Je disciplinárnym previnením advokáta, ak riadne a včas neinformuje klienta o tom, že v jeho veci podal odvolanie a že bolo neúspešné a že klientovi vznikla povinnosť na náhradu trov konania.
Je disciplinárnym previnením advokáta, ak zoznámi klienta s rozhodnutiami
v obdobných veciach iných klientov bez toho, aby bol týmito klientmi zbavený povinnosti mlčanlivosti.
Rozhodnutie disciplinárneho senátu disciplinárnej komisie Českej advokátskej komory
zo 16. apríla 2014, sp. zn. K 63/2013[1]
Dotknuté ustanovenia:
– § 16 ods. 1, 2, 17 a § 21 ods. 1 zákona č. 85/1996 Sb., o advokácii
– čl. 4 ods. 1 a čl. 9 ods. 1 uznesenia predstavenstva Českej advokátskej komory č. 1/1997 Vestníka zo dňa 31. 10. 1996, ktorým sa stanovia pravidlá profesionálnej etiky a pravidlá súťaže advokátov Českej republiky (etický kódex) v platnom znení (ďalej len „Pravidlá profesionálnej etiky“)
– obdobné ustanovenia slovenských právnych predpisov: § 18 ods. 2 a 3 a § 23 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii v platnom znení, § 2 ods. 2, § 6 ods. 1 písm. a) Advokátskeho poriadku SAK z 10. júna 2021
Disciplinárny senát uznal disciplinárne obvineného advokáta za vinného z disciplinárneho previnenia, ktorého sa dopustil
tým, že
1.) ako právny zástupca navrhovateľa B. M. v spore proti žalovaným v konaní vedenom na okresnom súde riadne a včas neinformoval B. M. o tom, že v jeho zastúpení podal odvolanie
proti rozsudku tohto súdu zo dňa 10. 4. 2012 a že uznesením odvolacieho súdu zo dňa 21. 8. 2012 bol rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých výrokoch potvrdený a B. M. bola uložená povinnosť nahradiť žalovaným trovy konania, každému vo výške 960 Kč do troch
dní od právoplatnosti tohto uznesenia,
2.) ako právny zástupca navrhovateľa B. M. v spore proti žalovaným (tým istým ako ad 1) zaslal dňa 5. 8. 2012 a 24. 9. 2012 B. M. rozhodnutia vydané v obdobných veciach troch svojich iných klientov proti tým istým žalovaným a B. M. zoznámil s niektorými skutočnosťami, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s poskytovaním právnych služieb týmto trom klientom bez toho, aby mu títo klienti dali k tomu súhlas, prípadne ho zbavili povinnosti mlčanlivosti,
čím porušil
v bode 1.) § 16 ods. 1, 2 a § 17 zákona o advokácii v spojení s čl. 4 ods. 1 a čl. 9 ods. 1 Pravidiel profesionálnej etiky,
v bode 2.) § 16 ods. 1, 2 a § 21 ods. 1 zákona o advokácii,
za čo mu bolo uložené
podľa § 32 ods. 3 písm. c) zákona o advokácii disciplinárne opatrenie – pokuta vo výške 30 000 Kč.
Z odôvodnenia:
V disciplinárnom konaní bolo preukázané, že disciplinárne obvinený sa skutočne dopustil skutku označeného pod bodom 1) disciplinárnej žaloby, keď bolo tiež preukázané, že v dôsledku takto podaného odvolania došlo k situácii, že odvolanie podané disciplinárne obvineným nebolo úspešné, v dôsledku čoho bol sťažovateľ odvolacím súdom zaviazaný nahradiť protistrane náklady odvolacieho konania.
S týmito zistenými závermi disciplinárneho senátu korešponduje koniec koncov aj záverečné vyjadrenie disciplinárne obvineného, ktoré urobil na pojednávaní disciplinárneho senátu do protokolu, v tom zmysle, že pripustil, že v disciplinárnom konaní bolo preukázané, že sa skutky opísané v disciplinárnej žalobe stali, rovnako tak záver disciplinárneho senátu korešponduje so skorším vyjadrením disciplinárne obvineného, ktorý v rámci svojho stanoviska prezentovaného vo vyjadrení k disciplinárnej žalobe, urobil nesporným, že pochybil a v žalobe špecifikovaným konaním pod bodom 1) porušil stavovský predpis.
Za daných okolností teda disciplinárny senát nemal dôvod pochybovať o tom, že ku konaniu uvedenému v bode 1) disciplinárnej žaloby došlo tak, ako je v disciplinárnej žalobe popísané.
Čo sa týka bodu 2) disciplinárnej žaloby, disciplinárny senát dospel k názoru, že aj tu je disciplinárna žaloba dôvodná, lebo v disciplinárnom konaní bolo preukázané, a to tak výpoveďou samotného disciplinárne obvineného, ako aj listinnými dôkazmi, že disciplinárne obvinený porušil svoju zákonom stanovenú povinnosť mlčanlivosti tým, že bez súhlasu svojich klientov zaslal sťažovateľovi rozhodnutia vydané v obdobných veciach iných svojich klientov, čím sťažovateľovi sprístupnil informácie, ktoré sa mu dostali do dispozície v priamej súvislosti s právnym zastúpením iných klientov. V tomto smere považoval disciplinárny senát za právne bezvýznamné tvrdenie a obhajobu disciplinárne obvineného, že medzi sťažovateľom a ďalšími osobami, ktoré disciplinárne obvinený zastupoval v obdobných veciach, boli konané spoločné porady, a že sa v rôznych konaniach tieto osoby vyskytovali v rôznych procesných pozíciách.
Preto disciplinárne obvineného uznal v oboch bodoch disciplinárnej žaloby vinným.
Pri úvahe o druhu a o výške disciplinárneho opatrenia vzal disciplinárny senát do úvahy jednak skutočnosť, že disciplinárne previnenie, ktorého sa dopustil disciplinárne obvinený je predstavované dvoma skutkami, z ktorých skutok pod bodom 2) disciplinárnej žaloby predstavuje porušenie elementárnej povinnosti advokáta v rámci právneho zastúpenia, a to povinnosti mlčanlivosti, čo závažnosť konania disciplinárne obvineného celkom iste zvyšovalo.
Oproti tomu však disciplinárny senát tiež vzal do úvahy aj istú sebareflexiu disciplinárne obvineného, ktorý, hoci nie od začiatku, lebo v prvotnom vyjadrení disciplinárne obvineného k podanej sťažnosti sťažovateľa táto sebareflexie vyjadrená nie je, pripustil, že porušil svoje stavovské povinnosti vo vzťahu k sťažovateľovi, najprv v bode 1) disciplinárnej žaloby, a v samotnom závere pojednávania disciplinárneho senátu dňa 16. 4. 2014 nakoniec aj k bodu 2) disciplinárnej žaloby.
Ďalej nemohol disciplinárny senát nevziať do úvahy disciplinárnu bezúhonnosť disciplinárne obvineného, pretože vzhľadom na uplynutie lehôt nebolo možné k skorším rozhodnutiam o spáchaní disciplinárneho previnenia prihliadnuť. Disciplinárny senát rovnako zohľadnil osobné a majetkové pomery disciplinárne obvineného.
Rozhodnutie je redakčne krátené, upravované a doplnené o odkazy na citované ustanovenia pod textom
Právnu vetu a rozhodnutie preložila a spracovala:
Mgr. Tatiana Frištiková
advokátka
[1] preložené a spracované z publikácie Bulletin advokácie – Sbírka kárných rozhodnutí České advokátní komory 2014 – 2015 (zvláštní číslo/duben 2016). Česká advokátní komora, Praha 2016, s. 15 – 19.