Účelné trovy obžalovaného vzniknuté počas trestného konania, ktoré bolo skončené jeho oslobodením spod obžaloby sú expressis verbis obsahom náhrady škody podľa § 18 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Pokiaľ súd zistí účelnosť použitia vlastného motorového vozidla, prizná náhradu škody v rozsahu podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách.
(uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/1/2025 zo dňa 27. februára 2026)
Dotknuté ustanovenia:
– § 18 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov
– § 7 ods. 1 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách
Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanej náhrady škody, ktorá mu mala byť spôsobená nezákonnosťou trestného stíhania. Nárok na náhradu škody vo výške 13 600 eur uplatňoval s odôvodnením, že išlo o cestovné náklady za cestu na hlavné pojednávania predstavujúce náklady za pohonné hmoty a amortizáciu vozidla, stratu na zárobku a náhradu mzdy.
Súd prvej inštancie považoval za dôvodnú časť nároku na náhradu škody vo výške 494,41 eur pozostávajúcu z nákladov na pohonné hmoty preukázaných ciest na pojednávania. Súd však nepovažoval za dôvodný nárok za uplatnenú amortizáciu vozidiel. Amortizácia predstavuje podľa súdu postupné znižovanie hodnoty vozidla za určité obdobie vplyvom používania alebo starnutia. Právne predpisy umožňujú v konkrétnych prípadoch paušálne nahradiť použitie vlastného motorového vozidla (pri pracovných cestách podnikateľa, zamestnanca). V prípade žalobcom uplatnenej paušálnej náhrady za amortizáciu však nejde o reálne „znehodnotenie“, resp. zníženie hodnoty vozidla, ktoré by sa dalo chápať ako skutočná škoda. Súd preto žalobcovi náhradu za amortizáciu nepriznal.
Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil. Uviedol, že zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách definuje právne vzťahy, na ktoré sa vzťahuje, pričom žalobca nevykonával služobné cesty, ale súkromné cesty, a preto nebolo možné aplikovať paušálnu náhradu podľa tohto predpisu ako formu skutočnej škody. K ušlému zisku zdôraznil, že žalobca v žiadosti o predbežné prerokovanie nároku uplatňoval len „náhradu škody 13 600 eur za cesty na súdne pojednávanie“, čo nemožno považovať za uplatnenie nároku na ušlý zisk.
Žalobca v podanom dovolaní namietal, že amortizácia predstavuje postupné znižovanie hodnoty vozidla vplyvom používania, čo je jednoznačne škodou na strane žalobcu, ktorá by nevznikla, keby neprebiehalo nezákonné trestné konanie. Zamietnutie nároku na ušlý zisk z dôvodu jeho neuplatnenia v predbežnom prerokovaní považoval za prílišný formalizmus.
Najvyšší súd SR ako súd dovolací dospel k záveru, že dovolanie žalobcu je sčasti dôvodné.
Z odôvodnenia:
V konaní bolo nesporné, že žalobca vykonal cesty na hlavné pojednávania s použitím motorového vozidla z miesta výkonu zamestnania v Nemecku. Tieto dopravné náklady sa preto stali súčasťou jeho trov vynaložených počas trestného konania. Súd prvej inštancie mu z týchto nákladov priznal náhradu za spotrebované pohonné hmoty s odôvodnením, že ide o skutočný výdavok, ktorého vynaložením dochádza k reálnemu úbytku majetku, pričom príčinná súvislosť je daná, pretože, keby nebolo nezákonného rozhodnutia a následného trestného stíhania, tieto výdavky by vynaložiť nemusel.
Dovolací súd poukazuje na to, že vynaloženie nákladov na pohonné hmoty bez toho, aby boli spotrebované v motorovom vozidle, ktoré bolo použité na prepravu obžalovaného nezakladá príčinnú súvislosť s trovami konania. Až použitie týchto pohonných hmôt v konkrétnom vozidle vedie k tomu, že doprava osoby na pojednávanie bola vykonaná a vznikli trovy konania. Použitie vozidla predstavuje preto nevyhnutný prvok dopravy obžalovaného. Pokiaľ súd uznal, že v danom prípade bolo účelné použitie súkromného vozidla a nie náhrada cestovného za použitie verejného dopravného prostriedku, potom nemôže vylúčiť existenciu základnej náhrady nákladov na toto vozidlo z trov konania.
Účelné trovy obžalovaného vzniknuté počas trestného konania, ktoré bolo skončené jeho oslobodením spod obžaloby, sú expressis verbis obsahom náhrady škody podľa § 18 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.[1] Pokiaľ súd zistí účelnosť použitia vlastného motorového vozidla, prizná náhradu škody v rozsahu podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách.
Podľa článku 4 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
Spôsob určenia náhrady úžitkovej hodnoty za použitie vlastného vozidla je vyjadrený v § 7 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách ako základná náhrada, ktorý je nevyhnutné analogicky aplikovať pre výpočet náhrady trov cestovného na pojednávania v prípadoch, keď použitie súkromného vozidla bolo súdom vyhodnotené ako účelné vynaloženie trov.[2]
Pokiaľ ide o zamietnutie nároku žalobcu na ušlý zisk, najvyšší súd poukázal na to, že podmienka predbežného prerokovania nároku podľa § 15 zákona č. 514/2003 Z. z. je hmotnoprávnou podmienkou pre úspešné uplatnenie nároku na súde. Podľa § 16 ods. 4 citovaného zákona sa poškodený môže na súde domáhať len toho nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný. Zo skutkových zistení súdov vyplýva, že žalobca v žiadosti uplatnil len „cestovné náklady“ vo výške 13 600 eur. Právny záver súdov, že pojem „cestovné náklady“ nezahŕňa „ušlý zisk“ (stratu na zárobku), a preto táto časť nároku nebola predbežne prerokovaná, nie je prejavom svojvôle ani extrémneho formalizmu, ktorý by zasiahol do podstaty práva na súdnu ochranu. Ide o výklad zákonnej podmienky, ktorý je v súlade s obsahom zákona.
Najvyšší súd preto v časti zrušil rozsudok odvolacieho súdu a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie. Vo zvyšku dovolanie žalobcu odmietol.
(odôvodnenie je redakčne krátené a upravované)
Právnu vetu a rozhodnutie spracovala:
JUDr. Zuzana Fabianová, Ph.D.
advokátka
[1] Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.: „Náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.“
[2] Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 283/2002 Z. z.: „Ak sa zamestnanec písomne dohodne so zamestnávateľom, že pri pracovnej ceste použije motorové vozidlo, ktoré je cestným vozidlom alebo traktorom (ďalej len „vozidlo“), okrem vozidla poskytnutého zamestnávateľom, patrí mu
a) základná náhrada za každý aj začatý kilometer jazdy a náhrada za spotrebované pohonné látky alebo
b) náhrada za použitie vozidla podľa odseku 12.“