Ak majú advokáti spôsobom, ktorý je v súlade s uplatniteľnými zákonmi, pravidlami výkonu povolania a etickými pravidlami, postavenie spoločníkov v advokátskej kancelárii, ktorú zastupujú pred súdmi Únie, túto okolnosť nemožno samu osebe považovať za nezlučiteľnú s požiadavkou nezávislosti. (…)
Okrem prípadov, keď existuje pracovnoprávny vzťah, ktorý sa vyznačuje existenciou vzťahu podriadenosti medzi účastníkom konania a zástupcom, ktorého tento účastník konania splnomocnil, sa domnienka nezávislosti uplatní a možno ju vyvrátiť len vtedy, ak z konkrétnych skutočností vyplýva, že medzi nimi existujú väzby, ktoré zjavne zasahujú do schopnosti tohto zástupcu zabezpečiť svoju úlohu tak, aby čo najlepšie slúžil záujmom svojho klienta, alebo ak uvedený zástupca nedodržiava uplatniteľné vnútroštátne pravidlá výkonu povolania a etické pravidlá.
Rozsudok Súdneho dvora vo veci C‑776/22 P Studio Legale Ughi e Nunziante (ECLI:EU:C:2025:644) zo 4. septembra 2025
Talianska advokátska kancelária Studio Legale Ughi e Nunziante sa usilovala od roku 2017 o zrušenie slovnej ochrannej známky Európskej únie UGHI E NUNZIANTE pre všetky služby, pre ktoré bola známka zapísaná. Európsky úrad pre ochranu duševného vlastníctva (EUIPO) vyhovel tomuto návrhu v rozsahu všetkých služieb s výnimkou „právnych služieb“. Advokátska kancelária sa proti rozhodnutiu odvolala, ale piaty odvolací senát EUIPO odvolanie zamietol. Advokátska kancelária preto v roku 2022 podala žalobu na Všeobecný súd o neplatnosť rozhodnutia EUIPO. Právnymi zástupcami advokátskej kancelárie v konaní pred Všeobecným súdom boli traja z jej advokátov.
Všeobecný súd žalobu zamietol ako zjavne neprípustnú[1] z dôvodu, že právne zastúpenie žalobcu nebolo v súlade s ustanoveniami Štatútu Súdneho dvora EÚ a judikatúrou Súdneho dvora EÚ.
Článok 19 tretí a štvrtý odsek Štatútu stanovuje dve odlišné a kumulatívne podmienky, pokiaľ ide o zastupovanie tzv. „neprivilegovaných“[2] účastníkov konania. Podľa prvej podmienky týchto účastníkov konania „zastupuje advokát“. Podľa druhej podmienky účastníka konania môže pred súdmi Únie zastupovať len advokát, ktorý má oprávnenie vystupovať pred súdom členského štátu alebo iného štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o EHP.
Všeobecný súd v odôvodnení uviedol, že z použitia výrazu „zastupuje“ vyplýva, že „účastník konania“ nie je oprávnený sám konať pred súdom Únie, ale musí využiť služby tretej osoby, a to aj vtedy, ak je tento účastník konania advokátom oprávneným vystupovať pred vnútroštátnym súdom. Všeobecný súd konštatoval, že definícia pojmu „nezávislosť“ advokáta prešla vývojom v oblasti zastupovania pred súdmi Únie, pričom prevažujúcim kritériom je ochrana záujmov klienta. Vyžaduje sa neexistencia takého spojenia medzi advokátom a jeho klientom, ktoré zjavne zasahuje do schopnosti advokáta zabezpečiť svoju úlohu tak, aby čo najlepšie slúžil záujmom svojho klienta. V prejednávanej veci advokátska kancelária určila na svoje zastupovanie troch advokátov, ktorí v rámci advokátskej kancelárie vykonávali činnosť ako spoločníci. Všeobecný súd usúdil, že toto postavenie nie je zlučiteľné s požiadavkami vyžadovanými na zastupovanie tejto kancelárie pred súdmi Únie.
Advokátska kancelária proti rozhodnutiu Všeobecného súdu podala odvolanie na Súdny dvor.[3] V zmysle čl. 19 Štatútu a čl. 51 Rokovacieho poriadku poukázala na to, že vo vzťahu k splneniu podmienky nezávislosti advokátov Všeobecný súd nerozhodol v súlade s judikatúrou SD EÚ,[4] a článkami 47 a 52 Charty základných práv EÚ argumentovala, že odmietnutie žaloby je v rozpore s právom žalobcu na prístup k spravodlivosti.
Súdny dvor sa vo svojich záveroch priklonil na stranu odvolateľa s nasledovným odôvodnením:
Podmienky v čl. 19 Štatútu spočívajú v zabránení tomu, aby súkromné subjekty konali pred súdmi bez využitia právneho zástupcu, a v zabezpečení toho, aby boli právnické osoby obhajované zástupcom, ktorý je dostatočne nezávislý od účastníka, ktorého zastupuje. Negatívne sa požiadavka definuje absenciou pracovnoprávneho vzťahu. Okrem toho požiadavku treba chápať tak, že nejde o neexistenciu akejkoľvek väzby medzi právnym zástupcom a účastníkom konania, ale len o neexistenciu väzieb, ktoré zjavne zasahujú do schopnosti zabezpečiť úlohu zastupovania.
Ak majú advokáti postavenie spoločníkov v advokátskej kancelárii, ktorú zastupujú pred súdmi Únie, túto okolnosť nemožno samu osebe považovať za nezlučiteľnú s požiadavkou nezávislosti a automaticky stotožňovať s existenciou pracovnoprávneho vzťahu. V prípade každého advokáta – bez ohľadu na formu, v akej vykonáva svoje povolanie, povolenú uplatniteľnými zákonmi, pravidlami výkonu povolania a etickými pravidlami – sa predpokladá, že spĺňa požiadavku nezávislosti.
Domnienka nezávislosti sa však neuplatní, ak existuje pracovnoprávny vzťah charakterizovaný existenciou vzťahu podriadenosti medzi účastníkom konania a zástupcom, ktorého tento účastník konania splnomocnil. Tak je to najmä v prípade, keď advokáti, ktorí v súlade s uplatniteľným vnútroštátnym právom vykonávajú svoje povolanie ako zamestnanci kancelárie, ktorá ich zamestnáva, zastupujú túto kanceláriu pred súdmi Únie. To isté platí za predpokladu, že by podnikoví právnici, ktorí sú členmi advokátskej komory členského štátu a ktorým bolo podľa vnútroštátneho práva tohto členského štátu povolené zastupovať právnickú osobu, s ktorou majú pracovnoprávny vzťah, pred vnútroštátnymi súdmi, mali zastupovať tú istú osobu pred súdmi Únie.
Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že rozhodol, že žaloba v prvostupňovom konaní nebola podaná v súlade s čl. 19 štvrtom odseku Štatútu a tým, že nerešpektoval rozsah požiadavky nezávislosti stanovenej v čl. 19 treťom odseku Štatútu. Navyše, vzhľadom na závažnosť dôsledkov rozhodnutia o neprípustnosti žaloby, mal Všeobecný súd dať žalobcovi možnosť predložiť pripomienky alebo určiť nového právneho zástupcu s cieľom zaručiť účinnosť práva na obhajobu. Vec bola vrátená Všeobecnému súdu EÚ na ďalšie konanie.
Rozhodnutie spracovala:
Mgr. Michaela Chládeková, PhD.
Odbor medzinárodných vzťahov SAK
[1] Článok 126 Rokovacieho poriadku: Ak Všeobecný súd zjavne nie je príslušný rozhodnúť o žalobe alebo ak je žaloba zjavne neprípustná či zjavne bez právneho základu, na návrh sudcu spravodajcu môže kedykoľvek rozhodnúť odôvodneným uznesením bez ďalšieho konania.
[2] Neprivilegovaným účastníkom konania sa myslí subjekt iný ako členský štát EÚ alebo orgán EÚ, ktorých zastupuje splnomocnený zástupca vymenovaný pre každú vec osobitne.
[3] V zmysle článku 58a Štatútu Súdny dvor musí odvolanie podrobiť vyhodnoteniu predbežnej prijateľnosti. Tomuto postupu od roku 2019 podlieha odvolanie podané proti rozhodnutiu Všeobecného súdu o rozhodnutí nezávislého odvolacieho orgánu niektorého z úradov a agentúr Únie, vrátane EUIPO. Odvolanie sa prijme len ak vyvoláva dôležitú otázku, pokiaľ ide o jednotu, vnútorný súlad alebo vývoj práva Únie. Skutočnosť, či ide o dôležitú otázku musí preukázať žalobca.
[4] Viď rozsudok z 14. júla 2022 Rozsudok Universität Bremen/REA, C‑110/21 P, EU:C:2022:555, rozsudok zo 4. februára 2020, Uniwersytet Wrocławski a Poľsko/REA, C‑515/17 P a C‑561/17 P, EU:C:2020:73