Povinnosť informovať sprostredkovateľov o uskutočnenej konzultácii s advokátom je v rozpore s Chartou základných práv EÚ
| Článok 7 Charty nevyhnutne garantuje dôvernosť právneho poradenstva, a to tak vo vzťahu k jeho obsahu, ako aj k jeho existencii. Okrem výnimočných prípadov klient musí legitímne očakávať, že advokát bez jeho súhlasu nikomu nesprístupní informáciu to, že sa s ním radil. Povinnosť uložená advokátovi informovať ostatných zapojených sprostredkovateľov o uskutočnenom právnom poradenstve porušuje právo na rešpektovanie dôvernej komunikácie s jeho klientom v zmysle článku 7 Charty. Z rozsudku Súdneho dvora z 8. decembra 2022 vo veci C-694/20 |
Dotknuté predpisy
- Smernica Rady 2011/16/EÚ z 15. februára 2011 o administratívnej spolupráci v oblasti daní v znení smernice Rady (EÚ) 2018/822 z 25. mája 2018, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o povinnú automatickú výmenu informácií v oblasti daní v súvislosti s cezhraničnými opatreniami podliehajúcimi oznamovaniu
- Charta základných práv Európskej únie – čl. 7 „Rešpektovanie súkromného a rodinného života“ a čl. 47 „Právo na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces“
Skutkové okolnosti prípadu
Toto konanie o prejudiciálnej otázke bolo začaté v rámci sporu pred belgickým ústavným súdom medzi Flámskou advokátskou komorou, Belgickou asociáciou daňových advokátov a tromi individuálnymi advokátmi na jednej strane a flámskou vládou na strane druhej.
Predmetom konania bola platnosť niektorých ustanovení flámskej právnej úpravy o administratívnej spolupráci v oblasti daní. S cieľom splniť požiadavky zavedené smernicou Rady (EÚ) 2018/822 flámsky zákonodarca stanovil, že sprostredkovateľ, ktorý je viazaný profesijným tajomstvom, musí v písomnej podobe a s odôvodnením informovať ďalšieho sprostredkovateľa, že sám nemôže splniť povinnosť oznamovania informácií voči daňovým orgánom, čím automaticky prenesie túto povinnosť na iného sprostredkovateľa.
Navrhovatelia podali na belgický ústavný súd návrh na pozastavenie účinnosti a zrušenie dekrétu vlády a spochybnili týmto dekrétom stanovenú povinnosť vzťahujúcu sa na advokátov. Podľa žalobcov vo veci samej nie je možné splniť túto informačnú povinnosť bez toho, aby došlo k porušeniu povinnosti mlčanlivosti – profesijného tajomstva, ktorým sú advokáti viazaní.
Belgický ústavný súd sa preto obrátil na Súdny dvor EÚ s návrhom na začatie prejudiciálneho konania o výklade a platnosti dotknutej legislatívy EÚ.
Z odôvodnenia
Smernica Rady 2011/16/EÚ stanovuje, že všetci sprostredkovatelia zapojení do cezhraničného potenciálne agresívneho daňového plánovania sú povinní oznámiť opatrenia, ktoré môžu viesť k daňovému úniku alebo podvodu príslušným daňovým orgánom. Táto povinnosť sa týka všetkých osôb zapojených do navrhovania, ponúkania na trhu, organizovania alebo riadenia týchto plánov. Týka sa tiež všetkých, ktorí pri tom poskytujú pomoc alebo poradenstvo a samotných daňovníkov. Každý členský štát však môže sprostredkovateľom (teda aj advokátom) udeliť výnimku z tejto povinnosti, ak odporuje profesijnému tajomstvu chránenému v zmysle jeho vnútroštátneho práva. V takom prípade je advokát-sprostredkovateľ povinný bezodkladne oznámiť inému sprostredkovateľovi alebo dotknutému daňovníkovi, že povinnosť podávať informácie o cezhraničnom opatrení podliehajúcom oznamovaniu prechádza na sprostredkovateľa, ktorému sa uplatňovanie výnimky oznámilo.
To však má nevyhnutne za následok, že ostatní sprostredkovatelia získajú informácie o totožnosti advokáta-sprostredkovateľa, informácie o jeho posúdení prípadu a o skutočnosti, že v tejto súvislosti poskytol právne poradenstvo. Primárna povinnosť oznamovania informácií tak prináša zásah do práva na rešpektovanie komunikácie medzi advokátmi a ich klientmi. Keďže ostatní sprostredkovatelia sú povinní informovať príslušné daňové orgány o totožnosti advokáta a uskutočnenej právnej konzultácii, touto povinnosťou dochádza nepriamo k druhému zásahu do dôvernosti komunikácie s advokátom. Súdny dvor EÚ preto skúmal, či tieto zásahy môžu byť odôvodnené, najmä či sledujú cieľ všeobecného záujmu a či sú potrebné na dosiahnutie tohto cieľa v konfrontácii s čl. 7 a čl. 47 Charty.
Vo svojom rozsudku Súdny dvor EÚ na úvod pripomenul, že článok 7 Charty chráni dôvernosť akejkoľvek korešpondencie medzi jednotlivcami a priznáva posilnenú ochranu komunikácii medzi advokátmi a klientmi. Táto osobitná ochrana profesijného tajomstva je odôvodnená skutočnosťou, že advokátom je zverená základná úloha v demokratickej spoločnosti, a to obrana osôb podliehajúcich súdnej právomoci. Táto úloha si vyžaduje, aby osoba podliehajúca súdnej právomoci mala možnosť obrátiť sa slobodne na svojho advokáta, čo je uznané vo všetkých členských štátoch. Profesijné tajomstvo sa vzťahuje na právne poradenstvo, a to tak vo vzťahu k jeho obsahu, ako aj k jeho existencii. Okrem výnimočných situácií môžu klienti legitímne očakávať, že advokát bez ich súhlasu nesprístupní nikomu informáciu o tom, že sa s ním radil.
Súdny dvor EÚ tiež pripomenul, že právo na spravodlivý proces zaručené Chartou v čl. 47 tvoria viaceré prvky. Advokát by nedokázal zabezpečiť plnenie svojich úloh pri poskytovaní poradenstva, obhajoby a zastupovania svojho klienta primeraným spôsobom, a klient by v dôsledku toho bol zbavený svojich práv priznaných mu týmto článkom, ak by advokát, v rámci súdneho konania alebo jeho prípravy, bol povinný spolupracovať s orgánmi verejnej moci tým, že by im poskytoval informácie získané v súvislosti s právnym poradenstvom, ktoré bolo poskytnuté v rámci takéhoto konania.
Keďže všetci ostatní sprostredkovatelia zapojení do daňového plánovania aj samotný daňovník podliehajú povinnosti oznamovania informácií, táto ich povinnosť dostatočne zaručuje, že daňová správa bude informovaná a umožňuje splnenie cieľov boja proti agresívnemu daňovému plánovaniu a predchádzaniu daňovým podvodom a daňovým únikom. Povinnosť uložená advokátovi informovať ostatných zapojených sprostredkovateľov preto nie je striktne nevyhnutná na dosiahnutie týchto cieľov a porušuje právo na rešpektovanie komunikácie s jeho klientom. Pokiaľ ide o sprístupnenie totožnosti advokáta a informácie o konzultácii klienta s advokátom ‑ sprostredkovateľom daňovej správe zo strany oboznámených tretích osôb, toto sprístupnenie sa tiež nezdá byť nevyhnutne potrebné na dosiahnutie cieľov smernice Rady 2011/16/EÚ.
Vo svetle týchto konštatovaní preto Súdny dvor rozhodol, že ustanovenie článku 8ab ods. 5 smernice Rady 2011/16/EÚ o oznamovacej povinnosti je neplatné vzhľadom na článok 7 Charty v rozsahu, v akom jeho uplatnenie má za následok, že advokátovi sa ukladá povinnosť informovať iného sprostredkovateľa o jeho oznamovacej povinnosti.
Odôvodnenie je redakčne krátené a upravované.
Právnu vetu a rozhodnutie spracovala:
Mgr. Lucia Strečanská
Odbor medzinárodných vzťahov SAK