Mgr. et Mgr. Ondrej Kubík, PhD. je advokátskym koncipientom a súčasne doktorandom Katedry trestného práva na Právnickej fakulte Masarykovej univerzity v Brne.
Advokát dnes čelí nielen náročným právnym výzvam, ale aj situáciám, keď klienti prekračujú profesionálne hranice a zasahujú do jeho osobného priestoru. Tento článok ponúka psychologicko-právny pohľad na riziká citovej závislosti, projekcie a manipulatívneho správania klientov, ktoré môžu prerásť do etických či právnych problémov. Článok zároveň prináša niektoré praktické odporúčania, ako si advokát môže nastaviť pevné hranice, chrániť svoju integritu a zachovať si vnútornú rovnováhu aj v náročných prípadoch.
Úvod
Advokácia je náročná profesia, ktorá si od samého začiatku vyžaduje vysokú mieru dôvery medzi advokátom a klientom. Je kľúčová pri uplatňovaní ústavného práva na obhajobu a ochrane práv fyzických a právnických osôb v súlade s Ústavou SR a platnými právnymi predpismi.[1] Hoci je advokát viazaný pokynmi klienta, nie je povinný ich rešpektovať, ak sú v rozpore so zákonom – vtedy má povinnosť klienta vhodne poučiť.[2] Klient často prichádza s problémom, ktorý je právne, existenčne aj emocionálne náročný. V takomto zraniteľnom rozpoložení sa profesionálny vzťah môže začať posúvať za rámec právnej spolupráce. Klient opakovane narúša osobný priestor advokáta. Advokát musí dbať na zachovanie dôstojnosti advokátskeho stavu a dodržiavať etické pravidlá komory.[3] Je povinný konať s náležitou odbornou starostlivosťou – čestne, svedomito, primerane a dôsledne uplatňovať všetko, čo považuje za prospešné v právnom záujme klienta.[4]
V informačnej spoločnosti sa čoraz viac stierajú hranice medzi profesionálnym a osobným. Moderné komunikačné technológie umožňujú klientom byť takmer nepretržite v kontakte s advokátom, čo zvyšuje aj riziko posunu profesionálneho vzťahu do intímnej, resp. závislej vzťahovej roviny. Niektorí klienti na osobu advokáta nevedome premietajú vlastné potreby a frustrácie, citovo sa naňho naviažu a očakávajú od neho viac než len právnu pomoc – vidia v ňom dôverníka, záchrancu či dokonca spasiteľa. Ide o psychologický obranný mechanizmus známy ako projekcia, pri ktorom si klient prenáša vlastné impulzy (napr. závislosť, hnev) na druhú osobu a stráca schopnosť vnímať vzťah v profesionálnych hraniciach.[5] Takáto nezdravá vzťahová dynamika sa môže vyskytnúť u klientov s neurotickým osobnostným profilom. V iných prípadoch môže ísť o klientov vykazujúcich niektorú z plne rozvinutých porúch osobnosti.[6]
V takomto prípade sa môže osoba advokáta stať v očiach osobnostne narušeného klienta náhradnou postavou, na ktorú sa postupne patologickým spôsobom citovo fixuje. Očakáva od neho rolu partnera, terapeuta či dokonca duchovného opatrovateľa. Klienti s narušenými vzťahovými väzbami často nerešpektujú osobné hranice ostatných. Odmietnutie advokáta môžu vnímať ako osobné zavrhnutie, následkom čoho dochádza k narušeniu dôvery a profesionálneho rámca. Cieľom psychickej manipulácie je získať od druhého niečo na základe emočného nátlaku, čo by inak dobrovoľne sám nikdy neposkytol.[7] V prípade ak manipulatívne správanie považuje advokát za prejav narušenia nevyhnutnej dôvery medzi ním a klientom, je oprávnený odstúpiť od zmluvy o poskytovaní právnych služieb.[8]
Typickým prejavom narušenia osobných hraníc advokáta je snaha klienta o nepretržitý osobný či elektronický kontakt, často mimo oficiálneho pracovného času, sprevádzaný emočnými výlevmi alebo intímnymi vyznaniami naznačujúcimi túžbu po väčšom zblížení. Advokáti môžu v praxi čeliť vnútornej dileme: zachovať si profesionálnu neutralitu a riskovať nepochopenie, alebo ustúpiť emočnému tlaku a manipulácii klienta a ohroziť tak vlastnú profesijnú integritu. Každý zodpovedný advokát by mal mať popri nastavenom právnom rámci spolupráce jasne stanovené osobné hranice. Ich prípadné porušenie môže viesť nielen k jeho vyhoreniu, ale aj k možným etickým a reputačným dôsledkom.
Charakteristiky rizikových klientov: varovné signály v správaní už pri prvom kontakte
Nie každý klient, ktorý prekračuje osobné a profesijné hranice advokáta tak robí vedome a so zlým úmyslom manipulátora. Mnohí zúfalí klienti do advokátskej kancelárie prichádzajú s psychickými traumami a nezvládnutými emóciami, ktoré nedokážu kontrolovať, hoci by chceli a trápia sa kvôli tomu. Na druhej strane sa však v praxi môžu vyskytovať manipulatívni klienti s nápadnými črtami narcistickej, hraničnej (emočne nestabilnej) a histriónskej osobnosti. Ich správanie už pri prvom kontakte často naznačuje možné problémy. Advokát by si mal tieto prejavy pozorne všímať a urobiť všetky potrebné preventívne opatrenia, s cieľom predísť budúcim konfliktom.
Následne sú uvedené niektoré základné charakteristiky manipulatívnych klientov:
- Narcistický klient presadzuje svoju výnimočnosť, neznesie akúkoľvek kritiku, požaduje osobitné zaobchádzanie a okamžitú dostupnosť. Advokáta vníma ako nástroj na dosahovanie svojich cieľov a očakáva jeho slepú lojalitu.
- Emočne nestabilný klient vykazuje silnú citovú závislosť. Prechádza od idealizácie k devalvácii, neprimerane sa snaží nadviazať blízkosť, dožaduje sa odpovedí mimo pracovného času a reaguje výčitkami či sebaľútosťou.
- Histriónsky klient potrebuje neustálu pozornosť. Dramatizuje, používa expresívny jazyk, často flirtuje a snaží sa vytvoriť intímnu atmosféru, čím narúša profesionálnu rovnováhu.
Spoločným znakom týchto manipulatívnych klientov je, že nehľadajú len právne zastúpenie, ale chcú získať neprimeranú psychickú oporu, potvrdenie vlastnej hodnoty a náhradu za iné neuspokojené vzťahy.
Pri prvom kontakte s klientom by si mal advokát u klienta všímať výskyt týchto prejavov správania:
- Nátlaková komunikácia: Vytrvalosť klienta, ktorý sa dožaduje okamžitých riešení, neschopný ukončiť hovor, zahlcuje detailmi a emočnými výlevmi. Už prvý kontakt môže u advokáta vyvolať pocit výraznejšieho psychického vyčerpania.
- Opakované snahy o testovanie osobných hraníc: Klient opakovane skúša, či advokát odpovie na jeho otázky večer, cez víkend alebo cez sviatok. Ak to advokát raz urobí, klient si to začne nárokovať ako štandard jeho nepretržitej dostupnosti.
- Zameranie na vzťah namiesto predmetu riešenia právnej veci: Namiesto právneho problému rieši klient atmosféru, vzťahovú kvalitu a vlastné pocity voči osobe advokáta.
Rozpoznanie týchto nápadných prejavov hneď na začiatku spolupráce s klientom je kľúčové pre preventívne opatrenia. Identifikácia prejavov umožňuje advokátovi včas nastaviť hranice a predísť tak manipulácii, strate neutrality či emočnému vyčerpaniu.
Žijeme v dobe digitalizácie a elektronizácie, z čoho vyplýva, že čoraz viac klientov predpokladá, že advokát bude dostupný „na počkanie“, „vždy“, „okamžite“, a to bez ohľadu na čas, deň, resp. formu komunikačného kanálu. Vo výsledku dochádza k multikanálovému tlaku zo strany klienta: e-maily, textové sms správy, WhatsApp, Facebook messenger, prípadne nevyžiadané komentáre na súkromných profiloch advokáta na sociálnych sieťach. Takéto nevyžiadané zásahy často prichádzajú vo večerných hodinách, cez víkendy alebo tesne po tom, čo advokát zverejní na sociálnej sieti nejaký súkromný obsah. V extrémnych prípadoch sa správanie citovo fixovaného klienta môže blížiť až k napĺňaniu znakov stalkingu. V extrémnych prípadoch môže klient advokáta sledovať fyzicky a zámerne vyhľadávať jeho prítomnosť (napr. pri nákupoch, na benzínových pumpách a pod.), kontaktovať ho cez tretiu osobu (tzv. stalking by proxy) alebo ho opakovane oslovovať elektronickými komunikačnými prostriedkami proti jeho vôli. Takéto konanie môže obmedzovať advokáta v bežnom živote a niektorých prípadoch napĺňať znaky nebezpečného prenasledovania, resp. nebezpečného elektronického obťažovania.[9]
Manipulatívny klient môže využívať viackanálový prúd správ, ktorý sa stáva chaotickým a zahlcujúcim: klient mieša právne podnety s osobnými výčitkami, urážkami či citovými výlevmi smerovanými na osobu advokáta a túžbou sa s ním stretnúť. Preto je nevyhnutné hneď na začiatku spolupráce nastaviť jasné pravidlá komunikácie – preferovaný kanál, reakčné časy a vecnú formu. V zmluve by malo byť výslovne uvedené, že advokát neodpovedá mimo pracovných hodín ani cez sviatky a že kontakt mimo dohodnutých ciest nebude považovaný za súčasť právneho zastupovania. Tieto preventívne opatrenia chránia nielen osobnú integritu advokáta, ale aj rámec profesionálneho vzťahu založeného na dôvere a rešpekte a nie na emocionálnom nátlaku a neustálej povinnosti byť dostupným.
Znaky emocionálnej závislosti klienta na advokátovi
Niektorí klienti nehľadajú čisto iba právnu pomoc, ale aj emocionálne zázemie a vnútornú istotu. Postupne sa citovo fixujú na advokáta, ktorý sa pre nich stáva ústrednou postavou pri zvládaní všetkých životných ťažkostí. Táto fixácia môže však prerásť do škodlivého správania, najmä v prípade ak emočne labilný klient nezvláda psychickú záťaž a v advokátovi hľadá viac, než mu právom prislúcha. Takéto správanie sa môže vyskytnúť aj v iných pomáhajúcich profesiách.[10] V náročných životných situáciách, ako napr. nevera, rozvod, trestné stíhanie či spory o starostlivosť o deti – sa advokát často stáva jediným stabilným bodom v chaotickom svete klienta. V takomto strese dochádza k nežiaducemu presunu roly: klient si do advokáta premieta svoje emocionálne, existenčné či intímne potreby, ktoré ďaleko presahujú rámec právnej pomoci.
V prípade emočne nestabilného klienta sa v jeho komunikačnom vzorci často objavuje cyklus: najprv advokáta extrémne idealizuje ako výnimočnú a dokonalú osobu, ktorá mu prináša nádej a bezpečie, následne devalvuje, potom obviňuje a napokon sa za svoje správanie ospravedlňuje. Tento cyklický vzorec sa môže opakovať niekoľkokrát, pričom ho sprevádza nápadne citovo podfarbený jazyk, emočné výlevy či intímne vyznania klienta typu: „Vďaka vám som znova našiel seba,“ alebo „Zaľúbila som sa do vás…“.
Impulzívny alebo hraničný typ osobnosti klienta sa bude prejavovať výbuchmi hnevu, dramatickými reakciami, nadmernou potrebou zdôrazňovať intenzívnosť vzťahu s advokátom a manifestovaním strachu z opustenia. Inokedy sa môžu objaviť dokonca výhražné správy o sebapoškodzovaní klienta, ktorého cieľom je advokáta k sebe citovo pripútať prostredníctvom vyvolávania pocitov viny a zodpovednosti.
Emočne nestabilný klient môže začať advokáta glorifikovať, vnímať ho ako toho, kto jediný rozumie hĺbke jeho životného utrpenia. Zo strany klienta sa tiež môžu vyskytovať rôzne religiózne výlevy („boli ste mi zoslaný z neba“), ktoré sú prejavom vedomej či nevedomej projekcie, ale v niektorých prípadoch môže ísť o príznak psychózy, pri ktorej dochádza k strate kontaktu klienta s realitou. Advokát môže stratiť svoju objektivitu a stáva sa tak súčasťou klientovho psychopatologicky vytváraného scenára, v ktorom nesie zodpovednosť za jeho životné rozhodnutia a deformované interpretácie objektívnej skutočnosti.
Istým rizikovým momentom je, keď klient očakáva plnú citovú angažovanosť advokáta a v prípade, že ju nedostáva, reaguje pasívne-agresívne, výčitkami, sebaľútosťou či citovým vydieraním. Komunikácia s klientom sa tak presúva z vecnej roviny do emocionálneho zápasu, v ktorom klient testuje empatiu a osobné hranice advokáta, často v témach nesúvisiacich s riešeným právnym prípadom. Citovo pripútaný klient reaguje na odmietnutie sklamaním a môže si vytvoriť ilúziu očakávania bližšieho vzťahu s advokátom, ktorého sa vytrvalo dožaduje. V extrémnom prípade sa odmietnutý klient môže uchyľovať k systematickému tlaku, vrátane podávania rôznych účelových sťažností a vykonštruovaných trestných oznámení s cieľom advokáta diskreditovať.
Znaky pasívno-agresívneho správania klienta
Jedným z najvyčerpávajúcejších prejavov narušenej profesijnej vzťahovej dynamiky je neustále pasívno-agresívne správanie klienta, ktorý sa domáha pozornosti advokáta. Navonok pôsobí nevinne či neutrálne, no v skutočnosti ide o nepriamy prejav odporu alebo vedomého, resp. podvedomého nátlaku, ktorým sa manipulatívny klient snaží ovplyvniť správanie advokáta.[11]
Klient často reaguje impulzívne, plačom alebo nepriamo vyjadruje odpor voči odmietnutiu či neutrálnemu postoju advokáta, ktorý nie je reaktívny. Namiesto otvoreného konfliktu klient používa manipulatívny tón s cieľom narušiť advokátove hranice a vyvolať uňho emocionálnu reakciu najmä vtedy, keď advokát dôsledne nastavuje profesionálny rámec (odpovede len v pracovnom čase, odmietnutie diskutovať na osobné témy a pod.). Zdanlivo nevinné prosby ako „viem, že ste zaneprázdnený, ale ste moja jediná nádej“ majú v začiatkoch testovať ochotu advokáta ustúpiť a slúžia ako manipulatívny nástroj na postupné prekročenie rozsahu dohodnutých pravidiel profesionálnej komunikácie.
Ak si advokát udrží v tejto prvotnej fáze profesionálny odstup, manipulatívny klient môže prejsť do následnej fázy tzv. morálneho apelovania, keď vyvíja emočný tlak výčitkami alebo odvolávaním sa na vyššie hodnoty: „nie ste predsa iba advokát, ale ste aj súcitný a empatický človek“, „čakal(a) som od Vás naozaj viac hlbšieho porozumenia“. Za zdanlivou rozcítenosťou klienta sa v skutočnosti skrýva pasívna agresia. Klient útočí využívajúc napr. ironický jazyk s cieľom vyvolať v advokátovi pochybnosti o opodstatnenosti vlastného profesionálneho konania. Tento typ manipulácie spochybňovaním druhých je typický aj pre osoby s narcistickými črtami, ktoré druhých ovládajú cez ich pocit viny.
V iných prípadoch môže manipulatívny klient použiť zdanlivo vznešený, religiózne zafarbený jazyk – odvoláva sa na duchovné či morálne princípy, tvrdí, že advokát „stratil ľudskosť“ alebo „nepočuje volanie srdca“, keď s ním chce klient zdieľať viac ako len právny prípad. Hoci jazyk klienta môže na prvý pohľad pôsobiť kultivovane, ide o formu emočného nátlaku, ktorého cieľom je vyvolať v advokátovi vinu a emocionálne ho vtiahnuť do osobného vzťahu s klientom.
V neskoršej fáze môže správanie manipulatívneho klienta prerásť až do priameho obťažovania. Advokát je bombardovaný nevyžiadanými správami klienta, ktorý opakovane otvára uzatvorené témy a vyvoláva pocity viny či osobnej zrady, najmä ak advokát odmietol osobnejšie zblíženie sa s klientom. Za týmto správaním často nestojí len zúfalstvo klienta, ale jeho obsedantná snaha získať nad advokátom úplnú psychologickú kontrolu. Cieľom je, aby sa advokát cítil zodpovedný za psychický stav klienta, čo je absolútne neprípustné, neetické a dlhodobo neudržateľné. Preto je kľúčové, aby advokát včas rozpoznal prvotné pokusy o manipuláciu a nenechal sa klientom vtiahnuť do emocionálnej pasce.
Nastavené hranice nie sú prejavom bezcitnosti advokáta, ale sú znakom racionálne podmienenej zodpovednosti, sebazáchovy a profesionálnej zrelosti. Vzťah medzi advokátom a klientom nemôže byť nezdravo asymetrický a už vôbec nie emocionálne parazitický. Podobné riziká hrozia aj ďalším odborníkom z pomáhajúcich profesií – psychológom, psychiatrom či terapeutom, pre ktorých je tento typ klienta veľkým problémom.[12]
Projekcia a konštruovanie subjektívnych domnienok pod vplyvom nezdravej fixácie klienta na advokáta
Jedným z varovných znakov narušenej spolupráce medzi advokátom a klientom je situácia, keď sa klient prestane sústrediť na právnu vec a začne do osobného vzťahu s advokátom vnášať vlastné predstavy, potreby a domnienky, ktoré s prípadom nesúvisia. Tento jav sa označuje ako projekcia a znamená, že klient si vytvára idealizovaný obraz osoby advokáta, ktorý nezodpovedá realite, ale reflektuje jeho vnútorné potreby a subjektívne priania, ktorých súčasťou môže byť aj túžba po osobnom zblížení sa s advokátom. Pod vplyvom nezdravej fixácie môže klient začať systematicky sledovať aktivity advokáta na sociálnych sieťach, pripisovať jeho príspevkom osobný význam, ukladať si fotografie či citáty a vnímať ich ako určité „signály“. Bežné príspevky advokáta na sociálnych sieťach týkajúce sa napríklad dovolenky môžu byť paranoidne ladeným klientom interpretované ako znak porušenia lojality a dôvery. Ak klient začne komentovať súkromný profil advokáta, ako keby bol blízkou osobou, ide o príklad jasného prekročenia osobných hraníc. Vzťahovačný klient má tendenciu čítať medzi riadkami a domýšľať si rôzne skryté odkazy. V iných prípadoch sa môže mylne domnievať, že verejné vyjadrenia advokáta sú o ňom, a reaguje výčitkami, obviňovaním alebo emocionálne zafarbenými komentármi, ktorými obviňuje advokáta z neprofesionálnosti.
Projekcia sa často spája s impulzívnou žiarlivosťou a súťažením manipulatívneho klienta o pozornosť s inými klientmi. Manipulatívny klient môže nadobudnúť až bludné presvedčenie, že advokát venuje viac pozornosti iným klientom. Môže začať žiarliť, že advokát venuje viac času rodine, než jemu. Stačí nepriama zmienka advokáta o inom klientovi či bežné poďakovanie tretej osobe advokáta do telefónu v prítomnosti klienta a ten to vníma ako osobné odmietnutie advokáta venovať mu všetok svoj osobný čas. Advokát sa tak stáva projekčným plátnom, na ktoré klient premieta svoje nenaplnené potreby, citové zranenia a neprimerané očakávania – a viní ho za ich nenaplnenie.
Udržať si zdravý odstup a zároveň predísť otvorenému konfliktu s takýmto klientom si zo strany advokáta vyžaduje vysokú mieru asertivity a schopnosti sebakontroly. V opačnom prípade hrozí, že klient situáciu zneužije a neskôr podá účelovú sťažnosť či obvinenia alebo spúšťa voči advokátovi očierňovaciu mediálnu, diskreditačnú kampaň.[13] Na túto situáciu je nevyhnutné zareagovať včas jasnou korekciou nepravdivých domnienok klienta, návratom k jadru právneho prípadu, odmietaním rozvíjať osobné témy klienta a prípadne, ak sa situácia nezlepší, okamžitým ukončením zmluvného vzťahu právneho zastupovania, s odôvodnením narušenia profesionálnej integrity a etiky.
Citový prenos klienta na advokáta
Citový prenos klienta smerom na advokáta predstavuje psychologický jav, ktorý sa v advokátskej praxi môže objaviť nenápadne, no so závažnými dôsledkami. Klient si do vzťahu s advokátom môže prenášať napríklad vlastné nevyriešené emócie a implicitné úsudky z minulých vzťahov – najčastejšie z prostredia rodiny, partnerských vzťahov alebo autorít, ktoré potom nevedomky vnáša do spolupráce s advokátom. V praxi to znamená, že advokát sa – často bez svojho vlastného pričinenia – stáva pre klienta v podstate zástupnou vzťahovo významnou osobou, voči ktorej sa zo strany klienta viažu rôzne pozitívne alebo negatívne pocity, ktoré však nemajú nič spoločné s podstatou právneho vzťahu medzi klientom a advokátom.[14]
Pozitívny prenos sa môže u klienta prejavovať idealizáciou osoby advokáta, vnímaním jeho výnimočnosti ako jediného, kto klientovi skutočne rozumie a kto mu poskytuje nielen právnu pomoc, ale aj emocionálnu oporu a ľudskú blízkosť. Klient v tomto prípade môže posielať zaliečavo vďačné alebo intímne ladené osobné správy, používa expresívny citový jazyk („iba vďaka vám znova verím mužom, taký by mali byť všetci“, „nikoho ako vy som predtým nestretla/nestretol“) a má tendenciu udržiavať nevyžiadaný a jednostranný kontakt aj mimo pracovného rámca, bez akéhokoľvek právneho základu.
V prípade negatívneho prenosu klient v advokátovi vidí niekoho, kto ho citovo zranil. Obviňuje ho z nedostatočnej starostlivosti, zo zatajovania informácií, z neochoty, alebo dokonca zo zrady. Takýto klient reaguje ironicky, pod vplyvom emočnej dysregulácie, s výčitkami alebo formou pasívnej agresie, pričom často ignoruje, že advokát koná striktne v rámci zákona a v rozsahu dojednanej zmluvy o rozsahu poskytovania právnej pomoci.
Na prejavy citového prenosu by advokát nemal nikdy reagovať osobnými poznámkami, ale mal by zachovávať racionálny, formálny jazyk. Mal by sa držať právneho riešenia veci a v prípade potreby by mal manipulujúcemu klientovi dôraznejšie naznačiť, že niektoré témy nespadajú do rámca právnej pomoci, ale zasahujú do súkromia advokáta. Ak sa prenos klienta smerom k advokátovi ešte viac prehĺbi a začne výraznejšie ovplyvňovať kvalitu právneho vzťahu, odporúča sa konzultácia advokáta s odborníkom (psychológ, psychiater) alebo okamžité ukončenie spolupráce s klientom.
Citový prenos je do určitej miery prirodzený a normálny jav vyskytujúci sa v každej sociálnej interakcii, kde je jeden človek v roly autority a druhý očakáva pomoc. V advokácii však môže mať citový prenos deštruktívne dôsledky tak klienta, ktorý nedosiahne prostredníctvom nej naplnenie svojej potreby blízkosti, aj pre advokáta, ktorý môže byť vystavený nepodloženým sťažnostiam, účelovým obvineniam alebo nadmernému emočnému vyčerpaniu. Profesionálny odstup, jasná a vecná komunikácia sú preto nielen etickou povinnosťou každého advokáta, ale aj nástrojom ochrany jeho osobnej a profesijnej integrity.
Vzťahadvokáta a klienta má byť založený na dôvere, diskrétnosti a odbornosti. Nesmie však prerásť do osobnejšej, citovej roviny – jeho rámec určuje zmluva o právnom zastúpení a Etický kódex. Akékoľvek narušenie týchto hraníc prináša riziko nedorozumení, ale aj vážne právne a etické dôsledky, ktoré môžu ohroziť ďalší výkon praxe advokáta a jeho verejný obraz. Ak manipulatívny klient začne prekračovať profesionálny rámec nadmerným kontaktom, osobnými vyznaniami či očakávaniami emocionálnej blízkosti, dostáva advokáta do roly, ktorú si nevybral. Namiesto právneho riešenia klient hľadá dôverníka, čím dochádza k erózii profesijnej neutrality. Advokát tým stráca objektivitu, vzniká dojem jeho zaujatosti a oslabuje sa jeho dôveryhodnosť nielen voči klientovi, ale aj voči súdu či iným stranám konania. V krajných prípadoch to môže viesť k sťažnostiam na komoru, kde klient subjektívne tvrdí, že bol zanedbaný alebo oklamaný – bez ohľadu na skutočný obsah komunikácie.
Odmietnutý klient môže byť citovo zranený a môže následne vytvoriť účelový naratív obete, v ktorom advokáta vykresľuje ako niekoho, kto ho najprv „zachránil“ a potom „surovo a bezcitne opustil“. Hoci mohlo ísť zo začiatku o štandardný výkon právnej pomoci, klient môže neskôr zámerne vytrhnúť z kontextu súkromné alebo neformálne odpovede advokáta a použiť ich ako údajný dôkaz o porušení advokátovej etiky. Z toho dôvodu je dôležité, aby sa komunikačná os advokáta s klientom realizovala po vopred dohodnutej línii a určenom kanáli. Z vyššie uvedených dôvodov je kľúčové, aby si každý advokát hneď od začiatku dôsledne nastavoval jasný profesionálny rámec komunikácie, vyhýbal sa neformálnym a osobne zafarbeným reakciám, ktoré by si mohol klient vysvetliť ako možný náznak intímneho zbližovania.
Praktické odporúčania advokátom, ako postupovať s manipulatívnymi klientmi
Výkon advokácie si okrem právnej expertízy vyžaduje aj psychickú odolnosť a schopnosť udržať si profesionálny odstup. Ak klient prekračuje komunikačné, emocionálne alebo profesionálne hranice, advokát musí reagovať pohotovo, systematicky a najlepšie preventívne. Základom je jasné nastavenie rámca spolupráce už od prvého kontaktu s klientom. V tejto súvislosti je na mieste zmluvne vymedziť rozsah právnej pomoci, preferované komunikačné kanály, časovú dostupnosť a upozorniť klienta, že advokát nie je terapeut, ani dôverník. Vhodné sú štandardizované zmluvné formulácie, napríklad, že advokát nereaguje mimo pracovného času, nekomunikuje cez súkromné aplikácie (WhatsApp, Facebook messenger, Signal a pod.) a neodpovedá na podnety, ktoré nesúvisia s predmetnou právnou vecou klienta.
Počas komunikácie s klientom je nevyhnutné zachovávať formálny a vecný tón. Ak sa vyskytujú citové výlevy klienta či náznaky idealizácie, treba sa vyhnúť akémukoľvek emocionálnemu angažovaniu sa. Aj nevinne mienenú reakciu advokáta môže neskôr klient interpretovať ako potvrdenie intímnejšieho citového vzťahu s ním. Je potrebné držať sa pravidla: ak správa klienta neobsahuje riešenie právnych otázok, nie je dôvod na odpoveď. Rovnako dôležité je dôsledne odmietať s klientom rozoberať osobné témy. Ak klient hovorí o stratách, víziách či vzťahoch, odporúča sa stručne a zdvorilo komunikáciu vrátiť k veci, napríklad vetou: „Z právneho hľadiska je podstatné, čo vieme preukázať dôkazmi. K emocionálnym aspektom sa neviem vyjadriť.“
Ak sa frekvencia správ klienta zvyšuje a tón sa mení (prechod od vďačnosti k výčitkám či pasívnej agresii), je nevyhnutné začať dôsledne dokumentovať komunikáciu chronologickým záznamom e-mailov, SMS a iných kontaktov – tieto záznamy môže neskôr advokát použiť pri sťažnosti alebo pokuse klienta o jeho diskreditáciu. Pri systematickom narušovaní dôvery, emočnom nátlaku či opakovanom prekračovaní osobných hraníc advokáta je potrebné zvážiť odstúpenie od právneho zastupovania. Nejde o zlyhanie, ale o ochranu profesijnej integrity advokáta. Klienta je vhodné už na začiatku upozorniť, že advokát si vyhradzuje právo spoluprácu ukončiť za splnenia určitých zmluvne dojednaných podmienok. Odstúpenie od zmluvy o poskytovaní právnych služieb by malo byť klientovi oznámené písomne, stručne a s uvedením konkrétnych dôvodov. V obzvlášť náročných prípadoch je vhodné vyhľadať externú pomoc, napr. konzultáciu s kolegom, psychológom alebo príslušným etickým orgánom komory, ktorý môže advokátovi pomôcť pri zvolení najvhodnejšieho postupu.
Formulácie v zmluve o právnom zastupovaní na účely ochrany profesijného rámca vzťahu advokáta s klientom
V komunikácii s manipulatívnym klientom nestačí len odborný nadhľad, ale súčasne je dôležité mať vytvorené právne nástroje, ktorými si advokát nastavuje hranice a chráni sa pred psychickou záťažou, reputačnými rizikami či etickými nedorozumeniami. Nasledujúce vzorové formulácie slúžia ako praktická pomôcka pre advokátov pri úvodnom nastavení pravidiel spolupráce, komunikácii s klientom v úvodnej fáze, ako aj pri potrebe profesionálne a dôstojne ukončiť zastúpenie v prípade narušenia dôvery.
Zmluvné ustanovenie o komunikácii a dostupnosti:
„Advokát bude s klientom komunikovať výlučne prostredníctvom dohodnutých komunikačných kanálov (napr. e-mail, telefonicky počas pracovných hodín). Klient berie na vedomie, že advokát nie je povinný reagovať na správy doručené mimo pracovného času, počas víkendov alebo sviatkov. Komunikácia mimo dohodnutých kanálov nebude považovaná za súčasť právneho zastúpenia.“
Ustanovenie o nastavení osobných a profesionálnych hraníc advokáta:
„Zmluvné strany sa dohodli, že právna pomoc sa poskytuje výlučne v súvislosti s právnym prípadom klienta. Advokát nie je povinný vstupovať do osobných, vzťahových, emocionálnych alebo duchovných tém klienta, ktoré presahujú rámec predmetu právneho zastúpenia.“
Ustanovenie o ochrane osobných hraníc a práve odstúpiť od zmluvy o poskytovaní právnych služieb:
„Ak dôjde k opakovanému narušeniu profesionálneho vzťahu zo strany klienta, najmä nerešpektovaním dohodnutých komunikačných pravidiel, zasahovaním do osobného súkromia advokáta alebo nevhodnou komunikáciou, advokát si vyhradzuje právo odstúpiť od zmluvy. Klient berie na vedomie, že takéto konanie môže viesť k predčasnému ukončeniu právneho zastúpenia.“
Vzor úvodnej komunikácie s klientom (e-mail / textová správa)
„Vážený pán/pani XY, ďakujem za prejavenú dôveru pri výbere právneho zástupcu. Dovoľujem si vás stručne oboznámiť s rámcom našej spolupráce. Komunikovať budeme výlučne prostredníctvom e-mailu a počas pracovných dní v čase od 9:00 do 17:00. Mimo tohto času správy nevybavujem. Neodborné, osobné alebo súkromné otázky nebudú predmetom odpovedí, nakoľko právna služba sa vzťahuje výlučne na vec, ktorú budeme riešiť. Ďakujem za porozumenie a korektnú spoluprácu.“
Vzor písomného odstúpenia od zmluvy o poskytovaní právnych služieb
„Vážený pán/pani XY, týmto Vám oznamujem, že v súlade s článkom X zmluvy o poskytovaní právnych služieb zo dňa [dátum] odstupujem od ďalšieho poskytovania právnej pomoci. Dôvodom je opakované porušovanie rámca profesionálnej komunikácie, nerešpektovanie dohodnutých pravidiel a narušenie vzájomnej dôvery. Napriek opakovanej snahe zachovať korektný vzťah došlo zo strany klienta k správaniu, ktoré prekračuje hranice právneho zastúpenia a predstavuje neprimeranú osobnú záťaž pre výkon mojej činnosti. Týmto považujem zmluvu za ukončenú ku dňu doručenia tohto oznámenia. V prípade potreby Vám odporúčam obrátiť sa na iného advokáta podľa vlastného výberu.“
Záver
Advokácia predstavuje náročnú a zodpovednú právnu profesiu, ktorej poslaním je pomáhať v právne zložitých životných situáciách. Na rozdiel od iných pomáhajúcich povolaní má však úloha advokáta jasne ohraničený právny rámec rozsahu pôsobenia. Advokát je v prvom rade profesionál, ktorý disponuje znalosťami práva. Rieši konflikty racionálne, zákonne a v súlade s etickým kódexom. K najrizikovejším momentom patria situácie, keď klient prekračuje rámec profesionálneho vzťahu s advokátom a začne budovať emocionálne asymetrickú vzťahovú dynamiku spojenú so závislosťou, idealizáciou, náboženskými symbolmi či citovým nátlakom na advokáta. Typickými prejavmi sú nevyžiadaná multikanálová komunikácia, moralizovanie, výčitky či pokusy o narušenie osobného priestoru advokáta. Takéto správanie ohrozuje základné piliere výkonu advokácie: jej objektivitu, nezávislosť, etickú neutralitu a psychickú odolnosť. Včasné rozpoznanie týchto vzorcov a dôsledné nastavenie osobných hraníc je preto nevyhnutné pre zachovanie kvality služieb aj udržanie osobnej integrity advokáta. Advokát má pritom nielen právo, ale v istých prípadoch aj povinnosť ukončiť právne zastúpenie, najmä ak dôjde k závažnému porušeniu dôvery alebo k systematickému obťažovaniu jeho osoby klientom.
Profesijná zrelosť advokáta spočíva aj v schopnosti zachovať si vnútorný odstup, pracovať s potrebnou dávkou empatie, ale súčasne sa nenechať vtiahnuť do emocionálneho chaosu klienta. Skutočná právna pomoc vychádza z jasne stanovených profesijných zásad, racionálnej komunikácie a vedomého odmietnutia prevziať zodpovednosť za to, čo advokát nemá, a ani nemôže niesť. Ochrana osobných hraníc advokáta nie je výrazom odmietania klienta, ale predstavuje základný predpoklad zachovania profesijnej dôstojnosti, duševnej rovnováhy a schopnosti dlhodobo vykonávať túto náročnú, no nenahraditeľnú profesiu.
RESUMÉ
Profesionálne a osobné hranice v advokátskej praxi
Článok sa venuje problematike zachovávania osobných a profesijných hraníc pri výkone advokátskej praxe v situáciách, keď klient prekračuje rámec štandardného právneho vzťahu. Poukazuje na prejavy manipulatívneho správania sa klienta, analyzuje ich psychologické pozadie a etické dôsledky pre advokáta. Zároveň ponúka konkrétne odporúčania, ako si advokát môže zachovať odbornú integritu, vnútorný odstup a osobnú rovnováhu — bez straty empatie a ľudskej citlivosti.
SUMMARY
Professional and Personal Boundaries in Legal Practice
The article deals with the issue of maintaining personal and professional boundaries in the practice of law in situations where clients go beyond standard legal relationships. It refers to the signs of manipulative behaviour on the part of clients, analyses their psychological background and ethical consequences for lawyers. At the same time, it offers specific recommendations on how lawyers can maintain their professional integrity, inner distance and personal balance without losing empathy and human emotionality.
ZUSAMMENFASSUNG
Berufsmäßige und persönliche Grenzen in der Rechtsanwaltspraxis
Der Artikel widmet sich der Bewahrung von persönlichen und berufsmäßigen Grenzen bei der Ausübung der Rechtsanwaltspraxis in Fällen, wann der Kunde den Rahmen eines standardmäßigen Rechtsverhältnisses überschritten hat. Er verweist auf Erscheinungen eines manipulativen Verhaltens des Kunden, analysiert dessen psychologischen Hintergrund und etische Konsequenzen für den Rechtsanwalt. Er bietet zugleich auch konkrete Empfehlungen zur Bewahrung der beruflichen Integrität, der inneren Distanz und des persönlichen Gleichgewichtes an, ohne dabei Empathie und menschliche Empfindungsfähigkeit zu verlieren.
[1] § 1 ods. 1 zák. č. 586/2023 (Zákon o advokácii).
[2] § 18 ods. 1 zák. č. 586/2023 (Zákon o advokácii).
[3] § 18 ods. 3 zák. č. 586/2023 (Zákon o advokácii).
[4] § 18 ods. 2 zák. č. 586/2023 (Zákon o advokácii).
[5] HERETIK, A.: Forenzná psychológia. 4. vydanie. Bratislava: Lindeni, 2019, s. 160.
[6] HOSÁK, L. – HRDLIČKA, M. – LIBIGER, J. a kol.: Psychiatrie a pedopsychiatrie. Praha: Karolinum, 2019, s. 314
[7] KUBÍK, O.: Investigatívna psychológia. 3. vydanie. Praha: Wolters Kluwer, 2023, s. 276.
[8] § 22 ods. 1 zák. č. 586/2023 (Zákon o advokácii).
[9] IVOR, J. – POLÁK, P. – ZÁHORA, J.: Trestné právo hmotné II. Osobitná časť. 2. vydanie. Bratislava: Wolters Kluwer, 2021, s. 494 – 498.
[10] VÁGNEROVÁ, M.: Psychopatologie pro pomáhajíci profese. Rozšířené a přepracované vydání. Praha: Portál, 2008, s. 50.
[11] CHERRY, K.: How to Recognize Passive-Aggressive Behavior and how to respond. 2025. [online] https://www.verywellmind.com/ [cit. 22. 04. 2025]. Dostupné na ˂ https://www.verywellmind.com/what-is-passive-aggressive-behavior-2795481 ˃
[12] KIVISTO, A. J. – KIVISTO, K. L.: Risk Management with Clients Who Stalk, Threaten, and Harass Mental Health Professionals. 2018. [online] https://psychiatryonline.org/ [cit. 23. 04. 2025]. Dostupné na ˂ https://psychiatryonline.org/doi/10.1176/appi.psychotherapy.20180034 ˃
[13] New York City Bar. Legal Referral Service. False Accusations-Defamation of Character by Libel or Slander. 2025. [online] https://www.nycbar.org/ [cit. 23. 04. 2025]. Dostupné na ˂ https://www.nycbar.org/get-legal-help/article/personal-injury-and-accidents/false-accusations/ ˃
[14] SILVER, M. S.: How to contend with difficult & demanding clients who undermine their lawyer’s best efforts & jeopardize their own case. 2021.[online] https://attorneyatlawmagazine.com/ [cit. 22. 04. 2025]. Dostupné na ˂ https://attorneyatlawmagazine.com/practice-management/how-to-contend-with-difficult-demanding-clients ˃