JUDr. Marek Kundrát, LL.M. pôsobí ako vedúci oddelenia právnych služieb v skupine CORWIN podnikajúcej v oblasti realitného developmentu. Zameriava sa na oblasť stavebného práva a práva nehnuteľností. Niekoľko rokov poskytoval klientom služby ako samostatný advokát s primárnym zameraním na zmluvnú agendu v oblasti obchodného a občianskeho práva, vrátane zastupovania klientov pri mimosúdnom a súdnom riešení sporov. V minulosti pracoval ako interný právnik pre švajčiarsku investičnú spoločnosť, ako aj pre medzinárodný stavebný koncern.
Predmetom článku je upriamenie pozornosti na absenciu jednoznačnej právnej úpravy informačných modelov a informačného modelovania stavieb v platnej právnej úprave Slovenskej republiky, ako aj chýbajúcu štandardizáciu zmluvnej úpravy a s tým súvisiacu prípustnosť rôznych interpretácií právneho postavenia samotného informačného modelu. V článku poukazujem na koncept a štruktúru štandardizovanej dokumentácie v Českej republike, ktorá predstavuje vhodnú inšpiráciu pre Slovensko. V závere stručne popisujem procesnoprávne aspekty problematiky so zameraním sa na súdne spory, ktoré môžu ohroziť realizáciu stavby.
- Čo je informačné modelovanie stavieb a informačný model
Oblasť stavebníctva (podobne ako mnohé iné oblasti) prechádza procesom digitalizácie a využívanie metódy informačného modelovania stavieb (z ang. „Building Information Modeling“) predstavuje jeden z aspektov tohto vývoja, pričom výsledkom využitia tejto metódy je informačný model stavby. Laicky povedané ide o „ virtuálnu realizáciu stavby v počítači“, resp. „digitálnu dvojičku reálnej stavby“.
Informačné modelovanie stavieb (BIM je skratka anglického slovného spojenia „Building Information Modeling“) je v podstate metóda spolupráce a spôsobu zdieľania dát a informácií v priebehu návrhu, výstavby a prevádzky stavby[1] s využitím digitálnych technológií[2]. Informačné modelovanie stavieb je teda spôsob, prostredníctvom ktorého rôzne subjekty v oblasti stavebníctva (projektant, architekt, inžinier, stavebník, správca objektu, atď.) spoločne zdieľajú dôležité informácie týkajúce sa stavby.
Informačný model (IM je skratka anglického slovného spojenia „Information Model“) je virtuálny model stavby obsahujúci grafické a negrafické informácie. Pre lepšie pochopenie považujem za potrebné uviesť, že informačný model nie je „len“ 3D virtuálny model stavby v počítači. Popri grafickom 3D znázornení stavby (zachycujúcom najmä priestorové aspekty stavby) obsahuje takýto model množstvo iných negrafických údajov (napr. písomne a číselne zachytených informácií o harmonograme, cene, vlastnostiach použitých materiálov, prípadne iných údajov) a taktiež dokumentáciu (manuály, špecifikácie, certifikáty a pod.), ktorých dôležitosť je porovnateľná s grafickým znázornením stavby.
Informačný model obsahuje množstvo rôznorodých informácií týkajúcich sa stavby, počnúc samotnou konštrukciou, použitými prvkami, materiálmi, technológiami, informáciami o kanalizácii, vetraní, vykurovaní, vlastnostiach vyššie uvedených prvkov a podobne. Môže ísť o model (virtuálnu reprezentáciu stavby), ktorá už bola v minulosti postavená, je aktuálne stavaná alebo ešte len bude postavená, pričom tento model je využiteľný počas celej životnosti stavby, t. j. od jej začiatku (návrh, projekt) cez realizáciu (samotný proces výstavby), prevádzku, resp. rekonštrukciu až po koniec (demolácia). Informácie zahrnuté v informačnom modeli môžu byť využité viacerými spôsobmi, napr. na efektívnejšie rozhodovanie, elimináciu chýb a nezrovnalostí, vytváranie presnej stavebnej dokumentácie, zlepšenie tímovej spolupráce, predpovedanie prevádzkových vlastností, odhadovanie nákladov na realizáciu stavby, ako aj samotné plánovanie výstavby, resp. na riadenie prevádzky stavby.
Informačný model je tvorcom a ďalším užívateľom prístupný prostredníctvom softvérovej aplikácie. Na trhu je dostupné široké portfólio softvérových riešení od rôznych výrobcov, ktoré sa využívajú na tvorbu informačného modelu (okrem iného napr. aplikácia Autodesk Revit, Tekla Structures, Allplan, atď.). Tieto aplikácie používajú rôzni odborníci v stavebníctve: projektanti, inžinieri, správcovia objektov, architekti, dizajnéri a podobne.
V praxi sa s touto metódou, resp. jej výsledkom, informačným modelom stavby, môže právnik stretnúť najmä pri koncipovaní zmluvnej dokumentácie (napr. zmluvy o dielo, resp. licenčnej zmluvy), keď je potrebné vhodne upraviť rozsah práv a povinností jednotlivých zmluvných strán (objednávateľ vs. dodávateľ) a limity ich zodpovednosti, predovšetkým so zameraním sa na úpravu autorských práv (definovanie autorských diel, databáz, licencií a podobne). V neposlednom rade je zrejmé, že v budúcnosti sa časť právnickej obce (predovšetkým advokáti a sudcovia) bude stretávať s touto problematikou taktiež v rámci súdnych konaní, v rámci ktorých sa budú riešiť spory týkajúce sa rôznych nárokov spojených s informačnými modelmi.
- Úprava v slovenských technických normách
Slovenské technické normy čiastočne upravujú informačné modelovanie stavieb. Úprava informačného modelovania stavieb v slovenských technických normách však rieši primárne technické a metodologické, nie právne hľadisko. V neposlednom rade je zrejmé, že implementácia technických noriem týkajúcich sa informačného modelovania je aktívne prebiehajúci proces, čo preukazujú postupne prijímané (od roku 2019 dosiaľ) technické normy týkajúce sa rôznych parciálnych tém.
Konkrétne ide najmä o:
STN EN ISO 29481-1 zo dňa 1. 2. 2019 označená ako „Informačné modely stavieb (BIM). Príručka na odovzdávanie informácií. Časť 1: Metodika a formát“,
STN EN ISO 29481-2 zo dňa 1. 2. 2019 označená ako: “Informačné modely stavieb (BIM). Príručka na odovzdávanie informácií. Časť 2: Rámec interakcie”,
STN EN ISO 19650-1 zo dňa 1. 7. 2020 označená ako: “Organizácia informácií o stavbách Manažment informácií s využitím informačného modelovania stavieb (BIM) Časť 1: Pojmy a princípy”,
STN EN ISO 19650-2 zo dňa 1. 7. 2020 označená ako: “Organizácia informácií o stavbách Manažment informácií s využitím informačného modelovania stavieb (BIM) Časť 2: Fáza dodania aktív”,
STN EN ISO 23386 (73 9013) zo dňa 01. 09. 2020 označená ako: „Informačné modelovanie stavieb a iné digitálne procesy používané v stavebníctve. Metodika pre popis, tvorbu a správu vlastností v prepojených slovníkoch“ (v anglickom jazyku),
STN EN ISO 19650-3 zo dňa 1.12.2020 označená ako: “Organizácia informácií o stavbách. Manažment informácií s využitím informačného modelovania stavieb (BIM). Časť 3: Prevádzková fáza aktív” (v anglickom jazyku),
STN EN ISO 19650-5 zo dňa 1. 1. 2021 označená ako: “Organizácia informácií o stavbách. Manažment informácií s využitím informačného modelovania stavieb (BIM). Časť 5: Bezpečnostný prístup k manažmentu informácií” (v anglickom jazyku),
STN EN 17412-1 zo dňa 1. 6. 2021 označená ako: „Informačné modelovanie stavieb. Potrebná úroveň informácií. Časť 1: Koncepty a princípy“ (v anglickom jazyku),
STN EN ISO 23387 (73 9014) zo dňa 1. 11. 2020 označená ako „Informačné modelovanie stavieb (BIM). Dátové šablóny pre stavebné objekty používané v životnom cykle postavených aktív. Pojmy a princípy“ (v anglickom jazyku),
TNI CEN/TR 17654 zo dňa 1. 10. 2021 označená ako: „Návod na implementáciu vykonávacích plánov BIM (BEP) a požiadaviek na výmenu informácií (EIR) na európskej úrovni na základe EN ISO 19650-1 a -2“ (v anglickom jazyku).
Z právneho hľadiska sú podľa môjho názoru zaujímavé pasáže, v ktorých sú obsiahnuté termíny a definície (nielen pojmov informačné modelovanie stavieb a informačný model). STN EN ISO 19650-1 zo dňa 1. 7. 2020 označená ako: “Organizácia informácií o stavbách Manažment informácií s využitím informačného modelovania stavieb (BIM) Časť 1: Pojmy a princípy” definuje pojem informačný model ako “súbor štruktúrovaných a neštruktúrovaných informačných kontajnerov[3]“ a pojem informačné modelovanie stavieb ako „použitie zdieľanej digitálnej reprezentácie postaveného aktíva[4] na uľahčenie procesov navrhovania, výstavby a prevádzky tak, aby tvorili spoľahlivý základ pre rozhodnutia“.
Z vyššie uvedených definícií je zrejmé, že sú koncipované primárne z technického, nie právneho hľadiska. Napriek tejto skutočnosti som s ohľadom na množstvo definícií a ich koncepčný súlad s pojmami používanými v zahraničí (STN normy sú slovenskými verziami noriem platných v Európe) presvedčený, že môžu predstavovať základ, od ktorého by sa mala prípadná slovenská legislatívna úprava vyvíjať.
- Právne postavenie BIM a IM v právnej úprave Slovenskej republiky
Aktuálna platná právna úprava Slovenskej republiky neupravuje osobitne problematiku informačného modelovania stavieb, ani právnu definíciu informačného modelu. Tento stav pretrváva už niekoľko rokov napriek tomu, že na absenciu právnej úpravy bolo poukazované v odbornej literatúre už v roku 2018. Z právneho hľadiska je zaujímavé posúdenie právneho postavenia jednotlivých prvkov informačného modelu, informačného modelu ako celku, t. j. predovšetkým či ho možno považovať za autorské dielo v zmysle zákona č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon v znení neskorších predpisov („Autorský zákon“), ako aj samotného postavenia tvorcu/tvorcov informačného modelu, resp. jeho časti.
3.1 Právne postavenie prvkov tvoriacich informačný model
V rámci tvorby informačných modelov je možné individuálne modelovať jednotlivé objekty, ktoré tvoria informačný model a/alebo taktiež využiť tzv. objektové knižnice, t. j. virtuálny katalóg/databázu 3D objektov. Objekt je digitálnou reprezentáciou skutočného výrobku, ktorý môže byť použitý v súvislosti s výstavbou alebo prevádzkou budovy. Objektom môže byť stavebný materiál, konštrukcia, ľubovoľné stavebné alebo interiérové prvky, prípadne technické zariadenia a vybavenie budov.[5] Využitie objektov z objektových knižníc je z praktického, ekonomického a časového hľadiska nepochybne prínosom, podľa môjho názoru však otvára množstvo právnych otázok, na ktoré chcem v tomto článku upozorniť.
Tvorcovia[6] informačného modelu môžu pri jeho koncipovaní využiť virtuálne objekty od rôznych prevádzkovateľov objektových knižníc, pričom títo, podobne ako dodávatelia reálneho tovaru pre skutočnú stavbu, vykonávajú obchodnú činnosť v rôznych jurisdikciách nielen v rámci Európskej únie.
Nevyhnutným predpokladom pre korektné využívanie obsahu objektových knižníc je akceptácia všeobecných zmluvných podmienok, a/alebo súhlas s licenčnou zmluvou. Rozhodné právo a súd pre prípad vzniku sporov sa líši v závislosti od sídla prevádzkovateľa objektových knižníc.
Právny status objektov môže byť ešte komplikovanejší – vzhľadom na rozdielny prístup prevádzkovateľov objektových knižníc – niektorí z nich totiž dávajú k dispozícii objekty s výhradou, že užívateľ (tvorca/tvorcovia informačného modelu) nemôže tento objekt meniť, iní ponúkajú možnosť zásahov do objektu, avšak predpokladom je uzavretie osobitnej zmluvy, na základe ktorej prevádzkovateľ objektovej knižnice toto právo osobitne udelí. Využívanie objektov z rôznych objektových knižníc tak v praxi môže viesť k právne neprehľadnej a komplikovanej situácii, ktorá veľmi ľahko môže zo strany tvorcu/tvorcov informačného modelu vyústiť do porušenia autorských práv viacerých subjektov, potenciálne aj s medzinárodným presahom.
Je zrejmé, že časť prvkov, z ktorých sa skladá informačný model je možné považovať za autorské diela v zmysle Autorského zákona, a teda tieto prvky informačného modelu podliehajú ochrane v zmysle Autorského zákona. Osobitne je to zrejmé pri architektonickom diele (§ 3 ods. (6) Autorského zákona),[7] ktorého zachytenie v podobe informačného modelu je možné považovať za rozmnoženinu v zmysle § 21 ods. (1) a (2) Autorského zákona.[8]
Tvorca informačného modelu s ohľadom na znenie § 19 resp. 65 a nasl. Autorského zákona preto potrebuje získať súhlas, resp. licenciu od autora(ov) týchto častí informačného modelu, ktoré možno považovať za autorské diela, a to v rozsahu, ktorý mu umožní využitie informačného modelu, na účely, pre ktoré ho tvorí (pre svoje interné potreby, resp. pre potreby zmluvného partnera (investora), resp. iných tretích strán). Udelenie takéhoto súhlasu, resp. licencie by malo spĺňať kritériá definované v Autorskom zákone, t. j. najmä dodržať formu, definovať rozsah a trvanie licencie, spôsob použitia diela, odmenu, (ne)výhradnosť licencie, spôsob nakladania s licenciou, jej prípadný prechod či zánik.
3.2 Právne postavenie informačného modelu
Ako som už uviedol vyššie, právny poriadok Slovenskej republiky explicitne neupravuje právne postavenie informačného modelu, čo má za následok, že právne postavenie informačného modelu je nejasné.[9]
Časť z prvkov informačného modelu, z ktorých sa skladá, sú údaje (napr. písomne a číselne zachytené informácie o harmonograme, cene, vlastnostiach použitých materiálov, prípadne iné údaje) resp. dokumentácia (manuály, špecifikácie, certifikáty a podobne), ktoré vzhľadom na ich povahu rozhodne nemožno považovať za autorské diela. Na druhej strane, ako som už uviedol vyššie v časti venujúcej sa jednotlivým prvkom informačného modelu, existujú aj prvky, ktoré nepochybne autorskými dielami sú. Čím je teda samotný informačný model ako celok?
S poukazom na vyššie citované ustanovenia Autorského zákona mám za to, že informačný model nespĺňa kumulatívne všetky kritéria diela definované v § 3 ods. 1 Autorského zákona.[10] Konkrétne nespĺňa kritérium, že je z oblasti literatúry, umenia alebo vedy.[11] Som toho názoru, že informačný model ako celok (napriek skutočnosti, že jeho časťou môže byť architektonické dielo, resp. jeho rozmnoženina) nie je možné považovať za dielo z oblasti definovanej v § 3 Autorského zákona. Dôvodom je, že informačný model je okrem iného tvorený množstvom prvkov a informácií, ktoré nemožno považovať za predmety autorského práva v zmysle § 5 písm. a) Autorského zákona,[12] napr. písomne a číselne zachytené informácie o harmonograme, cene, vlastnostiach použitých materiálov, prípadne iné technické údaje, resp. dokumentácia (manuály, špecifikácie, certifikáty a podobne).
Ako otázne možno označiť kritérium jedinečnosti. V zmysle dostupnej literatúry[13] v prípade pasportizácie existujúcich stavieb toto kritérium absentuje, pretože: „Architekt, resp. projektant, ktorý vytvára pasport existujúcej stavby za použitia BIM metódy, využíva vopred determinované postupy a každý architekt, resp. projektant by v zásade nezávisle od seba dospel k vytvoreniu rovnakého BIM modelu. Nakoľko v danom prípade absentuje jedinečná tvorivá činnosť autora, nemožno hovoriť o diele v zmysle autorského práva.“. Otázne zostáva či prípadné modelovanie informačného modelu novostavby vykazuje prvky jedinečnosti. V tejto súvislosti poukazujem na komentár[14] k § 3 ods. 1 Autorského zákona, v ktorom sa okrem iného konštatuje. „Vplyvom rozvoja vedy a techniky, ktorá sa pri tvorbe diel často využíva (napr. fotografický prístroj na vytvorenie umeleckej fotografie), alebo zaradenie takýchto výtvorov, ako je databáza, alebo počítačový program do predmetov autorskoprávnej ochrany, sa vytráca z diel pojmový znak jedinečnosti, a individualita autora diela je takmer nerozoznateľná.“
Informačný model má najbližšie k definícii databázy (§ 130 ods. (1) Autorského zákona),[15] pretože predstavuje súbor grafických a negrafických údajov o stavbe (z ktorých časť sú autorské diela, časť predstavujú údaje), ktoré sú usporiadané v zmysle pravidiel metódy informačného modelovania stavieb (BIM) a sú prístupné elektronickými prostriedkami.
Prípadná akceptácia hypotézy o absencii kritéria jedinečnosti má podľa môjho názoru za následok, že na informačný model nemožno nazerať ako na tzv. tvorivú databázu v zmysle § 131 Autorského zákona.[16] Dôvodom pre môj názor je, že „spôsob výberu alebo usporiadanie obsahu databázy“ by v takomto prípade nebolo možné považovať za výsledok tvorivej duševnej činnosti autora informačného modelu.
S poukazom na vyššie uvedené mám za to, že z pohľadu Autorského zákona môže ísť o tzv. netvorivú databázu (sui generis) v zmysle § 135 a nasl. Autorského zákona,[17] pričom je však nevyhnutné preukázať, že činnosť tvorcu informačného modelu vykazuje znaky podstatného vkladu do získania, overenia alebo sprístupňovania obsahu takejto databázy. V opačnom prípade by informačný model nemohol byť klasifikovaný ako tzv. netvorivá databáza.
3.3 Tvorca informačného modelu, resp. jeho jednotlivých prvkov
V článku primárne používam pojem tvorca, resp. tvorcovia informačného modelu, pričom sa zámerne vyhýbam označeniu autor, vzhľadom na nejasnú právnu povahu informačného modelu ako celku (časť 3.2 tohto článku). Na druhej strane pri jednotlivých prvkoch, z ktorých sa informačný model skladá (časť 3.1 tohto článku) je vzhľadom na skutočnosť, že v mnohých prípadoch ide o autorské dielo vytvorené konkrétnym autorom nutné rozlišovať medzi autorom/autormi jednotlivých častí informačného modelu a tvorcom/tvorcami informačného modelu ako celku.
Komplexnosť informačného modelu má za následok, že informačný model nevytvára jedna osoba. Vytvorenie informačného modelu („virtuálnej realizácie stavby v počítači“) môže byť podobne ako realizácia skutočného stavebného diela objednávateľom zadané ako subdodávka viacerým dodávateľom, z ktorých každý v určitom čase dodáva časť informačného modelu. V neposlednom rade považujem za potrebné zdôrazniť, že právny status tvorcov informačného modelu (zamestnanec resp. právnická osoba), ako aj forma vzájomnej spolupráce (pracovná zmluva, zmluva o dielo, mandátna zmluva, licenčná zmluva) môže byť odlišná.
Nad rámec vyššie uvedeného sa tvorcovia, resp. tvorca informačného modelu pri jeho tvorbe môže ocitnúť v rozličných situáciách, konkrétne môže tvoriť informačný model pre ešte neexistujúcu novú stavbu alebo dodatočne robiť pasportizáciu už existujúcej stavby. Tvorcom informačného modelu môže byť architekt, ktorý robí digitálnu rozmnoženinu ním vytvoreného architektonického diela (ako časti informačného modelu), ale aj tretia osoba, ktorá nie je tvorcom architektonického diela. Rovnako tak môže tvorca vynaložiť značnú námahu pri získavaní, overení alebo sprístupňovaní obsahu informačného modelu alebo mu, naopak, môžu byť (takmer) všetky prvky (grafické a negrafické) dodané zo strany tretieho subjektu a tvorca informačného modelu ich „len“ v zmysle postupov metódy informačného modelovania stavieb spája do jedného celku.
Vyššie popísané skutkovo rozdielne okolnosti je v procese tvorby konkrétneho informačného modelu potrebné zohľadniť a vhodne zmluvne upraviť.
- Zmluvná úprava informačného modelu
Absencia explicitnej právnej úpravy informačného modelovania stavieb a z toho vyplývajúce nejasné právne postavenie informačného modelu, má okrem iného za následok širokú zmluvnú voľnosť[18] pri úprave práv a povinností zmluvných strán týkajúcich sa procesu informačného modelovania stavieb a tvorby informačného modelu.
4.1 Aktuálny stav v Slovenskej republiky
Zmluvná úprava práv a povinností týkajúcich sa procesu informačného modelovania stavieb a tvorby informačného modelu v súčasnosti na Slovensku nie je štandardizovaná. Limitom, v rámci ktorého sa môžu zmluvné strany dohodnúť, je preto výlučne platná právna úprava. Najdôležitejšie okruhy právnych otázok, ktoré je potrebné v príprave zmluvy zohľadniť, boli v odbornej literatúre[19] identifikované už v roku 2018. Konkrétne ide o:
a) špecifikáciu informačného modelu,
b) úpravu práv k informačnému modelu,
c) mieru zodpovednosti jednotlivých zainteresovaných strán podieľajúcich sa na tvorbe informačného modelu.
V tom čase sa v odbornej literatúre poukazovalo na vhodnosť (aspoň dočasného) nahradenia absentujúcej právnej úpravy vytvorením vzorovej zmluvnej dokumentácie a protokolov, ktoré by umožnili jednotnú aplikáciu a obmedzili rozdielne výklady. Napriek vyššie uvedeným názorom k vytvoreniu vzorovej, resp. štandardizovanej dokumentácie na Slovensku dosiaľ nedošlo.
Spôsob, akým v súčasnosti zmluvné strany na území Slovenskej republiky pristupujú k zmluvnej úprave informačného modelu, nie je možné vzhľadom na absenciu štandardizovanej úpravy jednoznačne kategorizovať.
Vzhľadom na komplexnosť informačného modelu a fakt, že sa na jeho tvorbe zvyčajne podieľa širší okruh tvorcov som toho názoru, že by malo ísť o inominátnu zmluvu, ktorej súčasťou by bola aj zmluva o dielo uzavretú podľa § 536 a nasl. zákona č. 513 1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov („Obchodný zákonník“) a taktiež licenčná zmluva uzavretá v zmysle § 65 Autorského zákona. Takáto kombinácia zmlúv umožňuje dostatočne presné vymedzenie práv a povinností zmluvných strán, ale najmä mieru ich zodpovednosti. Pri tvorbe informačného modelu dochádza medzi zmluvnými stranami k prekrývaniu ich zodpovednosti, keďže sa vytvára jeden informačný model, do ktorého každá zmluvná strana dodáva rôzne informácie. Informačný model stavby vieme definovať určením úrovne jeho rozpracovanosti (resp. podrobnosti), t. j. zjednodušene povedané zadefinovaním informácií o jednotlivých elementoch, ktoré bude finálny BIM model obsahovať.[20]
Precízna úprava zodpovednosti zmluvných strán a autorských práv k jednotlivým prvkom informačného modelu je kľúčová.
Som toho názoru, že obsahom zmluvy by malo byť najmä určenie predmetu zmluvy (špecifikácia informačného modelu – vhodne určiť úroveň rozpracovanosti),[21] doby a miesta plnenia, cena, fakturácia a platobné podmienky, práva a povinnosti zmluvných strán (objednávateľa a dodávateľov), definovanie procesu priebehu realizácie vrátane vzájomnej spolupráce a komunikácie zmluvných strán, požiadavky objednávateľa na informácie (definovanie formátu, členenia modelu, geometrie, grafiky, vlastností a informácií o materiáloch, štruktúry a väzby v rámci informačného modelu), definovanie požiadaviek na spoločné dátové prostredie, pán realizácie BIM, licenčné podmienky (objednávateľ smerom k dodávateľom a naopak), zodpovednosť zmluvných strán, zmluvné pokuty, spôsoby predčasného ukončenia zmluvy, riešenie sporov, definovanie vhodných príloh a ich priority, atď.
4.2 Aktuálny stav v Českej republike
Aktuálny vývoj v Českej republike predstavuje jeden z možných prístupov, ako je možné koncipovať zmluvné vzťahy týkajúce sa informačného modelovania stavieb.
Česká agentúra pre štandardizáciu zverejnila v priebehu roku 2021 viacero štandardizovaných zmluvných dokumentov, pričom vo všetkých prípadoch išlo o tzv. nulté verzie dokumentácie určenej primárne pre pilotné projekty a v budúcnosti bude táto dokumentácia predmetom ďalšej aktualizácie a úprav.
S ohľadom na predmet tohto článku sú zaujímavé najmä „BIM protokol pravidlá pre tvorbu, výmenu a používanie informačného modelu“ vrátane príloh č. 1 až 3 – Požiadavky objednávateľa na informácie, Požiadavky na spoločné dátové prostredie (CDE) a Plán realizácie BIM (BEP), ako aj dokumenty „Voliteľné ustanovenia pre Zvláštne zmluvné podmienky – Licenčná dohoda pre Český zmluvný štandard (Design-Bid-Build)“ a „Voliteľné ustanovenia pre Zvláštne zmluvné podmienky – Licenčná dohoda pre Český zmluvný štandard (Design-Build)“.
Predložené znenia vzorovej dokumentácie majú slúžiť ako rámec a všeobecný návod, resp. inšpirácia pre zmluvné strany pri koncipovaní zmluvy a nastavení práv a povinností zmluvných strán.
4.2.1 BIM protokol
Základným zmluvným rámcom je zmluva o dielo (napr. Český smluvní standard – opätovne ide o štandardizované vzorové znenie zmluvy o dielo zverejnené Českou agentúrou pre štandardizáciu), súčasťou ktorej bude okrem iných príloh aj samotný BIM protokol (vrátane jeho príloh).
BIM protokol je teda jednou z častí (príloh) zmluvy o dielo uzavretej medzi objednávateľom a dodávateľom, pričom jeho osobitosťou je, že upravuje špecifický okruh vzťahov zmluvných strán týkajúci sa digitálneho prostredia, v ktorom je informačný model stavby realizovaný. V BIM protokole sa stanovujú pravidlá vytvárania, odovzdania a používania informačného modelu stavby, najmä výmena a prenos digitálnych informácií.
BIM protokol definuje práva a povinnosti zmluvných strán týkajúce sa informačného modelu, najmä jeho vytvárania, dodania, odovzdania, používania, ako aj vzájomnej spolupráce zmluvných strán.
BIM protokol predstavuje základný rámec, v rámci ktorého je zazmluvňovaný informačný model konkrétneho stavebného projektu, pričom zmluvné strany by mali vždy postupovať tak, aby zohľadnili osobitosti daného projektu. Účelom BIM protokolu je taktiež podpora efektívnej spolupráce v rámci jednotlivých projektových tímov, ktoré sa podieľajú na vytváraní informačného modelu a prijatie spoločných štandardov, zásad spolupráce a vhodných pracovných metód.
Štruktúra BIM Protokolu je nasledujúca:
- vymedzenie pojmov (definícií),
- úvodné a všeobecné ustanovenia,
- prednosť zmluvných dokumentov,
- povinnosti objednávateľa,
- povinnosti dodávateľa a členov projektového tímu,
- elektronická výmena dát,
- licenčné dohody,
- zoznam príloh.
4.2.2 Požiadavky objednávateľa na informácie
Požiadavky objednávateľa na informácie predstavujú samostatnú prílohu k BIM protokolu, ktorá definuje všeobecné požiadavky objednávateľa týkajúce sa napr. formátu dokumentov, členenia modelu, geometrie, grafiky, vlastností a informácií o materiáloch, štruktúry a väzby v rámci informačného modelu, pričom ich súčasťou sú aj ďalšie dve prílohy (Špecifické požiadavky objednávateľa na informácie a Dátový štandard objednávateľa). Špecifické požiadavky objednávateľa reflektujú osobitosť toho ktorého projektu a sú jedinečné pre každý projekt. Dátový štandard objednávateľa definuje požiadavky na dátové objekty a vlastnosti (najmä požadované negrafické (alfanumerické) informácie týkajúce sa informačného modelu budovy.
4.2.3 Požiadavky na spoločné dátové prostredie (CDE)
Spoločné dátové prostredie (CDE[22]) je ústredným zdrojom informácií používaných na ich zhromažďovanie, spravovanie a zdieľanie pre celý projektový tím. Vytvorenie tohto centrálneho informačného zdroja má uľahčiť spoluprácu medzi účastníkmi projektu, jednoznačne identifikovať platnú verziu informácií a pomáhať predchádzať nedorozumeniam, duplikátom a chybám. Zmluvné strany sa v tomto dokumente dohodnú na tom, aký systém budú počas realizácie projektu využívať. CDE si teda môžeme predstaviť ako pomyslené on-line miesto, ktoré poskytuje rámec pre digitálny zber, zdieľanie a výmenu informácií o stavebnom projekte. V praxi môže jednoduché CDE predstavovať „iba“ priečinky na serveri, prípadne na webovej aplikácii či cloud-e, ku ktorým majú všetky zúčastnené strany prístup „v jednom čase“. Na našom trhu sú dostupné viaceré riešenia, ako napríklad BIM360 (Autodesk), BIM Cloud (Graphispoft), BIM+ (Nemetschek), Connect (Trimble), ProjectWise (Bentley), 4Projects (Viewpoint).[23] Z právneho hľadiska je osobitne dôležitá časť týkajúca sa spôsobu licencovania a pravidiel využívania licencií týkajúcich sa spoločného dátového prostredia. Objednávateľ by v tejto časti mal definovať požiadavky na licencie, ktoré mu umožnia komfortné využívanie informačného modelu.
4.2.4 Plán realizácie BIM (BEP)
Plán realizácie BIM (BEP)[24] upravuje procesy, konkrétne dodávateľ v tomto dokumente upresňuje spôsob použitia metódy informačného modelovania stavieb, dodanie dokumentov v digitálnej podobe a digitálneho modelu stavby v zmysle požiadaviek objednávateľa. Cieľom je definovanie plánovania, kontroly a riadenia prvkov digitalizácie v priebehu realizácie projektu. Slúži teda predovšetkým pre monitorovanie plnenia požiadaviek objednávateľa na digitalizáciu a ak je to potrebné, umožňuje taktiež spresniť požiadavky. Šablóna plánu realizácie BIM je rozdelená na tri časti: Časť I – Všeobecné požiadavky na informácie, Časť II – Špecifické požiadavky na informácie a Časť III – Spoločné dátové prostredie (CRP).
4.2.5 Licenčné dohody
Ako som už uviedol vyššie, licenčné dohody predstavujú osobitnú prílohu k BIM protokolu. Tento dokument je tvorený dvoma časťami, prvou je poskytnutie podlicencie objednávateľa zhotoviteľovi informačného modelu pre prípady, ak zhotoviteľ informačného modelu pri jeho tvorbe využije prvky objednávateľa, ktoré sú chránené autorským právom. Súčasťou je taktiež úprava práv k databáze a výška odmeny za poskytnutie týchto podlicencií.
Druhou časťou je udelenie licencie zo strany zhotoviteľa objednávateľovi na tie prvky informačného modelu, ktoré je možné považovať za autorské dielo v zmysle autorského zákona. Súčasťou je opätovne úprava práv k databáze a výška odmeny za poskytnutie týchto licencií. V tomto druhom prípade sú k dispozícii na výber dva varianty znenia.
V tejto súvislosti považujem za potrebné uviesť, že úprava autorských práv medzi zmluvnými stranami vo vyššie uvedenom dokumente (v oboch častiach) je koncipovaná pomerne široko, pričom je dodržaná forma a definovaný rozsah a trvanie (pod)licencie, spôsob použitia diela, výška prípadnej odmeny, (ne)výhradnosť (pod)licencie, spôsob nakladania s (pod)licenciu ako aj úprava práv k databáze. Pri druhej časti dokumentu (udelenie licencie zo strany zhotoviteľa objednávateľovi) sa môžu zmluvné strany dohodnúť na tzv. širokom alebo úzkom rozsahu udelenia licencie.
Úprava autorských práv a práv k databáze vo vzťahu k informačnému modelu, resp. jeho častiam v tejto časti prílohy reflektuje povinnosť zmluvných strán stanovenú v bode 2.2.2 BIM protokolu, v ktorom sa uvádza: „S ohledem na intenzivní spolupráci a výměnu dat musí být ve Smlouvě upravena práva duševního vlastnictví (včetně mimo jiné práva autorského a práva pořizovatele databáze), tak, aby Informační model stavby (či jakékoli jeho části) mohl být užit zamýšleným způsobem a aby práva duševního vlastnictví Členů projektového týmu byla chráněna proti porušení.“.
Mám za to, že takto nastavené zmluvné zachytenie autorských práv a práv k databáze predstavuje dobrý východiskový bod, pričom vnáša do celého procesu informačného modelovania stavieb vyššiu právnu istotu pre všetky zmluvné strany. Bude zaujímavé sledovať prípadný ďalší vývoj tejto dokumentácie po zapracovaní prvých pripomienok získaných počas realizácie pilotných projektov.
Na druhej som toho názoru, že nejasnosti, na ktoré poukazujem v tomto článku nie sú v súčasnosti jednoznačne zodpovedané ani v Českej republike. Úprava autorských práv, (pod)licencií a práv k databázam tak, ako sú nastavené v BIM protokole a jeho prílohách však potvrdzuje, že na informačný model ako celok nemožno nahliadať ako na autorské dielo, rovnako tak potvrdzuje, že niektoré jeho časti nespĺňajú charakteristiku autorských diel.
- Uplatnenie nárokov súdnou cestou
Absencia zmluvnej úpravy vzťahov týkajúcich sa informačného modelu prípade ich nesprávna úprava predstavujú riziko súdneho sporu. Oprávnený subjekt (napr. autor časti informačného modelu, ktorý spĺňa kritériá autorského diela) môže iniciovať súdny spor a uplatniť svoj nárok buď priamo zo zmluvy (ak bola uzavretá) alebo na základe platnej právnej úpravy Slovenskej republiky (predovšetkým Autorského zákona).
Oprávnená strana, ktorá by sa chcela domáhať ochrany svojich práv voči porušujúcej strane má v zmysle § 50a zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník („OZ“) a/alebo 137 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok („CSP“) a/alebo § 58 ods. (1) Autorského zákona k dispozícii viacero druhov žalôb, najmä žalobu na:
a) zaplatenie (napr. odmeny, na ktorú má nárok zo zmluvy, prípadne zmluvnej pokuty, resp. vydanie bezdôvodného obohatenia v prípade, ak zmluva nebola uzavretá, napriek tomu, že k jej uzavretiu malo dôjsť),
b) splnenie inej ako peňažnej povinnosti (napr. niečo vykonať, niečoho sa zdržať resp. strpieť),
c) nahradenie vyhlásenia vôle súdnym rozhodnutím za účelom uzavretia zmluvy alebo doplnenia zmluvy,
d) určenie či právo existuje,
e) určenie autorstva,
f) zákaz ohrozenia práva vrátane zákazu opakovania takéhoto ohrozenia práva,
g) zákaz neoprávneného zásahu do práva,
h) povinnosť poskytnúť informácie v zmysle § 58 ods. (1) písm. d) a e) Autorského zákona,
i) odstránenie následkov, ktoré boli spôsobené ohrozením alebo porušením práv,
j) náhradu nemajetkovej ujmy, náhradu škody resp. vydanie bezdôvodného obohatenia.
V súvislosti s vyššie uvedenou klasifikáciou prípustných žalobných nárokov považujem za dôležité upozorniť na potrebu rozlišovania či v danom prípade ide o autorskoprávny spor. V prípadoch, ktoré spĺňajú pojmové znaky autorskoprávnych sporov sa totiž namiesto všeobecnej miestnej príslušnosti bude aplikovať špeciálna kauzálna príslušnosť v zmysle § 26 CSP a v zmysle § 90 ods. 1 CSP musí byť sporová strana povinne zastúpená advokátom.
Osobitným problémom by v prípade vzniku súdneho sporu týkajúceho sa informačného modelu zrejme predstavoval proces dokazovania.
V zmysle. § 187 CSP platí, že: „(1) Za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. (2) Dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.“.
CSP v § 206 CSP uprednostňuje tzv. odborné vyjadrenie pred znaleckým dokazovaním. Znalecké dokazovanie konajúci súd nariadi v zmysle § 207 ods. 1 CSP za predpokladu, že rozhodnutie závisí od posúdenia skutočností, na ktoré treba vedecké poznatky, a kvôli zložitosti posudzovaných otázok je odborné vyjadrenie nepostačujúce. Odborné vyjadrenie je menej formálny a procesne jednoduchší prostriedok ako znalecký posudok, to však neznamená, že by malo menšiu dôkaznú silu.[25]
V prípade, ak konajúci súd dospeje k záveru, že posúdenie skutočností sú nevyhnutné odborné znalosti na návrh vyžiada odborné vyjadrenie od odborne spôsobilej osoby. Vzhľadom na skutočnosti, že neexistuje žiadny verejný zoznam odborne spôsobilých osôb musí konajúci súd sám posúdiť spôsobilosť osoby, ktorá má vyjadrenie vypracovať a to skúmaním odborných predpokladov danej osoby. V zmysle § 207 ods. 1 CSP platí, že ak rozhodnutie závisí od posúdenia skutočností, na ktoré treba vedecké poznatky, a pre zložitosť posudzovaných otázok nepostačuje postup podľa § 206, súd na návrh nariadi znalecké dokazovanie a ustanoví znalca.
Vzhľadom na špecifickosť metódy informačného modelovania stavieb, jej zložitosť a aktuálne málo rozšírené vedomosti o tejto metóde a jej výstupoch (informačných modelov stavby) som toho názoru, že súdy v rámci dokazovania budú pomerne často využívať odborné vyjadrenia prípadne znalecké dokazovanie.
Nevhodná zmluvná úprava, resp. absencia zmluvnej úpravy vzťahov týkajúcich sa informačného modelu môže v prípade rozporov medzi zmluvnými stranami stavby viesť k iniciácii rôznych typov súdnych sporov. Vhodným spôsobom ako predísť prípadným sporom resp. minimalizovať riziko ich vzniku je precízna a komplexná úprava zmluvných vzťahov ešte pred začatím realizácie projektu.
- Záver
Informačné modelovanie stavieb pre odvetvie stavebníctva predstavuje prechod smerom do obdobia digitalizácie. Tento proces je na území Slovenskej republiky zatiaľ iba v počiatočnom štádiu implementácie (napriek snahe členov BIM asociácie Slovensko),[26] avšak vývoj v zahraničí jednoznačne preukazuje, že tak verejný, ako aj súkromný sektor postupne smeruje k využívaniu tejto metódy.
Nejasnosť právneho postavenia informačného modelu a absencia explicitnej právnej úpravy informačného modelovania stavieb má okrem iného za následok prípustnosť rôznych interpretácií právneho postavenia samotného informačného modelu, ako aj širokú zmluvnú voľnosť pri úprave práv a povinností zmluvných strán týkajúcich sa procesu informačného modelovania stavieb a tvorby informačného modelu.
Zmluvná úprava práv a povinností týkajúcich sa procesu informačného modelovania stavieb a tvorby informačného modelu v súčasnosti na Slovensku nie je štandardizovaná, napriek skutočnosti, že ide o veľmi komplikovanú problematiku. Absencia zmluvnej úpravy vzťahov týkajúcich sa informačného modelu, resp. ich nesprávne zazmluvnenie môže v prípade rozporov medzi zmluvnými stranami stavby viesť k vzniku súdnych sporov a ohroziť tak riadnu a včasnú realizáciu stavby.
Som presvedčený, že problematiku spojenú s informačným modelovaním stavieb a informačnými modelmi je potrebné riešiť nielen z technického (úprava v slovenských technických normách), ale taktiež aj z právneho hľadiska. Doterajší vývoj v ukazuje, že súkromný sektor (firmy, resp. občianske združenia, ako je napr. BIMAS) nedokáže a ani by nemal suplovať úlohu štátu.
Z vyššie uvedených dôvodov považujem za vhodné, aby štát venoval pozornosť tejto problematike. V prvom rade je potrebné legislatívne upraviť problematiku informačného modelovania stavieb a postavenie informačného modelu a taktiež zadefinovať štandardy zmluvných vzťahov. Štát by mal iniciovať implementáciu informačného modelovania stavieb vo forme pilotných projektov vo verejnom sektore.
Koncept a štruktúra BIM protokolu (vrátane jeho príloh) ako boli predstavené v Českej republike predstavujú inšpiráciu, ako vhodne zmluvne nastaviť práva a povinnosti zmluvných strán aj na Slovensku. Z obsahu týchto dokumentov je zrejmé, že predpokladom úspešného nastavenia zmluvných vzťahov je úzka spolupráca všetkých dotknutých strán (tvorcov informačného modelu, právnika, externých subdodávateľov a pod.). Potreba precíznej špecifikácie práv a povinností zmluvných strán v zmluve je osobitne dôležitá s ohľadom na snahu predchádzať vzniku prípadných súdnych sporov.
RESUMÉ
Postavenie informačného modelu v právnej úprave Slovenskej republiky
Predmetom článku je upriamenie pozornosti na absenciu jednoznačnej právnej úpravy informačných modelov a informačného modelovania stavieb v platnej právnej úprave Slovenskej republiky, ako aj chýbajúcu štandardizáciu zmluvnej úpravy a s tým súvisiacu prípustnosť rôznych interpretácií právneho postavenia samotného informačného modelu. Autor v článku poukazuje na koncept a štruktúru štandardizovanej dokumentácie v Českej republike, ktorá predstavuje vhodnú inšpiráciu pre Slovensko. V závere autor stručne popisuje procesnoprávne aspekty problematiky so zameraním sa na súdne spory, ktoré môžu ohroziť realizáciu stavby.
SUMMARY
Status of an Information Model in the Slovak Legislation
The article aims to draw attention to the absence of unambiguous regulation of information models and building information modelling in the existing Slovak legislation, as well as to lacking standardization of contracts and the admissibility of different interpretations of the legal status of the information model itself thereto related. The author points out the concept and structure of standardised documentation in the Czech Republic, which can be viewed as a good source of inspiration for Slovakia. The author at the end briefly describes procedural aspects of this topic, focusing on lawsuits that may jeopardize implementation of the construction project.
ZUSAMMENFASSUNG
Die Stellung des Informationsmodells in der Rechtsregelung der Slowakischen Republik
Der Gegenstand des Artikels ist, die Aufmerksamkeit auf die mangelnde eindeutige Rechtsregelung der Informationsmodelle und der informativen Modellierung von Bauten in der geltenden Rechtsregelung sowie auf mangelnde Standardisation der vertraglichen Regelung und auf die damit zusammenhängende Zulässigkeit verschiedener Auslegungen hinsichtlich der rechtlichen Stellung des Informationsmodells, zu richten. Der Autor weist im Artikel auf das Konzept und die Struktur der standardisierten Dokumentation in der Tschechischen Republik hin, die für die Slowakei eine entsprechende Inspiration darstellt. Zum Schluss beschreibt der Autor kurz die prozessrechtlichen Aspekte der Problematik mit Schwerpunkt auf gerichtliche Streitfälle, die die Umsetzung des Bauprojektes gefährden können.
[1] nemusí ísť výhradne o budovu, naopak za stavbu v tomto smere možno považovať aj most, tunel, železnicu, diaľnicu a pod.
[2] nejde o oficiálnu definíciu informačného modelovania stavieb
[3] pojem informačný kontajner je definovaný ako „pomenovaná trvalá skupina informácií, ktorú je možné opätovne získať zo súboru, systému alebo hierarchie úložiska aplikácie“
[4] pojem aktívum zahrňuje okrem iného budovy, mosty, cesty, výrobné zariadenia a podobne
[5] Funtík, T., BIM Building Information Modeling, Eurostav, 2018, str. 56
[6] v článku používam pojem tvorcovia/tvorca informačného modelu, pričom sa zámerne vyhýbam označeniu autor, vzhľadom na nejasnú právnu povahu informačného modelu
[7] „Architektonickým dielom je najvšeobecnejšie vyjadrenie tvorivej architektonickej myšlienky autora, najmä grafické a priestorové zobrazenie architektonického riešenia stavby alebo urbanistického usporiadania územia, stavba, ako aj dielo záhradnej, interiérovej a scénickej architektúry a dielo architektonického dizajnu.“
[8] „(1) Vyhotovenie rozmnoženiny diela je trvalé alebo dočasné hmotné, digitálne alebo iné zachytenie diela alebo jeho časti z originálu diela alebo z rozmnoženiny diela. (2) Rozmnoženinu diela možno vyhotoviť najmä tlačou, maľbou, kresbou, prepisom, fotograficky alebo iným podobným postupom, záznamom alebo prostredníctvom technického zariadenia alebo technologického postupu umožňujúceho digitálne zachytenie diela alebo stavbou, ak ide o architektonické dielo.“
[9] na nejasnosť právneho postavenia informačného modelu a jeho možnú klasifikáciu (na ktorú nadväzujem a snažím sa ju ďalej rozvinúť) poukazovala JUDr. Janka Hlavatá v publikácii Funtík, T., BIM Building Information Modeling, Eurostav, 2018, str. 194 až 196, ktorá boli inšpiráciou na napísanie tohto článku
[10] „Predmetom autorského práva je dielo z oblasti literatúry, umenia alebo vedy, ktoré je jedinečným výsledkom tvorivej duševnej činnosti autora vnímateľným zmyslami, bez ohľadu na jeho podobu, obsah, kvalitu, účel, formu jeho vyjadrenia alebo mieru jeho dokončenia.“
[11] V zmysle § 3 ods. 2 Autorského zákona je dielom literárne dielo, slovesné dielo, divadelné dielo, hudobné dielo, audiovizuálne dielo, dielo výtvarného umenia, architektonické dielo, dielo úžitkového umenia, kartografické dielo alebo iný druh umeleckého diela alebo vedeckého diela, ak spĺňa podmienky podľa § 3 ods. 1 Autorského zákona.
[12] „Za predmet autorského práva sa nepovažuje: a) myšlienka, spôsob, systém, metóda, koncept, princíp, objav alebo informácia, ktorá bola vyjadrená, opísaná, vysvetlená, znázornená alebo zahrnutá do diela (…)“
[13] Funtík, T., BIM Building Information Modeling, Eurostav, 2018, str. 194
[14] Lazíková J, Autorský zákon, Komentár, Bratislava, Wolters Kluwer SR, 2018, str. 36
[15] „Databázou je súbor navzájom nezávislých diel, údajov alebo iných navzájom nezávislých materiálov systematicky alebo metodicky usporiadaných a jednotlivo prístupných elektronickými alebo inými prostriedkami bez ohľadu na formu jeho vyjadrenia.“.
[16] „Ak je spôsob výberu alebo usporiadanie obsahu databázy výsledkom tvorivej duševnej činnosti autora, vzťahuje sa na túto databázu a jej autora primerane druhá časť tohto zákona, ak z § 132 až 140 nevyplýva inak; databázou je najmä zborník, noviny, časopis, encyklopédia, antológia, pásmo alebo výstava.“
[17] „Ak databáza vykazuje kvalitatívne alebo kvantitatívne podstatný vklad do získania, overenia alebo predvedenia jej obsahu, má zhotoviteľ databázy výhradné právo databázu použiť a udeliť súhlas na extrakciu alebo reutilizáciu celého obsahu databázy alebo jej kvalitatívne alebo kvantitatívne podstatnej časti.“
[18] V zmysle článku 2 ods. 3 Ústavy SR platí: „Každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.“
[19] Funtík, T., BIM Building Information Modeling, Eurostav, 2018, str. 192
[20] Funtík, T., BIM Building Information Modeling, Eurostav, 2018, str. 193
[21] z anglického: level of development
[22] skratka angl. slovného spojenia „Common Data Enviroment“
[23] Funtík, T., BIM Building Information Modeling, Eurostav, 2018, str. 52 – 54
[24] skratka angl. slovného spojenia „BIM Execution Plan“
[25] Ševcová, K., https://www.epi.sk/komentovane-ustanovenie/Komentar-k-p-206-zakona-160-2015-Z-z.htm
[26] https://www.bimas.sk/