Je disciplinárnym previnením advokáta, ak ako obhajca na výzvu na prednes záverečnej reči, hoci subjektívne neočakávanú, reaguje žiadosťou o odročenie a opustí pojednávaciu miestnosť.
Rozhodnutie disciplinárneho senátu disciplinárnej komisie Českej advokátskej komory
z 18. decembra 2015, sp. zn. K 101/2015[1]
Dotknuté ustanovenia:
– § 16 ods. 1, 2, 17 zákona č. 85/1996 Sb., o advokácii
– čl. 4 ods. 1, 2, čl. 6 ods. 2 a čl. 17 ods. 1, 3 uznesenia predstavenstva Českej advokátskej komory č. 1/1997 Vestníka zo dňa 31. 10. 1996, ktorým sa stanovia pravidlá profesionálnej etiky a pravidlá súťaže advokátov Českej republiky (etický kódex) v platnom znení (ďalej len „Pravidlá profesionálnej etiky“)
– obdobné ustanovenia slovenských právnych predpisov: § 18 ods. 2, 3 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii v platnom znení, § 2 ods. 1, 2, § 5 ods. 2, § 38 Advokátskeho poriadku SAK z 11. júna 2021
Disciplinárny senát uznal disciplinárne obvineného advokáta JUDr. D. M. za vinného z disciplinárneho previnenia, ktorého sa dopustil
tým, že
ako obhajca väzobne stíhaného obž. L. N., ktorému bol opatrením okresného súdu ustanovený obhajcom v jeho trestnej veci vedenej na tomto súde, na hlavnom pojednávaní konanom na tomto súde dňa 12. 12. 2014, na ktorom boli prítomní okrem iných štátna zástupkyňa, obžalovaný L. N. a ďalší spoluobžalovaní a ich obhajcovia, po skončení dôkazného konania na výzvu súdu na prednesenie záverečného návrhu oznámil súdu, že na záverečnú reč nie je pripravený, a z toho dôvodu žiada o odročenie pojednávania. Súd jeho žiadosti nevyhovel, advokát preto opätovne žiadal o odročenie hlavného pojednávania za účelom kvalitnej prípravy záverečnej reči s návrhom, aby o tom rozhodol senát. Advokát po tom, čo bolo rozhodnuté, že návrh na odročenie hlavného pojednávania za účelom prípravy záverečnej reči sa zamieta, opustil pojednávaciu miestnosť,
čím porušil
§ 16 ods. 1, 2 a § 17 zákona o advokácii v spojení s čl. 4 ods. 1, 2, čl. 6 ods. 2 a čl. 17 ods. 1, 3 Pravidiel profesionálnej etiky,
za čo mu bolo uložené
podľa § 32 ods. 3 písm. c) zákona o advokácii disciplinárne opatrenie – pokuta vo výške 30 000 Kč.
Z odôvodnenia:
Prvostupňový senát mal za preukázané, že disciplinárne obvinený bol opatrením okresného súdu z 20. 3. 2014 ustanovený za obhajcu obžalovanému L. N. a bezprostredne potom sa zúčastnil na pojednávaní odvolacieho súdu o odvolaní, pri ktorom došlo k zrušeniu rozsudku a vráteniu veci súdu prvého stupňa na nové prerokovanie. V ďalšom období sa zúčastnil najmenej na štyroch hlavných pojednávaniach, predchádzajúcich hlavnému pojednávaniu dňa 12. 12. 2014, ktoré v jeho priebehu za okolností, popísaných v disciplinárnej žalobe, opustil. Potom sa ešte zúčastnil na hlavnom pojednávaní dňa 17. 12. 2014, pri ktorom bol vyhlásený rozsudok, proti ktorému podľa svojej vlastnej výpovede na pokyn obžalovaného L. N. podal odvolanie, o ktorom odvolací súd doteraz nerozhodol.
Disciplinárny senát dospel k záveru, že z hľadiska záujmov väzobne stíhaného obžalovaného bolo povinnosťou disciplinárne obvineného predniesť záverečnú reč a v nej práve akcentovať všetku právnu argumentáciu v jeho prospech. Nedá sa totiž usudzovať inak, ako že po svojej účasti na pojednávaní odvolacieho súdu, kde došlo k zrušeniu rozsudku prvostupňového súdu, a na niekoľkých nasledujúcich hlavných pojednávaniach, mal vedieť a mohol vedieť, že bude skôr či neskôr vyzvaný na prednes záverečnej reči, a mal a musel k tomu v danom čase mať nepochybne dostatok poznatkov. Namiesto toho sa bez rozumného dôvodu spoľahol na to, že na hlavnom pojednávaní dňa 12. 12. 2014 sa bude pokračovať v dokazovaní. I keď súd potom pre toto hlavné pojednávanie avizovaný procesný postup nedodržal a čoskoro po jeho začatí dokazovania skončil, posúdenie správnosti tohto postupu patrí výlučne odvolaciemu súdu. Disciplinárnemu senátu však prislúcha zdôrazniť, že aj keby súd v dokazovaní pokračoval, disciplinárne obvinený opäť mal a musel predvídať, že o rozsahu dokazovania a jeho ukončení rozhoduje vždy výlučne súd a nikto iný a v obdobnom štádiu trestného konania môže byť obhajca vyzvaný na prednes záverečnej reči kedykoľvek a musí reč predniesť, ako napokon urobili aj ďalší dvaja v tejto trestnej veci činní obhajcovia.
K pomerne obsiahlej časti obhajoby disciplinárne obvineného, spočívajúcej v polemikách o rozdieloch v právnej úprave rozhodovania o zaujatosti v trestnom a civilnom konaní, návrhoch k osobe sudcu a iným, senát súhrnne uviedol, že tieto argumenty vnímal iba tak, že síce môžu mať význam pre trestné konanie, v ktorom je disciplinárne obvinený činný ako obhajca, nie však pre konanie disciplinárne, pretože nie sú predmetom disciplinárnej žaloby.
Opustenie pojednávacej miestnosti disciplinárne obvineným v prípade nutnej obhajoby pri absencii iného veľmi závažného dôvodu, teda v danom prípade pre rozdielny právny názor advokáta a súdu na rôzne otázky, považoval senát jednoznačne a bez ďalšieho za zavinené a závažné porušenie povinností advokáta.
Na základe podaného odvolania disciplinárne obvineného odvolací senát vec preskúmal a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, keď sa stotožnil so závermi prvostupňového senátu.
Odvolací senát považoval za podstatné, že predmetné hlavné pojednávanie bolo už niekoľkokrát v rade, keď sa na všetkých predchádzajúcich disciplinárne obvinený zúčastnil. Z tohto dôvodu mal mať už disciplinárne obvinený záverečnú reč pripravenú, resp. naozaj musel alebo mal vedieť, že môže byť vyzvaný súdom na prednesenie záverečnej reči, a to aj napriek tomu, že časť hlavného pojednávania mala byť venovaná ďalšiemu dokazovaniu. Naopak, za úplne irelevantné považoval odvolací senát, že k prípadnému konaniu disciplinárne obvineného mal pokyn (resp. súhlas) od klienta, obžalovaného L. N., pretože takýmto pokynom nemal byť viazaný z dôvodu jeho rozporu so zákonom a stavovským predpisom.
Rozhodnutie je redakčne krátené, upravované a doplnené o odkazy na citované ustanovenia pod textom
Právnu vetu a rozhodnutie preložila a spracovala:
Mgr. Tatiana Frištiková
advokátka
[1] preložené a spracované: Z kárné praxe. In: Bulletin advokacie, č. 12/2016, s. 60 – 62.