Vážené kolegyne, vážení kolegovia.
Po mesiacoch očakávania, stavebných prác, technických otázok, prekážok a nových riešení, všetkého, čo patrí k zrodu či znovuzrodu budovy, máme priestor, ktorý ešte vonia, blyští sa novotou a kancelária komory pomaly zisťuje, že v novom sa človek prvé dni viac hľadá než nachádza. Nové priestory totiž nestačí zariadiť; treba ich začať žiť.
A tak vchádzam dnu. Otočné dvere sa točia s takou samozrejmosťou, akoby odjakživa vedeli, že strážia vstup do budovy, ktorá má pôsobiť vážne, no bez zbytočného pátosu. Prívetivo a pritom dôstojne.
Ako prvé ma upútajú vysoké stĺpy a nádherný dlhý recepčný pult. Konečne recepcia, ktorá nevyzerá, akoby sa pri nej človek mal ospravedlniť, že vôbec prišiel, ale elegantný priestor pripravený privítať nielen advokátov, ale aj zahraničné návštevy.
V zadnej časti zazriem prednáškovú miestnosť so žltými kresielkami, pohodlnými a usporiadanými v jemne kaskádovitom členení. Už teraz pôsobí, akoby sa v duchu pripravovala na svoj prvý potlesk, na prvé semináre pre koncipientov, na prvé otázky, odpovede, neistoty aj ambície, ktoré k začiatkom v advokácii patria
Keď potom stúpam po jednotlivých poschodiach, vnímam, že naša budova je zariadená moderne, v čistom a súčasnom interiérovom dizajne. Presklenými plochami, ktoré sú novým štandardom, preniká svetlo hlboko do interiéru, priestor dýcha, nepôsobí uzavreto ani ťažkopádne. A predsa sa nestalo to, čo sa moderným budovám občas stáva: že sú síce efektné, ale (po)citovo neobývateľné. Táto budova si aj napriek svojej súčasnosti zachovala čosi prívetivé, ba až domáce. Nepôsobí chladne, nepovyšuje sa nad človeka, netvári sa, že estetika musí byť vykúpená neútulnosťou. Naopak — je reprezentatívna, no zároveň príjemná. Nová, ale nie cudzia.
Teším sa z priestorov určených pre disciplinárne pojednávania, ktoré si nezamieňajú vážnosť s tiesnivosťou. Už to nie sú miestnosti, v ktorých mal človek dojem, že sa naňho každú chvíľu zosunú tmavé skrine aj s celou ťažobou spisov minulých desaťročí. Naopak, tieto priestory pôsobia vzdušne, ľahko a kultivovane, a pritom nestrácajú nič zo svojej vážnosti. Je to presne ten druh dizajnu, ktorý nehrá divadlo, ale slúži účelu.
Na úplne najvyššom poschodí sa napokon otvorí veľká zasadacia miestnosť, primerane slávnostná a s takým pokojom v sebe, aký mávajú iba priestory, v ktorých sa síce ráta s vážnymi rozhovormi, nie však s ponurosťou. Má výhľad na strechy Bratislavy v celej svojej osobitej, trochu neusporiadanej, surovej či pôvabnej pravdivosti.
Máme aj nové zázemie a najmä archív priestranný a usporiadaný tak, aby človek nemal pocit, že dokumenty sú odkladané do priestoru len z akejsi zotrvačnosti dejín. Príjemne prekvapia aj moderné technológie nainštalované v budove. Nie okázalo, nie samoúčelne, ale tak, ako technológie majú v dobre navrhnutom priestore fungovať.
Prajem si, aby sa práve tu začal zas odohrávať kus nášho spoločného stavovského života. Že to nebude iba adresa komory, ale miesto, kde sa budú viesť rozhovory, na ktoré má zmysel prísť osobne. Miesto, kde sa budú stretávať pri káve kolegovia, kde sa budú tešiť na stretnutia koncipienti, rokovať orgány komory, rozhodovať disciplinárne senáty, vzdelávať sa aj debatovať. Jednoducho miesto, ktoré nebude iba slúžiť advokácii, ale bude ju aj prirodzene sústreďovať.
Veľképoďakovanie patrí bývalému predsedníctvu za rozhodnutie iniciovať tento projekt, prevziať zaň zodpovednosť a otvoriť cestu k tomu, aby sa vôbec mohol začať. Na také rozhodnutia totiž nestačí iba diskusia, projektové plánovanie a zabezpečenie financovania; treba naň hlavne istú mieru odvahy a vôle urobiť krok, ktorý už ďalej nemožno odkladať. Uznanie patrí aj ich nástupcom, ktorí sa v krátkom čase museli zorientovať v rozbehnutom projekte a dovŕšiť intenzívne, posledné mesiace stavebných prác a rozhodnutí.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia naša budova je skolaudovaná.
Mgr. Alexandra Čižmáriková
Podpredsedníčka Slovenskej advokátskej komory