenia v rámci trestného konania.

Ďalšou vecou je zlepšenie personálneho a finančného zabezpečenia v oblasti súdnictva, najmä podporného aparátu, či už vyšších súdnych úradníkov, prípadne sa znovu chceme zamyslieť nad zavedením justičných čakateľov.

Zo strednodobého hľadiska plánujeme vyriešiť dlhodobú snahu o rekodifikáciu občianskeho práva hmotného, odstrániť dualizmus v tejto oblasti. Reagovať tiež chceme na aplikačné problémy už rekodifikovaného civilného procesného práva, ale aj na jednotlivé výzvy a aplikačné problémy vyplývajúce z uplatňovania ďalších statusových zákonov, ktoré upravujú výkon činnosti advokátskej, notárskej, súdnych exekútorov, konkurzného konania a ďalších súvisiacich oblastí.

Aké sú dnes hlavné výzvy vo väzenstve?

Ciele a výzvy sú definované v koncepcii väzenstva, ktorú má Slovenská republika schválenú na roky 2021 – 2030. Za najdôležitejší považujeme zníženie indexu väznených osôb na Slovensku, pretože v počte väzňov v pomere k obyvateľom sme druhá najhoršia krajina v EÚ. Máme vysokú naplnenosť väzníc, na 100-tisíc obyvateľov pripadá 192 väzňov. Momentálnena jedného väzňa pripadá 3,5 m2, u mladistvých 4 m2, pričom CPT odporúča minimálne 6 m2. Pokiaľ by sme prerátavali počet väzňov na plochu 6 m2, ktorú nám CPT odporúča, mali by sme 130 % obsadenosť, čo je nereálne, a preto dochádza k legislatívnym zmenám.

Zníženie počtu väzňov vieme dosiahnuť legislatívnymi zmenami, ktoré sa premietli aj do programového vyhlásenia vlády. Zmeny sa týkajú, ako som už spomínal, harmonizácie trestných sadzieb s európskymi štandardmi, možnosťou individualizácie ukladania trestov pre sudcov, pretože podľa súčasnej právnej úpravy je takáto aplikácia veľmi obmedzená. Aj preto chceme sudcom umožniť individualizovať ukladanie výšky trestov.

Ciele konkrétnych opatrení sa zamerajú najmä na humanizáciu podmienok vo výkone väzby a trestu odňatia slobody v súlade s odporúčaniami medzinárodných inštitúcií, teda znižovanie počtu osôb odsúdených na nepodmienečný trest odňatia slobody, dobudovanie fungujúceho modelu probačnej a mediačnej služby a zabezpečenie reálneho umožnenia ukladania alternatívnych trestov domáceho väzenia a povinnej práce vo významne väčšej miere ako doteraz.

Minulý rok vznikol na ministerstve spravodlivosti návrh reformy trestného práva, ktorý mal pomerne širokú odbornú podporu. Znenie tohto návrhu rámcovo podporila aj Slovenská advokátska komora, avšak s viacerými vážnymi výhradami. Plánujete na tieto práce nadviazať?

Vychádzame z koncepcie návrhu, ktorý bol pripravený v predchádzajúcom volebnom období, ale niektoré veci upravujeme inak. Nejdeme do takého veľkého rozsahu, ako pôvodná novela. Reagujeme akútne len na tie veci, ktoré som spomínal. Porušovanie základných ľudských práv a slobôd, rozhodnutia ESĽP. Reagujeme na tieto rozhodnutia, harmonizujeme trestné sadzby, približujeme ich k európskemu štandardu a upravujeme ďalšie inštitúty trestného práva procesného, aby sme vyriešili nedostatky úpravy pri spolupracujúcich obvinených, pri dohodách o vine a treste resp. preskúmavaní benefitov poskytovaných týmto spolupracujúcim obvineným a okrem toho sa venujeme aj určitej úprave drogových trestných činov. Ďalšie otázky sú na širšiu diskusiu v nasledujúcom období.

SAK dlhodobo upozorňuje na to, že ľudia a právnické osoby, ktorí/é sa úspešne domáhajú svojich práv, nemajú cez vyhlášku o odmenách dostatočne pokryté reálne náklady na právne zastúpenie. Rovnako upozorňujeme na podfinancovanie náhrad pri ex-offo obhajobe či pomoci chudobným v rámci CPP. Ako vidíte reálne možnosti na zlepšenie v tejto oblasti?

Jednou z tém, ktorú by sme chceli v budúcnosti riešiť sú aj náhrady odmien advokátov, odmeny notárov a ďalších subjektov pôsobiacich v rezorte spravodlivosti. Vnímam aplikačné problémy v súvislosti s odmeňovaním, ktoré sú v rámci poskytovania bezplatného právneho poradenstva, resp. odmien či už advokátov, notárov alebo iných pracovníkov v justícii, ale nechceme o tom rozhodnúť od stola. Musíme to citlivo zanalyzovať a na základe analýzy a odbornej diskusie potom nastaviť a prijať konkrétne legislatívne úpravy.

Aké ďalšie možnosti vidíte pri zvyšovaní úrovne ochrany základných práv?

Za ostatné obdobie vidíme zlyhávanie ochrany základných práv v oblasti trestnej politiky štátu, ktoré je vypuklejšie, na čo sa chceme v krátkodobom horizonte zamerať. Samozrejme, vidím výzvy aj v iných oblastiach. Chceme zvyšovať mieru základných práv v rámci projektu Cochem vo vzťahu k poručenskej agende, viac zapojiť ombudsmana do jednotlivých procesov v rámci justície a nastaviť zvýšenú mieru ochrany základných ľudských práv najmä vo vzťahu k domácemu násiliu a právam maloletých.

Opatrenia a ich právna úprava budú predmetom odbornej diskusie, na základe výsledkov takejto odbornej diskusie potom nastavíme legislatívne zmeny.

Aké je Vaše stanovisko k možnému zefektívneniu ochrany základných pilierov advokácie aj prostredníctvom novelizácie Ústavy SR? Vedenie odbornej diskusie na túto tému podporili tento rok aj najvyšší predstavitelia slovenskej justície.

Je to priestor na diskusiu, treba si uvedomiť, že súčasná koalícia nedisponuje ústavnou väčšinou, čiže akékoľvek úvahy o ústavnoprávnej zmene sú momentálne vo veľmi teoretickej rovine. Na to, aby sme takéto niečo mohli urobiť, potrebujeme širšiu politickú podporu aj od súčasnej opozície, nebránime sa diskusii o návrhoch alebo zmenách, ktoré si však vyžadujú širší politický konsenzus.

Najčítanejšie