Námety na nové témy, krátke glosy alebo poznámky do diskusnej rubriky zasielajte na e-mailovú adresu office@sak.sk. Vaše podnety publikačne spracuje JUDr. František Sedlačko, PhD., LL.M.
Po viac než trinástich rokoch od prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/7/EÚ zo dňa 16. 2. 2011 o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách (ďalej len „Smernica“) sa legislatívne orgány Európskej únie zaoberajú zásadnou revíziou týchto pravidiel. Deklarovaným dôvodom je nedostatočná efektívnosť Smernice, ktorá neobsahuje adekvátne preventívne opatrenia, odradzujúce nástroje a nápravné mechanizmy.
S cieľom zintenzívniť podporu malých a stredných podnikov, zlepšiť podmienky pre ich dlhodobú konkurencieschopnosť a posilniť spravodlivosť podnikateľského prostredia bol v minulom roku spracovaný ucelený „balík“ legislatívnych návrhov, v rámci ktorého bol predložený aj návrh nového nariadenia o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách [COM(2023) 533].
Prima facie je zrejmé, že prostredníctvom nariadenia (namiesto smernice) smeruje Európska únia k unifikovanému právnemu predpisu, ktorý bude bezprostredne uplatniteľný vo všetkých členských štátoch. To so sebou prináša výhody najmä pre cezhraničný obchod v rámci EÚ a s ním súvisiace negatívne dôsledky omeškaných platieb. Priama aplikácia nariadenia umožní, že kľúčové aspekty v rámci tejto problematiky, ako je maximálna dĺžka splatnosti, sadza úroku z omeškania a výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, budú v rámci Európskej únie normatívne zjednotené.
Smernica, ktorá bola transponovaná aj do nášho Obchodného zákonníka (príloha ObZ, bod 7), má byť navrhovaným nariadením definitívne zrušená. Pôsobnosť nového nariadenia má však zodpovedať pôsobnosti Smernice, v dôsledku čoho sa bude nariadenie vzťahovať naďalej iba na tzv. obchodné transakcie. Uplatnenie tejto legislatívy je výslovne vylúčené vo vzťahu k spotrebiteľom, v súvislosti s nárokmi na náhradu škody a v insolvenčných konaniach.
Návrh nariadenia striktne vymedzuje maximálnu dĺžku splatnosti, resp. času plnenia dlžníka na 30 dní od doručenia faktúry, čo predstavuje oproti § 340a ods. 1 ObZ skrátenie o jednu polovicu. Naďalej pritom ostáva zachovaná prolongácia v dôsledku prehliadky a kontroly plnenia, ktorá rovnako nesmie presiahnuť 30 dní. Osobitný režim pre dlžníkov, ktorí sú subjektmi verejného práva (§ 340b ObZ), návrh nariadenia ruší a základné pravidlá zjednocuje aj pre obchodné transakcie „G2B“.
Unifikovaná výška úroku z omeškania je navrhovaná na úrovni referenčnej sadzby, zvýšenej o osem percentuálnych bodov. Návrh nariadenia zotrváva na pravidle o polročnom uplatňovaní sadzby úroku z omeškania, s rozhodujúcim prvým dňom príslušného kalendárneho polroka; avšak bez pragmatického riešenia, ktoré v súčasnosti ponúka § 1 ods. 2 a 3 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z. To by mohlo v bežnej praxi predstavovať určité komplikácie, najmä pokiaľ ide o súdne uplatňovanie pohľadávok.
V zmysle návrhu nariadenia vznikne veriteľovi nárok na úrok z omeškania automaticky, ak sú kumulatívne splnené tri podmienky: a) veriteľ poskytol zmluvné plnenie, b) dlžník obdržal príslušnú faktúru alebo inú výzvu veriteľa podobnej povahy a c) veriteľ v stanovenej lehote neinkasoval plnenie špecifikované vo faktúre alebo inej výzve, pričom dlh nezanikol iným spôsobom. Osobitne je pritom deklarované, že veriteľ má nárok na úrok z omeškania až do úplného zaplatenia fakturovanej peňažnej sumy a že sa nároku na úrok z omeškania nemôže vopred vzdať.
Paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky sa zvyšuje na 50 eur (oproti sume 40 eur podľa § 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z.). Nárok na jej zaplatenie vznikne veriteľovi pri omeškaní dlžníka vždy, a to aj bez ďalšej výzvy alebo uplatnenia pohľadávky na súde. Tohto nároku sa veriteľ taktiež nemôže vopred vzdať. V súlade s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie (C-585/20) je navyše zdôraznené, že veriteľovi patrí paušálna náhrada nákladov za každú omeškanú peňažnú transakciu.
Z hľadiska legislatívneho procesu (2023/0323/COD) sa návrh aktuálne nachádza v prvom čítaní v rámci Európskeho parlamentu. V prípade úspešného zavŕšenia normotvorby je uplatňovanie nariadenia navrhované po uplynutí dvanástich mesiacov od jeho vyhlásenia v Úradnom vestníku Európskej únie.