Je disciplinárnym previnením advokáta, ak advokát po právnom zastupovaní otca vo veci úpravy pomerov rodičov k maloletému dieťaťu, v ktorej získa informácie o osobných, majetkových a finančných pomerov rodiny, prevezme zastupovanie matky dieťaťa ako obvinenej v jej trestnej veci, v ktorej jedným z poškodených je práve otec dieťaťa.
Rozhodnutie disciplinárneho senátu disciplinárnej komisie Českej advokátskej komory
z 24. januára 2019, sp. zn. K 80/2018[1]
Dotknuté ustanovenia:
– § 16 ods. 2, § 17, § 19 ods. 1 písm. a) a c) zákona č. 85/1996 Sb., o advokácii
– čl. 4 ods. 1 uznesenia predstavenstva Českej advokátskej komory č. 1/1997 Vestníka zo dňa 31. 10. 1996, ktorým sa stanovia pravidlá profesionálnej etiky a pravidlá súťaže advokátov Českej republiky (etický kódex) v platnom znení (ďalej len „Etický kódex“)
– obdobné ustanovenia slovenských právnych predpisov: § 18 ods. 3, § 21 písm. a) a d) zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii v platnom znení
Disciplinárny senát uznal disciplinárne obvineného advokáta za vinného z disciplinárneho previnenia, ktorého sa dopustil
tým, že
hoci právne zastupoval L. K. ako otca v opatrovníckej veci vedenej na Okresnom súde v K. o návrhu matky S. K. na úpravu pomerov rodičov k maloletému synovi K., ktorá bola právoplatne skončená 11. 4. 2017, a v rámci tohto zastupovania získal od L. K. informácie o osobných, majetkových a finančných pomeroch jeho rodiny, 9. 10. 2017 prevzal právne zastúpenie S. K. v jej trestnej veci, v ktorej L. K. je jedným z poškodených, keď S. K. sa mala 16. 1. 2015 dopustiť prečinu poškodenia cudzích práv podľa § 181 ods. 1 písm. a) Tr. zákonníka a prečinu podvodu podľa § 209 ods. 1 Tr. zákonníka zneužitím osobných údajov L. K., čím ho vystavila nebezpečenstvu náhrady škody a vymáhania poškodenou spoločnosťou, a ďalej v čase najmenej od 17. 10. 2015 do 20. 10. 2015 sa mala dopustiť prečinu krádeže podľa § 205 ods. 1 písm. a) Tr. zákonníka a prečinu neoprávneného opatrenia, falšovania a pozmenenia platobného prostriedku podľa § 234 ods. 1 Tr. zákonníka zneužitím osobných údajov L. K., otca svojho druha L. K.
čím porušil
§ 16 ods. 2, § 17, § 19 ods. 1 písm. a) a c) zákona o advokácii a čl. 4 ods. 1 Etického kódexu.
Uložené disciplinárne opatrenie – napomenutie.
Z odôvodnenia:
Disciplinárne obvinený nepochybne tým, že prevzal obhajobu pani S. K., obvinenej zo spáchania trestného činu, ktorým bola spôsobená škoda bývalému klientovi disciplinárne obvineného, konal v rozpore s citovanou normou. Záujmy osoby obvinenej zo spáchania trestného činu a osoby trestným činom poškodenej sú celkom iste záujmy protichodnými, vzájomne si odporujúcimi. Opatrovnícke konanie je úplne typicky a za všetkých okolností konaním, ktorým sa skúmajú zárobkové a všeobecne majetkové pomery účastníkov. Predmetné trestné konanie vedené pre podozrenie zo spáchania majetkových trestných činov na škodu bývalého klienta advokáta je potom podľa názoru senátu právnou vecou, ktorá úzko súvisí s opatrovníckou právnou vecou.
Podobne charakter a skutkový základ oboch spomínaných právnych vecí poskytuje veľmi reálne nebezpečenstvo, že informácie, ktoré získal disciplinárne obvinený pri právnom zastupovaní otca v opatrovníckom konaní, mohli neoprávnene zvýhodniť pani S. K. v jej trestnej veci.
Pri úvahách o prípadnom druhu a výmere disciplinárneho opatrenia, prípadne možnosti upustiť od uloženia disciplinárneho opatrenia, disciplinárny senát vychádzal jednak už z vyššie uvedených východísk pre rozhodovanie o vine či nevine disciplinárne obvineného, zo závažnosti a intenzity zisteného disciplinárneho previnenia, postoja disciplinárne obvineného k prejednávanému skutku a k celému disciplinárnemu konaniu a taktiež aj z osobných a majetkových pomerov disciplinárne obvineného. Na jednej strane senát konštatoval, že konanie disciplinárne obvineného je natoľko závažným porušením povinností advokáta, že dosahuje mieru potrebnú pre jeho kvalifikáciu ako disciplinárneho previnenia v zmysle § 32 ods. 2 zákona o advokácii, a to navyše konaním, ktoré pomerne závažne poškodzuje pohľad laickej i odbornej verejnosti na advokátsky stav. Na strane druhej však nemožno prehliadať fakt, že disciplinárne obvinený sa zisteného konania dopustil po 25 rokoch úplne bezúhonného advokátskeho života, bez nejakej zištnej či inej osobnej motivácie. Ďalej senát v prospech disciplinárne obvineného vyhodnotil jeho postoj k celej veci, keď sa k spáchaniu popísaného konania priznal, vysvetlil pohnútky svojho nesprávneho konania a najmä, v priebehu disciplinárneho konania si úplne uvedomil závažnosť svojho pochybenia, zaujal k veci plne kajúcny prístup a prijal svoju disciplinárnu zodpovednosť za prejednávané konanie. Postoj disciplinárne obvineného zreteľne nasvedčoval tomu, že si vzal pre svoju budúcu prax z celej veci ponaučenie.
Disciplinárny senát dospel k záveru, že intenzita posudzovaného konania je síce stále závažným porušením povinností advokáta, nie však porušením takej intenzity, aby bolo potrebné pristúpiť k uloženiu iného ako najmiernejšieho disciplinárneho opatrenia.
Rozhodnutie je redakčne krátené, upravované a doplnené o odkazy na citované ustanovenia pod textom
Právnu vetu a rozhodnutie preložila a spracovala:
Mgr. Tatiana Frištiková
advokátka
[1] preložené a spracované podľa Vrábliková, P.: Z kárné praxe. In: Bulletin advokacie, č. 03/2021, s. 71