Procesné nástrahy pri podávaní námietky voči rozhodcovi v rozhodcovskom konaní

JUDr. Ing. Miriam Galandová, PhD., LLM., FCIArb je partnerkou advokátskej kancelárie PRK Partners. Absolvovala Právnickú fakultu UK v Bratislave, kde v roku 2016 ukončila doktorandské štúdium. Je tiež absolventkou Obchodnej fakulty Ekonomickej univerzity v Bratislave a získala titul LL.M na Queen Mary, University of London v špecializácii medzinárodná arbitráž a obchodné právo. Je členkou Chartered Institute of Arbitrators a pravidelne pôsobí ako rozhodca v arbitrážnych konaniach podľa pravidiel ICC, VIAC, UNCITRAL a pravidiel arbitrážneho súdu Slovenskej advokátskej komory. Pôsobí aj v Komisii pre občianske právo pri Americko-slovenskej obchodnej komore.

Rozhodcovské konanie má množstvo špecifík a môže dochádzať počas neho aj k prelínaniu so súdnym konaním, čo zvyšuje pravdepodobnosť vzniku situácií, ktoré legislatíva buď nerieši alebo rieši problematickým spôsobom. Ambíciou tohto príspevku nie je pokryť situáciu komplexne, ale poukázať na jeden problematický okruh týkajúci sa posudzovania námietky voči rozhodcovi v rozhodcovskom konaní a následne súdom. Praktické problémy naznačujú, že by bolo vhodné zamyslieť sa nad alternatívnou legislatívnou úpravou.

Princíp nezávislosti a nestrannosti rozhodcu

Základom dôvery v rozhodcovské konanie je bezpochyby osoba rozhodcu, ktorá nevyvoláva pochybnosti v tom, či bude pri riešení sporu rozhodovať nezávisle a nestranne. Tento princíp zakotvujú a rešpektujú nielen právne predpisy, ale je premietnutý v rozhodcovských pravidlách rešpektovaných arbitrážnych inštitúcií, či v medzinárodných zmluvách týkajúcich sa rozhodcovského konania.

Slovenský zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rozhodcovskom konaní„) v § 9 ods. 1 ukladá osobe ustanovenej za rozhodcu povinnosť bez zbytočného odkladu informovať zmluvné strany o všetkých skutočnostiach, pre ktoré by mohla byť z prejednávania a rozhodovania veci vylúčená, ak so zreteľom na jej pomer k veci alebo k zmluvným stranám možno mať pochybnosť o jej nepredpojatosti. Túto povinnosť má rozhodca počas celého rozhodcovského konania.

Zákon bližšie termín „predpojatosť“ nedefinuje, ale dôvodová správa k Zákonu o rozhodcovskom konaní[1] ako aj komentáre[2] referujú v tejto súvislosti na zásadu nestrannosti a nezávislosti rozhodcov. Keďže bližšie dôvody, resp. situácie, ktoré skutočnosti sú pre posúdenie nestrannosti a nezávislosti relevantné zákon neuvádza, možno pri praktickom posudzovaní odkázať na odporúčania Medzinárodnej advokátskej asociácie (International Bar Association (IBA)),[3] ktorá vypracovala Smernicu pre posudzovanie konfliktov záujmov v medzinárodnej arbitráži (IBA Guidelines on Conflicts of Interest in International Arbitration).[4] Tieto popisujú situácie, ktoré vzbudzujú pochybnosti a rozdeľujú ich do rôznych kategórií podľa závažnosti a slúžia ako vhodná pomôcka aj pre subjekty, ktoré nestrannosť a nezávislosť rozhodcu posudzujú.[5]

Námietka proti rozhodcovi – zákonná úprava

Čo však v prípade, ak má jedna zo strán pochybnosti o nezávislosti alebo nestrannosti rozhodcu? Zákon o rozhodcovskému konaní výslovne dáva možnosť stranám (§ 9 ods. 3), aby sa dohodli, či už v rozhodcovskej zmluve alebo dodatočne, najneskôr však do začatia rozhodcovského konania na postupe podávania námietok voči rozhodcovi. Štandardne je spôsob podávania námietok upravený v rokovacom poriadku, resp. rozhodcovských pravidlách príslušného rozhodcovského súdu, čo predpokladá aj zákon. Tieto však v zmysle zákona nesmú vylúčiť právo zmluvnej strany obrátiť sa na súd, aby rozhodol o neúspešnej námietke.

Ak sa zmluvné strany nedohodnú na postupe podávania námietok voči rozhodcovi a ani sa ich spor nerieši pred rozhodcovským súdom, ktorého rokovací poriadok, resp. pravidlá takýto postup upravujú, uplatní sa postup podľa zákona. V takom prípade strana, ktorá chce podať námietku voči rozhodcovi, zašle do 15 dní odo dňa, keď sa dozvedela o okolnostiach, na základe ktorých má za to, že námietku môže podať, písomné oznámenie dôvodov námietky rozhodcovskému súdu. Ak sa rozhodca, voči ktorému bola námietka vznesená, funkcie nevzdá, alebo ak druhá strana nebude s námietkou súhlasiť, o námietke rozhodne na žiadosť zmluvnej strany rozhodcovský súd do 60 dní od jej doručenia. Ak sa námietke voči rozhodcovi nevyhovelo alebo sa o nej nerozhodlo v tejto lehote, môže namietajúca strana v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia o zamietnutí námietky alebo po uplynutí lehoty na rozhodnutie o námietke požiadať, aby o námietke rozhodol súd. Ak súd odmietne námietke vyhovieť, ďalší opravný prostriedok nie je prístupný. Avšak, ak námietke vyhovie, je prípustné odvolanie. [6]

Námietka proti rozhodcovi – úprava vo vybraných rozhodcovských pravidlách

Ako som spomínala vyššie, zákonná úprava postupu pri podaní námietky sa uplatní len v prípade, že si strany nedohodli iný postup podávania námietok voči rozhodcovi. Najčastejšie býva tento upravený v rozhodcovských pravidlách, resp. rokovacom poriadku rozhodcovských súdov, ktoré sa stávajú súčasťou dohody medzi stranami v prípade, že sa strany na ne v rozhodcovskej doložke odkazujú.[7]

Napríklad Rokovací poriadok Rozhodcovského súdu Slovenskej advokátskej komory („RS SAK“) upravuje možnosť podania námietky predpojatosti voči rozhodcovi v čl. IV (6).[8] Námietka predpojatosti musí byť adresovaná do rúk tajomníka, ktorý je povinný námietku postúpiť rozhodcovi, ktorého sa týka. Ak sa tento rozhodca nevzdá funkcie rozhodcu do 15 dní od doručenia námietky, o námietke rozhodne predsedníctvo Rozhodcovského súdu do 45 dní od jej doručenia. Rokovací poriadok RS SAK teda stanovuje kratšiu lehotu na rozhodnutie ako zákon, ten ukladá povinnosť rozhodnúť do 60 dní. Rokovací poriadok RS SAK ďalej vyslovene uvádza, že ak námietke nie je vyhovené alebo o nej predsedníctvo RS SAK nerozhodne v stanovenej lehote, namietajúca strana má podľa § 9 ods. 5 Zákona o rozhodcovskom konaní právo požiadať súd, aby o námietke rozhodol.

Pravidlá Rozhodcovského súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory („RS SOPK“) v čl. 16 (2) tiež priznávajú možnosť účastníkom konania namietať zaujatosť rozhodcu. Ak sa takto namietaný rozhodca pre vznesené pochybnosti o nezaujatosti nevzdá funkcie, o odmietnutí rozhodcu rozhodujú ostatní členovia senátu. Ak medzi nimi nedôjde k dohode alebo ak odmietnutie smeruje proti dvom rozhodcom, rozhoduje o odmietnutí predsedníctvo RS SOPK, pričom podľa čl. 16 (3) rozhodcovský súd musí o odmietnutí rozhodcu rozhodnúť v lehote do 60 dní odo dňa vznesenia námietky účastníkom. Za netypický prvok možno označiť, že čl. 40 (4) týchto pravidiel spája s podaním námietky zaujatosti povinnosť zaplatiť poplatok vo výške 30 % poplatku za konanie pred rozhodcami podľa Sadzobníka, ale len v prípade jej prejednania predsedníctvom. Teda pokiaľ sa o námietke rozhodujú len ostatní členovia senátu, poplatok sa neplatí. Pokiaľ sa poplatok nezaplatí ani v určenej primeranej lehote, námietka zaujatosti sa neprejednáva. Pravidlá RS SOPK neupravujú bližšie ako je 60-dňová lehota na prejednanie námietky rozdelená medzi rozhodcov a predsedníctvo RS SOPK, resp. ako sa strana dozvie, že rozhodcovia nevyriešili námietku a je potrebné poplatok zaplatiť. Možno predpokladať, že predtým ako rozhodne o námietke predsedníctvo, vyzve RS SOPK namietajúcu stranu na zaplatenie poplatku. Vyžadovanie poplatku za posúdenie námietky voči rozhodcovi je v praxi rešpektovaných arbitrážnych inštitúcií veľmi neštandardným prvkom, pretože zabezpečenie rozhodnutia nezávislým a nestranným rozhodcom je základnou výhodou služby, ktorú rozhodcovské súdy poskytujú a je aj v ich záujme , aby tieto požiadavky každý rozhodca bez rozdielu spĺňal. Vzhľadom na dikciu § 9 ods. 3 Zákona o rozhodcovskom konaní[9], z ktorého vyplýva, že pravidlá nemôžu vylúčiť namietajúcej strane právo obrátiť sa s námietkou na súd,  sa podľa môjho názoru namietajúca strana bude môcť obrátiť so žiadosťou o posúdenie námietky na súd, aj keď sa o jej námietke nerozhodlo z dôvodu nezaplatenia poplatku.

Možnosť podať námietku proti rozhodcovi štandardne upravujú aj rozhodcovské pravidlá rešpektovaných arbitrážnych inštitúcií, vrátane arbitrážnych pravidiel Medzinárodného rozhodcovského súdu vo Viedni („VIAC“).[10] Konkrétne v čl. 20 tieto umožňujú namietať rozhodcu, ak existujú okolnosti, ktoré vyvolávajú odôvodnené pochybnosti o jeho nestrannosti alebo nezávislosti, alebo ak arbiter nespĺňa kvalifikačné predpoklady dohodnuté stranami. Námietku musí predložiť strana sekretariátu VIAC do 15 dní odo dňa, keď sa dozvedela o dôvodoch na podanie námietky. Ak tento rozhodca neodstúpi, rozhodne o námietke rada VIACu, tzv. Board. Arbitrážny tribunál vrátane napadnutého arbitra môže pokračovať v arbitráži, kým prebieha konanie o námietke, avšak nesmie vydať rozhodnutie, pokiaľ Board nerozhodne.

Podobne upravujú možnosť podať námietku proti rozhodcovi aj arbitrážne pravidlá Medzinárodného arbitrážneho súdu Medzinárodnej obchodnej komory („ICC“),[11] ktoré umožňujú namietať rozhodcu z dôvodu nedostatku nestrannosti alebo nezávislosti alebo inak, predložením písomného vyhlásenia sekretariátu, a to do 30 dní od prijatia oznámenia o vymenovaní alebo potvrdení rozhodcu touto stranou, alebo do 30 dní odo dňa, keď bola strana, ktorá podala námietku, informovaná o okolnosti, na ktorej je námietka založená (čl. 14 arbitrážnych pravidiel ICC). O námietke rozhoduje ICC súd a ak jej vyhovie, rozhodcu nahradí.

Ak by rozhodcovské konanie podľa rozhodcovských pravidiel VIAC alebo ICC malo miesto konania na Slovensku, uplatnil by sa slovenský Zákon o rozhodcovskom konaní[12] a teda strana, ktorá neúspešne namietala predpojatosť rozhodcu podľa postupu stanoveného rozhodcovskými pravidlami by sa mohla obrátiť na súd v zmysle § 9 ods. 5 Zákona o rozhodcovskom konaní.

Posudzovanie námietky proti rozhodcovi na súde

Ustanovenie § 9 ods. 5 Zákona o rozhodcovskom konaní pripúšťa ďalší „stupeň“ preskúmania námietky voči rozhodcovi, a to súdom, doslovne je možné „požiadať, aby o námietke rozhodol súd“. Možnosť obrátiť sa s námietkou na súd sa však spája s viacerými komplikáciami.

Zákon napríklad bližšie nešpecifikuje, kto má byť účastníkom takéhoto konania o námietke voči rozhodcovi. Hoci z textu zákona to nevyplýva,[13] komentár jednoznačne konštatuje, že stranami tohto konania sú účastníci konania. Z podstaty veci prichádzajú do úvahy aj ďalšie subjekty, napríklad rozhodcovský súd, najmä ak bol príslušný rozhodca ustanovený rozhodcovským súdom, prípadne samotný rozhodca alebo člen(ovia) senátu, ak neinformovali náležite o svojej nestrannosti alebo nezávislosti. Situáciu by sprehľadnilo, ak by zákonné znenie túto otázku výslovne riešilo. V opačnom prípade, v záujme minimalizácie rizika totiž strany pri podobných žiadostiach môžu konanie viesť aj voči stálemu rozhodcovskému súdu a členom senátu, čo môže proces rozhodovania o námietke značne predĺžiť, predražiť a skomplikovať. Namietanie rozhodcu na súde je však možné iba ak namietajúca strana podala predtým námietku podľa postupu dohodnutého medzi stranami alebo podľa zákonných ustanovení. Zákon navyše stanovuje lehotu na podanie žiadosti, a to 30 dní od doručenia rozhodnutia o zamietnutí námietky alebo po uplynutí zákonnej lehoty na rozhodnutie o námietke.

Zaujímavá situácia vzniká, keď napríklad Rokovací poriadok RS SAK stanovuje 45-dňovú lehotu na rozhodnutie o námietke, ktorá je kratšia ako zákonná lehota (60 dní). Lehota na podanie žiadosti o posúdenie námietky súdom však začne plynúť, až keď uplynie zákonná lehota na rozhodnutie o námietke, t. j. o 60 dní od doručenia námietky (a nie 45 dní). Aj keď rozhodcovské pravidlá, resp. rokovací poriadok interne stanovia kratšiu lehotu na rozhodnutie o námietke a rozhodcovský súd v tejto lehote o námietke nerozhodne, to ešte nezakladá právo účastníka podať námietku na súd v zmysle Zákona o rozhodcovskom konaní. Toto vznikne až keď nebude o námietke rozhodnuté v lehote 60 dní. Pre úplnosť je nutné uviesť, že v prípadoch, keď je o námietke rozhodnuté a je zamietnutá, lehota na podanie návrhu na súd začína plynúť od doručenia rozhodnutia o námietke.

Paralelné súdne konania

Praktický problém vzniká ďalej zo skutočnosti, že rozhodcovský súd môže počas rozhodovania o námietke pokračovať v rozhodcovskom konaní a vydať rozhodcovský rozsudok.[14] Najmä v slovenských podmienkach je rýchlosť rozhodcovského konania[15] podstatne vyššia ako rýchlosť súdneho konania,[16] takže v praxi bude často dochádzať k situáciám, kedy bude vydaný rozhodcovský rozsudok ešte pred rozhodnutím súdu o námietke predpojatosti rozhodcu.

Vzniká otázka, aký postup má aplikovať strana, ktorá namietala predpojatosť rozhodcu a než o tejto námietke rozhodol súd, takto neuspokojivo obsadený rozhodcovský tribunál vydal rozhodcovský rozsudok. Na základe súčasného legislatívneho stavu nemá strana inú možnosť ako podať žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 a nasl. Zákona o rozhodcovskom konaní, pretože doručený rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu.[17] Navyše, v takomto prípade nie je automatické, že súdy povoľujú odklad exekúcie rozhodcovského rozsudku, kde prebieha konanie o zrušení rozhodcovského rozsudku alebo konanie o námietkach.

Pomerne ľahko sa teda môže stať, že ohľadne toho istého rozhodcovského konania bude súd rozhodovať o námietke rozhodcu na základe žiadosti podanej podľa § 9 ods. 5 Zákona o rozhodcovskom konaní a zároveň sa bude viesť ďalšie konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku vydaného v tom istom konaní (jedným z dôvodov na zrušenie je aj ak ustanovenie rozhodcovského súdu bolo v rozpore s ustanoveniami Zákona o rozhodcovskom konaní)[18]. Potvrdením oprávnenosti námietky zaujatosti po vydaní rozhodcovského rozsudku namietajúca strana vlastne nič nezíska. V dôsledku existencie rozhodcovského rozsudku sa v konaní o námietke podľa § 9 ods. 5 Zákona o rozhodcovskom konaní stráca totiž opodstatnenie konania a prípadné rozhodnutie vydané súdom v konaní o námietke podľa § 9 ods. 5 Zákona o rozhodcovskom konaní sa stáva nevykonateľným, keďže príslušní rozhodcovia v rozhodcovskom konaní už rozhodli. Je preto logickým krokom, ak strana podá návrh na zastavenie konania o námietke. O to viac v prípade, ak na zrušenie rozhodcovského rozsudku existujú aj iné dôvody a posúdenia týchto skutočností sa domáha v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 Zákona o rozhodcovskom konaní.

V konaní o námietkach podľa § 9 ods. 5 Zákona o rozhodcovskom konaní dospeje súd síce k určitému meritórnemu posúdeniu námietok, avšak takýto výsledok nemá nijaký vplyv na posúdenie právoplatnosti medzitým vydaného rozhodcovského rozsudku. Vydaním Rozhodcovského rozsudku teda dôvod na konanie o námietke pominie. Namietajúca strana by nemala byť zaviazaná ani povinnosťou znášať trovy konania o námietkach, keďže účel konania bol zmarený nie jej vinou. Späťvzatie návrhu na posúdenie námietke voči rozhodcovi ani následné rozhodnutie súdu o zastavení konania nezakladá, v súlade s ustálenou doktrínou, prekážku rozsúdenej veci.[19] Stretli sme sa aj s odlišným záverom súdu, ktorý však nebol podopretý žiadnou podrobnejšou argumentáciou a tak je azda možné predpokladať, že ide o výnimočnú deviáciu.

Možnosť obrátiť sa so žiadosťou o posúdenie námietky na súd je odrazom úpravy v Modelovom zákone UNCITRAL o medzinárodnej obchodnej arbitráži (UNCITRAL Model Law on International Commercial Arbitration),[20] ktorého konštrukciou sa Slovenská republika pri príprave Zákona o rozhodcovskom konaní do veľkej miery inšpirovala. Prístup sa však v rôznych krajinách líši,[21] sú aj krajiny, napr. Francúzsko alebo Švajčiarsko, kde neexistuje možnosť rozhodovať o námietke voči arbitrovi v inštitucionálnych rozhodcovských konaniach.[22]

Záver

Na základe uvedeného je zrejmé, že zákonná úprava má medzery, ktoré by stáli za úpravu de lege ferenda. Vzhľadom na neporovnateľnú dĺžku konaní v rozhodcovských a súdnych konaniach je totiž na zváženie, či možnosť posudzovania námietky voči rozhodcovi súdom má v slovenských podmienkach význam a či túto otázku radšej neponechať až na posudzovanie pri rozhodovaní o zrušení rozhodcovského rozsudku. V prípade, že takýto prístup by bol vnímaný ako príliš radikálny, minimálne by pomohlo spresnenie strán v konaní o námietkach voči rozhodcovi a jednoznačnejšie procesné riešenie pri paralelných konaniach a následnej exekúcii rozhodcovského rozsudku, ktorý je ešte predmetom preskúmavania na súde. V záujme efektívneho nastavenia inštitútu posúdenia námietky súdom sa zdá vhodné v procesnom predpise stanoviť lehotu na rozhodnutie o námietke a tiež zastavenie konania zo zákona bez rozhodnutia o náhrade trov konania, ak súd lehotu zmešká a medzičasom dôjde k vydaniu rozhodcovského rozsudku.

S ohľadom na relatívne špecifickú oblasť a primárne procesný charakter uvedených problémov je totiž len ťažko možné očakávať, že s načrtnutými problémami sa v primeranej dobe vyrovná sama judikatúra v podobe dostatočného počtu dobre odôvodnených rozhodnutí.

RESUMÉ

Procesné nástrahy pri podávaní námietky voči rozhodcovi v rozhodcovskom konaní

Autorka v článku analyzuje praktické problémy vznikajúce v súvislosti s podávaním námietky voči rozhodcovi na súd. Vzhľadom na krátkosť rozhodcovského konania v praxi dochádza k vydaniu rozhodcovského rozsudku často pred rozhodnutím súdu o námietke voči rozhodcovi. Upozorňuje na problémy vznikajúce z dôvodu, že ohľadne jedného rozhodcovského konania paralelne prebieha súdne konanie o námietke a konanie o zrušení rozhodcovského rozsudku. Navrhuje tiež možné riešenia de lege ferenda.

SUMMARY

Procedural Pitfalls When Bringing a Plea of Bias against an Arbitrator in Arbitration Proceedings

The author analyses practical problems arising in connection with bringing a plea of bias against an arbitrator with the court. Due to the short duration of arbitration, in practice an arbitral award is often made before the court decides on a plea of bias brought against an arbitrator. The author draws attention to the problems arising in connection with the fact that as regards one arbitration, there are parallel court proceedings on the plea of bias and on the annulment of the arbitral award. The author also outlines possible de lege ferenda solutions.

ZUSAMMENFASSUNG

Prozessuale Fallen bei Einbringung des Einwandes im Schiedsverfahren

Die Autorin analysiert im Artikel praktische Schwierigkeiten, die im Zusammenhang mit der Einbringung des Einwandes gegen einen Schiedsrichter bei Gericht entstehen können. Infolge der kurzen Dauer des Schiedsverfahrens kommt es in der Praxis vor, dass das Schiedsurteil oft vor der Entscheidung des Gerichtes zum Einwand gegen den Schiedsrichter erlassen wird. Sie macht auf Probleme aufmerksam, die deswegen eingetreten sind, weil hinsichtlich des Schiedsverfahren parallel das Gerichtsverfahren zum Einwand und das Verfahren zur Aufhebung des Schiedsurteils, verlaufen. Sie schlägt dabei mögliche de lege ferenda Lösungen vor.


[1] Dôvodová správa k zákonu č. 244/2002 (§9): “V záujme zachovania zásady nestrannosti a nezávislosti rozhodcu v konaní je tento povinný oznámiť zmluvným stranám všetko, čo sa týka jeho osoby a mohlo by mať negatívny vplyv na zachovanie uvedených zásad konania. Túto povinnosť má rozhodca od okamihu, kedy ho zmluvné strany oslovili so žiadosťou o prijatie funkcie rozhodcu až do vynesenia rozhodcovského rozsudku. Ak však zmluvné strany o týchto okolnostiach vedeli, či už od rozhodcu priamo alebo ešte pred uzavretím dohody o rozhodcovi, nemôžu námietku zaujatosti rozhodcu uplatniť.“

[2] napr. Gyárfáš, J., Števček, M.: Zákon o rozhodcovskom konaní, komentár, 1. vydanie, 2016 str. 190

[3] IBA je medzinárodná organizácia združujúca právnikov, advokátske komory a právne spoločnosti, ktorej členom je aj Slovenská advokátska komora.

[4] dostupné k 18. 8. 2021 na: https://www.ibanet.org/MediaHandler?id=e2fe5e72-eb14-4bba-b10d-d33dafee8918

[5] K posudzovaniu nezávislosti a nestrannosti rozhodcov pozri viac Gyárfáš, J., Števček, M.: Zákon o rozhodcovskom konaní, komentár, 1.vydanie, 2016 str. 190 a nasl.

[6] Dôvodová správa k zákonu č. 336/2014 (§9)

[7] § 3 ods. 3 Zákona o rozhodcovskom konaní: „Ak tento zákon odkazuje na dohodu zmluvných strán, za súčasť tejto dohody sa považujú aj rozhodcovské pravidlá, na ktoré sa v nej odkazuje.“

[8] Rokovací poriadok RS SAK dostupný 20. 8. 2021 na: https://sud.sak.sk/pravidla/rokovaci-poriadok/

[9] § 9 ods. 3 tretia veta Zákona o rozhodcovskom konaní: „V konaní pred stálym rozhodcovským súdom môže postup podávania námietok upravovať jeho rokovací poriadok, nesmie však vylúčiť právo zmluvnej strany obrátiť sa na súd, aby rozhodol o neúspešnej námietke.“

[10] Arbitrážne pravidlá VIAC dostupné 20. 8. 2021 na: https://www.viac.eu/en/arbitration/content/vienna-rules-2021-online

[11] Arbitrážne pravidlá ICC dostupné 20. 8. 2021 na: https://iccwbo.org/dispute-resolution-services/arbitration/rules-of-arbitration/

[12] § 1 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní: „Tento zákon upravuje a) rozhodovanie sporov vzniknutých z tuzemských a z medzinárodných obchodnoprávnych a občianskoprávnych vzťahov, ak je miesto rozhodcovského konania v Slovenskej republike,[…].“

[13] napr. Gyárfáš, J., Števček, M.: Zákon o rozhodcovskom konaní, komentár, 1. vydanie, 2016 str. 200

[14] § 9 ods. 5 posledná veta Zákona o rozhodcovskom konaní: „Rozhodcovský súd môže počas rozhodovania o námietke pokračovať v rozhodcovskom konaní a vydať rozhodcovský rozsudok.“

[15] Podľa Správy o činnosti RS SAK 2020 bola priemerná dĺžka konaní ukončených v roku 2020 4,8 mesiaca (od doručenia návrhu po vydanie rozhodcovského rozsudku, resp. uznesenia o zastavení rozhodcovského konania), dostupné 20. 8. 2021 na: https://sud.sak.sk/wp-content/uploads/2021/04/rs-sak-sprava-o-cinnosti-2020.pdf

[16] Priemerná dĺžka konania v obchodnoprávnych veciach v roku 2019 bola 24,28 mesiaca, dostupné 24. 8. 2021 na https://web.ac-mssr.sk/wp-content/uploads/2020/rocne_prehlady_2019/Dlzka-konania_median_priemer_SR_dvojverzia_2019_final.pdf

[17] § 35 Zákona o rozhodcovskom konaní

[18] § 40 ods. 1 bod 4. Zákona o rozhodcovskom konaní

[19] Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016. s. 537: „Právoplatné uznesenie o zastavení konania alebo jeho časti nezakladá procesnú prekážku res iudicata a pôvodne žalobou uplatnený nárok môže žalobca voči žalovanému uplatniť opätovne.“

[20] dostupné 24. 8. 2021 na: https://uncitral.un.org/sites/uncitral.un.org/files/media-documents/uncitral/en/06-54671_ebook.pdf

[21] Born, G. : International Commercial Arbitration, Second edition, Volume II, Wolters Kluwer, str. 1924

[22] Ibid, str. 1928

Najčítanejšie