Na účely posudzovania splnenia podmienok pre zabezpečenie rehabilitačného pobytu zamestnávateľom je potrebné považovať za nepretržitý výkon práce aj čerpanie materskej dovolenky podľa Zákonníka práce. Takýto výklad zodpovedá účelu sledovaného zákonom č. 124/2006 Z. z., a to ochrany zamestnancov bez ohľadu na ich pohlavie, vykonávajúcich prácu, pri ktorej sú vystavení pôsobeniu rizikového faktora a neporušuje zásadu rovnakého zaobchádzania v zmysle zákona č. 365/2004 Z. z.
(uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/99/2022 zo dňa 18. decembra 2024)
Dotknuté ustanovenia:
– § 166 ods. 1, § 168 ods. 4 Zákonníka práce č. 311/2001 Z. z.
– § 11 ods. 11 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci
– § 2 ods. 1 zákona č. 365/2004 Z. z.
Žalobkyňa sa žalobou domáhala určenia porušenia zásady rovnakého zaobchádzania zo strany žalovaného, ktorý jej odmietol priznať nárok na prvý rekondičný pobyt z dôvodu čerpania materskej dovolenky, čím ju znevýhodnil v porovnaní s mužskými kolegami vykonávajúcimi rovnakú prácu v tretej rizikovej kategórii. Zároveň sa domáhala uloženia povinnosti žalovanému upustiť od protiprávneho konania a priznať jej nárok na rekondičný pobyt. Svoj nárok odôvodnila tým, že u žalovaného pôsobila ako riadiaca letovej prevádzky od roku 2010, pričom pred uplynutím päťročnej doby nepretržitého výkonu práce nastúpila na materskú dovolenku. Po návrate do práce v roku 2015 jej žalovaný rekondičný pobyt neposkytol s odôvodnením, že podmienka nepretržitého výkonu práce začala plynúť nanovo po skončení materskej dovolenky.
Súdy nižších inštancií nárok žalobkyne nepovažovali za dôvodný a rozhodli o zamietnutí žaloby v plnom rozsahu. Žalobkyňa podala vo veci dovolanie, ktoré Najvyšší súd SR posúdil ako dôvodné.
Z odôvodnenia:
Zákon č. 124/2006 Z. z. pojem rekondičného pobytu osobitne nedefinuje, iba uvádza, že rekondičný pobyt je aj rehabilitácia v súvislosti s prácou, ktorú zamestnávateľ zabezpečuje zamestnancovi priebežne počas výkonu práce. Jeho účelom je predchádzať, zmierniť alebo odstrániť následky rizikových faktorov pracovného prostredia. Zákon č. 124/2006 Z. z. nedefinuje osobitne nielen právny inštitút rekondičného pobytu, ale ani pojem „nepretržitý výkon práce“. V § 11 ods. 11 však definuje, že nepretržitým výkonom práce je aj jej prerušenie na menej ako osem týždňov.[1]
Absolvovanie rekondičného pobytu nie je samoúčelné, ide o preventívny inštitút na zabezpečenie ochrany a zdravia, jeho zabezpečenie je zákonnou povinnosťou a nie pracovným benefitom poskytovaným zamestnávateľom zamestnancovi.
Rizikové faktory pracovného prostredia plynutím času nevymiznú, ale svoj vplyv dlhodobým plynutím času zintenzívňujú. Uvedené nachádza odraz v zákonnom ustanovení o ďalšom rekondičnom pobyte (§ 11 ods. 12 zákona č. 124/2006 Z. z.).[2] Logicky však zamestnanec môže absolvovať ďalší rekondičný pobyt až po absolvovaní prvého rekondičného pobytu.
Záver o tom, že žena, plniac biologickú funkciu manželstva, pri prípadných opakovaných pôrodoch a s tým súvisiacich materských dovolenkách, nebola v dostatočnej miere vystavená rizikovým faktorom pracovného prostredia v takej miere, aby to nemalo vplyv na jej zdravotný stav a bez potreby realizácie preventívnych opatrení (rehabilitačný pobyt), je tak evidentne nesprávny.
Zákonník práce materskú dovolenku za prerušenie výkonu práce nepovažuje; z dôvodu jej systematizovania ako dôležitej osobnej prekážky v práci ju posudzuje ako výkon práce. Uvedenú prekážku v práci je potrebné považovať za výkon práce aj na účely posudzovania splnenia podmienok pre zabezpečenie rehabilitačného pobytu zamestnávateľom. Iný výklad by znamenal, že žena po absolvovaní materskej dovolenky v určitých prípadoch stráca zákonný nárok na poskytnutie rekondičného pobytu, v rozpore s požiadavkou, aby žena, plniaca povinnosti v súvislosti s pôrodom, po návrate z materskej dovolenky mala rovnaké pracovné podmienky, ako pred nástupom na materskú dovolenku. Za pracovné podmienky je v tomto smere potrebné považovať aj tie, ktoré vyplývajú z práva na spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky (čl. 36 ods. 1 Ústavy) a jeho čiastkového práva na ochranu bezpečnosti a zdravia pri práci.
Právna úprava v rámci zásady rovnakého zaobchádzania zakotvuje zákaz diskriminácie, okrem
iného, z dôvodu pohlavia; za diskrimináciu z dôvodu pohlavia sa považuje aj diskriminácia z dôvodu tehotenstva alebo materstva.
Neposkytnutie rekondičného pobytu zamestnankyni z dôvodu, že nesplnila podmienku nepretržitého výkonu práce v rizikovom prostredí iba pre čerpanie materskej dovolenky, ktoré je podľa zákona v určitom trvaní zákonnou povinnosťou a plnila si tak funkciu pri tehotenstve, pôrode a starostlivosti o dieťa vo veku do 9 mesiacov, ktorému postaveniu právny poriadok SR poskytuje osobitnú ochranu, napĺňa znaky nepriamej diskriminácie.
Prerušenie vykonávania práce z dôvodu tehotenstva a pôrodu, resp. čerpanie materskej dovolenky podľa Zákonníka práce nemožno považovať za prerušenie výkonu práce podľa § 11 ods. 11 zákona č. 124/2006 Z. z., ak po skončení materskej dovolenky pracovný pomer trvá a zamestnanec je po skončení materskej dovolenky opätovne vystavený rizikovým faktorom pracovného prostredia. Vzhľadom na uvedené pojem „nepretržité vykonávanie práce“ v zmysle § 11 ods. 11 zákona č. 124/2006 Z. z. je potrebné vykladať tak, že nepretržitým vykonávaním práce je aj jej prerušenie z dôvodu tehotenstva a pôrodu, resp. čerpanie materskej dovolenky podľa § 166 ods. 1 v spojení s § 168 ods. 4 Zákonníka práce.[3] Takýto výklad zodpovedá účelu sledovaného zákonom č. 124/2006 Z. z., a to ochrany zamestnancov bez ohľadu na ich pohlavie, vykonávajúcich prácu, pri ktorej sú vystavení pôsobeniu jej rizikového faktora a neporušuje zásadu rovnakého zaobchádzania v zmysle zákona č. 365/2004 Z. z., zároveň je v súlade s Ústavou, Zákonníkom práce a zákonom č. 355/2007 Z. z., spĺňa aj hľadisko eurokonformného výkladu v súlade so Smernicou č. 2006/54/ES, Chartou základných práv Európskej únie a Európskou sociálnou chartou na zabezpečenie účinného výkonu práva zamestnaných žien na ochranu materstva.
Pokiaľ odvolací súd založil svoje rozhodnutie na inom právnom závere a výklade, jeho rozhodnutie nemôže obstáť z hľadiska vecnej správnosti. Najvyšší súd preto zrušil rozhodnutie odvolacieho súdu a vrátil mu vec na ďalšie konanie.
Odôvodnenie je redakčne krátené a upravované
Právnu vetu a rozhodnutie spracovala:
JUDr. Zuzana Fabianová, Ph.D.
advokátka
[1] Podľa § 11 ods. 11 zákona č. 124/2006 Z. z.: „Na rekondičnom pobyte je povinný zúčastniť sa zamestnanec, ktorý nepretržite vykonáva prácu zaradenú do tretej kategórie počas najmenej piatich rokov, a zamestnanec, ktorý nepretržite vykonáva prácu zaradenú do štvrtej kategórie počas najmenej štyroch rokov. Nepretržitým vykonávaním práce je aj jej prerušenie na menej ako osem týždňov.“
[2] Podľa § 11 ods. 12 zákona č. 124/2006 Z. z.: „Na ďalšom rekondičnom pobyte je zamestnanec povinný zúčastniť sa raz za tri roky, ak odpracoval v tomto období vo vybranom povolaní najmenej 600 pracovných zmien, a zamestnanec, ktorý pracuje s dokázaným chemickým karcinogénom, ak odpracoval najmenej 400 pracovných zmien.“
[3] Podľa § 166 ods. 1 Zákonníka práce: „V súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa patrí žene materská dovolenka v trvaní 34 týždňov. Osamelej žene patrí materská dovolenka v trvaní 37 týždňov a žene, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, patrí materská dovolenka v trvaní 43 týždňov. V súvislosti so starostlivosťou o narodené dieťa patrí mužovi odo dňa narodenia dieťaťa otcovská dovolenka v trvaní 28 týždňov, osamelému mužovi v trvaní 31 týždňov a v súvislosti so starostlivosťou o narodené dve alebo viac detí v trvaní 37 týždňov.“
Podľa § 168 ods. 4 Zákonníka práce: „Materská dovolenka v súvislosti s pôrodom nesmie byť kratšia ako 14 týždňov a nemôže sa skončiť ani prerušiť pred uplynutím šiestich týždňov odo dňa pôrodu.“