JUDr. Samuel Marr, PhD., LL. M.
Abstrakt
„Účelom trestného práva je nielen trestať, ale aj regulovať (zákonom upraviť) trestnoprávne vzťahy, chrániť svojimi ustanoveniami práva a oprávnené záujmy fyzických a právnických osôb.“[1] Autor v príspevku poukazuje na škodlivý naratív označovania sa policajtov funkciami, ktoré im neprislúchajú s motívom neoprávnene sa štylizovať do role OČTK a z tejto pozície ďalej vykonávať úkony. Uvedené je nezákonné a danou vadou postihuje všetky ďalšie dôkazy, čo sa negatívne prejavuje najmä na prípravnom konaní. Preto je potrebné uvedené reflektovať dozorovou činnosťou pri výkone previerok vyšetrovacích spisov a ,,stopnúť“ vec na začiatku. Autor si je vedomý výskytu názorových oponentov, najmä z radov polície. V duchu otvorenej odbornej komunikácie preto volá po odbornom vecnom diskurze v tomto smere a podnetnému vymieňaniu si názorov.
Abstract
Unauthorized officer – a New Issue in Criminal Proceedings
“The purpose of criminal law is not only to punish but also to regulate criminal-law relations (by statutory means) and, through its provisions, to protect the rights and legitimate interests of natural and legal persons.” In this contribution, the author draws attention to the harmful narrative of police officers designating themselves by functions to which they are not legally entitled, with the motive of unlawfully styling themselves as authorities active in criminal proceedings and, from that position, subsequently carrying out procedural acts. Such conduct is unlawful and renders all subsequent evidence tainted by this defect, which manifests itself negatively particularly at the pre-trial stage of criminal proceedings. It is therefore necessary to reflect this issue within supervisory activities carried out during the review of investigative case files and to “halt” the matter at its very outset. The author is aware of the existence of opposing viewpoints, especially from within the ranks of the police. In the spirit of open professional communication, the author therefore calls for an expert, substantive discourse on this issue and for a constructive exchange of views.
Kľúčové slová: poverený príslušník Policajného zboru, vyšetrovateľ Policajného zboru, oprávnenia, policajti bez postavenia orgánu činného v trestnom konaní
Key words: an authorized officer of the Police Force, an investigator of the Police Force, statutory powers, police officers lacking the status of an authority active in criminal proceedings
1. Úvod
K spracovaniu predmetného príspevku nás podnietila nami osobne identifikovaná nová aplikačná prax niektorých Obvodných oddelení Policajného zboru (ďalej len ,,OO PZ“) a Odborov kriminálnej polície, Okresných riaditeľstiev Policajného zboru (ďalej len ,, OKP OR PZ“), spočívajúca v klamlivom označovaní policajtov funkciami ,,poverený príslušník“
a ,,vyšetrovateľ“. Maskovanie absentujúcej funkcie policajta, ktorá determinuje jeho postavenie orgánu činného v trestnom konaní (ďalej len ,, OČTK“) je neospravedlniteľná. Ospravedlnením nemôže byť ani akokoľvek dobre myslený cieľ, príkladmo, zefektívnenie spracovávania spisov pri personálne poddimenzovanej situácii, či rovnomernejšie prerozdeľovanie spisového nápadu. Zákonodarca imperatívne v Trestnom poriadku stanovil, aký okruh policajtov považuje za policajtov v postavení OČTK. Jeho rozširovanie akýmkoľvek interným aktom riadenia Policajného zboru, ktorý je v rozpore s Trestným poriadkom je tak absolútne neplatný z dôvodu, že podzákonná úprava sa dostáva do kolízie s právnou normou vyššej sily (Trestným poriadkom), ktorej preto musí a limine ustúpiť. Zvýrazňujeme, že „pre postup orgánov činných v trestnom konaní a súdy je nevyhnutné, aby sa riadili princípom legality (zákonnosti) v postupe štátnych orgánov, ktoré podľa čl. 2 odsek 2 Ústavy SR môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.“[2] Pokiaľ si k podpisovej doložke pod (najmä meritórne rozhodnutie, výsluch a pod.) ,,poverený príslušník“ a/alebo ,,vyšetrovateľ Policajného zboru“ pripojí meno, priezvisko a/alebo akademický titul policajt, ktorý takúto funkciu nezastáva, máme za to, že meritórne rozhodnutie je nezákonné dôsledkom absentujúceho postavenia policajta ako OČTK. Povedané inak ide o rozhodnutie orgánom nepredpokladaným normotvorcom v Trestnom poriadku. V žiadnom prípade nejde o prehnaný formalizmus, za aký by náš názor časť odbornej verejnosti (najmä z radov polície) pravdepodobne označila. V podstate ide o obdobný model ako kedy vo veci v kompetencii vyšetrovateľa rozhodol poverený príslušník. K opačnej situácii (rozhodnutie vyšetrovateľom vo veci inak patriacej do pôsobnosti povereného príslušníka) považujeme za potrebné uviesť, že túto považujeme za právne udržateľnú. K uvedenému sme sa už v minulosti skôr publikačne vyjadrili, a preto na uvedené odkazujeme. Krátene náš argumentačný index odvodzujeme od prípadov, kedy môže vyšetrovateľ vykonať skrátené vyšetrovanie a tiež vyšetrovanie vo veciach, v ktorých by sa inak vykonalo skrátené vyšetrovanie (na pokyn prokurátora). Keďže opačný model nie je možný, máme za to, že úkony v gescii vyšetrovateľa nemôže nikdy vykonať poverený príslušník. Rovnako to platí pre policajtov, ktorý nemajú postavenie OČTK. Títo môžu vykonať len vymedzený okruh úkonov trestného konania. Majoritnú časť však logicky zákonodarca priznal iba poverenému príslušníkovi, ten však môže vykonať úkony (väčšinu) policajta absentujúceho postavenie OČTK.
Pokiaľ aplikačná prax niektorých súčasti Policajného zboru zavádza trend klamlivého označovania policajtov funkciami, ktoré im zákonne neprináležia s motiváciou, uvedeným im umožniť vykonávať úkony trestného konania, ide o obzvlášť škodlivý naratív. Voči tomuto sa kategoricky vymedzujeme a opísaný trend podrobujeme ostentatívnej kritike.
2. Právne ukotvenie postavenia povereného príslušníka a vyšetrovateľa Policajného zboru
Na účely Trestného poriadku (a na účely daného príspevku) sa policajtom rozumie „vyšetrovateľ Policajného zboru“[3] a „poverený príslušník Policajného zboru.“[4] „Policajtom sa na účely tohto zákona rozumie aj príslušník Policajného zboru, ktorý nie je vyšetrovateľom Policajného zboru alebo povereným príslušníkom Policajného zboru uvedeným v odseku 7 písm. a), b) a d) v rozsahu určenom všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý vydá Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky na vykonávanie rozhodnutí, opatrení a úkonov trestného konania vo vyšetrovaní alebo v skrátenom vyšetrovaní.“[5]
Z citovaných ustanovení bez potreby hĺbavejších úvah rezultuje, že OČTK s plným katalógom práv a tomu zodpovedajúcich povinností na vykonávanie úkonov trestného konania, sú len poverený príslušník a vyšetrovateľ. Osobitná kategória policajtov ( ako to vyjadruje zákonodarca), ktorí nie sú poverenými príslušníkmi a/alebo vyšetrovateľmi preto disponuje len vymedzeným (obmedzeným) rozsahom oprávnení – viď naposledy citované ustanovenie. Obmedzenie oprávnení tejto skupiny policajtov v nadväznosti práve na § 10 ods. 9 Trestného poriadku spresňuje exemplifikatívnym výpočtom obsiahnutým v § 1 Vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky číslo 275 z 26. júla 2022 o rozsahu vykonávania rozhodnutí, opatrení a úkonov trestného konania vo vyšetrovaní alebo skrátenom vyšetrovaní (ďalej len ,,Vyhláška“).
Akýkoľvek policajt, ktorý nie je povereným príslušníkom a/alebo vyšetrovateľom preto môže v trestnom konaní vykonať iba tie úkony, ktoré mu umožňuje vykonať Vyhláška.
Bez znalosti elementárnej štruktúry Policajného zboru (tu osobitne OO PZ a OKP OR PZ) by identifikovanie vyššie anticipovaného problému nebolo spravidla dobre možné. Výrazným indikátorom, že policajt, označený napríklad ako npráp. Barbora Malá – poverený príslušník, povereným príslušníkom reálne nie je, je hodnosť. Uvedenému je tak preto, že poverený príslušník Policajného zboru – tzv. ,,skrátenár“ je v rámci organizačnej štruktúry akéhokoľvek OO PZ v Slovenskej republike v dôstojníckej hodnosti. Preto ak pri podpisovej doložke nie je dôstojnícka hodnosť policajta, ide s vysokou pravdepodobnosťou o vyššie rozvedený neduh aplikačnej praxe. Iným vysvetlením je samozrejme to, že by si policajt omylom uviedol nižšiu hodnosť, aká mu reálne prislúcha (napríklad z pred obdobia úspešného absolvovania tzv. dôstojníckej školy). Takýto prípad sme však osobne nikdy neidentifikovali.
Splnomocňujúce ustanovenie § 10 ods. 9 Trestného poriadku v spojení s Vyhláškou ako i dôvodovou správouk nej, v odôvodnení k všeobecnej časti Vyhlášky uvádza, že dôsledkom novely tzv. Policajného zákona prišlo k zmene Trestného poriadku (doplnenie vtedajšieho § 10 ods. 10 Trestného poriadku, teraz § 10 ods. 9 Trestného poriadku) z čoho „pre Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky vyplynulo vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu. Novo navrhovaný odsek Trestného poriadku ustanovuje, že policajtom sa na účely Trestného poriadku rozumie aj príslušník Policajného zboru, ktorý nie je vyšetrovateľom Policajného zboru alebo povereným príslušníkom v rozsahu určenom všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý vydá Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky na vykonávanie rozhodnutí, opatrení a úkonov trestného konania vo vyšetrovaní alebo v skrátenom vyšetrovaní. Predložený návrh vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky určuje tieto úkony, rozhodnutia a opatrenia.“[6]Dôvodová správa ďalej imperatívne určuje s poukazom na konkrétne ustanovenia Vyhlášky, ktoré (i) rozhodnutia, (ii) opatrenia a (iii) úkony Trestného konania vo vyšetrovaní alebo skrátenom vyšetrovaní je policajt, ktorý nie je povereným príslušníkom Policajného zboru alebo vyšetrovateľom Policajného zboru, oprávnený vykonať. Možno teda nad rozumnú pochybnosť uzavrieť, že policajt uvedený v § 10 ods. 9 Trestného poriadku môže vykonať iba to, čomu umožňuje vykonať Vyhláška.
Ako sme sa už vyššie zmienili, funkcia povereného príslušníka je dôstojníckou funkciou, na dosiahnutie ktorej je nevyhnutné splniť kvalifikačné predpoklady v zmysle zákona číslo 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície (ďalej len ,,zákon o štátnej službe). Týmito sú „kvalifikačný predpoklad vzdelania a kvalifikačná požiadavka policajného vzdelania.“[7] V prípade druhej z uvedených podmienok ide o absolvovanie tzv. ,,dôstojníckej školy“ a aj to v príslušnom zameraní. „Policajt spĺňa kvalifikačnú požiadavku policajného vzdelania, ak získal základné policajné vzdelanie a je ustanovený do funkcie s plánovanou práporčíckou hodnosťou, alebo získal špecializované policajné vzdelanie.“[8] Tu pripájame komentár a zvýrazňujeme, že policajt so základným policajným vzdelaním nie je súčasťou dôstojníckeho zboru, teda zákonite nemôže byť povereným príslušníkom. S poukazom na § 20 ods. 1 písm. a) bod 1 – 5 zákona o štátnej službe sú práporčíckymi hodnosťami (i) strážmajster v skratke ,,stržm.“, (ii) nadstrážmajster v skratke ,,nstržm.“, (iii) podpráporčík v skratke ,,ppráp.“, (iv) práporčík v skratke ,,práp“
a (v) nadpráporčík v skratke ,,npráp.“. Získaním špecializovaného policajného vzdelania a zaradením na dôstojnícku funkciu (poverený príslušník), bude tento požívať minimálne najnižšiu dôstojnícku hodnosť podporučík v skratke ,,ppor“ (z ktorej ho nie je možné disciplinárne zdegradovať o jeden stupeň, pretože by klesol do niektorej z práporčíckych hodností. K tomu pozri § 55 ods. 2 zákona o štátnej službe).
Na tomto mieste akcentujeme základné referenčné právne normy a teda, že „policajt má nárok na povýšenie do vyššej hodnosti, ak spĺňa kvalifikačnú požiadavku policajného vzdelania pre hodnosť.“[9] „Kvalifikačné predpoklady na povýšenie do hodnosti sú pre dôstojnícke hodnosti až do nadporučíka úplné stredné vzdelanie a špecializované policajné vzdelanie.“[10]
„Policajt sa ustanoví do voľnej funkcie, ak spĺňa požadované kvalifikačné predpoklady na túto funkciu, ak tento zákon neustanovuje inak. Do funkcie, na ktorú sa vyžaduje špeciálna odborná spôsobilosť, sa policajt ustanoví, ak spĺňa túto spôsobilosť a osobitný predpis neustanovuje inak. Ustanovené kvalifikačné predpoklady na funkciu nemožno odpustiť pri ustanovení do funkcie v stálej štátnej službe.“[11]
Vzhľadom na dosiaľ uvedené považujeme meritórne rozhodovanie policajtmi absentujúcimi funkciu a na ňu nadviazané postavenie OČTK za škodlivý naratív, pretože rozhodovanie takýmito policajtmi predstavuje rozhodovanie bez opory v zákone. Konkrétne ide o konanie v rozpore s Vyhláškou, čo vadou nezákonnosti stigmatizuje jednotlivé rozhodnutia ako aj úkony. Napríklad výpovede. „Najrozšírenejším zdrojom dôkazov v trestnom konaní sú práve výpovede osôb.“[12] Tieto „môžu ozrejmiť dôležité údaje o samotnom trestnom čine, tak aj osobe, ktorá tento trestný čin spáchala. Len ťažko si možno predstaviť trestnú vec, v ktorej by neboli vypočúvaní svedkovia.“[13]
Uvedený trend nezostal nepovšimnutý ani obhajcami (spravidla s predchádzajúcou pracovnou empíriou z prostredia polície), ktorí uvedené konania začali napádať a podľa nás oprávnene.
V neposlednom rade sa zmienime k už ťažšie identifikovanému neoprávnenému vydávaniu sa policajta (v dôstojníckej hodnosti a s vysokoškolským vzdelaním druhého stupňa) za vyšetrovateľa. Normotvorca predpokladá menovanie vyšetrovateľa (ako jedného z mála policajtov) do funkcie priamo ministrom vnútra, čo svedčí vážnosti tejto funkcie. Práve preto považujeme neoprávnené vydávanie sa policajta za vyšetrovateľa za neprijateľné.
„Za vyšetrovateľa možno určiť policajta, ktorý má vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v odbore právo, bezpečnostné služby alebo v študijnom programe bezpečnostno-právna ochrana osôb a majetku a ako vyšetrovateľ čakateľ v prípravnej štátnej službe alebo v stálej štátnej službe úspešne vykonal záverečnú vyšetrovateľskú skúšku. Záverečná vyšetrovateľská skúška sa nevyžaduje u policajta, ktorý vykonal štátnu záverečnú skúšku z teórie vyšetrovania.“[14]
„Minister môže výnimočne určiť za vyšetrovateľa aj policajta, ktorý má iné vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa ako v odbore právo, bezpečnostné služby alebo v študijnom programe bezpečnostno-právna ochrana osôb a majetku a úspešne vykonal záverečnú vyšetrovateľskú skúšku.“[15]
„Dĺžka čakateľskej praxe vyšetrovateľa čakateľa je jeden rok. Výnimku z tejto dĺžky praxe môže udeliť minister len osobám, ktoré majú vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v odbore právo alebo bezpečnostné služby alebo policajtovi, ktorý vykonával skrátené vyšetrovanie v trvaní najmenej tri roky.“[16]
„Vyšetrovateľ čakateľ môže vykonávať skrátené vyšetrovanie. Vyšetrovateľ čakateľ môže vykonávať aj činnosti vo vyšetrovaní v rozsahu, ktorý ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.“[17]
V danom prípade ide o Oznámenie číslo 169/2005 Z. z. o vydaní výnosu č. 46/2005, ktorým sa ustanovuje rozsah činností vyšetrovateľa čakateľa vo vyšetrovaní. Na základe vyššie citovaného splnomocňujúceho ustanovenia § 34 ods. 6 zákona o štátnej službe Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky vydalo „výnos z 20. apríla 2005 č. 46/2005, ktorým sa ustanovuje rozsah činnosti vyšetrovateľa čakateľa vo vyšetrovaní. Výnos ustanovuje rozsah činnosti, ktoré môže vykonávať vyšetrovateľ čakateľ vo vyšetrovaní. Výnos nadobúda účinnosť 1. mája 2005. Výnos je uverejnený v čiastke 46/2005 Vestníka Ministerstva vnútra Slovenskej republiky
a možno doň nazrieť na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky, na krajských riaditeľstvách Policajného zboru a na okresných riaditeľstvách Policajného zboru.“[18]
V konkrétnom prípade advokát napadol sťažnosťou uznesenie o vznesení obvinenia z dôvodu, že ho vo veci obzvlášť závažného zločinu (v zmysle internej úpravy Polície šlo o vec štandardne v pôsobnosti tzv. Krajskej kriminálky) vydal vyšetrovateľ čakateľ, ktorý sa pod dané rozhodnutie podpísal ,,ako vyšetrovateľ“. In concreto šlo o ojedinelý prípad, kedy advokát v inej trestnej veci približne pred dvoma mesiacmi napádal meritórne rozhodnutie toho istého policajta, ktorý sa krátko po jeho prevelení na oddelenie vyšetrovania, odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva XY vydával za vyšetrovateľa. Dôsledkom krátkeho časového odstupu, advokát správne identifikoval nemožnosť lege artis zastávať funkciu vyšetrovateľa a z daného dôvodu úspešne napadol (inak právne správne) uznesenie o vznesení obvinenia. Aj takáto ojedinelá situácia odhalila nebezpečný trend v radoch polície, ktorý je potrebné začať nekompromisne zastavovať už pri výkone dozorovej činnosti. Pre prokurátora bude logickým indikatívom minimálne práporčícka hodnosť pri ,,poverenom príslušníkovi“ a krátky časový odstup od dozorovania veci poverenému príslušníkovi, ktorý sa ,,zrazu“ stal vyšetrovateľom.
Samozrejme, potlačenie uvedeného trendu nebude možné úplne. Predstava, že minimálne meritórne rozhodnutia pod podpisovou doložkou oprávneného subjektu nenapíšu policajti bez príslušnej funkcie je utópiou. Je však neprijateľné, aby sa nezákonný postup vôbec dostal do pozornosti obhajoby takto flagrantným označovaním sa policajtov, im neprislúchajúcimi funkciami.
Záver
Príspevkom sme širokému odbornému auditóriu ponúkli náš pohľad na rozmach škodlivého trendu označovania sa policajtov funkciami, ktoré im nepatria. Uvedeným
sa policajti neoprávnene štylizujú do role OČTK. Pri odhalení uvedeného obhajobou, táto úspešne sťažnostnými podaniami napáda meritórne rozhodnutia a tiež žiada o prieskum zákonnosti podľa § 210 Trestného poriadku. Konanie opísanými policajtami stigmatizuje vadou nezákonnosti všetky nimi vykonané úkony, ktoré je dôsledkom uvedeného potrebné zopakovať (avšak uvedené nie je vždy možné v rovnakej kvalite).
Zjednanie nápravy by nemalo byť len v hľadáčiku obhajoby, ale tiež prokurátorov, nie je totiž a priori možné vylúčiť napríklad odmietnutie obžaloby súdom práve s poukazom
na uvedené, ako aj namietanie zákonnosti v uvedenom smere napríklad až v odvolaní a pod. „Nesprávne pochopenia a výklady ustanovení základných trestnoprávnych predpisov následne spôsobujú, že sa v praxi opakovane vyskytujú chyby, ktoré by sa vyskytovať nemali“[19]. „Taktiež je nutné konštatovať, že niektoré pochybenia zostávajú nepovšimnuté, a tým pádom meritórne rozhodnutia nezákonné.“[20] Osobne sme iniciovali pri výkone previerky spisových materiálov po začatí trestného stíhania doloženie všetkých potrebných listinných podkladov (príkladmo: doloženie poverenia, opis funkčných povinností v zmysle aktuálne zastávanej funkcie a pod.) v tých prípadoch, pri ktorých sme spozorovali niektorý z vyššie popísaných indikatívov. Máme za to, že i v prípade, ak by bolo do spisu alebo len dozorového denníka doložené poverenie bez opory v zákone, je potrebné policajtovi trestnú vec okamžite odňať a tak zabezpečiť, aby skrátené vyšetrovania ako aj vyšetrovanie vykonávali policajti, ktorí spĺňajú kvalifikačné predpoklady a zastávajú príslušnú funkciu. Uvedené by bolo vhodné riešiť aj na medzirezortných poradách.
Použitá literatúra
A. Všeobecná časť, strana číslo 1 odsek 1, odsek 2 Dôvodovej správy k Vyhláške Ministerstva vnútra Slovenskej republiky o rozsahu vykonávania rozhodnutí, opatrení a úkonov trestného konania vo vyšetrovaní alebo skrátenom vyšetrovaní
BLAŽEK, R.: Najčastejšie pochybenia policajtov v prípravnom konaní. In: Policajná teória a prax, 2020, č. 4, s. 4., 1 ISSN 1335-1370
ČENTÉŠ, J. – ŠANTA, J.: K niektorým aplikačným poznatkom prokurátorov k zákonnosti vykonávania dôkazov. In: Bratislavské právnické fórum 2019. Zborník príspevkov z medzinárodnej vedeckej konferencie 14. – 15. februára 2019 na tému Zákonnosť a prípustnosť dôkazov v trestnom konaní. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, 2019, s. 32, ISBN 978-80-7160-520-1
KURILOVSKÁ, L. – TURAY, L.: Quo vadis trestná politika. In: Bratislavské právnické fórum 2023. Zborník príspevkov z medzinárodnej vedeckej konferencie 12. – 13. septembra 2023 na tému Aktuálne výzvy trestného práva. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, 2023, s. 25. ISBN 978-80-7160-696-3.
MARR, S. – KOZOLKA, J. – LEŠO, S.: Trestné činy vojenské – nové trendy ich páchania a problémy aplikačnej praxe. In: Notitiae Iudiciales Academiae Collegii Aedilium in Bratislava, 2021, č. 2, s. 62, ISSN 2453-6954
Oficiálne internetové sídlo Právneho a informačného portálu Slov-Lex.sk [Online] 2025. [cit. 14. 07. 2025]. Dostupné z: https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/169/20050427
REMETA, R.: Aktuálne otázky zaisťovania nástrojov a výnosov z trestnej činnosti. In: Míľniky práva v stredoeurópskom priestore 2024. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, 2024, s. 541. ISBN 978-80-7160-.732-8
Zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže a Železničnej polície
Zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok
JUDr. Samuel Marr, PhD., LL.M je absolventom Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, rovnako je nositeľom postgraduálneho profesijného titulu LL.M a taktiež má za sebou dlhoročné skúsenosti z profesionálneho pôsobenia v pozícii orgánu činného v trestnom konaní. V súčasnosti pôsobí na Katedre trestného práva Akadémie Policajného zboru v Bratislave a v rezorte prokuratúry.
Je autorom niekoľko desiatok odborných článkov, vedeckých štúdií a pravidelne sa zúčastňuje na národných a medzinárodných vedeckých konferenciách.
[1]KURILOVSKÁ, L – TURAY, L.: Quo vadis trestná politika. In: Bratislavské právnické fórum 2023. Zborník príspevkov z medzinárodnej vedeckej konferencie 12. – 13. septembra 2023 na tému Aktuálne výzvy trestného práva. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, 2023, s. 25
[2] REMETA, R.: Aktuálne otázky zaisťovania nástrojov a výnosov z trestnej činnosti. In: Míľniky práva v stredoeurópskom priestore 2024. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, 2024, s. 541.
[3]§ 10 ods. 7 písm. a) Trestného poriadku
[4]§ 10 ods. 7 písm. d) Trestného poriadku
[5]§ 10 ods. 9 Trestného poriadku
[6]A. Všeobecná časť, strana číslo 1 odsek 1, odsek 2 Dôvodovej správy k Vyhláške Ministerstva vnútra Slovenskej republiky o rozsahu vykonávania rozhodnutí, opatrení a úkonov trestného konania vo vyšetrovaní alebo skrátenom vyšetrovaní
[7]§ 11 ods. 1 písm. a) a písm. b) zákona číslo 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže a Železničnej polície
[8]§ 13 písm. a) a písm. b) zákona číslo 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže a Železničnej polície
[9]§ 23 ods. 1 písm. c) zákona číslo 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže a Železničnej polície
[10]§ 24 ods. 1 písm. b) bod 1 – 2 zákona číslo 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže a Železničnej polície
[11]§ 33 ods. 1 zákona číslo 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže a Železničnej polície
[12]ČENTÉŠ, J. – ŠANTA, J.: K niektorým aplikačným poznatkom prokurátorov k zákonnosti vykonávania dôkazov. In: Bratislavské právnické fórum 2019. Zborník príspevkov z medzinárodnej vedeckej konferencie 14. – 15. februára 2019 na tému Zákonnosť a prípustnosť dôkazov v trestnom konaní. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, 2019, s. 32
[13]Tamtiež
[14]§ 34 ods. 2 zákona číslo 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže a Železničnej polície
[15]§ 34 ods. 3 zákona číslo 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže a Železničnej polície
[16]§ 34 ods. 4 zákona číslo 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže a Železničnej polície
[17]§ 34 ods. 6 zákona číslo 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže a Železničnej polície
[18]Oficiálne internetové sídlo Právneho a informačného portálu Slov-Lex.sk [Online] 2025. [cit. 14. 07. 2025]. Dostupné z: https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/169/20050427
[19]BLAŽEK, R.: Najčastejšie pochybenia policajtov v prípravnom konaní. In: Policajná teória a prax, 2020, č. 4, s. 41
[20]MARR, S. – KOZOLKA, J. – LEŠO, S.: Trestné činy vojenské – nové trendy ich páchania a problémy aplikačnej praxe. In: Notitiae Iudiciales Academiae Collegii Aedilium in Bratislava, 2021, č. 2, s. 62