Porušením kogentného ustanovenia právneho predpisu, v dôsledku ktorého je advokátovi odopretá odmena za zastupovanie v nezanedbateľnej sume, môže dôjsť k porušeniu vlastníckeho práva podľa čl. 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd v zmysle legitímneho očakávania jeho nadobúdania, práva získavať prostriedky pre svoje životné potreby prácou podľa článku 26 ods. 3 Listiny a tiež práva na súdnu ochranu podľa článku 36 ods. 1 Listiny, ak sa dopustí tohto porušenia samotný súd.
(nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. III. ÚS 3315/2020 zo dňa 19. januára 2021)
Dotknuté ustanovenia:
– čl. 11 ods. 1, čl. 26 ods. 3, čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd
Sťažovateľ (advokát) v ústavnej sťažnosti namietal, že súd určil nesprávne jeho odmenu za zastupovanie poškodeného v trestnom konaní, keď základnú sadzbu odmeny stanovil na sumu 960 Kč, hoci správne mala byť určená v sume 4 000 Kč podľa vyhlášky č. 177/1996 Sb. o odmenách advokátov a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „advokátska tarifa“). Žiadal, aby Ústavný súd Českej republiky vyslovil porušenie jeho základných práv a napadnuté rozhodnutie zrušil. Sťažovateľ zdôraznil, že postup všeobecného súdu, ktorý neaplikuje ustanovenia príslušného právneho predpisu, ktorý na daný prípad jasne dopadá, bez presvedčivého odôvodnenia, je svojvoľný a nemôže požívať právnu ochranu. Uviedol pritom, že v jeho prípade nejde o tzv. bagateľnú vec, ktorá by nepodliehala preskúmaniu Ústavného súdu, pretože rozdiel medzi uplatneným nárokom na odmenu a priznanou odmenou je viac ako 74 000 Kč.
Ústavný súd Českej republiky preskúmal napadnuté rozhodnutie aj priebeh konania, ktorý mu predchádzal, a dospel k záveru, že ústavná sťažnosť je dôvodná.
Ústavný súd Českej republiky už v náleze sp. zn. I. ÚS 146/20 pripomenul, že k otázke náhrady trov konania vo svojej rozhodovacej praxi pristupuje rezervovane, pretože spor o náhradu trov konania, aj keď sa môže dotknúť niektorého z účastníkov konania, spravidla nedosahuje intenzitu opodstatňujúcu indikáciu porušenia základných práv a slobôd. Ústavný súd pri posudzovaní problematiky trov konania preto postupuje nanajvýš zdržanlivo a k zrušeniu napadnutého výroku o trovách konania pristupuje iba výnimočne, najmä ak zistí extrémny rozpor s princípmi spravodlivosti, alebo zasiahnutie aj iného základného práva (porov. napr. nález sp. zn. I. ÚS 653/03 alebo uznesenie sp. zn. IV. ÚS 303/02 alebo II. ÚS 2135/12).
Práve to sa stalo v teraz posudzovanom prípade, keď ústavný súd zistil zjavné porušenie kogentného znenia ustanovenia právneho predpisu (§ 7 položky 5 advokátskej tarify), svojimi dopadmi zasahujúcimi vlastnícke právo sťažovateľa a jeho právo získavať prostriedky pre svoje životné potreby prácou. Zatiaľ čo u zvyšných dvoch poškodených výška priznaného odškodnenia presahovala 200 000 Kč, čo umožňovalo postup podľa § 7 položky 6 advokátskej tarify,[1] v posudzovanej veci bolo potrebné u poškodenej správne vychádzať z priznanej sumy odškodného vo výške 200 000 Kč v súlade s § 7 položka 5 advokátskej tarify.
Podľa § 7 položky 5 advokátskej tarify činí sadzba mimozmluvnej odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty cez 10 000 Kč do 200 000 Kč čiastku „1 500 Kč a 40 Kč za každých začatých 1 000 Kč, o ktoré hodnota prevyšuje 10 000 Kč“, čo v danom prípade činilo (pred následnou redukciou podľa § 12a a § 12 advokátskej tarify) súčet čiastok 1 500 a 7 600 Kč, teda 9 100 Kč. Súd teda zjavne opomenul pripočítať zodpovedajúci násobok sumy 40 Kč, a z tohto dôvodu dospel k nesprávnej sume.
Z vyššie uvedeného dôvodu preto Ústavný súd Českej republiky ústavnej sťažnosti vyhovel a napadnuté rozhodnutie zrušil.
Napadnutým uznesením totiž súd porušil vlastnícke právo sťažovateľa podľa článku 11 ods. 1 Listiny[2] v zmysle legitímneho očakávania jeho nadobudnutia a právo získavať prostriedky pre svoje životné potreby prácou podľa článku 26 ods. 3 Listiny,[3] keď sťažovateľovi odoprel priznať odmenu za zastupovanie v nie nevýznamnej sume. Týmto pochybením, keď sa samotný všeobecný súd dopustil porušenia týchto základných práv sťažovateľa, bolo porušené aj právo na súdnu ochranu podľa článku 36 ods. 1 Listiny.[4]
Odôvodnenie je redakčne krátené a upravované a doplnené o odkazy na citované ustanovenia pod textom
Právnu vetu a rozhodnutie spracovala:
JUDr. Zuzana Fabianová, Ph.D.
advokátka
[1] Podľa § 7 položky 6 advokátskej tarify č. 177/1996 Sb.: Sadzba mimozmluvnej odmeny za jeden úkon právnej služby činí z tarifnej hodnoty cez 200 000 Kč do 10 000 000 Kč čiastku 9 100 Kč a 40 Kč za každých začatých 10 000 Kč, o ktoré hodnota prevyšuje 200 000 Kč.
[2] Čl. 11 ods. 1 Listiny (obdobne čl. 20 ods. 1 Ústavy SR): Každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje.
[3] Čl. 26 ods. 3 Listiny (obdobne čl. 35 ods. 3 Ústavy SR): Každý má právo získavať prostriedky na svoje životné potreby prácou. Občanov, ktorí toto právo nemôžu bez vlastnej viny vykonávať, štát v primeranom rozsahu hmotne zabezpečuje; podmienky ustanoví zákon.
[4] Čl. 36 ods. 1 Listiny (obdobne čl. 46 ods. 1 Ústavy SR): Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne.