V prípade hodnotiaceho úsudku spôsobilého zasiahnuť do práva na súkromie a dobrej povesti advokáta, proporcionalita zásahu závisí od existencie dostatočného „skutkového základu“ sporných vyjadrení. Rozhodnutie vnútroštátneho súdu, podľa ktorého hodnotiaci úsudok požíva absolútnu ochranu, je v rozpore s ustálenou judikatúrou ESĽP. Rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Ramishvili proti Gruzínsku z 3. februára 2026, týkajúci sa sťažnosti č. 4100/24
Dotknuté ustanovenie:
- článok 8 Európskeho dohovoru o ľudských právach [1] (právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života)
Skutkové okolnosti prípadu
Sťažovateľ Mikheil Ramishvili je advokát so sídlom v Tbilisi. Ako obhajca v trestnom konaní vystupoval vo viacerých trestnoprávnych medializovaných kauzách v Gruzínsku. V čase skutkových okolností prípadu bol právny zástupca poškodeného v ostro sledovanom prípade vraždy Sandra Girgvlianiho, ktorý vyvolal veľkú kritiku vtedajšej vlády a gruzínskeho prezidenta.
V septembri 2017 zastupoval obžalovaného v prípade pokusu o vraždu osobného tajomníka gruzínskeho pravoslávneho patriarchu. Média sa zaujímali o tento tzv. kyanidový prípad, a obhajca bol pozvaný do živého televízneho vysielania. Počas tohto programu moderátor telefonoval prominentnému členovi duchovenstva gruzínskej pravoslávnej cirkvi, otcovi I., ktorý bol zároveň svedkom obžaloby. Ten advokáta označil za „informátora“ a „agenta provokatéra“ a obvinil ho z poskytovania informácií spravodajským službám v prípade Girgvliani.
Sťažovateľ následne podal na otca I. občianskoprávnu žalobu na ochranu osobnosti s tvrdením, že jeho vyhlásenia poškodili jeho profesionálnu povesť. Prvostupňový súd v Tbilisi rozhodol v jeho prospech s poukazom na to, že vyjadrenia zanechali v poslucháčoch dojem, že išlo o preukázané skutočnosti, nešlo o diskusiu a nič nenasvedčovalo, že toto vyjadrenie má byť považované za osobný názor. Toto rozhodnutie však zrušil odvolací súd v Tbilisi s odôvodnením, že predmetné vyhlásenia boli osobnými názormi otca I., ktoré v tom čase prispeli k dôležitej verejnej diskusii, a od pána Ramishviliho sa očakávalo, že ich bude tolerovať vzhľadom na jeho postavenie verejne známej osoby. Sťažovateľ v ďalšom odvolaní okrem iného poukázal na to, že v prípade Girgvliani bolo dokazovaním preukázané, že konal s náležitou odbornou starostlivosťou a v súlade s advokátskou etikou. Najvyšší súd však druhostupňové rozhodnutie v júni 2023 potvrdil a zároveň uviedol, že pán Ramishvili neposkytol dostatočné dôkazy na vyvrátenie tvrdení otca I.
Sťažovateľ sa obrátil na Európsky súd pre ľudské práva dovolávajúc sa porušenia práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života v zmysle článku 8 Dohovoru.
Rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva
Európsky súd pre ľudské práva uviedol, že prípad sa týka otázky adekvátnosti postupu vnútroštátnych súdov vo vzťahu k ochrane dobrého mena sťažovateľa a hľadania spravodlivej rovnováhy medzi ochranou súkromia a slobodou prejavu.
ESĽP v prvom rade poukázal na to, že vyhlásenia otca I. boli urobené v kontexte diskusie o veci verejného záujmu, a to o prebiehajúcom konaní vo veci pokusu o vraždu s vysokou mierou medializácie (tzv. kyanidový prípad), ktorý vyvolal diskusiu o Gruzínskej pravoslávnej cirkvi vo všeobecnosti a osobitne o záležitostiach týkajúcich sa patriarchátu.
ESĽP ďalej poznamenal, že pán Ramishvili sám bol verejne známou osobou a dobrovoľne sa dostal do povedomia verejnosti ako obhajca vo vysoko medializovaných trestných prípadoch, na základe čoho možno požadovať vyššiu mieru tolerancie, než sa očakáva od osoby nie verejne známej.
Otec I. v televíznom vysielaní obvinil pána Ramishviliho z vážneho previnenia a porušenia noriem advokátskej etiky. ESĽP toto vyhodnotil ako závažné obvinenia schopné poškvrniť profesijnú a spoločenskú povesť sťažovateľa.
Aby bolo možné posúdiť opodstatnenosť napadnutého tvrdenia, je potrebné rozlišovať medzi tvrdeniami o skutkovom stave a hodnotovými úsudkami. Zatiaľ čo existenciu skutkového stavu možno preukázať, pravdivosť hodnotových úsudkov nie je možné dokázať. Požiadavka preukázať pravdivosť hodnotového úsudku by bola v rozpore so slobodou prejavu v zmysle článku 10 Dohovoru.
Avšak, aj v prípade, že vyhlásenie predstavuje hodnotiaci úsudok, primeranosť zásahu môže závisieť od toho, či existuje dostatočný „skutkový základ“ pre napadnuté vyhlásenie: ak neexistuje, tento hodnotiaci úsudok sa môže ukázať ako neprimeraný a spôsobilý porušiť právo na ochranu súkromia v zmysle článku 8 Dohovoru.
Z ustálenej judikatúry ESĽP vyplýva, že čím závažnejšie je obvinenie, tým silnejší musí byť jeho skutkový základ. Ani jeden z dvoch vyšších súdov však nepreskúmal existenciu dostatočného skutkového základu, ktorým by sa odôvodnilo označenie sťažovateľa za „nasadeného provokatéra“. Oba súdy iba dospeli k záveru, že akýkoľvek názor („hodnotový úsudok“) požíva absolútnu ochranu podľa vnútroštátneho práva. Vnútroštátne súdy rovnako nepreukázali dostatočný skutkový základ na podporu tvrdenia, že pán Ramishvili poskytol informácie spravodajským službám v inom medializovanom prípade vraždy (prípad Girgvliani). Pán Ramishvili vo vzťahu k vnútroštátnym súdom urobil viaceré opatrenia, aby preukázal, že v predmetnom konaní konal profesionálne, zatiaľ čo otec I. nepredložil žiadne dôkazy na podporu svojich tvrdení.
Najvyšší súd uložil sťažovateľovi povinnosť vyvrátiť obvinenia vznesené proti nemu, a to napriek jeho protitvrdeniam, miery závažnosti obvinení a absencii akéhokoľvek preukázaného skutkového základu.
ESĽP preto dospel jednohlasne k záveru, že za daných okolností vnútroštátny súd uložil sťažovateľovi nedosiahnuteľný štandard bremena dokazovania a gruzínske súdy si nesplnili svoju povinnosť nájsť spravodlivú rovnováhu medzi právom sťažovateľa na rešpektovanie jeho dôstojnosti a dobrej povesti a právom otca I. na slobodu prejavu, čím došlo k porušeniu článku 8 Dohovoru.
Navyše, poškodenie povesti a dôveryhodnosti advokátov môže mať vážne následky pre práva obvineného a právo na prístup k súdu, ktoré sú základnými zložkami práva na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 Dohovoru.
Odôvodnenie je redakčne krátené a upravované.
Rozhodnutie spracovala:
Mgr. Michaela Chládeková, PhD.
Odbor medzinárodných vzťahov SAK
[1] 1. Každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie. 2. Štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať s výnimkou prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom alebo zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo na ochranu práv a slobôd iných.