Organizačná zmena zamestnávateľa, ktorej účelom je šetrenie finančných prostriedkov na úkor zamestnancov formou transformácie pracovných vzťahov zamestnancov na živnosti spôsobom, kedy zamestnanec, ktorý s požadovanou transformáciou nesúhlasí, bude prepustený výpoveďou, je fiktívnou organizačnou zmenou zastierajúcou skutočné úmysly zamestnávateľa rozporné s dobrými mravmi. Ak zamestnávateľ účelovo ukončil pracovný pomer, aby sa vyhol povinnostiam vyplývajúcim z pracovného práva (napr. plateniu odvodov, zodpovednosti za zamestnanca a pod.) a nahradil pracovný vzťah obchodnoprávnym vzťahom alebo živnostenským, je takéto konanie považované za neetické alebo v rozpore s dobrými mravmi, najmä ak bolo primárne motivované obchádzaním zákonných povinností.
(uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4CdoPr/13/2024 zo dňa 16. decembra 2024)
Dotknuté ustanovenia:
– § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce č. 311/2001 Z. z.
Žalobca, ktorý pôsobil ako tréner atletiky na strednej škole, dostal výpoveď pre nadbytočnosť v dôsledku organizačnej zmeny. Súd prvej inštancie vyhodnotil, že išlo o fiktívnu organizačnú zmenu, keďže jej skutočným cieľom bola transformácia pracovného pomeru žalobcu na živnosť. Pracovné miesto žalobcu ako trénera atletiky nebolo reálne zrušené, činnosť po ňom prebral iný pracovník ako SZČO. Výpoveď daná žalobcovi podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce[1] preto bola určená za neplatnú a bolo určené, že pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa trvá.
Krajský súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil. Podľa jeho záverov bola výpoveď účelová, keďže prácu naďalej vykonávala iná osoba v rovnakom rozsahu, ale formou činnosti športového odborníka ako SZČO. Táto činnosť mala všetky znaky závislej práce, išlo len o formálnu zmenu právneho rámca, nie obsahu práce. Z tohto dôvodu podľa odvolacieho súdu nebola daná ani príčinná súvislosť medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou zamestnanca.
Najvyšší súd SR dovolanie zamestnávateľa odmietol ako neprípustné a potvrdil, že jeho konanie odporovalo dobrým mravom a výpoveď daná zamestnancovi bola neplatná. Najvyšší súd SR konštatoval, že zamestnávateľ zneužil organizačnú zmenu ako nástroj na nelegálny prechod zo závislej práce na živnosť, čo odporuje nielen Zákonníku práce, ale aj základným etickým princípom.
Z odôvodnenia:
Dovolací súd v nadväznosti na dovolateľkou namietané nesprávne právne posúdenie veci naviazané na podľa jej názoru nesprávne skutkové zistenia (týkajúce sa vyhodnotenia, či je pracovná činnosť športového odborníka prácou živnostníka), uvádza, že pri posudzovaní splnenia požiadaviek na riadne odôvodnenie rozhodnutia a správnosť právnych záverov, ku ktorým súdy dospeli, nie je táto námietka právne relevantná. Prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f) CSP nezakladá skutočnosť, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu (prípadne) spočíva na nesprávnych právnych záveroch, pretože nesprávne právne posúdenie veci nezakladá vadu zmätočnosti. Nemožno pripustiť, aby pojem porušenia práva na spravodlivý proces mal byť interpretovaný a uplatňovaný tak extenzívne, že by zahŕňal aj posudzovanie, či je možné činnosť športového odborníka považovať za živnosť alebo nie, pretože by sa dovolanie podľa § 420 písm. f) CSP zamerané na odstraňovanie vád zmätočnosti bez náležitého zákonného základu stalo dovolaním podľa § 421 CSP, ktorého cieľom je náprava nesprávneho právneho posúdenia veci odvolacím súdom.
Z rozhodnutia odvolacieho súdu je zrejmé, prečo dospel k záveru o fiktívnosti organizačnej zmeny žalovanej odporujúcej dobrým mravom, na základe čoho nebolo možné dospieť k záveru o nadbytočnosti žalobcu. Dovolací súd predovšetkým poukazuje na závery týkajúce sa totožného obsahu pracovnej činnosti žalobcu pred výpoveďou z dôvodu nadbytočnosti a športového odborníka, ktorý prevzal prácu po žalobcovi, čo bolo zásadným zistením majúcim vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Organizačná zmena zamestnávateľa, kedy účelom organizačnej zmeny je šetrenie finančných prostriedkov na úkor zamestnancov (nevznikajú im také výhody, ktoré Zákonník práce spája s pracovnoprávnym vzťahom a nepatria im ani výhody zaručené zákonom o dani z príjmov) a to formou transformácie pracovných vzťahov zamestnancov na živnosti spôsobom, kedy zamestnanec, ktorý s požadovanou transformáciou nesúhlasí, bude prepustený výpoveďou, je fiktívnou organizačnou zmenou zastierajúcou skutočné úmysly zamestnávateľa rozporné s dobrými mravmi. Uvedené je konaním v súčasnosti označovaným ako „švarcsystém“.
Dobré mravy sú v pracovnoprávnych vzťahoch chápané ako základné etické a morálne princípy, ktoré ovplyvňujú konanie zmluvných strán. Ak zamestnávateľ účelovo ukončil pracovný pomer, aby sa vyhol povinnostiam vyplývajúcim z pracovného práva (napr. plateniu odvodov, zodpovednosti za zamestnanca a pod.) a nahradil pracovný vzťah vzťahom obchodnoprávnym alebo živnostenským, je takéto konanie považované za neetické alebo v rozpore s dobrými mravmi, najmä ak bolo primárne motivované obchádzaním zákonných povinností.
Ak zamestnanec bol nútený zmeniť svoj status na živnostníka a pokračovať v činnosti, ktorá sa charakterom podobala závislej práci, môže to znamenať, že zamestnávateľ zneužil svoje postavenie a narušil rovnováhu v právach a povinnostiach voči zamestnancovi. Takéto správanie je kvalifikované ako konanie v rozpore s dobrými mravmi.
V rámci organizačných zmien môže zamestnávateľ pristúpiť k ukončeniu pracovného pomeru, ak sú splnené podmienky Zákonníka práce. Avšak ich účelovosť (napr. vyhnutie sa povinnostiam voči zamestnancovi) je posudzovaná ako účelové obchádzanie zákona.
Po preskúmaní celého spisu v nadväznosti na dovolacie námietky dovolací súd teda nezistil, že by v prejednávanej veci išlo o taký extrémny prípad vybočenia z medzí § 420 písm. f) CSP, ktorý by bol dôvodom prípustnosti dovolania žalovanej.
So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie žalovanej odmietol podľa § 447 písm. c) CSP ako dovolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné.
(odôvodnenie je redakčne krátené a upravované)
Právnu vetu a rozhodnutie spracovala:
JUDr. Zuzana Fabianová, Ph.D.
advokátka
[1] Podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce č. 311/2001 Z. z.: „Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách a zamestnávateľ, ktorý je agentúrou dočasného zamestnávania, aj ak sa zamestnanec stane nadbytočným vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa § 58 pred uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu.“