„Advokát nesmie zabudnúť na svoje dvojjediné poslanie, ktorým je nielen pomáhať klientom, ale aj chrániť spoločnosť pred bezprávím, reprezentovať právo a podieľať sa na spravodlivom rozhodnutí.“ To sú slová profesorky Alexandry Krskovej, ktoré z môjho pohľadu vystihujú poslanie advokáta. Atribúty slobody a nezávislosti advokácie majú pritom nenahraditeľný význam pre fungovanie právneho štátu a nezávislosť súdnej moci. Slobodná a nezávislá advokácia vždy ostane imanentnou súčasťou práva na spravodlivý súdny proces, ktorý raz môže potrebovať každý z nás. Funkcia advokáta pritom dopĺňa úlohy sudcu, prokurátora a notára a vzájomne skladajú mozaiku dejín advokácie.
Významným historickým medzníkom, ktorý položil základy slobodnej slovenskej advokácie, bolo prijatie zákona č. 132/1990 Zb. o advokácii, ktorý znamenal návrat či obnovu slobodného výkonu advokácie, so všetkými aspektmi, ktoré k výkonu tohto povolania patria. V sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch 20. storočia smerovanie spoločnosti určovala politika vládnucej strany, ktorá sa premietala do všetkých sfér života, advokáciu nevynímajúc. Advokácia bola síce formálne deklarovaná ako slobodné a nezávislé povolanie, jej politické ponímanie však zvýrazňoval samotný advokátsky sľub – advokáti sľubovali vernosť socializmu. Vládnuci režim nemal záujem o právnych odborníkov, ktorí by chránili práva jednotlivcov. Človek na každom kroku cítil politický tlak v jeho tisícich podobách a výsledkom bol strach otvorene sa vyjadrovať, prezentovať argumenty, ktoré neboli v súlade s vládnucou ideológiou, slobodne a nezávisle vykonávať povolanie advokáta a zastupovať a obhajovať tých, ktorí boli na právnu pomoc advokáta odkázaní.
Mimoriadna Konferencia slovenskej advokácie sa zišla 17. a 18 januára 1990 v Banskej Bystrici a začala písať príbeh slobodnej slovenskej advokácie. Tento sa pretavil najprv do podoby Akčného programu slobodnej advokácie, a napokon do návrhu nového zákona o advokácii, novej advokátskej tarify a modelu ekonomických pravidiel prechodu advokácie na individuálne poskytovanie právnej pomoci. Dňa 27. apríla 1990 bol zákon o advokácii prijatý Slovenskou národnou radou a dňa 1. júla 1990 nadobudol účinnosť. Zároveň vznikla Slovenská advokátska komora a advokáti mohli po prvý raz po viac ako štyridsiatich rokoch začať poskytovať právnu pomoc vo vlastnom mene a na vlastný účet a otvoriť si vlastné kancelárie. V súčasnej dobe je namieste vysloviť obdiv a poďakovanie advokátom, ktorí položili základy slobodnej advokácie a presadili právny rámec dnešného povolania advokáta. Výrazy ako eufória, nadšenie, presadzovanie ideálov a osobné nasadenie primerane vystihujú atmosféru, ktorou bol advokátsky stav v tomto období právom presýtený.
V porovnaní s obdobím neslobody si dnes advokáti môžu vybrať, na ktoré oblasti práva sa v praxi budú zameriavať, nemusia sa báť postihov za etické, korektné a so zákonom súladné zastupovanie a disponujú efektívnymi nástrojmi na obranu práv svojich klientov. Môžu sa slobodne politicky angažovať a majú široké spektrum možností vzdelávania doma aj v zahraničí. Získali možnosť podieľať sa v plnej miere na výkone samosprávy povolania účasťou pri priamej voľbe členov orgánov komory, ako aj možnosťou byť volení do orgánov komory bez akýchkoľvek vonkajších zásahov, vrátane politických.
Je však potrebné pozrieť sa aj na obrátenú stranu mince – výkon advokácie je zároveň obrovskou zodpovednosťou. Každý advokát sám individuálne zodpovedá za spôsob zastupovania svojich klientov a za bežné či strategické rozhodnutia prijímané pri poskytovaní právnej služby. Domnievam sa, že slobodná advokácia by nemala v budúcnosti naberať smer klasického podnikania, zmyslom ktorého je jedine dosahovanie zisku. Vo výkone advokátskeho povolania musí byť zachovaný a vyvážený nielen podnikateľský, ale aj etický rozmer. Zmyslom advokácie je totiž poskytovanie pomoci klientom v ich právnych a osobných ťažkostiach.
Ako veľmi dôležitý moment v živote slobodnej advokácie vnímam aj postupné odbúravanie medzinárodnej izolácie slovenských advokátov a ich stavovskej organizácie. Komora úspešne eliminovala medzinárodnú izolovanosť slovenských advokátov, kontakty ktorých sa dovtedy obmedzovali na sporadické stretnutia s kolegami z okolitých socialistických štátov. V súčasnosti sa Slovenská advokátska komora teší statusu rovnocenného partnera advokátskych komôr v Európe a zámorí. Sloboda advokácie nie je samozrejmosťou, aj dnes je potrebné ju chrániť a pripomínať si jej význam.
Pri príležitosti 33. výročia slobodnej advokácie mi dovoľte zdôrazniť dôležitosť toho, aby boli advokáti slušnými ľuďmi, ktorí stoja na strane ochrany ľudských práv. Nech skúsenosti z histórie advokácie napomáhajú tomu, aby bola advokácia skutočne noblesným a vznešeným povolaním s cieľom konať dobro a urobiť všetko potrebné na prospech klientov. Všetkým členom Slovenskej advokátskej komory prajem veľa entuziazmu pri výkone povolania a veľa síl pri zdolávaní náročných úloh, ktoré sú im zverené.
Ján Šikuta
predseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky