JUDr. Samuel Marr, LL.M. je absolventom Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, rovnako je nositeľom postgraduálneho profesijného titulu LL.M a taktiež
má za sebou dlhoročné skúsenosti z profesionálneho pôsobenia v pozícii orgánu činného v trestnom konaní. V súčasnosti pôsobí na Katedre trestného práva, kriminológie a kriminalistiky PF UK a v rezorte prokuratúry. Je autorom niekoľko desiatok odborných článkov, vedeckých štúdií a pravidelne sa zúčastňuje na národných a medzinárodných vedeckých konferenciách.
Príspevok zvýrazňuje potrebu úzkej kooperácie polície a prokuratúry pri vyšetrovaní nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami. Približuje relevantnú organizačnú štruktúru špecializovaných útvarov polície a ich spôsobilosti, pričom neopomína reflektovať ich praktické problémy. V tejto spojitosti venujeme vyčerpávajúci výkladový oblúk informačným systémom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len ,,IS MV SR“), významným pri vyšetrovaní anticipovanej trestnej činnosti. Sme presvedčení, že fundamentálna znalosť práce s predmetnými IS by mala tvoriť ,,povinnú výbavu“ prokurátora vykonávajúceho dozor a nesporne tak i dohľad nad týmto druhom trestnej činnosti. V druhej časti príspevku komparujeme legalizanta, normatívne reglementovaného v tzv. Policajnom zákone s jeho trestno-procesným ekvivalentom – agentom. V tejto časti autor obiter dictum prezentuje svoje právne úvahy o proporcionalite použitia agenta v porovnaní s inými
trestno-procesnými inštitútmi, príkladmo priestorovým odposluchom. Samotným záverom autor prezentuje svoj subjektívny právny názor na správne právne kvantifikovanie hodnôt zbraní na ,,čiernom trhu“.
1. Úvod
Myšlienka – názor autora o potrebe úzkej kooperácie Policajného zboru (ďalej len ,,PZ“), osobitne špecializovaných útvarov a prokuratúry je determinovaná charakterom, neskôr v texte v podrobnostiach analyzovanej trestnej činnosti nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami. Tejto možno bez zdĺhavého teoretizovania priradiť prívlastky ako sofistikovaná, latentná či náročná z hľadiska skutkového ako i právneho. Práve z tohto dôvodu táto „predstavuje trestnoprávnu kategóriu spoločensky škodlivého a nebezpečného správania, ktoré je nutné potláčať.“[1]
Práve preto je jej vyšetrovanie a tiež operatívne vykonávanie úkonov (toto považujeme za priam esenciálne) spravidla v pôsobnosti špecializovaných útvarov PZ. Ich kvalifikovaný, náležite vyškolený personálny substrát a tiež materiálno-technické vybavenie umožňuje ,,aspoň, ako tak“ vyrovnane potierať túto formu trestnej činnosti. Žiaľ, je potrebné úprimne konštatovať, že ani v roku 2024 nie je možné kvalitatívnu úroveň empírie s používaním najmodernejších informačno-technických prostriedkov zo strany PZ porovnávať napríklad s Veľkou Britániou a pod. Rovnako ako pri každom orgáne verejnej moci sú negatívnymi faktormi personálna poddimenzovanosť, či nedostatočný objem z rozpočtovej kapitoly MV SR vyčlenených finančných prostriedkov. V rámci fondu vnútornej bezpečnosti ako nástroja finančnej podpory policajnej spolupráce, predchádzania trestnej činnosti a krízového riadenia (ISF Police) bolo viackrát komunikované, že posilnenie vnútornej bezpečnosti krajiny je potrebné vnímať cez prizmu prevencie kriminality. Túto je potrebné dosahovať inováciou IS MV SR (príkladmo AFIS/EURODAC ale tiež MIGRA, či CODIS), zvyšovaním vzdelanostnej úrovne pracovníkov Kriminalistického a expertízneho ústavu Prezídia Policajného zboru (ďalej len ,,KEU PPZ“), osobitne v oblasti ich forenzných spôsobilostí. Nemožno opomenúť vzdelávanie policajtov v oblasti boja proti nedovolenému ozbrojovaniu a obchodovaniu so zbraňami vrátane zavedenia moderných nástrojov na boj s touto trestnou činnosťou a v neposlednom rade tiež modernizáciou hardvérového a technického vybavenia národnej ústredne SIRENE (Supplementary Information request at the National Entries), INTERPOLU (International Criminal Police Organization) vrátane spoločných kontaktných pracovísk a tiež modernizáciou kanálu EUROPOLU SIENA na vybrané policajné útvary. Do pozornosti možno dať projekt financovaný Európskou úniou z fondu vnútornej bezpečnosti (ďalej len ,,EU“) CHEMIBAL. Tento je osobitne zameraný na zavedenie nových detekčných mechanizmov v oblasti ilegálnych zbraní.
V nadväznosti na skôr avizované priblíženie špecializovaných útvarov PZ krátkou cestou upriamujeme pozornosť smerom k Oddeleniu nelegálneho obchodovania so zbraňami Národnej kriminálnej agentúry Prezídia Policajného zboru (ďalej len ,,ONOZ NAKA PPZ“), ktoré plní úlohy jednotného kontaktného bodu v Slovenskej republike a tiež k 6. operatívnemu oddeleniu (ďalej len ,,6. OO“) NAKA PPZ, ktoré inter alia vykonáva množstvo prednáškových a školiacich aktivít smerom k vybraným príslušníkom PZ. Predmetná organizačná zložka PZ zastupuje Slovenskú republiku v rôznych medzinárodných platformách ako demonštratívne UNDOC (United Nations Office on Drugs and Crime) poťažmo EMPACT (European Multidisciplinary Plattform Against Criminal Threats). Vo väzbe na agendu v gescii 6. OO NAKA PPZ pripájame konotáciu, neskôr v texte reflektovanú vyčerpávajúcim výkladovým oblúkom, že predmetná integrálna súčasť NAKA PPZ kvantifikuje hodnoty ilegálnych strelných zbraní a streliva (ďalej len ,,SZaS“) – v rámci PZ ide o jedinú zložku plniacu danú agendu.
2. Praktické problémy trasovania SZaS
Nesporne za problém možno označiť obťažné pátranie po ilegálnych zbraniach bez výrobného čísla alebo evidenčného čísla. V prípade legálnych SZ totiž platí, že „ak zbraň
z akéhokoľvek dôvodu nemá výrobné číslo, autorizovaná osoba môže na základe požiadavky vlastníka zbrane a odporúčania ministerstva prideliť zbrani evidenčné číslo, ktoré na účely tohto zákona nahrádza výrobné číslo.“[2] Pre úplnosť poznamenávame, že autorizovanou osobou sa rozumie „Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky (ďalej len ,,úrad“)“.[3] Faktické absentovanie vyššie uvedených identifikátorov SZ logicky vedie k potrebe znaleckého skúmania, ktoré z časového ako aj finančného hľadiska negatívne stigmatizuje prípravné konanie z hľadiska jeho efektívnosti.
Za osobitné negatívum je potrebné vnímať rezignovanie orgánov činných v trestnom konaní (ďalej len ,,OČTK“) na stopovanie – trasovanie SZ v prípade, ak sú tieto v ich dispozícii na základe zaistenia na účely dokazovania. V takomto prípade totiž OČTK nič nebráni v tom, aby pôvod konkrétnej SZ trasovali, minimálne sa však o to aspoň pokúsili. Obmedzenie sa na dokazovanie bez pátrania po pôvodcovi preto argumentačne neobstojí.
V tejto spojitosti si dovoľujeme prezentovať náš subjektívny právny názor o potrebe fundamentálnej znalosti relevantných IS MV SR zo strany prokurátorov, a to tak priamo dozorových, ako i dohľadových. Bez znalosti toho, čo konkrétny IS MV SR vie ,,vylustrovať“ a tiež aké praktické problémy sa v praxi vyskytujú, nie je možné minimálne k vykonaniu takýchto lustrácií prostredníctvom § 230 ods. 2 písm. a) Trestného poriadku „pokynovať“ policajta v postavení OČTK.
Tu zvýrazňujeme, že IS MV SR CLK (Centrálna lustračná konzola) nie je prepojená s IS MV SR PATRZBRANE (IS pátrania po zbraniach). V dôsledku uvedeného sa tak napríklad už len v činnosti základných útvarov PZ a pri nich služobne zaradených tzv. policajtov ,,prvého kontaktu“ môže stať situácia (príkladmo), kedy sa pri bežnom výkone poľovného práva vykoná lustrovanie SZ iba cez 1 IS, teda CLK alebo PATRZBRANE, pričom ak bude zbraň vykazovať status ,,v pátraní“ iba v jednom z nich a v tomto k jej lustrácii nepríde, logicky nepríde ani k jej zaisteniu.
„Koncepcia informačného systému Centrálna lustračná konzola sa zameriava
na užívateľa, ktorému poskytuje unifikované rozhranie, ktoré umožňuje z jedného miesta vykonávať lustrácie vo vybraných (zdrojových) informačných systémoch.“[4] Zdrojovými IS
vo vzťahu k CLK sú „Register obyvateľov, občianskych preukazov, Agenda cestovných dokladov, dopravno-správna agenda, dopravné nehody, evidencia cudzincov, evidencia motorových vozidiel, evidencia zbraní, streliva a strelníc, pátranie po osobách a po totožnosti nájdených mŕtvol – PATROS, pátranie po dokladoch – PATRDOC, pátranie po dopravných prostriedkoch – PATRMV, pátranie po zbraniach – PATRZBRANE, evidencia nežiaducich osôb, blokovaných osôb, dopravných prostriedkov a vecí na hraničných priechodoch, monitorovanie osôb a dopravných prostriedkov – EMON, SISone4all – Schengenský informačný systém – verzia 1+, SIS II – Schengenský informačný systém – verzia 2 a ISVISION.“[5] Citovaný enumeratívny výpočet zdrojových IS pre CLK je široký. Je preto logické favorizovanie CLK ako prvej voľby vo vzťahu k lustrácii záujmového objektu „keďže
na jednom mieste poskytuje možnosť lustrácie v zdrojových informačných systémoch.“[6]
Na druhej strane však nemožno automaticky opomínať možné zlyhanie ľudského faktoru pri vkladaní údajov do jednotlivých IS. V dôsledku uvedeného tak môže prísť k neželanej lustrácii SZ, kedy táto bude reálne v pátraní, avšak pri lustrácii v ,,nesprávnom“ IS bude pri lustrovaní vykazovať, že SZ pátraním neprechádza. Z uvedeného dôvodu preto odporúčame lustrovanie v oboch IS, teda CLK aj PATRZBRANE (samozrejme, za predpokladu založenia oboch výstupov takýchto lustrácii do vyšetrovacieho spisu). Na tomto mieste replikujeme, že k vylúčeniu zlyhania ľudského faktoru nemožno pristúpiť automaticky. SZ totiž môže byť predmetom pátrania pre inú trestnú činnosť, verifikovanie čoho považujeme za nadradené dvojitej lustrácii.
Ide o rovnaký praktický problém ako pri výstupoch lustrácií z IS MV SR REGOB a PATROSOBY, eventuálne tiež CLK a pod.
Pre úplnosť poznamenávame, že PATRZBRANE akumuluje najmä poznatkový index v rozsahu odcudzených a stratených SZ podliehajúcej evidencii (§ 37 zákona o SZaS), tiež však o SZ tvoriacich výzbroj Ozbrojených síl Slovenskej republiky, ozbrojených bezpečnostných zborov, Slovenskej informačnej služby a Národného bezpečnostného úradu)
2.1 Nariadenie ministra vnútra Slovenskej republiky č. 148/2015 o operatívnej evidencii zbraní, munície a výbušnín
Do apríla 2024 sa počet oprávnených vkladateľov informácií do daného systému pohyboval približne okolo 260, pričom oprávnenými vkladateľmi sú aj základné útvary (ďalej len ,,OO PZ“), ktoré prispievanie zabezpečujú prostredníctvom na to určenej osoby
zo štruktúry Odboru kriminálnej polície miestne príslušného Okresného riaditeľstva PZ (ďalej len ,, OKP OR PZ“). Novozriadená NCODK (Národná centrála osobitných druhov kriminality Prezídia Policajného zboru), „vznikla 1. februára 2022 v rámci reorganizácie Policajného zboru a reformy Prezídia Policajného zboru.“[7] NCODK prispieva do operatívnej evidencie priamo prostredníctvom 6. OO NAKA PPZ.
Aj v tomto smere (aj keď ide už skôr o operatívny ako právny, avšak stále praktický rámec) si treba uvedomiť, že operatívna evidencia nie je nijako prepojená s IS MV SR ZOP (Záujmové osoby polície). Preto je osobitne v tomto prípade vhodná dvojitá lustrácia. V operatívnej evidencii totiž spravidla absentujú informácie o osobách legálne odovzdávajúcich SZaS počas tzv. zbraňových amnestií, ktoré sú prístupné práve v IS ZOP. Za zmienku tiež stojí zváženie zabezpečenia výstupu z ACHERÓNU Ide o autonómny uzavretý IS koncipovaný na architektúre klient – server, spôsobilý šifrového prenosu dát.
V najširšom zmysle slova ide o poznatkový index akumulovaný s cieľom boja proti trestnej činnosti ako takej. V ACHERÓNE sú tiež informácie o ohrozenom a chránenom svedkovi a pod. Systém umožňuje identifikovanie súvzťažností medzi viacerými udalosťami až do stupňa utajenia vyhradené. Gestorom daného systému je priamo tzv. ,,ORKA“ – Odbor riadenia kriminálnych analýz PPZ. Systém disponuje širokým poznatkovým indexom štruktúrovaných ako i neštruktúrovaných informácií pochádzajúcich z operatívno-pátracej činnosti (ďalej len ,,OPČ). Za esenciálne vo vzťahu k ACHERÓNU považujeme, že tento obsahuje ,,obohatené“ informácie – produkty sofistikovanej analytickej činnosti. Tu osobitne zvýrazňujeme tzv. ,,cielenú“ analýzu. Pri tejto dochádza k zanalyzovaniu všetkých informácií vložených do dátového fondu. Takúto analýzu je však možné vykonať výhradne na základe písomného súhlasu prezidenta PZ. Uvedené informácie sú operatívne, avšak výrazne indikatívne a spôsobilé ku koncipovaniu podnetných a vysoko odborne skoncipovaných realizačných návrhov na začatie trestného stíhania.
Vo vzťahu k informáciám z ACHERÓNU je však potrebné poznamenať, že tieto predstavujú v zmysle Nariadenia MV SR č. 112/2015 a nariadenia MV SR č. 14/2016 utajovanú skutočnosť pod stupňom utajenia vyhradené v pôsobnosti MV SR, uvedenú v zozname utajovaných skutočností daného rezortu pod bodom č. 20, tvoriacej prílohu k nariadeniu č. 87/2015.
Z uvedeného dôvodu nie je možné v podrobnostiach glosovať túto problematiku a ani nie je naším cieľom odhaľovať citlivé miesta, a tak poskytovať ,,návod“ kriminálne závadovým osobám, ako ich trestnú činnosť kamuflovať a čoho sa vyslovene vyvarovať.
3. Komparácia použitia legalizanta a agenta
Osobitosť dark netu je daná množstvom keyloggerov, šifrovačov IP adries a pod. Z uvedeného dôvodu je jeho monitorovanie obzvlášť náročné. Zároveň si však treba uvedomiť, že reakcia na ,,inzerciu“ SZaS na tejto platforme (ako aj kdekoľvek inde) musí byť a limine operatívne reflektovaná.
Uvedené úzko súvisí s využívaním legalizanta/ov v zmysle normatívnej reglementácie tzv. Policajného zákona a veľmi úzkou hranicou prípadného následného použitia agenta/ov z hľadiska trestno-procesného.
„Podľa § 39a ods. 1 zákona o PZ sa kriminálnym spravodajstvom rozumie činnosť, ktorou sa utajeným spôsobom získavajú, sústreďujú a vyhodnocujú informácie o trestných činoch a ich páchateľoch a vytvárajú sa podmienky na použitie agenta.“[8] „Na plnenie úloh na úseku kriminálneho spravodajstva možno použiť policajta-legalizanta, ktorý koná pod trvalou legendou alebo dočasnou legendou.“[9] Na tomto mieste ďalej akcentujeme, že „policajt, ktorý koná pod trvalou legendou alebo dočasnou legendou, môže byť pri plnení úloh na úseku kriminálneho spravodajstva, za podmienok ustanovených v osobitnom predpise, použitý ako agent.“[10]
V tejto spojitosti sa žiada praktickejšie priblíženie tejto problematiky. Legalizantov si totiž vyberá zabezpečujúci útvar v prospech vyžadujúceho útvaru a nie vyžadujúci útvar sám, v čom môžeme hneď identifikovať prvý parciálny problém. Na základe osobnej empírie a rozhovorov sme boli niekoľkokrát utvrdzovaní, že najmä 6. OO NAKA PPZ je spôsobilé vyčleniť vlastných príslušníkov ako legalizantov, ex post eventuálne aj ako agentov, k čomu však nedochádza automaticky a tento proces je značne zložitý po administratívnej stránke. Osobitným negatívom je zdĺhavosť – časová náročnosť. Objektívne však treba uviesť, že táto je inter alia determinovaná obligatórne zohľadňovanými, prísnymi podmienkami výberu vhodnej osoby. Do príkladmeho výpočtu povinne zohľadňovaných podmienok patrí, okrem odbornosti, zdravotný a psychologický stav policajta. Tiež však absolvovanie špecifických pohovorov, previerok, eventuálne aj výcvikov. Uvedené je v pomere priamej úmery k v žiadosti o použitie legalizanta/ov uvedeným požiadavkám. Nad rámec uvedeného v neposlednom rade zvýrazňujeme, že legalizant je v praxi v prvom rade živý človek a nie len inštitút, ochrana života a zdravia ktorého musí byť adekvátne zabezpečená.
Vo väzbe na relevantný právny rámec použitia legalizanta/ov podľa Policajného zákona je potrebné obrátiť pozornosť smerom k legálnej definícii OPČ podľa § 38a naposledy uvedeného zákona a tiež legálnej definícii kriminálneho spravodajstva v zmysle § 39a ods. 1 a tiež ods. 2 predmetného právneho predpisu, ktoré je následne potrebné neizolovane vykladať v spojení s ustanovením § 39 ods. 2 osobitného zákona o PZ.
Z § 39 ods. 2 (alinea prvá, časť vety pred čiarkou) totiž jednoznačne vyplýva, že „Policajný zbor je oprávnený používať prostriedky operatívno-pátracej činnosti pri odhaľovaní úmyselných trestných činov a pri zisťovaní ich páchateľov.“[11]
Z použitého pojmového znaku ,,odhaľovanie“ potom pri rešpektovaní fundamentálnej logiky vyplýva, že ide o operatívny termín. Týmto zákonodarca nezamýšľal akokoľvek založiť možnosť na špekulatívne obchádzanie použitia agenta v zmysle Trestného poriadku pri vyšetrovaní, v § 117 ods. 1 daného zákona uvedeného taxatívneho výpočtu trestných činov. Práve naopak. Zákonodarca založil možnosť postupom podľa osobitného zákona,
v danom prípade Policajného (uvedené však rovnako platí pre získavanie poznatkového indexu Slovenskou informačnou službou, Vojenským spravodajstvom a inými orgánmi s absentujúcimi kompetenciami na vykonávanie úkonov trestného konania) operatívne monitorovať, následne eventuálne ,,rozpracovať“ a obligatórne, spravidla formou realizačného návrhu, do faktickej dispozície orgánov činných v trestnom konaní (ďalej len ,,OČTK“) postúpiť sprítomnené podozrenie z trestno-právne postihnuteľného konania.
Zhŕňame, že vzťah Trestného poriadku a Policajného zákona je potrebné interpretovať prostredníctvom zásady lex generalis non derogat lex specialis. „Zákonodarca pri tvorbe zákona o Policajnom zbore a Trestného poriadku rešpektoval odlišné pokrytie spoločenských vzťahov. Je teda zrejmé, že samotné zákony sú odlišné čo do ich zamerania, pričom Trestný poriadok je špeciálnym predpisom pre procesnú oblasť trestného práva. Z uvedeného dôvodu je akýkoľvek aj keď zákonne získaný dôkaz pomocou osobitného zákona potrebné posudzovať pre jeho použitie v trestnom konaní s prihliadnutím na zásadu špeciality.“[12]
Povedané inak, okamihom dôvodného sprítomnenia podozrenia z páchania trestnej činnosti musí byť postup podľa Policajného zákona (v glosovanom kontexte – použitia legalizanta/ov) a limine ukončený a tempo nahradený použitím agenta/ov (ak sa jeho/ich použitie ďalej javí dôvodným, osobitne proporcionálnym). Podčiarkujeme, že za žiadnych okolností „záujem na zistení skutkového stavu nesmie byť nadriadený zásade zákonného procesu, lebo by to mohlo viesť k snahe zistiť pravdu za každú cenu, teda aj za cenu porušenia zákona. Trestné stíhanie však možno viesť len v súlade so zákonom, lebo cieľ neposväcuje prípadné nezákonné prostriedky.“[13]
3.1 Rozdiely použitia agenta v drogovom prostredí a pri vyšetrovaní nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami
Napriek tomu, že ide o použitie rovnakého inštitútu, charakter trestnej činnosti výrazne ovplyvňuje rozdielnosť agentom plnených úloh. Kým pri drogovej trestnej činnosti je otázka zobchodovania drogy (kúpa a/alebo predaj) možná aj opakovane, dokonca je uvedené v praxi bežným javom, vo vzťahu k SZaS to už neplatí.
Vo vzťahu k drogovej trestnej činnosti sme zaznamenali obhajobné argumentácie napádajúce stigmatizovanie opakovane vykonaných predstieraných prevodov agentom/mi vadou nezákonnosti. Takáto obhajobná argumentácia vychádzala z toho, že ak bol agentom vykonaný predstieraný prevod verifikujúci, v skutkovej vete uznesenia o začatí trestného stíhania opísané konanie, bolo povinnosťou OČTK konkrétnu osobu bezodkladne obviniť a nie pokračovať v obchodnom podniku. Nasledujúce dôvodenie poukazovalo na porušenia § 206 ods. 1, § 2 ods. 1 Trestného poriadku v spojení s čl. 17 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a tiež judikátu R 19/47, z ktorého vyplýva, že „účelom a zmyslom procesného inštitútu začatia trestného stíhania vo veci podľa § 199 ods. 1 Tr. por. je, aby orgány prípravného konania (§ 10 ods. 1 Tr. por.) mohli vykonávať procesne použiteľné úkony podľa Trestného poriadku smerujúce k zisteniu páchateľa trestného činu a k vzneseniu obvinenia konkrétnej osobe hneď, ako to odôvodňuje dôkazná situácia. Je neprípustné viesť trestné stíhanie len „vo veci“
pri splnení podmienok (aj) § 206 ods. 1 Trestného poriadku, teda so zjavným a jednoznačne špecifikovaným a nezameniteľne známym páchateľom, eventuálne tiež označeným v uznesení
o začatí trestného stíhania menom, priezviskom, prípadne aj adresou bydliska bez toho,
aby zároveň bolo vznesené aj obvinenie tejto osobe. Nerešpektovanie uvedeného postupu reálne znamená, že podozrivý síce je materiálne obvinený, ale formálne nie, čím sa tejto osobe zabránilo uplatňovať procesné práva obvineného, napr. podávať opravné prostriedky, návrhy na vykonanie dokazovania, nazerať do spisu, zvoliť si obhajcu.“[14]
K uvedenému sa krátkou cestou vyjadrujeme, že je síce pravdou, že „právo na obhajobu, samozrejme, upravuje Trestný poriadok, a tým dopĺňa fundamentálne ustanovenia Ústavy SR, Dohovoru a Listiny a bližšie špecifikuje podmienky výkonu tohto práva, dokonca toto právo povýšil aj v zmysle ústavnoprávnych a medzinárodných záväzkov na jednu zo základných zásad trestného práva procesného“,[15] avšak „príkaz na predstieraný prevod je ohraničený časovým obdobím a nie počtom predstieraných prevodov.“[16] „Vydanie príkazu na ľubovoľné množstvo bližšie neurčenej drogy nespôsobuje jeho nezákonnosť.“[17] „Ak pred vydaním uznesenia o vznesení obvinenia podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku nebolo pre skutok, pre ktorý bolo vznesené obvinenie, vydané procesne účinné uznesenie o začatí trestného stíhania podľa § 199 Trestného poriadku, neznamená to bez ďalšieho, že trestné stíhanie pre daný skutok nebolo vôbec začaté a v takejto procesnej situácií treba uznesenie o vznesení obvinenia, ktoré spĺňa zákonné náležitosti podľa § 206 ods. 3 Trestného poriadku, považovať vzhľadom na § 206 ods. 2 Trestného poriadku aj za uznesenie o začatí trestného stíhania, a to i vtedy, ak v jeho výroku nie je ustanovenie § 199 Trestného poriadku formálne uvedené“[18]
Vzhľadom na dosiaľ vyššie uvedené v spojení s nižšie pripojeným demonštratívnym výpočtom judikatúry českých súdnych autorít (III. ÚS 828/16, 15 Tdo 885/2013, I. ÚS 4185/16 – osobitne body 27 -31, III. ÚS 597/99, II. ÚS 710/01, I. ÚS 2652/16), rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ,,ESĽP“), príkladmo: Grba proti Chorvátsku, (číslo sťažnosti 47074/12) ako aj Furcht proti Nemecku (číslo sťažnosti 54648/09) považujeme takúto obhajobnú argumentáciu za argumentačne neudržateľnú.
Replikujeme, že vzhľadom na to, že ide o použitie rovnakých trestno-procesných inštitútov (agent a predstieraný prevod) je ich opakované použitie (vzhľadom na skôr analyzovaný právny rámec) možné aj opakovane bez ohľadu na právnu kvalifikáciu určitého konania ako trestného činu.
Rozdiel pri opakovaní predstieraného prevodu agentom pri drogovej trestnej činnosti
a pri nedovolenom ozbrojovaní a obchodovaní so zbraňami tak nie je otázkou právneho posúdenia, ale vyšetrovacej taktiky. Aj tu treba diferencovať medzi agentom vykonávanou kúpou a predajom. V prípade, ak je agent predajcom, pokračovanie v drogovom podniku a opakované zobchodovanie drogy – jej predaj nie je automaticky, bez ďalšieho spôsobilým zabiť ľudskú bytosť. Toto však už neplatí o SZ. Z uvedeného dôvodu ustupuje dôvodný záujem na rozkrytí širšej organizačnej štruktúry ilegálne fungujúceho podniku verejnému záujmu na ochrane „bezpečnosti ľudí pred možným ohrozením ich života a zdravia, ktoré ohrozuje nekontrolovateľné držanie a výroba strelných zbraní, streliva, ich súčastí alebo komponentov.“[19]
Ďalším špecifikom je , že kým pôvod drogy je takmer vždy ilegálny, uvedené automaticky neplatí vo vzťahu k SZaS. Z uvedeného dôvodu je za určitých okolností možné použiť legalizanta na vykonanie kúpy SZaS (ak jej ilegálny pôvod do momentu obchodu nebol preukázaný – zostáva neznámy).
3.2 Nahliadanie na zákonné použitie agenta okulárom proporcionality
Ktorý z trestno-procesných inštitútov normatívne reglementovaných v § 113 až § 117 Trestného poriadku je najrobustnejší a najviac zasahuje do základných ľudských práv a slobôd? Je ním naozaj agent? Touto sugestívnou otázkou autor volá po odbornom diskurze. V časti odbornej verejnosti je vpečatený úzus, že najinvazívnejšie sa do práv dotknutej osoby zasahuje použitím agenta.
Dovoľujeme si nesúhlasiť z prostého dôvodu, že agent (aj použitím najmodernejších ITP o veľkosti niekoľko milimetrov a hmotnosti pár gramov) je stále iba človek, ktorý dokáže zadokumentovať iba to, čo osobne zmyslovým ústrojenstvom, po čas jeho pôsobenia vníma a čo v prípade technicky bezvadného chodu toho-ktorého ITP, toto umožní.
Uvedené však neplatí pre technické zariadenia. Je preto na zamyslenie, či napríklad skrytý priestorový odposluch snímajúci obraz a zvuk kumulatívne, po dobu príkazu, nepretržite, nepredstavuje invazívnejší zásah do práv a právom chránených záujmov dotknutých subjektov.
Rovnako je hodné hlbšej úvahy či prvé odseky rozhodných ustanovení Trestného poriadku (§ 114 ods. 1 a § 117 ods. 1) adekvátne zrkadlia proporcionalitu stanovením dôvodov použitia daných inštitútov.
4. Vymedzenie rozsahu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami vzhľadom na správne určenie ceny ilegálnych strelných zbraní
Starý Trestný zákon účinný do 30. júna 1990 absentoval legálnu definíciu škody, vrátane prospechu a rozsahu trestného činu, spôsob ich kvantifikácie neopomínajúc. V dôsledku uvedeného sa pristúpilo k dobovo aktuálnemu výkladu o kvantifikovaní rozsahu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami prostredníctvom zohľadnenia množstva, akosti, charakteru a špecifickej možnosti použitia SZaS. Takýto výklad však v roku 2024 považujeme za obsolétny. Dobová právna úprava tzv. starého trestného zákona vágne
v § 185 ods. 1 písm. b) tohto právneho predpisu zakazovala neoprávnené nakladanie so SZaS, bez bližšieho opisu množstva ako aj účinnosti.
Podľa nášho právneho názoru, Trestný zákon z hľadiska de lege lata stanovuje,
žev prípade, ak absentujeúprava rozsahu vo väzbe na konkrétny trestný čin, je potrebné túto určiť postupom podľa § 125 ods. 1 Trestného zákona v spojení s § 126 ods. 1 daného zákona.
Nestotožňujeme sa s právnym názorom niektorých našich názorových oponentov, že kvantifikáciu ceny ilegálnych SZ determinuje dohoda agenta s osobou podozrivou z trestnej činnosti.
Máme za to, že rozsah trestnej činnosti je objektívnou kategóriou nezávislou od subjektívnej dohody agenta s ,,podozrivým“. Dovoľujeme si zvýrazniť, že ak by sme akceptovali vyššie uvedený právny názor, potom by aplikačná prax bola nútená postihovať prísnejšie, podľa okolností eventuálne tiež výrazne miernejšie páchateľa, ktorý si drahú ilegálnu SZ zakúpil na základe dohody s agentom výrazne lacnejšie oproti jej reálnej hodnote na čiernom trhu ako aj jej hodnote pri jej legálnom zakúpení a opačne, čo je naozaj signifikantný príklad právneho názoru charakteru ad absurdum.
Uvedené rovnako platí vo vzťahu k názorom, že cena ilegálnych SZ na čiernom trhu zodpovedá cene legálne zakúpených zbraní. Na účely kategorického zdementovania takejto právnej floskule sa ďalej vyjadrujeme, že „legálna cena 1 kg trhaviny zn. Ecodanubit predstavuje približne 1,45 eur, naproti tomu tá istá výbušnina sa na čiernom trhu pohybuje
na úrovni niekoľkých stoviek eur/kg. V prípade, že by sa za smerodajné považovali legálne ceny, na to, aby páchateľ (vo vzťahu k tejto trhavine) naplnil okolnosť podmieňujúcu použitie vyššej trestnej sadzby podľa § 295 ods. 3 písm. c) Tr. zák. ,,ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 vo väčšom rozsahu“, musel by ju mať k dispozícii v množstve takmer dvoch ton.“[20] Na tomto mieste pripájame konotáciu, že niekoľko gramov Ecodanubitu je spôsobilých zničiť osobné motorové vozidlo.
Sme si vedomí praktických problémov znaleckého určovania cien ilegálnych SZ (Poznámka autora: Pre podrobnejšie oboznámenie sa odkazujeme
na Inštrukciu MV SR č. 7/2009 o organizácii a riadení znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti v znení neskorších zmien), a preto zvýrazňujeme, že jednou z úloh tak Slovenskej informačnej služby (ďalej len ,,SIS“), ako Vojenského spravodajstva (ďalej len ,,VS“) a v neposlednom rade práve PZ je obiter dictum vytváranie poznatkového indexu o cenách SZ na čiernom trhu. Vo vzťahu k PZ sú v tomto smere relevantné § 39 a § 39a Policajného zákona. Slovenská informačná služba „v rozsahu svojej pôsobnosti získava, sústreďuje a vyhodnocuje informácie o činnosti smerujúcej proti bezpečnosti Slovenskej republiky a organizovanej trestnej činnosti.“[21] „Vojenské spravodajstvo na účely plnenia úloh podľa § 4 ods. 1 získava, sústreďuje a vyhodnocuje informácie dôležité na zabezpečenie obrany, obranyschopnosti a bezpečnosti Slovenskej republiky na území Slovenskej republiky a mimo územia Slovenskej republiky zamerané na nelegálne obchodovanie so zbraňami hromadného ničenia, s výrobkami obranného priemyslu, s určenými výrobkami alebo s položkami dvojakého použitia.“[22] Pre úplnosť informácií v tomto smere v podrobnostiach odkazujeme na jednotlivé správy o činnosti oboch orgánov verejnej moci.
Z uvedeného dôvodu ide o rovnaký model určovania hodnoty SZ, aký sa aplikuje pri kvantifikovaní cien drog s tým rozdielom, že vo vzťahu k SZaS majú túto úlohu ex lege zverené hneď tri zákonodarcom predpokladané subjekty. Je preto len ťažko predstaviteľné, že ani za ich ,,pomoci“ by nebolo možné získať relevantné informácie o rámcových cenách SZ na čiernom trhu.
Ak by však obe ,,tajné služby“ neboli schopné náležite vypomôcť pri poskytnutí údajov o rámcových cenách podľa predchádzajúceho odseku, je možné vzhľadom na § 64 ods. 1 písm. d) v spojení s § 29 a nasl. zákona o SZaS určiť ceny prostredníctvom príslušnej právnickej osoby a/alebo fyzickej osoby – podnikateľa. Predpokladom takéhoto postupu je už spomenutá neschopnosť na strane SIS a VS zároveň a tiež, že kvantifikovanie cien SZ postupom podľa zákona o SZaS nebude vzbudzovať pochybnosti o vecnej správnosti takéhoto postupu a ním vykonanej kvantifikácie.
Záver
Príspevkom na samotný úvod odprezentovaná myšlienka úzkej kooperácie PZ a prokuratúry sa nám vzhľadom na textáciu predmetného príspevku javí dostatočne odôvodnená, rovnako ako potreba znalostí o relevantných IS MV SR. Druhá časť priniesla vyčerpávajúci výkladový oblúk vo väzbe na inštitút legalizanta a agenta, osobitne ich komparáciu a určenie pomeru špeciality medzi Policajným zákonom a Trestným poriadkom. V tejto spojitosti sme priblížili osobitosti úloh plnených agentom (tiež však aj legalizantom) pri vyšetrovaní nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami a tieto sme taktiež porovnali s úlohami plnenými pri drogovej trestnej činnosti. V súvzťažnosti k problematike agenta ako takého sme otvorili vecný diskurz o správnom aplikovaní zásady proporcionality pri použití agenta. Tu sme sa bližšie zaoberali, či na použitie agenta nie sú podmienky neadekvátne prísne v porovnaní s inými ITP, napríklad priestorovým odposluchom. Záverom článku sme prezentovali náš subjektívny právny názor na správne kvantifikovanie cien ilegálnych zbraní.
RESUMÉ
Osobitosti použitia agenta pri vyšetrovaní nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami
Autor v príspevku poukazuje na to, že trestné činy podľa § 294 a § 295 Trestného zákona vyšetrované s použitím agenta predstavujú náročnú úlohu, ktorá je v praxi OČTK takisto negatívne ovplyvnená viacerými faktormi, s ktorými je nevyhnutné vysporiadať sa. Úzka spolupráca špecializovaných útvarov PZ a rezortu prokuratúry je preto kľúčová. Na tomto mieste opakovane akcentuje význam operatívnej stránky pri vyšetrovaní tejto trestnej činnosti (najmä v úvodnom štádiu – osobitne pri monitorovaní tzv. otvorených zdrojov). V neposlednom rade je podľa autora potrebné citlivo vnímať, kedy je podozrenie z trestného činu sprítomnené v takej kvalite, že použitie legalizanta a postup podľa Policajného zákona musí ustúpiť špeciálnemu kódexu procesnej povahy. Záverom prezentuje subjektívne hodnotiace názory o vecnej správnosti kvantifikovania cien SZ na čiernom trhu, vymedzuje sa voči niektorým názorovým oponentom a otvára odborný vecný diskurz v tomto smere.
SUMMARY
Specific Features of Using an Undercover Agent in the Investigation of the Offence of Possessing Illegal Arms and the Arms Trafficking
The author points out that the investigation of offences under Sec. 294 and Sec. 295 of the Criminal Code with the use of an undercover agent is a difficult task, which is in the practice of law enforcement agencies adversely affected by several factors that must be dealt with. Close cooperation between the Police Force specialised units and the prosecution authorities is therefore crucial. The author at this point repeatedly emphasizes the importance of operational procedures in the investigation of this offence (especially at the initial stage – particularly while monitoring the so-called open sources). Last but not least, the author believes it is necessary to proceed with caution under what circumstances the suspicion of an offence is of such quality and intensity that the special Code of procedural nature must prevail over the use of an intelligence officer and the procedures under the Police Act. The author in the end provides his subjective assessments of the veracity of quantifying prices of firearms on the black market, disagrees with some of the opposing views, and opens up an academic discourse on the topic.
ZUSAMMENFASSUNG
Besonderheiten beim Agenteneinsatz in wegen unerlaubten Waffenbesitzes und Waffenhandels geführten Ermittlungen
Der Autor des Beitrages hat hingewiesen darauf, dass Straftaten nach § 294 und § 295 des Strafgesetzes, die durch Einsatz eines Agenten untersucht werden, eine anspruchsvolle Aufgabe darstellen, die in der Praxis der Strafverfolgungsbehörden durch mehrere Sachverhalte, die klarzukommen sind, negativ beeinflusst wird. Schwerpunktmäßig ist demnach eine enge Zusammenarbeit unter den spezialisierten Abteilungen des Polizeikorps und dem Ressort der Staatsanwaltschaft. An dieser Stelle betont der Autor erneut die Bedeutung der operativen Seite bei der Untersuchung dieser strafbaren Handlung (vor allem im Einleitungsstadium – insbesondere bei Überwachung von sogenannten offenen Quellen). Zuletzt ist es der Anschauung des Autors nach erforderlich, empfindlich wahrzunehmen, wann der Straftatverdacht in einer solchen Qualität vorliegt, dass der Einsatz des Legalisten und der Vorgang nach dem Polizeigesetz dem speziellen Kodex prozessualen Charakters, weichen muss. Zum Schluss präsentiert der Autor seine subjektiven kritischen Meinungen zur sachlichen Richtigkeit der Quantifizierung des Schusswaffenpreises auf dem Schwarzmarkt, grenzt sich gegen einige Meinungsopponenten ab und eröffnet fachbezogenen sachlichen Diskurs in dieser Richtung.
[1]HAJDÚKOVA, T. – KOVÁCS, T.: Kvantitatívna analýza náročnosti prípravného konania z hľadiska jeho trvania pre obzvlášť závažné zločiny na území Slovenskej republiky In: Policajná teória a prax, 2021, č. 2, s. 3
[2]§ 37 ods. 4 zákona č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov
[3]§ 1 písm. a) zákona č. 64/2019 Z. z. o sprístupňovaní strelných zbraní a streliva na civilné použitie na trhu
[4]STIERANKA, J. – MARKO, M.: Kriminálne spravodajstvo. Nový koncept odhaľovania trestných činov v Slovenskej republike. 1. vydanie. Bratislava: Wolters Kluwer, 2019, s. 104
[5]Nariadenie ministra vnútra Slovenskej republiky č. 61/2007 o prevádzke Centrálnej lustračnej konzoly
[6]STIERANKA, J. – MARKO, M.: Kriminálne spravodajstvo. Nový koncept odhaľovania trestných činov v Slovenskej republike. 1. vydanie. Bratislava: Wolters Kluwer, 2019, s. 104
[7]Internetová stránka Ministerstva vnútra Slovenskej republiky www.minv.sk [Online] 2024. [cit. 19. 4. 2024]. Dostupné z: https:// www.minv.sk/?narodna-centrala-osobitnych-druhov-kriminality
[8]PEŤOVSKÝ, M. – ODLEROVÁ, M. – ŠKRINÁR, T..: Zákon o Policajnom zbore. Aplikačná prax. 1. vydanie. Plzeň: Vydavatelství a nakladatelství Aleš Čeněk, 2017, s. 207
[9]§ 39a ods. 2 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore
[10]§ 39a ods. 3 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore
[11]§ 39 ods. 2 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore
[12]MARR, S.: Najčastejšie pochybenia policajtov v kontexte drogovej trestnej činnosti. In: Justičná revue, 2022, č. 6 – 7, s. 798
[13]REMETA, R.:Úvahy o zvýšení efektívnosti prípravného konania. In: Zborník príspevkov z konferencie Bratislavské právnické fórum 2022 konanej dňa 12. a 13. septembra 2022 Bratislava. Univerzita Komenského v Bratislave. s. 105. ISBN 978-80-571-0546-6
[14]R 19/2016.
[15]LACIAK, O. – MEZEI, M.: Právo na obhajobu právnickej osoby. In: Bulletin Slovenskej advokácie, 2017, č. 11, s. 30
[16]6 Tdo 45/2019.
[17]3 Tdo 29/2015.
[18]R 63/2022.
[19]ČENTÉŠ, J. a kol.: Trestný zákon. Veľký Komentár. 4 Aktualizované vydanie. Bratislava: Euro kódex, 2018, s. 631
[20]R 47/2018.
[21]§ 2 ods. 1 písm. b) a písm. d) zákona č. 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe
[22]§ 5 ods. 1 písm. g) zákona č. 500/2022 Z. z. o Vojenskom spravodajstve