Ak žalovaná strana sporu zomrie počas konania o určenie vlastníckeho práva, súd v konaní obligatórne pokračuje s dedičmi fyzickej osoby, prípadne s tými, na ktorých prešlo podľa výsledku dedičského konania právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide. Požiadavku, aby na miesto žalovaného nastúpil iba dedič, ktorému bolo právoplatne potvrdené dedičstvo, CSP neobsahuje. Skutočnosť, že konanie o dedičstve bolo zastavené z dôvodu nedostatku majetku, preto neodôvodňuje zastavenie civilného sporového konania pre nedostatok podmienky procesnej subjektivity žalovanej strany sporu.
(uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/209/2021 zo dňa 15. marca 2022)
Dotknuté ustanovenia:
– § 63, § 161 Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z. z.
– § 460 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb.
Okresný súd podľa § 63 ods. 1 CSP[1] v spojení s § 161 ods. 1 CSP[2] zastavil konanie o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti s odôvodnením, že žalovaný po začatí konania zomrel a dedičské konanie po ňom bolo právoplatne zastavené z dôvodu, že nezanechal žiaden majetok. Podľa súdu v konaní nebolo možné pokračovať s dedičmi žalovaného, pretože na nich neprešla žalovaná povinnosť, čo v zmysle § 161 ods. 2 CSP vyhodnotil ako taký nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť. Krajský súd uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil.
Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podala dovolanie žalobkyňa, ktorá navrhla uznesenia oboch súdov nižšej inštancie zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. Mala za to, že zastavením konania, hoci na to neboli zákonné dôvody, došlo k porušeniu ústavného zákazu denegatio iustitiae. Podľa žalobkyne konajúce súdy vychádzali z nesprávnej domnienky, že neexistujú subjekty, na ktoré prešla povinnosť vyplývajúca zo žalobkyňou uplatneného nároku. Ustanovenie § 63 ods. 2 CSP totiž hneď v prvej vete určuje, že v prípade majetkového sporu súd v konaní obligatórne pokračuje s dedičmi pozostalého účastníka konania.
Najvyšší súd SR dospel k záveru, že dovolanie žalobkyne je dôvodné.
Z odôvodnenia:
Za nesprávny postup súdu, ktorým možno strane znemožniť, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces, sa považuje aj zastavenie konania, hoci pre takéto rozhodnutie neboli splnené podmienky. O takýto prípad v danej veci ide.
Ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať. V konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstvo (§ 63 ods. 1 a 2 CSP). Za majetkový spor tak treba považovať i všetky určovacie spory, predmetom ktorých bude peniazmi oceniteľné súkromné subjektívne právo sporových strán (typickým príkladom sú spory o určenie vlastníckeho práva). V takýchto prípadoch súd obligatórne v konaní pokračuje s definovanými subjektmi, predovšetkým s dedičmi fyzickej osoby, prípadne s tými, na ktorých prešlo právo alebo povinnosť o ktorú v konaní ide. Treba mať na pamäti, že v zmysle ustanovenia § 460 Občianskeho zákonníka sa dedičstvo nadobúda smrťou poručiteľa, z čoho vyplýva, že smrťou poručiteľa sa stávajú vlastníkom (vlastníkmi) predmetnej nehnuteľnosti dedičia poručiteľa. Postavenie dediča vyplýva predmetným osobám z hmotnoprávnych predpisov a nie z okolnosti, aký majetok zanechal dedičom poručiteľ. Slovenský poriadok nepozná tzv. vec nikoho (res nullius).
Súdy nižšej inštancie v danej veci nesprávne posúdili otázku procesného nástupníctva po žalovanom v predmetnej veci a otázku rozdielu medzi nadobudnutím a potvrdením dedičstva. Premisy, z ktorých konajúce súdy vychádzali, sú nesprávne a významným spôsobom zasahujú do práva žalobkyne na spravodlivý proces.
Z okolnosti, že konanie o dedičstve po žalovanom bolo z dôvodu nedostatku majetku zastavené, pretože majetok, ktorý je predmetom konania v súdenej veci je sporný, vyvodili súdy nesprávny záver o neexistencii dedičov po žalovanom. V danom prípade však treba súhlasiť so žalobkyňou, že postavenie dedičom vyplýva z hmotnoprávnych ustanovení a momentom smrti žalovaného na nich prešlo právo, ktoré je predmetom tohto sporu.
Aj samotný § 63 ods. 2 CSP uvádza, že súd (pri majetkových sporoch obligatórne) pokračuje v konaní v prvom rade s dedičmi strany; s (inými) osobami, na ktoré prešlo žalované právo alebo povinnosť a súdy pokračujú v konaní iba vtedy, ak už bol tento majetok potvrdený predmetnej osobe v právoplatne skončenom konaní. Ide teda o dve odlišné situácie, pričom spojka „prípadne“ tento záver jasne preukazuje.
Dovolací súd v tejto súvislosti považuje za potrebné zdôrazniť, že požiadavku, aby na miesto žalovaného nastúpil iba dedič, ktorému bolo právoplatne potvrdené dedičstvo predmetnej nehnuteľnosti, CSP neobsahuje.
Z uvedeného vyplýva, že si konajúce súdy v predmetnej veci zvolili nesprávne východiská a otázku procesného nástupníctva po nebohom žalovanom posúdili nesprávne. Svojím rozhodnutím konajúce súdy vmanévrovali žalobkyňu do neriešiteľnej situácie, keďže nie je možné ani zistiť „osoby, na ktoré prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide“, pretože dedičský súd s predmetným majetkom ako sporným odmietol konať. Zároveň však odmietli zaoberať sa so žalobou, aby sa zdanlivá spornosť predmetného majetku odstránila. Predmetný pozemok je zapísaný ako vlastníctvo osoby, ktorá nežije, bez možnosti, aby sa táto situácia právnym poriadkom nepreferovaná, vyriešila, pričom prekážku k tomu vytvorili súdy konajúce v predmetnej veci. Takýto stav predstavuje ukážkový príklad odmietnutia spravodlivosti „denegatio iustitiae“, ktorému dovolací súd nemohol v žiadnom prípade poskytnúť ochranu.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti dovolací súd skonštatoval, že dovolanie žalobkyne je podľa § 420 písm. f) CSP nielen prípustné, ale aj dôvodné, pretože oba súdy nesprávnym procesným postupom (zastavením konania) znemožnili žalobkyni, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že bolo porušené jej právo na spravodlivý proces. Preto dovolací súd zrušil rozhodnutia súdov nižších inštancií a vec vrátil na ďalšie konanie okresnému súdu (§ 449 CSP).
Odôvodnenie je redakčne krátené a upravované
Právnu vetu a rozhodnutie spracovala:
JUDr. Zuzana Fabianová, Ph.D.
advokátka
[1] § 63 CSP:
(1) Ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.
(2) V konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve.
(3) Ak to povaha sporu pripúšťa, môže sa v konaní pokračovať aj pred skončením konania o dedičstve.
[2] § 161 CSP:
(1) Ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
(2) Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
(3) Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý možno odstrániť, súd urobí vhodné opatrenia na jeho odstránenie. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť, súd konanie zastaví.