Článok 4 ods. 1 nariadenia č. 864/2007 sa má vykladať v tom zmysle, že: v rámci žaloby o náhradu strát, ktoré vznikli pri účasti na online hazardných hrách ponúkaných spoločnosťou v členskom štáte, v ktorom táto spoločnosť nemala požadovanú koncesiu, sa škoda utrpená hráčom musí považovať za škodu, ktorá vznikla v členskom štáte, v ktorom má tento hráč svoj obvyklý pobyt.
Rozsudok Súdneho dvora vo veci C‑77/24 NM a OU proti TE. (ECLI:EU:C:2026:1) z 15. januára 2026
Prejudiciálna otázka v predmetnom konaní sa týkala výkladu nariadenia o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky (Rím II)[1] v rámci sporu medzi konateľmi maltskej spoločnosti, ktorá prevádzkovala online kasíno, a jedným z hráčov online hazardných hier s bydliskom v Rakúsku. Spoločnosť Titanium Brace Marketing Limited (TMB) bola držiteľkou koncesie na hazardné hry podľa maltského práva, ale nemala koncesiu podľa rakúskeho práva o hazardných hrách.
Na to, aby pán TE mohol hrať na internetovej stránke TBM, pristúpil k všeobecným podmienkam tejto spoločnosti a otvoril si „hráčske konto“. Na účely nabíjania tohto hráčskeho konta TE uskutočnil prevod zo svojho rakúskeho bankového účtu na bankový účet otvorený v maltskej banke. Pán TE, ktorý utrpel celkovú stratu z online hier vo výške 18 547,67 EUR, žiadal na rakúskom vnútroštátnom súde od konateľov spoločnosti náhradu strát, ktoré mu vznikli, pričom svoj návrh založil na deliktuálnej zodpovednosti konateľov NM a OU.
TE tvrdil, že vzhľadom na neudelenie koncesie podľa rakúskeho práva je zmluva o hazardných hrách neplatná a že NM a OU sú osobne a solidárne zodpovední za to, že spoločnosť TBM ponúkala v Rakúsku nelegálne hazardné hry. Podľa odporcov sa miesto, kde došlo ku skutočnosti, ktorá viedla k vzniku škody, a miesto, kde vznikla škoda, nachádzajú na Malte a preto uplatniteľným hmotným právom nie je rakúske, ale maltské právo, ktoré nepozná zodpovednosť orgánov spoločnosti voči veriteľom spoločnosti.
Rakúsky najvyšší súd položil Súdnemu dvoru dve otázky.
Prvou otázkou sa pýtal, či sa má čl. 1 ods. 2 písm. d) nariadenia Rím II vykladať v tom zmysle, že žaloba o deliktuálnu zodpovednosť, smerujúca proti konateľom spoločnosti za porušenie zákazu stanoveného vnútroštátnou právnou úpravou ponúkať hazardné hry verejnosti bez koncesie, patrí do kategórie mimozmluvných záväzkov vyplývajúcich z práva obchodných spoločností v zmysle tohto ustanovenia. Na túto otázku Súdny dvor odpovedal, že vyvodenie zodpovednosti NM a OU nepatrí do kategórie mimozmluvných záväzkov vyplývajúcich z práva obchodných spoločností v zmysle článku 1 ods. 2 písm. d) nariadenia Rím II, keďže takáto žaloba sa netýka vzťahu medzi spoločnosťou a jej konateľmi.
Druhou otázkou sa vnútroštátny súd pýtal, či sa má článok 4 ods. 1 nariadenia Rím II vykladať v tom zmysle, že za daných skutkových okolností sa škoda utrpená hráčom musí považovať za škodu, ktorá vznikla v členskom štáte, v ktorom má tento hráč svoj obvyklý pobyt alebo iným miesto.
Podľa všeobecného pravidla uvedeného v článku 4 ods. 1 tohto nariadenia mimozmluvný záväzok vyplývajúci z civilného deliktu sa spravuje právnym poriadkom krajiny, na území ktorej vznikla škoda, bez ohľadu na to, na území ktorej krajiny došlo ku skutočnosti, ktorá spôsobila škodu, a bez ohľadu na to, na území ktorej krajiny alebo krajín nastali nepriame následky takejto skutočnosti.
Z judikatúry vyplýva, že miesto, kde vznikla škoda, sa môže meniť v závislosti od povahy údajne porušeného práva a že skutočnosť, že škoda vznikne v určenom členskom štáte, podlieha tomu, aby právo, ktorého porušenie sa uvádza, bolo chránené v tomto členskom štáte.
Miestom, kde vznikla škoda, je miesto, kde sa údajná škoda konkrétne prejaví.
Správanie TBM a jej konateľov, ktorí zo svojho sídla na Malte ponúkali hazardné hry osobám, ktoré majú svoj obvyklý pobyt v inom členskom štáte, predstavuje len skutočnosť, ktorá spôsobila škodu uvádzanú zo strany TE. Strata majetku na hráčskom konte alebo bankovom účte predstavuje len nepriamy dôsledok údajnej škody, preto bankový účet nemožno zohľadniť ako ukazovateľ na účely určenia rozhodného práva
Škoda, ktorú uvádza TE, sa konkrétne prejavila pri jeho účasti z Rakúska na online hazardných hrách ponúkaných v rozpore so zákazom uplatniteľným v tomto členskom štáte. Za týchto okolností treba konštatovať, že škoda vznikla v Rakúsku. Vzhľadom na samotnú povahu online hazardných hier, ktorá neumožňuje ľahko lokalizovať ich konanie na konkrétnom fyzickom mieste, treba v súlade so zásadou predvídateľnosti konštatovať, že tieto hry sa uskutočnili v mieste obvyklého pobytu hráča. TBM a jej konatelia mohli rozumne očakávať, že ponúkaním online hazardných hier osobám s bydliskom v inom členskom štáte, ktorého zákonné povinnosti nerešpektovali, sa takéto osoby zúčastnia na týchto hazardných hrách a z tohto dôvodu budú poškodené ich právne chránené záujmy.
Pre úplnosť treba uviesť, že v zmysle čl. 4 ods. 3 nariadenia ak je zo všetkých okolností veci zrejmé, že civilný delikt má zjavne užšiu väzbu s inou krajinou, uplatní sa právny poriadok tejto inej krajiny. cieľom takejto výnimky je umožniť súdu, ktorý vo veci rozhoduje, aby sa s potrebnou pružnosťou zaoberal rôznymi prípadmi s cieľom zabezpečiť, aby rozhodným právom bol právny poriadok, ktorý má skutočne najužšiu väzbu s civilným deliktom. Odchýlenie sa od všeobecného pravidla je teda možné, ale výklad výnimky musí byť reštriktívny a podliehať celkovej analýze okolností zo strany súdu.
Hráč sa teda môže vo všeobecnosti odvolávať na právo svojej krajiny podľa svojho obvyklého bydliska pri podávaní žaloby o určenie zodpovednosti za delikt alebo priestupok zo strany konateľov zahraničného poskytovateľa, ktorý nemá požadovanú licenciu.
Rozhodnutie spracovala:
Mgr. Michaela Chládeková, PhD.
Odbor medzinárodných vzťahov SAK
[1] Viď článok 1 ods. 2 písm. d) a článku 4 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 864/2007 z 11. júla 2007 o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky (Rím II) (Ú. v. EÚ L 199, 2007, s. 40)